Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
I. ÚS 257/2016
PDF · 165.71 KB
No categories available
I. ÚS 257/2016
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 20. apríla 2016
predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti Slovenská letecká agentúra, s. r. o.,
Hronské predmestie 4, Banská Bystrica, zastúpenej advokátom JUDr. Petrom Konvičným,
Rázusova 1, Košice, vo veci namietaného porušenia základného práva podľa čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd postupom Okresného súdu Banská Bystrica v konaní vedenom
pod sp. zn. 1 Er 3003/2014 a takto
rozhodol:
Sťažnosť obchodnej spoločnosti Slovenská letecká agentúra, s. r. o., o d m i e t a ako
zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola
7. apríla 2016 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti Slovenská letecká agentúra, s. r. o.
(ďalej len „sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia jej základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6
ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej ako „dohovor“)
postupom Okresného súdu Banská Bystrica (ďalej len „okresný súd“ alebo „exekučný súd“)
v konaní vedenom pod sp. zn. 1 Er 3003/2014.
2. V úvode podanej sťažnosti sťažovateľka, v právnom postavení povinnej
v exekučnom konaní vedenom na okresnom súde pod sp. zn. 1 Er 3003/2014, konštatuje, že
„... dňa 21.10.2014 mi bolo... doručené zo strany súdneho exekútora
upovedomenie o začatí exekúcie, ktorá začala na základe exekučného titulu, a to uznesenia
Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 12.08.2014 sp. zn. 10 CbPv 9/2014-51...“.
Ako ďalej uvádza, proti exekúcii a proti trovám exekúcie podala námietky, keďže
porušenia povinnosti uloženej predbežným opatrením sa nedopustila a začatie exekúcie
považovala za neopodstatnené, respektíve neprijateľné. Okresný súd však v zákonnej lehote
60 dní na rozhodnutie o jej námietkach proti exekúcii právoplatne nerozhodol, a to i napriek
skutočnosti, že od podania námietok zo strany sťažovateľky uplynul už temer deväťnásobok
doby, ktorú platná a účinná právna úprava určuje súdu na rozhodnutie.
V nadväznosti na uvedené sťažovateľka poznamenáva, že „... súčasne
s upovedomením o začatí exekúcie... súdny exekútor upovedomil aj peňažné ústavy,
v ktorých má sťažovateľka zriadené bankové účty (Tatra banka, a. s.; Všeobecná úverová
banka, a. s.)... a vyzval ich na vinkulovanie peňažných prostriedkov zodpovedajúcich
trovám exekúcie na bankových účtoch sťažovateľky. V prípade Všeobecnej úverovej banky,
a.s. sťažovateľka obdržala dokonca i oznámenie o vytvorení vinkulačného podúčtu.
V prípade bankového účtu sťažovateľky vedeného v Tatra banke, a. s. sú peňažné
prostriedky zodpovedajúce trovám exekúcie vinkulované dodnes, pričom peňažný ústav
sťažovateľke od októbra 2014 pravidelne každý mesiac sťahuje poplatok za vedenie
vinkulačného podúčtu vo výške 9 €, a to aj napriek tomu, že tento bol zriadený výlučne len
na žiadosť súdneho exekútora (bez existencie exekučného príkazu) a bez súhlasu
sťažovateľky. K dnešnému dňu bola sťažovateľka v dôsledku neexistencie právoplatného
rozhodnutia o námietkach nútená uhradiť na takomto poplatku peňažnému ústavu sumu
spolu vo výške 162 € (18 x 9 €), pričom táto suma sa neustále každý mesiac zvyšuje...
2
Vyššie uvedené skutočnosti nasvedčujú tomu, že v dôsledku nečinnosti porušovateľa,
ktorou bez akejkoľvek pochybnosti priamo porušuje zákon, sťažovateľke nielenže vzniká
škoda (poplatky za vedenie vinkulačného podúčtu), ale taktiež je dlhodobo považovaná
za nedôveryhodný subjekt, čo má vážny dopad na jej podnikateľskú činnosť...
Vzhľadom na skutočnosť, že od podania námietok až po súčasnosť uplynulo takmer
jeden a pol roka... a o námietkach nebolo... stále rozhodnuté, sťažovateľka má za to, že
neefektívnym postupom porušovateľa dochádza k porušeniu základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 veta prvá Ústavy
Slovenskej republiky a podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd...
S poukazom na vyššie uvedené má sťažovateľka za to, že postup porušovateľa pri
prejednávaní veci vedenej pod sp. zn. 1 Er 3003/2014 je nutné považovať za neefektívny,
dochádza ním k zjavným, zbytočným a ničím neodôvodneným prieťahom v konaní
a v konečnom dôsledku tak aj k porušeniu zásady zákazu denegatio iustitiae (odopretie
spravodlivosti).“.
