Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 667/2018

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-47

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 7. februára 2019

v senáte zloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej a zo sudcov Miroslava

Duriša (sudca spravodajca) a Ladislava Orosza prerokoval sťažnosť

, , zastúpenej advokátskou kanceláriou Weis

& Partners s. r. o., Ivanská cesta 30/B, Bratislava, v mene ktorej koná advokát a konateľ

JUDr. Peter Weis, vo veci namietaného porušenia jej základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva

na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Žiar nad Hronom v konaní

vedenom pod sp. zn. za účasti Okresného súdu Žiar nad Hronom a takto

rozhodol:

1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a právo na prejednanie jej

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Okresného súdu Žiar nad Hronom v konaní vedenom

pod sp. zn. p o r u š e n é b o l i .

2. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 1 000 €

(slovom tisíc eur), ktoré j e jej Okresný súd Žiar nad Hronom p o v i n n ý vyplatiť

do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

3. Okresný súd Žiar nad Hronom j e p o v i n n ý uhradiť

trovy konania v sume 598,26 € (slovom päťstodeväťdesiatosem eur a dvadsaťšesť centov)

na účet jej právneho zástupcu advokátskej kancelárie Weis & Partners s. r. o., Ivanská

cesta 30/B, Bratislava, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Vo zvyšnej časti sťažnosti n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

4. septembra 2018 doručená sťažnosť (ďalej aj „sťažovateľka“

alebo „povinná“), zastúpenej advokátskou kanceláriou Weis & Partners s. r. o., v mene

ktorej koná advokát a konateľ JUDr. Peter Weis, ktorou namieta porušenie svojho

základného práva podľa (ďalej len „“)

a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej

len „dohovor“) postupom Okresného súdu Žiar nad Hronom (ďalej len „okresný súd“)

v konaniach vedených pod sp. zn. (ďalej aj „napadnuté konanie“) a pod

sp. zn. .

2. Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka bola v procesnom postavení povinnej v už

uvedených exekučných konaniach o vymoženie peňažnej pohľadávky na základe

nesplatenej úverovej zmluvy. Sťažovateľka v sťažnosti uvádza, že okresný súd nerozhodol

právoplatne o jej návrhu na odklad a zastavenie exekúcie za takmer štyri roky

do podania ústavnej sťažnosti, a to napriek tomu, že predseda okresného súdu listom

z 2. novembra 2017 uznal sťažovateľkinu sťažnosť na prieťahy za dôvodnú a súčasne prijal

opatrenie v podobe pohovoru s príslušnou sudkyňou, aby veci venovala zvýšenú pozornosť.

3. Sťažovateľka sa domáha aj priznania finančného zadosťučinenia v sume 10 000 €,

čo odôvodnila aj tým, že okresný súd už raz uznal jej sťažnosť na prieťahy za dôvodnú,

no napriek tomu v predmetných veciach nekonal tak, aby k neodôvodneným prieťahom

nedochádzalo.

4. Sťažovateľka žiadala, aby ústavný súd po prijatí veci na ďalšie konanie vydal

tento nález:

„1. Základné právo alebo sloboda sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov garantované SR a Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd, v konaniach vedených Okresným súdom Žiar nad Hronom pod

spisovou značkou a , bolo porušené.

2. Ústavný súd prikazuje Okresnému súdu Žiar nad Hronom, aby v konaniach

vedených pod spisovou značkou a konal bez zbytočných

prieťahov.

3. Ústavný súd priznáva sťažovateľke primerané finančné

zadosťučinenie vo výške 10 000,- EUR (slovom desaťtisíc eur), ktoré je Okresný súd Žiar

nad Hronom povinný zaplatiť do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. Ústavný súd priznáva sťažovateľke trovy právneho zastúpenia, ktoré je Okresný

súd Žiar nad Hronom povinný zaplatiť právnemu zástupcovi sťažovateľky do troch dní od

právoplatnosti rozhodnutia.“

5. Ústavný súd výzvou z 11. októbra 2018 vyzval predsedu okresného súdu, aby sa

vyjadril k opodstatnenosti sťažnosti. Predseda okresného súdu uviedol, že nemožno

namietať právnu a skutkovú náročnosť v predmetných exekučných konaniach, hoci samotné

konania v obidvoch prípadoch boli neprimerane predĺžené, čo bolo spôsobené neprimerane

vysokým nápadom doručených exekučných vecí na okresnom súde v rokoch 2012 – 2016.

