Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 524/2018

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-34

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 13. decembra 2018

v senáte zloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej a zo sudcov Miroslava Duriša

(sudca spravodajca) a Ladislava Orosza prerokoval sťažnosť ,

, ,

, , ,

zastúpených Advokátskou kanceláriou JUDr. Milan Chovanec s. r. o., Vojtecha Tvrdého 17,

Žilina, v mene ktorej koná advokát a konateľ JUDr. Milan Chovanec, vo veci namietaného

porušenia ich základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 a práva na prejednanie ich záležitosti v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. za účasti Okresného

súdu Žilina a takto

rozhodol:

1. Základné právo , a

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky a právo na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Žilina

v konaní vedenom pod sp. zn. p o r u š e n é b o l i .

2. , a p r i z n á v a

finančné zadosťučinenie každému v sume 500 € (slovom päťsto eur), ktoré j e im Okresný

súd Žilina p o v i n n ý vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

3. Okresný súd Žilina j e p o v i n n ý uhradiť ,

a trovy konania v sume 585,76 € (slovom päťstoosemdesiatpäť

eur a sedemdesiatšesť centov) na účet ich právneho zástupcu Advokátskej kancelárie

, , do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Vo zvyšnej časti sťažnosti n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

14. augusta 2018 doručená sťažnosť , a

(ďalej aj „sťažovatelia“ alebo „povinní“), zastúpených Advokátskou kanceláriou

JUDr. Milan Chovanec s. r. o., v mene ktorej koná advokát JUDr. Milan Chovanec, ktorou

namietajú porušenie svojho základného práva podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Žilina (ďalej len

„okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej aj „napadnuté

konanie“).

2. Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovatelia boli v procesnom postavení povinných

v exekučnom konaní o vymoženie peňažnej pohľadávky na základe nesplatenej úverovej

zmluvy. Sťažovatelia v sťažnosti uvádzajú, že okresný súd nerozhodol právoplatne o ich

námietkach proti exekúcii za takmer štyri roky do podania ústavnej sťažnosti a o ich návrhu

na zastavenie exekúcie za takmer tri roky do podania ústavnej sťažnosti, a to napriek tomu,

že takmer rok pred podaním ústavnej sťažnosti podali aj sťažnosť predsedovi okresného

súdu. Sťažovatelia sa domáhajú aj priznania finančného zadosťučinenia v sume 11 000 €

( v sume 5 000 € a a každý

po sume 3 000 €), čo odôvodnili predovšetkým porušením ich očakávaní, že o skutkovo

jednoduchej veci rozhodne okresný súd právoplatným spôsobom skôr. Ďalej zdôraznili, že

ďalšie trvanie exekúcie a skutočnosť, že sú vedení v centrálnom registri exekúcií, im

znemožňuje plnohodnotne nakladať s majetkom. Vedenie osoby

v centrálnom registri exekúcií zároveň podľa sťažovateľov poškodzuje jeho dobré meno,

pretože je živnostníkom podnikajúcim pod obchodným menom –

, čo môže odradiť potenciálnych klientov, resp. obchodných partnerov.

3. Sťažovatelia žiadali, aby ústavný súd po prijatí veci na ďalšie konanie vydal tento

nález:

„1. Základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa

- čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a

-

postupom Okresného súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. porušené

boli.

2. Okresnému súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. : prikazuje

konať bez zbytočných prieťahov.

3. Sťažovateľovi v rade 1/ priznáva finančné zadosťučinenie v sume 5000 €

sťažovateľovi v rade 2/ priznáva finančné zadosťučinenie v sume 3000 € a sťažovateľovi

v rade 3/ priznáva finančné zadosťučinenie v sume 3000 €, ktoré je Okresný súd Žilina

povinný vyplatiť im do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. Sťažovateľovi priznáva náhradu trov právneho zastúpenia v sume 390,50 €, ktorú

je Okresný súd Žilina povinný vyplatiť na účet právneho zástupcu Advokátska kancelária

JUDr. Milan Chovanec s.r.o., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“

4. Ústavný súd sťažnosť predbežne prerokoval a uznesením č. k. -17

z 27. septembra 2018 ju podľa § 25 ods. 1 a 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) prijal na ďalšie konanie.

