Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
I. ÚS 363/2017
PDF · 125.86 KB
No categories available
I. ÚS 363/2017
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 19. júla 2017
predbežne prerokoval sťažnosť ,
zastúpeného advokátom , advokátska kancelária
, , vo veci namietaného porušenia jeho
základných práv garantovaných čl. 48 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 38 Listiny
základných práv a slobôd, čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudským práv a základných slobôd
a čl. 47 ods. 2 Európskej charty základných práv uznesením Krajského súdu v Žiline
v konaní vedenom pod sp. zn. 9 NcC 3/2017 a takto
rozhodol:
Sťažnosť o d m i e t a pre nesplnenie zákonom predpísaných
náležitostí.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola
13. júna 2017 doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“)
pre namietané porušenie jeho v záhlaví špecifikovaných základných práv uznesením
Krajského súdu v Žiline (ďalej len „krajský súd“) pod sp. zn. 9 NcC 3/2017, ktorým bolo
rozhodnuté, že miestne príslušným súdom na ďalšie konanie bude Okresný súd Bratislava
V, a nie Okresný súd Ružomberok, ktorý by podľa názoru sťažovateľa mal vo veci konať
ako zákonný súd (toto rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené 13. apríla 2017).
2. Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd vydal tento nález: „1) Uznesením Krajského
súdu v Žiline č. k. 9NcC/3/2017-l 11 bol sťažovateľ odňatý zákonnému sudcovi a jeho
základné ľudské práva na spravodlivý súdny proces a spravodlivé súdne konanie boli
porušené podľa čl. 48 Ústavy SR, podľa článku 38 Listiny základných práv a slobôd podľa
čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, článku 47, odseku 2
Európskej charty základných práv boli porušené.
2) Okresný súd Ružomberok je vo veci vedenej pod číslom spisu 7P/83/2016 povinný
konať a rozhodnúť bez zbytočných prieťahov.
3) Krajský súd v Žiline je povinný uhradiť sťažovateľovi náhradu trov právneho
zastúpenia na účet advokáta na účet... do jedného mesiaca
od právoplatnosti tohto nálezu.“
3. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
4. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého
návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,
na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom
predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne
neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom
2
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť
aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
5. Podľa § 20 ods. 4 zákona o ústavnom súde ústavný súd je viazaný návrhom
na začatie konania.
6. Podľa § 49 zákona o ústavnom súde sťažnosť môže podať fyzická alebo právnická
osoba, ktorá tvrdí, že rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom sa porušili jej základné
práva alebo slobody, ak o ochrane týchto práv a základných slobôd nerozhoduje iný súd.
7. Podľa § 50 ods. 1 písm. b) zákona o ústavnom súde sťažnosť okrem všeobecných
náležitostí uvedených v § 20 musí obsahovať označenie právoplatného rozhodnutia,
opatrenia alebo iného zásahu, ktorým sa porušili základné práva alebo slobody.
8. Podľa § 50 ods. 2 zákona o ústavnom súde k sťažnosti sa pripojí kópia
právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo dôkaz o inom zásahu.
9. Ústavný súd zdôrazňuje, že viazanosť ústavného súdu návrhom na začatie konania
osobitne platí v prípadoch, v ktorých osoby požadujúce ochranu svojich základných práv
a slobôd sú zastúpené advokátom.
10. Z uvedeného vyplýva, že ústavný súd má v ústave a zákone o ústavnom súde
presne definované právomoci, uplatnenie ktorých je viazané na splnenie viacerých
formálnych aj vecných náležitostí návrhu na začatie konania (čl. 127 ods. 1 ústavy, § 20
a § 50 zákona o ústavnom súde). Až na výnimky, ktoré v danej veci nie sú relevantné, je
ústavný súd pritom viazaný návrhom na začatie konania (§ 20 ods. 4 zákona o ústavnom
súde).
11. Ústavný súd konštatuje, že napriek tomu, že sťažovateľ v petite sťažnosti žiadal
vysloviť porušenie označených práv uznesením krajského súdu (bod 1 petitu), navrhuje
však Okresnému súdu Ružomberok vysloviť povinnosť konať a rozhodnúť bez zbytočných
prieťahov (bod 2 petitu) bez toho, že by to nejakým spôsobom premietol do prvého bodu
petitu sťažnosti, čo treba považovať za zmätočný petit.
12. Pokiaľ teda sťažovateľ tvrdí, že k porušeniu označených práv malo dôjsť
uznesením krajského súdu sp. zn. 9 NcC 3/2017, bolo jeho povinnosťou priložiť kópiu
právoplatného uznesenia krajského súdu ako dôkaz o porušení označených práv v súlade
s § 50 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
13. Ústavný súd konštatuje, že sťažovateľ prostredníctvom kvalifikovaného zástupcu,
ktorý koncipoval samotný návrh, ústavnému súdu s návrhom nedoručil citované uznesenie
krajského súdu.
14. V súvislosti s uvedeným nedostatkom ústavný súd pripomína, že tento nie je
povinný odstraňovať z úradnej povinnosti. Na taký postup slúži inštitút povinného právneho
zastúpenia v konaní pred ústavným súdom a publikovaná judikatúra, z ktorej jednoznačne
vyplýva, ako ústavný súd posudzuje nedostatok zákonom predpísaných náležitostí
podaní účastníkov konania (napr. IV. ÚS 77/08, I. ÚS 368/2010, III. ÚS 357/2010,
II. ÚS 309/2010, I. ÚS 162/2010, IV. ÚS 234/2010, III. ÚS 206/2010, IV. ÚS 159/2010,
IV. ÚS 213/2010, IV. ÚS 134/2010). V tejto súvislosti ústavný súd už vo svojom uznesení
sp. zn. II. ÚS 117/05 z 11. mája 2005 uviedol: „Podľa § 18 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z. z.
o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní
(živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov advokát je povinný dôsledne využívať
všetky právne prostriedky, a takto chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta. Tieto
povinnosti advokáta vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je
povinný vykonať advokát tak, aby také úkony boli objektívne spôsobilé vyvolať nielen
začatie konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to splnené zákonom
ustanovené predpoklady. Osobitne to platí pre všetky zákonom ustanovené náležitosti
úkonov, ktorými začína konanie pred ústavným súdom“. Aj v tomto ohľade naďalej zostáva
v platnosti zásada „vigilantibus iura scripta sunt“, t. j. bdelým patrí právo, a to o to zvlášť,
ak ide o osoby práva znalé (napr. advokáta).
15. Ústavný súd s poukazom na uvedené konštatuje, že sťažnosť vykazuje taký
nedostatok náležitostí predpísaných zákonom, že nie je možné preskúmať splnenie hoci len
procesných podmienok konania pred ústavným súdom, a preto ju z uvedeného dôvodu
odmietol už pri jej predbežnom prerokovaní (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).
4
16. Nad rámec uvedeného ústavný súd poznamenáva, že toto rozhodnutie nezakladá
prekážku veci rozhodnutej podľa § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde, a preto nebráni
sťažovateľovi, aby po splnení všetkých zákonných podmienok za predpokladu zotrvania na
stanovisku, že postupom príslušného súdu bude dochádzať k zbytočným prieťahom
v konaní, predložil ústavnému súdu novú riadnu sťažnosť (§ 50 a nasl. zákona o ústavnom
súde).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 19. júla 2017