Vzhľadom na to, že v čase vybavovania sťažnosti v obidvoch prípadoch došlo k zastaveniu

exekúcie (konanie bolo skončené) a stav právnej neistoty sťažovateľky bol odstránený,

predseda okresného súdu navrhoval, aby ústavný súd podľa konštantnej judikatúry

ústavného súdu a Európskeho súdu pre ľudské práva sťažnosť sťažovateľky pri predbežnom

prerokovaní odmietol ako zjavne neopodstatnenú. Z pripojených vyjadrení zákonných

sudcov vyplynulo, že rozhodovanie okresného súdu v exekučnom konaní vedenom pod

sp. zn. bolo právoplatne ukončené pred podaním sťažnosti ústavnému súdu

povinnou v exekučnom konaní (4. septembra 2018, pozn.). Naopak, rozhodovanie

okresného súdu v exekučnom konaní vedenom pod sp. zn. bolo právoplatne

ukončené až po podaní sťažnosti ústavnému súdu 23. novembra 2018.

6. Ústavný súd sťažnosť predbežne prerokoval a uznesením č. k. -28

zo 6. decembra 2018 ju podľa § 25 ods. 1 a 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) prijal na ďalšie konanie v časti namietaného porušenia základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a práva na prejednanie veci v primeranej

lehote postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. . Rovnakým

uznesením ústavný súd odmietol sťažnosť ako zjavne neopodstatnenú v časti, v ktorej

sťažovateľka namietala porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov a práva na prejednanie veci v primeranej lehote postupom okresného súdu

v konaní vedenom pod sp. zn. , pretože toto konanie bolo už pred podaním

sťažnosti ústavnému súdu právoplatne skončené.

7. Ústavný súd z vyžiadaného spisu okresného súdu sp. zn. zistil tento

priebeh konania pri rozhodovaní okresného súdu ako exekučného súdu o návrhu

sťažovateľky na zastavenie a odklad exekúcie:

- Dňa 5. decembra 2014 doručil súdny exekútor okresnému súdu návrh povinnej

na zastavenie a odklad exekúcie.

- Dňa 24. novembra 2015 okresný súd obsadený vyšším súdnym úradníkom

uznesením zamietol návrh povinnej na odklad exekúcie (výrok č. I uznesenia, pozn.)

a návrh na zastavenie exekúcie (výrok č. II uznesenia, pozn.).

- Dňa 7. apríla 2016 okresnému súdu bolo doručené odvolanie povinnej proti

uzneseniu okresného súdu z 24. novembra 2015.

- Dňa 19. mája 2016 okresnému súdu bolo doručené vyjadrenie oprávneného

k odvolaniu povinnej.

- Dňa 7. augusta 2017 okresnému súdu bolo doručené vyjadrenie povinnej

k vyjadreniu oprávneného.

- Dňa 8. augusta 2017 okresný súd zaslal vyjadrenie povinnej oprávnenému

a súdnemu exekútorovi.

- Dňa 23. augusta 2017 okresnému súdu bolo doručené vyjadrenie oprávneného

k vyjadreniu povinnej zo 7. augusta 2017.

- Dňa 6. septembra 2017 okresný súd zaslal povinnej vyjadrenie oprávneného

z 23. augusta 2017.

- Dňa 18. septembra 2017 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie povinnej

k vyjadreniu oprávneného z 23. augusta 2017.

- Dňa 13. októbra 2017 okresnému súdu bolo doručené ďalšie vyjadrenie povinnej

k vyjadreniu oprávneného z 23. augusta 2017.

- Dňa 17. októbra 2017 okresný súd predložil spisový materiál Krajskému súdu

v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“).

- Dňa 5. decembra 2017 krajský súd uznesením zrušil uznesenie okresného súdu

z 24. novembra 2015 v jeho II. výroku (zamietnutie návrhu na zastavenie exekúcie, pozn.)

a vo veci odvolaním napadnutého I. výroku predmetného uznesenia okresného súdu vrátil

krajský súd vec okresnému súdu bez rozhodnutia, pretože podaním odvolania

proti I. výroku predmetného uznesenia okresného súdu obsadeného vyšším súdnym

úradníkom sa v súlade príslušnými procesnoprávnymi predpismi predmetný výrok zrušil

s tým, že o ňom bol povinný znova rozhodnúť sudca okresného súdu.

