Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 477/2017

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-15

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 25. júla 2017 v senáte

zloženom z predsedu Ladislava Orosza (sudca spravodajca), zo sudkyne Ľudmily

Gajdošíkovej a sudcu Lajosa Mészárosa predbežne prerokoval sťažnosť ,

st., ml. a , všetci bytom

, zastúpených Advokátskou kanceláriou JUDr. Jakub Mandelík, s. r. o.,

Heydukova 12, Bratislava, v mene ktorej koná advokát JUDr. Jakub Mandelík, PhD.,

ktorou namietajú porušenie svojho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 12

ods. 1 a a práva podľa

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu

Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho uznesením z 21. apríla 2017

v spojení s uznesením č. k. -162 z 5. decembra 2016, uznesením č. k.

-164 z 5. decembra 2016, uznesením č. k. -166 z 5. decembra

2016 a uznesením č. k. -168 z 5. decembra 2016, a takto

rozhodol:

Sťažnosť , st., ml. a

o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 27. júna 2017

doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľka v prvom rade“),

st. (ďalej len „sťažovateľ v druhom rade“), ml. (ďalej len

„sťažovateľ v treťom rade“) a (ďalej len „sťažovateľ vo štvrtom rade“,

spolu len „sťažovatelia“), všetci bytom , zastúpených Advokátskou

kanceláriou JUDr. Jakub Mandelík, s. r. o., Heydukova 12, Bratislava, v mene ktorej koná

advokát JUDr. Jakub Mandelík, PhD., ktorou namietajú porušenie svojho základného práva

podľa v spojení s a Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej

len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho uznesením z 21.

apríla 2017 (sťažovatelia v sťažnosti zjavne nesprávne uvádzajú „21. apríl 2016“, pozn.)

v spojení s uznesením č. k. -162 z 5. decembra 2016, uznesením

č. k. -164 z 5. decembra 2016, uznesením č. k. -166

z 5. decembra 2016 a uznesením č. k. -168 z 5. decembra 2016 (ďalej

aj „napadnuté uznesenia“).

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovatelia sa v konaní vedenom okresným

súdom pod sp. zn. domáhajú proti žalovanej

, (ďalej len „žalovaná“), v konaní o ochranu

osobnosti náhrady nemajetkovej ujmy v sume každému po 75 000 €.

Dcéra a sestra sťažovateľov neb. zomrela v dôsledku zranení

spôsobených jej pri dopravnej nehode vodičom . K zásahu do osobnostných

práv sťažovateľov malo podľa nich dôjsť práve smrťou ich dcéry a sestry. Trestné stíhanie

vedené proti vodičovi bolo právoplatne zastavené uznesením Okresného

riaditeľstva Policajného zboru Banská Bystrica ČVS: ORP-84/2DI-BB-2013

zo 14. novembra 2013 v dôsledku úmrtia vodiča [ ].

Konanie o žalobe sťažovateľov bolo uznesením okresného súdu sp. zn.

z 13. júla 2015 zastavené pre nezaplatenie súdneho poplatku. Označené uznesenie

okresného súdu o zastavení konania napadli sťažovatelia odvolaním, zastávajúc názor,

že im prináleží oslobodenie od súdnych poplatkov v zmysle § 4 ods. 2 písm. j) zákona

Slovenskej národnej rady č. o súdnych poplatkoch a o poplatku za výpis

z registra trestov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“),

keďže sa domáhajú nemajetkovej ujmy, ktorá im bola spôsobená trestným činom.

Krajský súd v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) uznesením sp. zn.

z 30. júna 2016 uznesenie okresného súdu potvrdil. Krajský súd sa v označenom uznesení

nestotožnil s argumentáciou sťažovateľov, že mali byť v zmysle § 4 ods. 2 písm. j) zákona

o súdnych poplatkoch oslobodení od súdnych poplatkov, keďže nepovažoval rovnako ako

súd prvého stupňa za preukázané, že nemajetková ujma, ktorej náhrady sa sťažovatelia

domáhajú, bola spôsobená trestným činom, keďže trestné stíhanie bolo zastavené a súd

v občianskoprávnom sporovom konaní o ochranu osobnosti nie je ani na účely posúdenia

vzniku poplatkovej povinnosti oprávnený skúmať, či došlo k spáchaniu trestného činu,

„teda či uplatnená nemajetková ujma bola spôsobená trestným činom; nakoľko

zodpovedanie tejto otázky je vyhradené súdu v trestnom konaní“.