5. Ústavný súd z vyžiadaného spisu okresného súdu sp. zn. zistil

tento priebeh napadnutého konania:

Dňa 26. septembra 2014 boli okresnému súdu v rámci exekučného konania

predložené na rozhodnutie námietky povinných proti exekúcii.

Dňa 8. januára 2015 okresný súd vyzval oprávneného, aby sa vyjadril k námietkam

proti exekúcii.

Dňa 27. januára 2015 oprávnený v exekučnom konaní doručil okresnému súdu svoje

vyjadrenie k námietkam povinných proti exekúcii.

Dňa 9. septembra 2015 okresný súd obsadený vyšším súdnym úradníkom uznesením

zamietol námietky proti exekúcii.

Dňa 24. septembra 2015 bolo okresnému súdu doručené odvolanie povinných proti

uzneseniu okresného súdu z 9. septembra 2015, čím bolo predmetné uznesenie vydané

vyšším súdnym úradníkom ex lege zrušené s tým, že o námietkach povinných má opätovne

rozhodnúť okresný súd obsadený sudcom. Súčasne s podaním odvolania podali povinní

na okresnom súde aj súdnemu exekútorovi návrh na zastavenie exekúcie.

Dňa 5. októbra 2015 ustanovený súdny exekútor postúpil okresnému súdu návrh

povinných na zastavenie exekúcie aj s vlastným vyjadrením, v ktorom navrhoval zamietnuť

predmetný návrh v celom rozsahu.

Dňa 27. januára 2016 okresný súd vyrozumel súdneho exekútora o odvolaní

povinných proti uzneseniu okresného súdu z 9. septembra 2015 a taktiež vyzval

oprávneného, aby sa vyjadril k odvolaniu povinných.

Dňa 15. februára 2016 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie oprávneného.

Dňa 18. novembra 2016 povinní urgovali okresný súd, aby konal v predmetnej veci.

Dňa 4. mája 2017 súdny exekútor žiadal okresný súd, aby mu oznámil stav konania

vo veci rozhodovania o odvolaní povinných a o ich návrhu na zastavenie exekúcie.

Dňa 5. septembra 2017 povinní doručili predsedovi okresného súdu sťažnosť

na prieťahy v konaní.

Dňa 14. augusta 2018 bola ústavnému súdu doručená sťažnosť povinných

v exekučnom konaní.

Dňa 28. augusta 2018 okresný súd obsadený sudcom vydal uznesenie, ktorým

zamietol námietky povinných proti exekúcii, ako aj návrh povinných na zastavenie

exekúcie.

6.1 Po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie ústavný súd vyzval prípisom

zo 17. októbra 2018 predsedu okresného súdu, aby sa vyjadril k vecnej stránke prijatej

sťažnosti a k možnosti upustenia od ústneho verejného pojednávania vo veci.

6.2 Dňa 27. novembra 2018 bol ústavnému súdu doručený prípis podpredsedníčky

okresného súdu sp. zn. z 13. novembra 2018, v ktorom uznala, že

v napadnutom konaní došlo k prieťahom napriek tomu, že v danej veci nešlo o skutkovo ani

právne zložitú vec, a tiež, že v napadnutom konaní nedošlo k procesným prekážkam

spôsobeným účastníkmi konania. Podpredsedníčka okresného súdu ďalej uviedla, že tieto

prieťahy boli spôsobené veľmi vysokým počtom nevybavených vecí exekučnej agendy,

v ktorej za pretrvávajúceho nedostatočného personálneho obsadenia súdu a pri vysokej

fluktuácii na pozíciách asistentiek, súdnych tajomníkov a vyšších súdnych úradníkov nie je

ani pri zvýšenom pracovnom úsilí sudcov, vyšších súdnych úradníkov, súdnych tajomníkov

a asistentiek objektívne možné konať a rozhodovať súčasne bez vzniku akýchkoľvek

prieťahov. Ak by ústavný súd rozhodol o porušení základného práva sťažovateľov

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, navrhuje, aby svoje rozhodovanie obmedzil

len na konštatovanie prieťahov v konaní a uloženie povinnosti konať, žiada pritom

zohľadniť skutočnosť, že námietky sťažovateľov a ich návrh na zastavenie exekúcie boli

v konečnom dôsledku vyhodnotené ako nedôvodné.