3. V nadväznosti na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len
„ESĽP“) sťažovateľka konštatuje, že nepodala sťažnosť na prieťahy predsedovi okresného
súdu z dôvodu, že „... podanie ústavnej sťažnosti nemôže byť podmienené predchádzajúcou
sťažnosťou predsedovi dotknutého všeobecného súdu. Je nutné si totiž uvedomiť, že sťažnosť
adresovanú predsedovi dotknutého súdu nie je možné vonkoncom posudzovať ako účinný
prostriedok nápravy, nakoľko predseda dotknutého súdu nemá v predmetnej veci súdnu
kompetenciu, resp. nie je oprávnený akokoľvek zasahovať, prípadne iným spôsobom vplývať
na postup a rozhodovanie zákonného sudcu.“.
4. V závere podanej sťažnosti sťažovateľka ústavnému súdu navrhuje, aby ten
po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie nálezom vyslovil porušenie sťažovateľkou
označených práv zaručených ústavou a dohovorom (bod 1) postupom okresného súdu
v konaní vedenom pod sp. zn. 1 Er 3003/2014, okresnému súdu prikázal bezodkladne konať
a sťažovateľke priznal primerané finančné zadosťučinenie vo výške 2 500 eur, ako i úhradu
trov konania.
3
II.
5. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti
o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov
ustanoví zákon.
6. Ústavný súd návrh predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady
Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,
o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie
sú dôvody na jeho odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na prerokovanie
ktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné
návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané
oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
7. O zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, keď namietaným
postupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo
slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti
medzi označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie
ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh preto
možno považovať ten, pri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu
možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol
posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie. Zjavná neopodstatnenosť sťažnosti namietajúcej
4
porušenie základného práva na konanie bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy
môže vyplývať aj z toho, že porušenie tohto základného práva sa namieta v takom konaní
pred všeobecným súdom, ktoré z hľadiska jeho druhu a povahy netrvá tak dlho, aby sa dalo
vôbec uvažovať o zbytočných prieťahoch (m. m. II. ÚS 93/03, II. ÚS 177/04).
8. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala
bez zbytočných prieťahov.
Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom,
ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti
akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.
9. V zmysle ustanovenia § 50 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 233/1995 Z. z. súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene
a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „EP“) námietky proti
exekúcii je exekútor povinný doručiť súdu najneskôr do piatich dní od ich doručenia
účastníkom. O námietkach proti exekúcii rozhodne súd najneskôr do 60 dní od ich
doručenia.
10. Podstatou sťažnosti a predmetom konania pred ústavným súdom je nárok
sťažovateľky na ochranu pred postupom exekučného súdu v konaní vedenom pod sp. zn.
1 Er 3003/2014, ktorým malo byť porušené jej základné právo na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo na prejednanie záležitosti
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
11. Pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 ústavy si ústavný súd osvojil judikatúru ESĽP k čl. 6 ods. 1 dohovoru,
pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv
nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98, I. ÚS 280/08).
5
12. Ústavný súd sa v prvom rade zameral na preskúmanie opodstatnenosti sťažnosti
sťažovateľky, keďže pri sťažnostiach namietajúcich porušenie základného práva podľa
čl. 48 ods. 2 ústavy odmieta sťažnosť ako zjavne neopodstatnenú, ak „vzhľadom
na skutočnosť, že celková doba konania pred súdom, ako aj postup zákonného sudcu
nesignalizovali reálnu možnosť zbytočných prieťahov, a tým ani porušenie základného
práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy“ (II. ÚS 109/03), resp. ak „argumenty v sťažnosti
sťažovateľa nepreukázali v čase podania sťažnosti takú intenzitu porušenia označeného
základného práva, aby bola sťažnosť prijatá na ďalšie konanie“ (II. ÚS 93/03,
Z judikatúry ústavného súdu ďalej vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom
konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (I. ÚS 66/02, I. ÚS 154/03, I. ÚS 38/04,
III. ÚS 199/02, IV. ÚS 147/04, IV. ÚS 221/05).
13. Vychádzajúc z doterajšej stabilnej judikatúry ústavného súdu, je potrebné
poukázať na to, že v prípade, keď ústavný súd zistil, že charakter postupu všeobecného súdu
sa nevyznačoval takými výraznými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako
„zbytočné prieťahy“ v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy, nevyslovil porušenie základného práva
zaručeného týmto článkom ústavy (napr. II. ÚS 57/01), prípadne návrhu buď nevyhovel
(napr. I. ÚS 11/00), alebo ho odmietol ako zjavne neopodstatnený (napr. III. ÚS 59/05,
14. Podľa názoru ústavného súdu nemožno na základe skutočností uvedených
v sťažnosti považovať postup exekučného súdu za taký, ktorý by bolo možné kvalifikovať
ako „zbytočné prieťahy v konaní“ v zmysle citovaného článku ústavy.
