Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 403/2017

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-27

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 22. júna 2017 v senáte

zloženom z predsedu Ladislava Orosza (sudca spravodajca), zo sudkyne Ľudmily

Gajdošíkovej a sudcu Lajosa Mészárosa predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej

spoločnosti Slovenská letecká agentúra, s. r. o., Hronské predmestie 4, Banská Bystrica,

zastúpenej advokátom JUDr. Petrom Konvičným, Rázusa 1, Košice, ktorou namieta

porušenie svojho základného práva podľa a práva

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Banská Bystrica v konaní vedenom pod sp. zn. , a takto

rozhodol:

Sťažnosť obchodnej spoločnosti Slovenská letecká agentúra, s. r. o., o d m i e t a

ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 13. marca 2017

doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti Slovenská letecká agentúra, s. r. o., Hronské

predmestie 4, Banská Bystrica (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej advokátom

JUDr. Petrom Konvičným, Rázusova 1, Košice, ktorou namieta porušenie svojho

základného práva podľa (ďalej len „“)

a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej

len „dohovor“) postupom Okresného súdu Banská Bystrica (ďalej len „okresný súd“)

v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej aj „napadnuté konanie“).

Zo sťažnosti, ako aj z predloženého spisového materiálu okresného súdu vyplýva,

že sťažovateľka je v procesnom postavení povinného účastníkom konania o vymoženie

nepeňažného plnenia v prospech oprávneného ,

, na základe exekučného titulu uznesenia okresného súdu č. k.

-51 z 12. augusta 2014 o predbežnom opatrení.

Sťažovateľka v sťažnosti popísala priebeh súdneho konania a okrem iného uvádza:

«Dňa 21. 10. 2014 bolo sťažovateľovi doručené zo strany súdneho exekútora

upovedomenie o začatí exekúcie, ktorá začala na základe exekučného

titulu, a to uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 12. 08. 2014, sp. zn.

-51 (ďalej len „predbežné opatrenie“). Nakoľko sťažovateľ sa nedopustil

porušenia povinnosti uloženej predbežným opatrením a teda začatie exekúcie považoval

za neopodstatnené, resp. neprijateľné, podal v zákonnej lehote proti exekúcii a proti trovám

exekúcie námietky...

... je bez akejkoľvek pochybnosti zrejmé, že o námietkach povinného musí byť

rozhodnuté v zákonnej lehote, a to do 60 dní odo dňa, kedy sú námietky zo strany súdneho

exekútora doručené súdu.

V nadväznosti na vyššie uvedené považuje sťažovateľ za potrebné uviesť, že aj

napriek tomu, že od podania ústavnej sťažnosti uplynul už takmer jeden rok (od podania

námietok uplynula doba viac ako dva roky) nečinnosť porušovateľa naďalej pretrváva

a o námietkach sťažovateľa nie je do dnešného dňa ešte stále právoplatne rozhodnuté.

O veci dokonca nebolo rozhodnuté ešte ani porušovateľom.

... v dôsledku toho, že do dnešného dňa nebolo o námietkach právoplatne rozhodnuté

a exekúcia stále trvá, je sťažovateľ už viac ako dva roky evidovaný ako subjekt

„nedôveryhodný“ pre peňažné , čo mu spôsobuje viacero nepríjemností

pri žiadostiach o poskytnutie úveru, resp. má v konečnom prípade negatívny dopad na jeho

podnikateľskú činnosť.

S poukazom na vyššie uvedené má sťažovateľ za to, že postup porušovateľa

pri prejednávaní veci vedenej pod sp. zn. je nutné považovať za neefektívny,

dochádza ním k zjavným zbytočným a ničím neodôvodneným prieťahom v konaní

a v konečnom dôsledku tak aj k porušeniu zásady zákazu denegatio iustitiae (odopretie

spravodlivosti).

Dňa 27. 02. 2017 bola sťažovateľovi doručená odpoveď podpredsedníčky

porušovateľa zo dňa 24. 02. 2017, v ktorej bolo uvedené, že sťažnosť sťažovateľa je

dôvodná a opatrením predsedu porušovateľa bolo vyššiemu súdnemu úradníkovi, ktorý vec

vybavuje uložené, aby v lehote 10 dní (t. j. najneskôr do 06. 03. 2017) rozhodol

o námietkach sťažovateľa.»