- Dňa 10. októbra 2018 okresný súd uznesením povolil odklad exekúcie

do nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o zastavení exekúcie (výrok č. 1), exekúciu

vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju (výrok č. 2) a oprávneného zaviazal nahradiť trovy

konania povinnej v rozsahu 100 % (výrok č. 3). Toto uznesenie okresného súdu nadobudlo

právoplatnosť 23. novembra 2018.

- Dňa 11. januára 2019 okresný súd uznesením rozhodol o náhrade trov konania

povinnej.

8.1 Po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie ústavný súd vyzval prípisom

zo 4. januára 2019 predsedu okresného súdu, aby sa vyjadril k možnosti upustenia

od ústneho verejného pojednávania vo veci. Predseda okresného súdu prípisom

zo 16. januára 2019 súhlasil, aby ústavný súd v predmetnej veci upustil od ústneho

pojednávania v konaní vo veci samej.

8.2 Ústavný súd taktiež prípisom zo 4. januára 2019 vyzval právneho zástupcu

sťažovateľky, aby zaujal stanovisko k vyjadreniu predsedu okresného súdu, ktoré mu

v prílohe zaslal, ako aj k otázke vhodnosti ústneho pojednávania. Stanovisko právneho

zástupcu sťažovateľky bolo ústavnému súdu doručené 18. januára 2019, pričom v tomto

stanovisku sťažovateľka zotrvala na podanej sťažnosti, reagovala na vyjadrenia predsedu

okresného súdu a zákonnej sudkyne v napadnutom konaní a súhlasila s upustením

od ústneho pojednávania v tejto veci.

9. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona

o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa

s ich vyjadreniami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania

nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

10. Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

11. Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom

okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. pri rozhodovaní o návrhu

na odklad exekúcie a o návrhu na zastavenie exekúcie došlo k porušeniu základného práva

sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

12.1 Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov.

12.2 Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.

13. Ústavný súd si pri výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov,

ktoré je garantované v , osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské

práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti v primeranej

lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (,

, , ).

14. Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa , resp. práva podľa dohovoru, vychádza

zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza

osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde

sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty

dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným

spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím

súdu (m. m. ).

15. Priznanie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zakladá

povinnosť súdu aj sudcu na organizovanie práce tak, aby sa toto právo objektívne

realizovalo (, ). Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto

zabezpečiť taký procesný postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej

neistoty, kvôli ktorému sa účastník obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie. Táto

povinnosť súdu a sudcu vychádzala predtým z niektorých ustanovení

v znení neskorších predpisov (napr. , ,

ods. 1 a § 119 ods. 1), ktorý platil do 30. júna 2016, a v súčasnosti už vychádza najmä zo

zásady vyplývajúcej z a Civilný sporový

poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“). V zmysle „súd

postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza

zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania

strán sporu a iných osôb“ a v zmysle „súd postupuje v konaní tak, aby sa

mohlo rozhodnúť rýchlo a hospodárne, spravidla na jedinom pojednávaní s prihliadnutím

na povahu konania“.

16. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom

v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa , resp. práva

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou

(, , ) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú

- právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje,

- správanie účastníka súdneho konania a

- postup samotného súdu.

Za súčasť prvého kritéria sa považuje aj povaha prerokúvanej veci.

17. Pokiaľ ide o kritérium právnej a faktickej zložitosti veci, ústavný súd sa

nestotožňuje s vyjadrením zákonnej sudkyne v predmetnom exekučnom konaní, podľa

ktorej išlo o skutkovo a právne zložitú vec. Posúdenie, či právny vzťah medzi účastníkmi

konania možno považovať za spotrebiteľský zmluvný vzťah, resp. či rozhodcovská doložka

bola vyhotovená vopred v štandardizovanej formulárovej zmluve bez toho, aby mal

spotrebiteľ možnosť ovplyvniť jej obsah, predstavuje bežnú súčasť činností exekučných

súdov. Taktiež nemožno za právne komplikované považovať posudzovanie, či boli splnené

zákonné podmienky na odklad exekúcie. S poukazom na skutočnosť, že exekučné súdy

rozhodujú v absolútnej väčšine prípadov „od stola“, t. j. bez potreby nariaďovať

pojednávanie, a taktiež s poukazom na skutočnosť, že rozsah a ani obsadenie účastníkov

konania sa v predmetnom exekučnom konaní nemenilo, predmetnú vec nemohol ústavný

súd považovať ani za skutkovo zložitú. Zložitosť veci preto ústavný súd v tomto prípade

nemohol považovať za skutočnosť, ktorá by podstatnou mierou prispela k dĺžke

napadnutého konania.

