Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 257/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 20. apríla 2016

predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti Slovenská letecká agentúra, s. r. o.,

Hronské predmestie 4, Banská Bystrica, zastúpenej advokátom JUDr. Petrom Konvičným,

Rázusova 1, Košice, vo veci namietaného porušenia základného práva podľa čl. 48 ods. 2

a práva podľa Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Okresného súdu Banská Bystrica v konaní vedenom

pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť obchodnej spoločnosti Slovenská letecká agentúra, s. r. o., o d m i e t a ako

zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

7. apríla 2016 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti Slovenská letecká agentúra, s. r. o.

(ďalej len „sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia jej základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej ako „dohovor“)

postupom Okresného súdu Banská Bystrica (ďalej len „okresný súd“ alebo „exekučný súd“)

v konaní vedenom pod sp. zn. .

2. V úvode podanej sťažnosti sťažovateľka, v právnom postavení povinnej

v exekučnom konaní vedenom na okresnom súde pod sp. zn. , konštatuje, že

„... dňa 21.10.2014 mi bolo... doručené zo strany súdneho exekútora

upovedomenie o začatí exekúcie, ktorá začala na základe exekučného titulu, a to uznesenia

Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 12.08.2014 sp. zn. -51...“.

Ako ďalej uvádza, proti exekúcii a proti trovám exekúcie podala námietky, keďže

porušenia povinnosti uloženej predbežným opatrením sa nedopustila a začatie exekúcie

považovala za neopodstatnené, respektíve neprijateľné. Okresný súd však v zákonnej lehote

60 dní na rozhodnutie o jej námietkach proti exekúcii právoplatne nerozhodol, a to i napriek

skutočnosti, že od podania námietok zo strany sťažovateľky uplynul už temer deväťnásobok

doby, ktorú platná a účinná právna úprava určuje súdu na rozhodnutie.

V nadväznosti na uvedené sťažovateľka poznamenáva, že „... súčasne

s upovedomením o začatí exekúcie... súdny exekútor upovedomil aj peňažné ,

v ktorých má sťažovateľka zriadené bankové účty (Tatra banka, a. s.; Všeobecná úverová

banka, a. s.)... a vyzval ich na vinkulovanie peňažných prostriedkov zodpovedajúcich

trovám exekúcie na bankových účtoch sťažovateľky. V prípade Všeobecnej úverovej banky,

a.s. sťažovateľka obdržala dokonca i oznámenie o vytvorení vinkulačného podúčtu.

V prípade bankového účtu sťažovateľky vedeného v Tatra banke, a. s. sú peňažné

prostriedky zodpovedajúce trovám exekúcie vinkulované dodnes, pričom peňažný ústav

sťažovateľke od októbra 2014 pravidelne každý mesiac sťahuje poplatok za vedenie

vinkulačného podúčtu vo výške 9 €, a to aj napriek tomu, že tento bol zriadený výlučne len

na žiadosť súdneho exekútora (bez existencie exekučného príkazu) a bez súhlasu

sťažovateľky. K dnešnému dňu bola sťažovateľka v dôsledku neexistencie právoplatného

rozhodnutia o námietkach nútená uhradiť na takomto poplatku peňažnému ústavu sumu

spolu vo výške 162 € (18 x 9 €), pričom táto suma sa neustále každý mesiac zvyšuje...

2

Vyššie uvedené skutočnosti nasvedčujú tomu, že v dôsledku nečinnosti porušovateľa,

ktorou bez akejkoľvek pochybnosti priamo porušuje zákon, sťažovateľke nielenže vzniká

škoda (poplatky za vedenie vinkulačného podúčtu), ale taktiež je dlhodobo považovaná

za nedôveryhodný subjekt, čo má vážny dopad na jej podnikateľskú činnosť...

Vzhľadom na skutočnosť, že od podania námietok až po súčasnosť uplynulo takmer

jeden a pol roka... a o námietkach nebolo... stále rozhodnuté, sťažovateľka má za to, že

neefektívnym postupom porušovateľa dochádza k porušeniu základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa veta prvá

Slovenskej republiky a podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd...