Na základe uvedenej sťažnostnej argumentácie sťažovateľka navrhuje, aby ústavný

súd po prijatí jej sťažnosti na ďalšie konanie nálezom vyslovil porušenie jej základného

práva podľa a práva podľa dohovoru postupom okresného

súdu v napadnutom konaní, prikázal okresnému súdu konať bez zbytočných prieťahov,

priznal sťažovateľke finančné zadosťučinenie v sume 2 500 € a úhradu trov konania.

Pred predbežným prerokovaním veci sa po predchádzajúcej výzve ústavného súdu

k sťažnosti vyjadril predseda okresného súdu v prípise sp. zn. Spr 4002/17 z 12. apríla 2017,

v ktorom sa okrem iného uvádza:

«Dňa 20. 01. 2017 bola do rúk predsedu súdu doručená sťažnosť... Sťažnosť bola

vybavená podpredsedníčkou súdu listom zo dňa 24. 02. 2017

pod Spr 3006/17. Podpredsedníčka súdu pri vybavení sťažnosti, na základe zisteného

skutkového stavu veci v časti konania o podaných námietkach povinného

zo dňa 13. 11. 2014 dospela k záveru, že postupom súdu v exekučnom konaní došlo

k porušeniu práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a sťažnosť považovala

za dôvodnú. Opatrením predsedu súdu zo dňa 24. 02. 2017 bola konajúcemu vyššiemu

súdnemu úradníkovi uložená lehota 10 dní, aby vo veci pod spis.

zn. pokračoval v konaní vydaním rozhodnutia, resp. vykonaním iného

procesného úkonu smerujúceho k rozhodnutiu o podaných námietkach povinného, a teda

odstránenie zisteného nedostatku nečinnosti v konaní.

Na základe uvedeného vyšší súdny úradník dňa 01. 03. 2017 vyzval PZ oprávneného,

aby v súvislosti s rozhodovaním súdu o vznesených námietkach povinného doručil v lehote

10 dní od doručenia výzvy originál listinnú podobu podania označeného ako „Vyjadrenie

k námietkam povinného v exekúcii“, zo dňa 15. 05. 2015, ktoré doručil prostredníctvom

e-mailovej komunikácie dňa 19. 05. 2015, spĺňajúce zákonné náležitosti podania,

príp. elektronickou formou so zaručeným elektronickým podpisom.

Následne dňa 11. 04. 2017 súd vydal uznesenie -86, ktorým:

... vzneseným námietkam povinného proti exekúcii v časti splnenia povinnosti

uloženej výrokom I uznesenia... vyhovuje.

... námietky povinného proti exekúcii v časti splnenia povinnosti uloženej výrokom II

zamieta.

Súd námietkam povinného proti trovám exekúcie vyhovuje.

Vybavením sťažnosti podpredsedníčkou súdu teda boli urobené opatrenia

na odstránenie zisteného nedostatku v konaní a na pokračovanie v súdnom konaní, o čom

bol sťažovateľ upovedomený v odpovedi na sťažnosť... Sťažovateľ nedal okresnému súdu

možnosť, aby v zmysle vybavenej sťažnosti došlo k náprave v súdnom konaní a podal

sťažnosť ústavnému súdu už dňa 13. 03. 2017.

Tento stav v konaní bol spôsobený najmä objektívnymi dôvodmi na strane súdu,

keďže exekučné oddelenie je dlhodobo vysoko pracovne zaťažené...»

Z predloženého spisového materiálu vyplýva, že vo veci boli vykonané nasledujúce

procesné úkony:

1. Žiadosť o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie bola podaná okresnému súdu

19. septembra 2014 spolu s návrhom na vykonanie exekúcie z 12. septembra 2014.

2. Okresný súd vydal 6. októbra 2014 poverenie na vymoženie nepeňažného plnenia

podľa výrokov uznesenia okresného súdu sp. zn. z 12. augusta 2014.