18. Správanie účastníkov konania je druhým kritériom pri rozhodovaní o tom,

či v konaní pred súdom došlo k zbytočným prieťahom. Ústavný súd, vychádzajúc z obsahu

vyžiadaného spisu okresného súdu, konštatuje, že správanie sťažovateľky ako povinnej

v napadnutom exekučnom konaní nemalo negatívny vplyv na dĺžku konania. V predmetnom

exekučnom konaní sťažovateľka predložila okresnému súdu svoje podanie (návrh na

zastavenie a odklad exekúcie, resp. opravný prostriedok proti rozhodnutiu okresného súdu),

pri vybavovaní ktorého vznikali na strane okresného súdu objektívne prieťahy. Správanie

strán v napadnutom konaní podľa ústavného súdu preto nevytváralo ani teoreticky prekážky

pre (možný) plynulý postup okresného súdu.

19.1 Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo

k zbytočným prieťahom, bol postup samotného okresného súdu v napadnutom konaní.

Z doterajšieho priebehu napadnutého konania popísaného v bode 7 odôvodnenia tohto

nálezu vyplýva, že došlo k trom výrazným obdobiam neodôvodnenej nečinnosti okresného

súdu (obdobie od 5. decembra 2014 do 24. novembra 2015 v trvaní 11 mesiacov – pred

rozhodnutím vyššieho súdneho úradníka o návrhu na zastavenie a odklad exekúcie, obdobie

od 19. mája 2016 do 7. augusta 2017 v trvaní 15 mesiacov – keď okresný súd po tom, čo mu

bolo doručené vyjadrenie oprávneného k odvolaniu povinnej, zostal úplne nečinný

a obdobie od 5. decembra 2017 do 10. októbra 2018 v trvaní 10 mesiacov – keď okresnému

súdu trvalo neprimerane dlho vydať rozhodnutie po tom, čo jeho pôvodné rozhodnutie bolo

odvolacím súdom zrušené a vec mu bola vrátená na ďalšie konanie), keď okresný súd

nevykonal žiadny úkon smerujúci k odstráneniu právnej neistoty strán preskúmavaného

exekučného konania. V napadnutom konaní pri rozhodovaní o návrhoch sťažovateľky

v rámci exekučného konania teda došlo k neodôvodnenej nečinnosti okresného súdu

v celkovej dĺžke 3 rokov, čo možno v kontexte danej veci považovať za porušenie

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

19.2 Vo vzťahu k argumentácii predsedu okresného súdu a zákonnej sudkyne, ktorí

poukazovali na vysoký nápad exekučných vecí v rokoch 2012 až 2016 a nevyhovujúcu

personálnu situáciu na exekučnom oddelení okresného súdu, ústavný súd uvádza, že

v podobných súvislostiach už viackrát vyslovil (pozri napr. , ),

že nedostatočné personálne obsadenie súdu a nadmerné množstvo vecí, v ktorých sa musí

zabezpečiť súdne konanie, by mohli len dočasne ospravedlniť vzniknuté prieťahy, a to len

v tom prípade, ak sa na ten účel prijali včas adekvátne opatrenia. v

zaväzuje predovšetkým súdy ako garantov spravodlivosti, aby prijali príslušné opatrenia

umožňujúce prerokovanie veci, a teda vykonanie spravodlivosti bez zbytočných prieťahov.

I keď nie všetky nástroje na vyriešenie tzv. objektívnych okolností sa nachádzajú

v dispozičnej sfére vedenia súdu či konajúceho sudcu, nemožno systémové nedostatky

v oblasti výkonu spravodlivosti pripisovať na ťarchu strán v súdnom konaní a mieru

ochrany ich základného práva zaručeného v oslabiť poukázaním

na dlhodobo obmedzené personálne kapacity príslušných súdov (pozri napr. ).

20. Na základe uvedených skutočností ústavný súd dospel k záveru, že základné

právo sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

a právo na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa dohovoru

postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. porušené boli (bod

1 výroku tohto nálezu).

III.