S poukazom na vyššie uvedené má sťažovateľka za to, že postup porušovateľa pri

prejednávaní veci vedenej pod sp. zn. je nutné považovať za neefektívny,

dochádza ním k zjavným, zbytočným a ničím neodôvodneným prieťahom v konaní

a v konečnom dôsledku tak aj k porušeniu zásady zákazu denegatio iustitiae (odopretie

spravodlivosti).“.

3. V nadväznosti na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len

„ESĽP“) sťažovateľka konštatuje, že nepodala sťažnosť na prieťahy predsedovi okresného

súdu z dôvodu, že „... podanie ústavnej sťažnosti nemôže byť podmienené predchádzajúcou

sťažnosťou predsedovi dotknutého všeobecného súdu. Je nutné si totiž uvedomiť, že sťažnosť

adresovanú predsedovi dotknutého súdu nie je možné vonkoncom posudzovať ako účinný

prostriedok nápravy, nakoľko predseda dotknutého súdu nemá v predmetnej veci súdnu

kompetenciu, resp. nie je oprávnený akokoľvek zasahovať, prípadne iným spôsobom vplývať

na postup a rozhodovanie zákonného sudcu.“.

4. V závere podanej sťažnosti sťažovateľka ústavnému súdu navrhuje, aby ten

po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie nálezom vyslovil porušenie sťažovateľkou

označených práv zaručených a dohovorom (bod 1) postupom okresného súdu

v konaní vedenom pod sp. zn. , okresnému súdu prikázal bezodkladne konať

a sťažovateľke priznal primerané finančné zadosťučinenie vo výške 2 500 eur, ako i úhradu

trov konania.

3

II.

5. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa podrobnosti

o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov

ustanoví zákon.

6. Ústavný súd návrh predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie

sú dôvody na jeho odmietnutie podľa .

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na prerokovanie

ktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné

návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané

oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

7. O zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, keď namietaným

postupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo

slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti

medzi označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie

ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh preto

možno považovať ten, pri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu

možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol

posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie. Zjavná neopodstatnenosť sťažnosti namietajúcej

4

porušenie základného práva na konanie bez zbytočných prieťahov podľa

môže vyplývať aj z toho, že porušenie tohto základného práva sa namieta v takom konaní

pred všeobecným súdom, ktoré z hľadiska jeho druhu a povahy netrvá tak dlho, aby sa dalo

vôbec uvažovať o zbytočných prieťahoch (m. m. , ).

8. Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom,

ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti

akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

9. V zmysle ustanovenia § 50 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene

a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „EP“) námietky proti

exekúcii je exekútor povinný doručiť súdu najneskôr do piatich dní od ich doručenia

účastníkom. O námietkach proti exekúcii rozhodne súd najneskôr do 60 dní od ich

doručenia.

10. Podstatou sťažnosti a predmetom konania pred ústavným súdom je nárok

sťažovateľky na ochranu pred postupom exekučného súdu v konaní vedenom pod sp. zn.

, ktorým malo byť porušené jej základné právo na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa a právo na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

11. Pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa si ústavný súd osvojil judikatúru ESĽP k dohovoru,

pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv

nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. , ).

5

12. Ústavný súd sa v prvom rade zameral na preskúmanie opodstatnenosti sťažnosti

sťažovateľky, keďže pri sťažnostiach namietajúcich porušenie základného práva podľa

odmieta sťažnosť ako zjavne neopodstatnenú, ak „vzhľadom

na skutočnosť, že celková doba konania pred súdom, ako aj postup zákonného sudcu

nesignalizovali reálnu možnosť zbytočných prieťahov, a tým ani porušenie základného

práva podľa “ (), resp. ak „argumenty v sťažnosti

sťažovateľa nepreukázali v čase podania sťažnosti takú intenzitu porušenia označeného

základného práva, aby bola sťažnosť prijatá na ďalšie konanie“ (,

).

Z judikatúry ústavného súdu ďalej vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom

konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa (, , ,

, , ).

13. Vychádzajúc z doterajšej stabilnej judikatúry ústavného súdu, je potrebné

poukázať na to, že v prípade, keď ústavný súd zistil, že charakter postupu všeobecného súdu

sa nevyznačoval takými výraznými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako

„zbytočné prieťahy“ v zmysle , nevyslovil porušenie základného práva

zaručeného týmto článkom (napr. ), prípadne návrhu buď nevyhovel

(napr. ), alebo ho odmietol ako zjavne neopodstatnený (napr. ,

).