6.3 K prípisu podpredsedníčky okresného súdu bolo pripojené vyjadrenie zákonného

sudcu, ktorý uviedol, že v predmetnom konaní došlo nepochybne k zbytočným prieťahom,

neprimeraným i vo vzťahu k jestvujúcemu nepriaznivému stavu podmienok na výkon

súdnictva.

6.4 Zároveň podpredsedníčka okresného súdu vyjadrila súhlas s tým, aby ústavný súd

rozhodol o sťažnosti bez nariadenia ústneho pojednávania.

7.1 Ústavný súd následne prípisom z 29. novembra 2018 vyzval právneho zástupcu

sťažovateľov, aby zaujal stanovisko k vyjadreniu podpredsedníčky okresného súdu, ktoré

mu v prílohe zaslal, ako aj k otázke vhodnosti ústneho pojednávania.

7.2 Stanovisko právneho zástupcu sťažovateľov bolo ústavnému súdu doručené

4. decembra 2018, pričom v tomto stanovisku sťažovatelia zotrvali na podanej sťažnosti,

vyčíslili výšku náhrady trov právneho zastúpenia a súhlasili s upustením od ústneho

pojednávania v tejto veci.

8. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona

o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa

s ich vyjadreniami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania

nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

9. Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

10. Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom

okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. pri rozhodovaní

o námietkach proti exekúcii a o návrhu na zastavenie exekúcie došlo k porušeniu

základného práva sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa

dohovoru.

11.1 Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov...

11.2 Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch...

12. Ústavný súd si pri výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov,

ktoré je garantované v , osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské

práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti v primeranej

lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (,

, , ).

13. Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa , resp. práva podľa dohovoru vychádza zo svojej

ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba

domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa

právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty

dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným

spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím

súdu (m. m. ).

14. Priznanie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zakladá

povinnosť súdu aj sudcu na organizovanie práce tak, aby sa toto právo objektívne

realizovalo (, ). Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto

zabezpečiť taký procesný postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej

neistoty, kvôli ktorému sa účastník obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie. Táto

povinnosť súdu a sudcu vychádzala predtým z niektorých ustanovení

v znení neskorších predpisov (napr. , ,

ods. 1 a § 119 ods. 1), ktorý platil do 30. júna 2016, a v súčasnosti už vychádza najmä

zo zásady vyplývajúcej z a Civilný sporový

poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“). V zmysle „súd

postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza

zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania

strán sporu a iných osôb“ a v zmysle „súd postupuje v konaní tak, aby sa

mohlo rozhodnúť rýchlo a hospodárne, spravidla na jedinom pojednávaní s prihliadnutím

na povahu konania“.

15. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom

v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa , resp. práva

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou

(, , ) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú

- právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje,

- správanie účastníka súdneho konania a

- postup samotného súdu.

Za súčasť prvého kritéria sa považuje aj povaha prerokúvanej veci.

16. Pokiaľ ide o kritérium právnej a faktickej zložitosti veci, ústavný súd poukazuje

aj na vyjadrenie zákonného sudcu v predmetnom konaní, podľa ktorého v tejto konkrétnej

exekučnej veci nešlo o skutkovo ani právne zložitú vec. Zložitosť veci ústavný súd zhodne

s názorom zákonného sudcu v tomto prípade nemohol považovať za skutočnosť, ktorá by

podstatnou mierou prispela k dĺžke napadnutého konania.