3. Súdny exekútor predložil okresnému súdu 13. novembra 2014 námietky

sťažovateľky (povinnej) proti exekúcii z 27. októbra 2014.

4. Dňa 18. decembra 2014 sťažovateľka doručila okresnému súdu podanie, ktorého

prílohu tvorilo rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici ako odvolacieho súdu sp. zn.

z 26. novembra 2014, ktorým bolo zmenené iné uznesenie okresného súdu

(č. k. -29 z 13. októbra 2014 medzi totožnými stranami sporu, pozn.) tak,

že návrh na vydanie predbežného opatrenia sa zamieta.

5. Okresný súd doručil námietky sťažovateľky (povinnej) oprávnenému prípisom

zo 16. marca 2015.

6. Oprávnený zaslal elektronicky svoje vyjadrenie k námietkam sťažovateľky

(povinnej) podaním z 15. mája 2015.

7. Okresný súd 18. apríla 2016 zaslal vyjadrenie oprávneného na vedomie

sťažovateľke (povinnej).

8. Okresný súd výzvami z 19. apríla 2016 zisťoval, či naďalej trvá zo strany

sťažovateľky (povinnej) neplnenie uložených povinností.

9. Sťažovateľka (povinná) sa vyjadrila k veci podaniami doručenými okresnému

súdu 26. apríla 2016 a 25. júla 2016.

10. Na základe opatrenia predsedu okresného súdu z 24. februára 2017 (vydaného

na základe predchádzajúcej sťažnosti sťažovateľky adresovanej predsedovi okresného súdu,

pozn.) vyšší súdny úradník vyzval 1. marca 2017 oprávneného, aby okresnému súdu doručil

originál listiny označenej ako „Vyjadrenie k námietkam povinného v exekúcii z 15. mája

2015“ (okresnému súdu doručená e-mailom 19. mája 2015).

11. Oprávnený na výzvu vyššieho súdneho úradníka doručil okresnému súdu

požadovanú listinu 30. marca 2017.

12. Okresný súd uznesením sp. zn. z 11. apríla 2017 rozhodol

o námietkach sťažovateľky tak, že námietkam čiastočne vyhovel a čiastočne námietky

zamietol.

13. Dňa 5. mája 2017 oprávnený podal proti uzneseniu okresného súdu odvolanie,

t. j. konanie nie ešte právoplatne skončené.

Zo svojej doterajšej rozhodovacej činnosti ústavný súd zistil, že sťažovateľka

už v konaní pred ústavným súdom namietala sťažnosťou zo 7. apríla 2016 porušenie svojho

základného práva podľa a práva podľa dohovoru postupom

okresného súdu v napadnutom konaní. O predchádzajúcej sťažnosti ústavný súd rozhodol

uznesením sp. zn. z 20. apríla 2016 tak, že ju ako zjavne neopodstatnenú

odmietol s odôvodnením, že nezistil ústavnoprávne relevantnú intenzitu zásahu do práv

sťažovateľky, ktorých vyslovenia porušenia sa domáhala. V záverečnej časti odôvodnenia

označeného uznesenia ústavný súd konštatoval, že sťažovateľka v doterajšom priebehu

napadnutého konania nepodala sťažnosť predsedovi okresného súdu podľa príslušných

ustanovení o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov

v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“).

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých

prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Pri predbežnom prerokovaní sťažnosti sa ústavný súd sústredil na posúdenie,

či sťažnosť nie je zjavne neopodstatnená. Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu

o zjavne neopodstatnenú sťažnosť ide vtedy, keď namietaným postupom orgánu štátu

nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ,

a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom orgánu štátu

a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných

dôvodov (). K iným dôvodom, ktoré môžu zakladať záver o zjavnej

neopodstatnenosti sťažnosti, nesporne patrí aj ústavnoprávny rozmer, resp. ústavnoprávna

intenzita namietaných pochybení, resp. nedostatkov v činnosti alebo rozhodovaní

príslušného orgánu verejnej moci, posudzovaná v kontexte s konkrétnymi okolnosťami

prípadu (, m. m. ).