14. Podľa názoru ústavného súdu nemožno na základe skutočností uvedených

v sťažnosti považovať postup exekučného súdu za taký, ktorý by bolo možné kvalifikovať

ako „zbytočné prieťahy v konaní“ v zmysle citovaného článku .

15. Doterajší priebeh konania vedeného pod sp. zn. pred označeným

súdom bol – napriek možnosti efektívnejšieho, koncentrovanejšieho a optimálnejšieho

konania zo strany exekučného súdu – bez významnejších prieťahov, a preto nezakladá

6

reálnu možnosť vyslovenia porušenia základného práva sťažovateľky podľa čl. 48 ods. 2

, resp. práva podľa dohovoru.

Až pokračujúca nečinnosť okresného súdu v – pre sťažovateľku významnej veci – by

eventuálne mohla spôsobiť porušenie jej základného práva zaručeného

a práva zaručeného čl. 6 ods. 1 dohovoru, čo však ústavný súd v súčasnom období nemôže

posúdiť.

16. Ústavný súd, vychádzajúc z obsahu sťažnosti, vyhodnotil, že v konaní vedenom

na okresnom súde pod sp. zn. zatiaľ nedošlo k takej intenzite zásahu

do práv sťažovateľky, ktorá by zodpovedala ústavno-relevantnému porušeniu základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva

na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Z uvedených dôvodov ústavný súd po predbežnom prerokovaní odmietol sťažnosť

sťažovateľky podľa ako zjavne neopodstatnenú.

17. V kontexte podanej sťažnosti ústavný súd v závere zdôrazňuje, že prieťahy

okresného súdu v exekučnom konaní vedenom pod sp. zn. toho času

nedosiahli ústavnú intenzitu.

Hoci nemožno spochybniť, že okresný súd v danej veci nerozhodol v lehote

ustanovenej EP tak, ako na to poukazuje samotná sťažovateľka, ústavný súd dobu

rozhodovania exekučného súdu o námietkach sťažovateľky proti exekúcii v trvaní

1 roka a 5 mesiacov považuje stále za ústavne udržateľnú, keďže samotné nerešpektovanie

60-dňovej procesnej lehoty na rozhodnutie súdu o námietkach proti exekúcii (bod 9)

predstavuje akúsi „ideálnu“ predstavu zákonodarcu o „optimálnosti doby“ potrebnej

na rozhodnutie o predmetnej otázke.

Nad rámec uvedeného ústavný súd poznamenáva, že pojem „zbytočné prieťahy“

obsiahnutý v je pojmom autonómnym, ktorý nemožno

vykladať a aplikovať výlučne len s ohľadom na v zákone ustanovené lehoty na vykonanie

toho-ktorého úkonu súdu či iného štátneho orgánu.

7

18. Ústavný súd taktiež vzal na zreteľ i skutočnosť, že samotná sťažovateľka tak, ako

to uviedla v podanej ústavnej sťažnosti (bod 3), v priebehu konania vedeného na okresnom

súde pod sp. zn. nevyužila svoje oprávnenie podať v zmysle zákona

č. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších

predpisov sťažnosť na prieťahy v konaní, a teda exekučnému súdu v prípade ňou tvrdených

prieťahov v konaní nedala žiadnu príležitosť na poskytnutie nápravy, t. j. na odstránenie

tvrdeného protiprávneho stavu, ktorý mal porušiť práva sťažovateľky zaručené , ako

i dohovorom (bod 1).

19. Keďže sťažnosť bola odmietnutá ako celok, rozhodovanie o ďalších procesných

návrhoch sťažovateľky v uvedenej veci stratilo opodstatnenie, preto sa nimi ústavný súd

už nezaoberal.

20. Ústavný súd v okolnostiach posudzovanej veci v závere zdôrazňuje, že toto

rozhodnutie nezakladá prekážku veci rozhodnutej v zmysle § 24 písm. a) zákona

o ústavnom súde, a preto nebráni tomu, aby sťažovateľka v tejto veci v prípade zotrvania

na stanovisku, že postupom okresného súdu v nej dochádza k zbytočným prieťahom,

predložila ústavnému súdu novú sťažnosť.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 20. apríla 2016

8