17. Správanie účastníkov konania je druhým kritériom pri rozhodovaní o tom,

či v konaní pred súdom došlo k zbytočným prieťahom. Ústavný súd, vychádzajúc z obsahu

vyžiadaného spisu okresného súdu, konštatuje, že správanie sťažovateľov ako povinných

v napadnutom exekučnom konaní nemalo negatívny vplyv na dĺžku konania. V predmetnom

exekučnom konaní sťažovatelia predložili okresnému súdu podania (námietky proti

exekúcii, resp. opravné prostriedky proti rozhodnutiu súdu o námietkach proti exekúcii

vydanému vyšším súdnym úradníkom a návrh na zastavenie exekúcie) a okresný súd

o týchto podaniach neadekvátne dlho rozhodoval, preto správanie strán v napadnutom

konaní nevytváralo ani teoreticky prekážky pre (možný) plynulý postup okresného súdu.

18.1 Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo

k porušeniu základného práva sťažovateľov na prerokovanie ich veci bez zbytočných

prieťahov podľa a práva na prejednanie ich záležitosti v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, bol postup samotného okresného súdu v napadnutom

konaní. Z doterajšieho priebehu napadnutého konania popísaného v bode 5 odôvodnenia

tohto nálezu vyplýva, že došlo k dvom výrazným obdobiam neodôvodnenej nečinnosti

okresného súdu (obdobie od 27. januára 2015 do 9. septembra 2015 v trvaní pol roka – pred

rozhodnutím vyššieho súdneho úradníka o námietkach proti exekúcii a obdobie od

15. februára 2016 do 28. augusta 2018 v trvaní dva a pol roka – pred rozhodnutím

zákonného sudcu o námietkach proti exekúcii po podaní opravného prostriedku a o návrhu

na zastavenie exekúcie), keď okresný súd nevykonal žiadny úkon smerujúci k odstráneniu

právnej neistoty strán preskúmavaného exekučného konania. V napadnutom konaní

pri rozhodovaní o návrhoch sťažovateľov v rámci exekučného konania teda došlo

k neodôvodnenej nečinnosti okresného súdu v celkovej dĺžke takmer 3 roky, čo možno

v kontexte danej veci považovať za porušenie základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov.

18.2 Vo vzťahu k argumentácii podpredsedníčky okresného súdu, že dôvodom

prieťahov v napadnutom konaní je personálna situácia na okresnom súde, ústavný súd

uvádza, že v podobných súvislostiach už viackrát vyslovil (pozri napr. ,

), že nedostatočné personálne obsadenie súdu a nadmerné množstvo vecí,

v ktorých sa musí zabezpečiť súdne konanie, by mohli len dočasne ospravedlniť vzniknuté

prieťahy, a to len v tom prípade, ak sa na ten účel prijali včas adekvátne opatrenia.

v čl. 48 ods. 2 zaväzuje predovšetkým súdy ako garantov spravodlivosti, aby prijali

príslušné opatrenia umožňujúce prerokovanie veci, a teda vykonanie spravodlivosti bez

zbytočných prieťahov. I keď nie všetky nástroje na vyriešenie tzv. objektívnych okolností sa

nachádzajú v dispozičnej sfére vedenia súdu či konajúceho sudcu, nemožno systémové

nedostatky v oblasti výkonu spravodlivosti pripisovať na ťarchu účastníkov súdneho

konania a mieru ochrany ich základného práva zaručeného v oslabiť

poukázaním na dlhodobo obmedzené personálne kapacity príslušných súdov (pozri napr.

).

19. Na základe uvedených skutočností dospel ústavný súd k záveru, že základné

právo sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

a právo na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa dohovoru

postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. porušené boli

(bod 1 výroku tohto nálezu).

III.

20. Podľa ak porušenie základných práv podľa odseku 1 vzniklo

nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil,

vo veci konal.

21. Ústavný súd poukazuje na to, že podľa prehľadu úkonov v napadnutom konaní

bolo už 28. augusta 2018 okresným súdom rozhodnuté o odvolaní sťažovateľov proti

rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka o námietkach a zároveň o ich návrhu na zastavenie

exekúcie. Z uvedeného dôvodu ústavný súd nevyhovel sťažnosti v tej časti, v ktorej

sťažovatelia žiadali, aby ústavný súd prikázal okresnému súdu konať v napadnutom konaní

bez zbytočných prieťahov (bod 4 výroku tohto nálezu), pretože takýto príkaz uložený

okresnému súdu v aktuálnej procesnej situácii nemá žiadne opodstatnenie.

22. Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým

vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané

finančné zadosťučinenie.

23. Podľa ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho

domáha. Z vyplýva, že ak ústavný súd rozhodne

o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo

slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti

rozhodnutia ústavného súdu.

24.1 Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany

porušeného základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo

spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen vyslovenie

porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez porušovania základného práva

(m. m. napr. ).

24.2 Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal

zo zásad spravodlivosti, z ktorých vychádza aj Európsky súd pre ľudské práva, ktorý

spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na

konkrétne okolnosti prípadu.

25. Sťažovatelia si uplatnili primerané finančné zadosťučinenie v sume 11 000 €

( v sume 5 000 € a a každý

po sume 3 000 €). Sťažovatelia poukazovali na obmedzujúce účinky trvania exekúcie

a navyše aj na to, že vedenie v centrálnom registri exekúcii poškodzuje jeho

dobré meno s ohľadom na jeho podnikateľskú činnosť. Ústavný súd zastáva názor, že

celkové trvanie exekúcie nesúvisí bezprostredne so základným právom účastníkov

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Toto základné právo smeruje iba

k povinnosti exekučného súdu, aby o návrhoch a podaniach účastníkov exekučného konania

rozhodoval v primeranej lehote (čo v tomto prípade dodržané nebolo), nezaručuje ale už

rýchlosť vykonávania exekúcie súdnym exekútorom, pretože táto v konečnom dôsledku

závisí od konkrétnych majetkových pomerov povinných v exekučnom konaní, t. j. ako

rýchlo dokáže súdny exekútor speňažiť majetok povinných. Odôvodnenie nároku

na pomerne vysoké finančné zadosťučinenie dĺžkou trvania exekúcie preto nemôže obstáť.

Čo sa týka dobrého mena , ústavný súd podotýka, že v tomto prípade je

samotné vedenie exekúcie dôsledkom nesplnenia povinnosti dlžníka na základe

právoplatného a vykonateľného súdneho rozhodnutia, t. j. nesplnením dlhu. Ohrozenie

alebo poškodenie dobrého mena je preto dôsledkom samotného konania,

resp. nekonania práve , a nie dôsledkom postupu okresného súdu. Ústavný

súd ale, prihliadnuc na skutočnosť, že v napadnutom konaní došlo očividne

k neodôvodneným prieťahom zo strany okresného súdu, priznal každému zo sťažovateľov

finančné zadosťučinenie v sume 500 € (bod 2 výroku tohto nálezu).

26.1 Podľa trovy konania pred ústavným súdom,

ktoré vzniknú účastníkovi konania, uhrádza účastník konania zo svojho.

26.2 Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania,

aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

27. Sťažovatelia tiež žiadali o úhradu trov konania pred ústavným súdom, ktoré im

vznikli v súvislosti s ich právnym zastupovaním právnym zástupcom. Sťažovatelia

si uplatnili náhradu trov konania v sume 585,76 € za tri úkony právnej služby vrátane

režijného paušálu a dane z pridanej hodnoty.

28. Ústavný súd pri rozhodovaní o náhrade trov konania vychádzal zo základnej

sadzby tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby za rok 2018 v sume 153,50 €

[1/6 výpočtového základu podľa § 11 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti

Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie

právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“)] s poukazom na § 13

ods. 2 vyhlášky a náhrady hotových výdavkov (režijný paušál) za každý úkon právnej

služby v sume 9,21 € (1/100 výpočtového základu podľa § 16 ods. 3 vyhlášky). Ústavný súd

zistil, že sťažovateľmi uplatnená suma trov konania vo výške 585,76 € neprevyšuje sumu

vypočítanú ústavným súdom podľa vyhlášky (t. j. za dva úkony pri troch zastúpených

osobách), preto sťažovateľom priznal náhradu trov konania v sume uplatnenej ich právnym

zástupcom (bod 3 výroku tohto nálezu).

29. Priznanú úhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho

zástupcu sťažovateľov ( v spojení s ).

30. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu

nie je prípustný opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výroku

tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 13. decembra 2018