Proti uzneseniu krajského súdu sp. zn. z 30. júna 2016 podali

sťažovatelia dovolanie. V nadväznosti na túto skutočnosť okresný súd uznesením č. k.

-162 z 5. decembra 2016 vyrubil podľa § 6 ods. 1 druhej vety zákona

o súdnych poplatkoch poplatok sťažovateľke v prvom rade za podané dovolanie v sume

10 €. Rovnako uznesením č. k. -164 z 5. decembra 2016 vyrubil okresný súd

podľa druhej vety súdny poplatok

sťažovateľovi v druhom za podané dovolanie v sume 10 €. Uznesením okresného súdu č. k.

-166 z 5. decembra 2016 bol vyrubený obdobný poplatok sťažovateľovi

v treťom rade a konečne uznesením č. k. -168 z 5. decembra 2016 vyrubil súd

prvého stupňa za podané dovolanie súdny poplatok aj sťažovateľovi vo štvrtom rade.

Proti označeným uzneseniam o vyrubení súdneho poplatku za dovolanie podali

sťažovatelia sťažnosť, o ktorej okresný súd rozhodol. Uznesením okresného súdu sp. zn.

z 21. apríla 2017 boli všetky štyri uznesenia o vyrubení súdneho poplatku

za dovolanie z 5. decembra 2016 zrušené v rámci autoremedúry postupom podľa § 12 ods. 3

s poukazom na ,

keďže podľa názoru okresného súdu mali byť súdne poplatky za dovolanie sťažovateľom

vyrubené výzvou, a nie uznesením. Okresný súd však zároveň uznesením sp. zn.

z 21. apríla 2017 sťažnosti sťažovateľov zamietol, pričom uviedol, že „Súd

má za to, že na žalobcov v 1. až 4. rade sa nevzťahuje osobné oslobodenie od súdnych

poplatkov podľa ustanovenia , keď v danom

prípade nie je preukázané, že bol spáchaný trestný čin v dôsledku, ktorého vznikla žalobcom

v 1. až 4. rade nemajetková ujma, a teda nie je splnená zákonom stanovená podmienka

pre oslobodenie od súdnych poplatkov. Tento záver vyplýva aj z uznesenia Krajského súdu

v Bratislave č. k. -128 zo dňa 30. 06. 2016, právoplatného dňa 23. 08. 2016,

už vydaného odvolacím súdom v predmetnom konaní, pričom jeho názorom je súd prvej

inštancie viazaný. Súd má zároveň za to, že otázka posúdenia, či došlo v súvislosti s úmrtím

blízkej osoby žalobcov v 1. až 4. rade k spáchaniu trestného činu, je v zmysle platného

právneho poriadku vyhradená výlučne súdu v trestnom konaní, a súd v civilnom procese

túto nie je oprávnený riešiť ani ako prejudiciálnu.

... Poukazujúc na odôvodnenie bodu 11. tohto uznesenia, súd zároveň žalobcom

v 1. až 4. rade ozrejmuje, že po právoplatnosti tohto uznesenia, bude žalobcom

v 1. až 4. rade vyrubený súdny poplatok za podané dovolanie výzvami v zmysle citovaného

ustanovenia “.

Sťažovatelia trvajú na tom, že sa na nich vzťahuje osobné oslobodenie od súdnych

poplatkov v zmysle , pričom nesprávnym

posúdením podmienok na vyrubenie súdneho poplatku okresným súdom malo dôjsť

k odopretiu spravodlivosti, a teda aj k porušeniu ich práva na spravodlivé súdne konanie

podľa dohovoru, ako aj k porušeniu ich základného práva podľa

v spojení s porušením čl. a . Sťažovatelia zastávajú

názor, že všeobecné súdy v ich veci mali posúdiť otázku, či došlo k spáchaniu trestného

činu, ako otázku prejudiciálnu podľa (ďalej len

„CSP“), pričom mali vychádzať z dokazovania vykonaného v trestnom konaní.