15. Doterajší priebeh konania vedeného pod sp. zn. 1 Er 3003/2014 pred označeným
súdom bol – napriek možnosti efektívnejšieho, koncentrovanejšieho a optimálnejšieho
konania zo strany exekučného súdu – bez významnejších prieťahov, a preto nezakladá
6
reálnu možnosť vyslovenia porušenia základného práva sťažovateľky podľa čl. 48 ods. 2
ústavy, resp. práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
Až pokračujúca nečinnosť okresného súdu v – pre sťažovateľku významnej veci – by
eventuálne mohla spôsobiť porušenie jej základného práva zaručeného čl. 48 ods. 2 ústavy
a práva zaručeného čl. 6 ods. 1 dohovoru, čo však ústavný súd v súčasnom období nemôže
posúdiť.
16. Ústavný súd, vychádzajúc z obsahu sťažnosti, vyhodnotil, že v konaní vedenom
na okresnom súde pod sp. zn. 1 Er 3003/2014 zatiaľ nedošlo k takej intenzite zásahu
do práv sťažovateľky, ktorá by zodpovedala ústavno-relevantnému porušeniu základného
práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva
na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
Z uvedených dôvodov ústavný súd po predbežnom prerokovaní odmietol sťažnosť
sťažovateľky podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.
17. V kontexte podanej sťažnosti ústavný súd v závere zdôrazňuje, že prieťahy
okresného súdu v exekučnom konaní vedenom pod sp. zn. 1 Er 3003/2014 toho času
nedosiahli ústavnú intenzitu.
Hoci nemožno spochybniť, že okresný súd v danej veci nerozhodol v lehote
ustanovenej EP tak, ako na to poukazuje samotná sťažovateľka, ústavný súd dobu
rozhodovania exekučného súdu o námietkach sťažovateľky proti exekúcii v trvaní
1 roka a 5 mesiacov považuje stále za ústavne udržateľnú, keďže samotné nerešpektovanie
60-dňovej procesnej lehoty na rozhodnutie súdu o námietkach proti exekúcii (bod 9)
predstavuje akúsi „ideálnu“ predstavu zákonodarcu o „optimálnosti doby“ potrebnej
na rozhodnutie o predmetnej otázke.
Nad rámec uvedeného ústavný súd poznamenáva, že pojem „zbytočné prieťahy“
obsiahnutý v čl. 48 ods. 2 ústavy je pojmom autonómnym, ktorý nemožno
vykladať a aplikovať výlučne len s ohľadom na v zákone ustanovené lehoty na vykonanie
toho-ktorého úkonu súdu či iného štátneho orgánu.
7
18. Ústavný súd taktiež vzal na zreteľ i skutočnosť, že samotná sťažovateľka tak, ako
to uviedla v podanej ústavnej sťažnosti (bod 3), v priebehu konania vedeného na okresnom
súde pod sp. zn. 1 Er 3003/2014 nevyužila svoje oprávnenie podať v zmysle zákona
č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov sťažnosť na prieťahy v konaní, a teda exekučnému súdu v prípade ňou tvrdených
prieťahov v konaní nedala žiadnu príležitosť na poskytnutie nápravy, t. j. na odstránenie
tvrdeného protiprávneho stavu, ktorý mal porušiť práva sťažovateľky zaručené ústavou, ako
i dohovorom (bod 1).
19. Keďže sťažnosť bola odmietnutá ako celok, rozhodovanie o ďalších procesných
návrhoch sťažovateľky v uvedenej veci stratilo opodstatnenie, preto sa nimi ústavný súd
už nezaoberal.
20. Ústavný súd v okolnostiach posudzovanej veci v závere zdôrazňuje, že toto
rozhodnutie nezakladá prekážku veci rozhodnutej v zmysle § 24 písm. a) zákona
o ústavnom súde, a preto nebráni tomu, aby sťažovateľka v tejto veci v prípade zotrvania
na stanovisku, že postupom okresného súdu v nej dochádza k zbytočným prieťahom,
predložila ústavnému súdu novú sťažnosť.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 20. apríla 2016
8