21. Podľa ak porušenie základných práv podľa odseku 1 vzniklo

nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil,

vo veci konal.

22. Ústavný súd poukazuje na to, že podľa prehľadu úkonov v napadnutom konaní

bolo už 23. novembra 2018 okresným súdom právoplatne rozhodnuté o návrhu

sťažovateľky na zastavenie a odklad exekúcie. Z uvedeného dôvodu ústavný súd nevyhovel

sťažnosti v tej časti, v ktorej sťažovateľka žiadala, aby ústavný súd prikázal okresnému súdu

konať v napadnutom konaní bez zbytočných prieťahov (bod 4 výroku tohto nálezu), pretože

takýto príkaz uložený okresnému súdu v aktuálnej procesnej situácii nemá žiadne

opodstatnenie.

23. Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým

vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané

finančné zadosťučinenie.

24. Podľa ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho

domáha. Z vyplýva, že ak ústavný súd rozhodne

o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo

slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti

rozhodnutia ústavného súdu.

25.1 Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany

porušeného základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo

spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen vyslovenie

porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez porušovania základného práva (m. m.

napr. ).

25.2 Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal

zo zásad spravodlivosti, z ktorých vychádza aj Európsky súd pre ľudské práva, ktorý

spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom

na konkrétne okolnosti prípadu.

26. Sťažovateľka si uplatnila primerané finančné zadosťučinenie v sume 10 000 €.

Ústavný súd považoval sťažovateľkou uplatnenú sumu za neprimeranú, pretože ju

nedokázala podoprieť relevantnými dôvodmi (bod 3). Ústavný súd v konečnom dôsledku

prijal sťažnosť sťažovateľky len v jednom z dvoch napádaných exekučných konaní

a samotné uznanie predsedu okresného súdu, že pri vybavovaní podania povinnej

v exekučnom konaní došlo zo strany okresného súdu k prieťahom, nie je dostatočným

záverom na priznanie finančného zadosťučinenie v požadovanej výške. Ústavný súd ale

prihliadol na skutočnosť, že v napadnutom exekučnom konaní došlo očividne

k neodôvodneným prieťahom zo strany okresného súdu a priznal sťažovateľke finančné

zadosťučinenie v sume 1 000 € (bod 2 výroku tohto nálezu).

27.1 Podľa trovy konania pred ústavným súdom,

ktoré vzniknú účastníkovi konania, uhrádza účastník konania zo svojho.

27.2 Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania,

aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

28. Sťažovateľka si uplatnila náhradu trov konania pred ústavným súdom, ktoré jej

vznikli v súvislosti s jej právnym zastupovaním právnym zástupcom. Sťažovateľka

si uplatnila túto náhradu trov konania bez toho aby ju vyčíslila.

29. Ústavný súd priznal právnemu zástupcovi sťažovateľky náhradu trov konania

v sume 598,26 € v súlade s vyhláškou Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky

č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb

v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“), a to za 3 úkony právnej služby podľa

§ 13a ods. 1 písm. a) a c) vyhlášky (prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady

s klientom, sťažnosť podľa z 3. septembra 2018, vyjadrenie

sťažovateľky z 18. januára 2019). Ústavný súd vychádzal zo základnej sadzby tarifnej

odmeny za jeden úkon právnej služby za rok 2018 v sume 153,50 € (1/6 výpočtového

základu podľa § 11 ods. 3 vyhlášky) a za rok 2019 v sume 163,33 €. Tiež zo sadzby

za náhradu hotových výdavkov (režijný paušál) za každý úkon právnej služby za rok 2018

v sume 9,21 € (1/100 výpočtového základu podľa § 16 ods. 3 vyhlášky) a za rok 2019

v sume 9,80 €. Súčet vo výške 498,55 € bol navýšený o daň z pridanej hodnoty so sadzbou

20 % (99,71 €), pretože sťažovateľka k svojej sťažnosti pripojila osvedčenie jej právneho

zástupcu o registrácii pre daň z pridanej hodnoty. Výsledná suma, ktorú ústavný súd priznal

sťažovateľke ako náhradu trov právneho zastúpenia, preto predstavovala výšku 598,26 €

(bod 3 výroku tohto nálezu).

30. Priznanú úhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho

zástupcu sťažovateľky ( v spojení s ).

31. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu

nie je prípustný opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výroku

tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 7. februára 2019