Sťažovatelia poukazujú taktiež na odlišnú rozhodovaciu prax krajského súdu, ktorý

v identickej veci (úmrtie páchateľa dopravnej nehody a následné zastavenie trestného

stíhania) vedenej pod sp. zn. uznesením z 9. decembra 2014 zrušil

uznesenie okresného súdu o zastavení konania pre nezaplatenie súdneho poplatku,

zastávajúc názor, že konanie je oslobodené od súdnych poplatkov s poukazom na § 4 ods. 2

písm. j) .

Sťažovatelia zdôrazňujú, že považujú „... v právnom štáte za neprijateľné,

aby o povinnosti uhradiť súdne poplatky bolo rozhodované až po niekoľkých rokoch

od podania žaloby...

... zdĺhavý postup všeobecných súdov zapríčinil, že medzičasom uplynula premlčacia

doba pre opätovné uplatnenie ich legitímneho nároku.“.

Vzhľadom na skutočnosti uvedené v sťažnosti sťažovatelia navrhujú, aby ústavný

súd po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:

„I. Základné práva , , ,

, , , , ...

podľa v spojení s a Slovenskej

republiky a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupom a uznesením Okresného súdu Bratislava I

zo dňa 21. 4. 2017, č. k. -175 v spojení s uzneseniami Okresného súdu

Bratislava I zo dňa 5. 12. 2016, č. k. -162, -164, 4 C/115/2014-

166, -168 porušené bolo.

II. Uznesenie Okresného súdu Bratislava I zo dňa 21. 4. 2017, č. k.

175 zrušuje.

III. Uznesenia Okresného súdu Bratislava I zo dňa 5. 12. 2016, č. k.

162, -164, -166, -168 zrušuje.

IV. Sťažovateľke ... priznáva primerané finančné zadosťučinenie

vo výške 2.000,- €...

V. Sťažovateľovi ... priznáva primerané finančné

zadosťučinenie vo výške 2.000,- €...

VI. Sťažovateľovi ... priznáva primerané finančné

zadosťučinenie vo výške 2.000,- €...

VII. Sťažovateľovi ... priznáva primerané finančné

zadosťučinenie vo výške 2.000,- €...

VIII. Sťažovateľom...priznáva náhradu trov konania vo výške 905,24 €...“

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

každý návrh prerokuje bez prítomnosti sťažovateľa a zisťuje, či sťažnosť spĺňa zákonom

predpísané náležitosti a či nie sú dôvody na jej odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých

nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

zjavne neopodstatnené alebo podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Z vyplýva, že úlohou ústavného súdu

pri predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená.

Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú sťažnosť ide vtedy,

keď napadnutým postupom alebo napadnutým rozhodnutím príslušného orgánu verejnej

moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ,

a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo rozhodnutím

príslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých

sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú preto možno považovať

sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistí žiadnu možnosť porušenia

označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí

na ďalšie konanie (, tiež napr. , , ,

).

Podľa nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi.

Príslušnosť súdu ustanoví zákon.

Podľa ľudia sú slobodní a rovní v dôstojnosti i v právach.

Základné práva a slobody sú neodňateľné, nescudziteľné, nepremlčateľné a nezrušiteľné.

Podľa povinnosti možno ukladať zákonom alebo

na základe zákona, v jeho medziach a pri zachovaní základných práv a slobôd.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

II.1 K namietanému porušeniu sťažovateľmi označených práv uzneseniami

okresného súdu z 5. decembra 2016 (č. k. -162, č. k. -164,

č. k. -166 a č. k. -168)

Sťažovatelia namietajú, že k porušeniu ich základných práv a slobôd podľa

a dohovoru došlo vydaním uznesení, ktorými okresný súd vyrubil každému z nich podľa § 6

ods. 1 druhej vety súdny poplatok za podané dovolanie

v sume 10 €.