Z prehľadu procesných úkonov okresného súdu uvedeného v časti I tohto uznesenia

vyplýva, že v období po vydaní uznesenia ústavného súdu sp. zn.

z 20. apríla 2016 o odmietnutí predchádzajúcej sťažnosti sťažovateľky bol okresný súd

neodôvodnene nečinný v zásade až dovtedy, kým sťažovateľka nepodala 20. januára 2017

predsedovi okresného súdu sťažnosť na prieťahy v napadnutom konaní podľa § 62 a nasl.

zákona o súdoch, ktorú podpredsedníčka okresného súdu vyhodnotila ako dôvodnú.

Ústavný súd v tejto súvislosti poukazuje na svoju doterajšiu judikatúru, v ktorej mnohokrát

zdôraznil, že v prípade, ak orgán štátnej správy súdov uzná sťažnosť na prieťahy v konaní

za dôvodnú, nemusí to viesť bez ďalšieho k prijatiu v nadväznosti na to podanej sťažnosti

podľa ( ) na ďalšie konanie, pretože ústavný súd

považuje za potrebné poskytnúť všeobecnému súdu časový priestor na prijatie opatrení

s cieľom nápravy a odstránenia protiprávneho stavu zapríčineného nečinnosťou alebo

neefektívnou činnosťou (, , ).

Pre posúdenie opodstatnenosti sťažnosti bolo podstatné vyhodnotiť ďalší postup

okresného súdu potom, ako v prípise z 24. februára 2017 kvalifikoval sťažnosť

sťažovateľky na prieťahy v konaní ako dôvodnú. Ústavný súd v tejto súvislosti poukazuje

na opatrenie predsedu okresného súdu z toho istého dňa, ktorým uložil vo veci konajúcemu

vyššiemu súdnemu úradníkovi, aby v lehote 10 dní pokračoval v konaní. Rešpektujúc tento

príkaz, vyšší súdny úradník vyzval 1. marca 2017 oprávneného, aby okresnému súdu

doručil originál listiny označenej ako „Vyjadrenie k námietkam povinného v exekúcii

z 15. mája 2015“ a následne po jej doručení (30. marca 2017) okresný súd o námietkach

sťažovateľky ako povinnej 11. apríla 2017 rozhodol. Z uvedeného vyplýva, že sťažnosť

na prieťahy v konaní podľa § 62 a nasl. zákona o súdoch sa v napadnutom konaní prejavila

ako účinný prostriedok nápravy, resp. ochrany základného práva podľa .

Sumarizujúc svoje zistenia, ústavný súd konštatuje, že doterajší postup okresného

súdu nebol v napadnutom konaní dostatočne plynulý, zvlášť v období od apríla 2016

do februára 2017, keď okresný súd nevykonal v zásade žiadny relevantný procesný úkon

smerujúci k právoplatnému rozhodnutiu o námietkach sťažovateľky ako povinnej.

K zásadnej náprave došlo až po podaní sťažnosti na prieťahy v konaní podľa zákona

o súdoch, pričom v čase rozhodovania ústavného súdu o sťažnosti sťažovateľky už okresný

súd o námietkach proti exekúcii meritórne rozhodol, aj keď napadnuté konanie nie je ešte

z dôvodu odvolania oprávneného právoplatne skončené.

V nadväznosti na tieto zistenia ústavný súd poukazuje na svoj ustálený právny názor,

podľa ktorého v prípade, ak sa náprava vo veci sťažovateľa vykoná (zabezpečí) v rámci

všeobecného súdnictva, ústavný súd v zásade nemôže vysloviť porušenie označeného

základného práva sťažovateľa (m. m. , ). Aplikujúc citovaný

právny názor na vec sťažovateľky, ústavný súd uvádza, že v doterajšom postupe okresného

súdu v napadnutom konaní síce došlo k viacerým pochybeniam, ale tieto nedosiahli takú

intenzitu, na základe ktorej by ústavný súd po prípadnom prijatí sťažnosti na ďalšie konanie

reálne mohol dospieť k záveru o porušení sťažovateľkou označených práv, a preto sťažnosť

pri predbežnom prerokovaní odmietol podľa ako zjavne

neopodstatnenú.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 22. júna 2017