Z uznesenia okresného súdu sp. zn. z 21. apríla 2017 zjavne vyplýva,

že všetky štyri napadnuté uznesenia o vyrubení súdneho poplatku za dovolanie

z 5. decembra 2016 boli jeho 1. výrokom zrušené postupom podľa § 12 ods. 3 zákona

o súdnych poplatkoch s poukazom na , keďže

podľa názoru okresného súdu mali byť súdne poplatky za dovolanie sťažovateľom vyrubené

výzvou, a nie uznesením.

Sťažovatelia teda namietajú porušenie svojich práv napadnutými uzneseniami

okresného súdu, ktoré tento súd už zrušil, a zároveň sa domáhajú, aby ich zrušil aj ústavný

súd.

Na tomto základe ústavný súd konštatuje, že napadnuté uznesenia okresného súdu

o vyrubení súdneho poplatku za dovolanie boli už zrušené, a preto sťažnosť v tejto časti

podľa odmietol ako zjavne neopodstatnenú.

II.2 K namietanému porušeniu sťažovateľmi označených práv uznesením

okresného súdu sp. zn. z 21. apríla 2017

Sťažovatelia zastávajú názor, že nesprávnou interpretáciou a aplikáciou ustanovení

im všeobecný súd odopiera prístup k súdu a k spravodlivosti,

a tým porušuje ich základné právo podľa čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 12 ods. 1 a čl. 13 ods. 1

písm. a) , ako aj ich právo podľa dohovoru.

Ešte pred preskúmaním sťažnostnej argumentácie sťažovateľov ústavný súd považuje

za žiaduce poukázať na svoju ustálenú judikatúru, v ktorej opakovane zdôrazňuje,

že vo veciach patriacich do právomoci všeobecných súdov nie je alternatívnou

ani mimoriadnou opravnou inštitúciou (m. m. , ), a preto nie je

zásadne oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho

pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu vo veci samej, ani preskúmavať,

či v konaní pred všeobecným súdom bol náležite zistený skutkový stav a aké skutkové

a právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Úloha ústavného súdu

sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ,

prípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných slobodách. Do sféry

pôsobnosti všeobecných súdov môže ústavný súd zasiahnuť len vtedy, ak by ich konanie

alebo rozhodovanie bolo zjavne nedôvodné alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska

neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by malo za následok porušenie niektorého

základného práva alebo slobody (m. m. , , atď.).

Ústavný súd taktiež pripomína, že jeho právomoc rozhodovať o sťažnostiach podľa

je založená na princípe subsidiarity. Zmysel a účel princípu

subsidiarity, ktorý je vyvoditeľný z , spočíva v tom, že ochrana

ústavnosti nie je a podľa svojej povahy ani nemôže byť výlučne úlohou ústavného súdu,

ale úlohou všetkých orgánov verejnej moci v rámci im zverených kompetencií. Ústavný súd

predstavuje v tejto súvislosti ultima ratio inštitucionálny mechanizmus, ktorý sa uplatní

až v prípade nefunkčnosti všetkých ostatných orgánov verejnej moci, ktoré sa na ochrane

ústavnosti podieľajú. Opačný záver by znamenal popieranie princípu subsidiarity právomoci

ústavného súdu podľa zásad uvedených v (porovnaj

m. m. , , , ).

Sťažovatelia tvrdia, že okresný súd im uznesením sp. zn. z 21. apríla

2017 odoprel spravodlivosť a zároveň ním neprípustne zasiahol do ich práv, ktorých

porušenie namietajú sťažnosťou podľa . Ústavný súd v tejto súvislosti

poukazuje na princíp subsidiarity svojej právomoci, ktorý v danom prípade obmedzuje jeho

možnosti poskytnúť ochranu právam sťažovateľov, ktorých porušenie namietajú.

Podľa názoru ústavného súdu by totiž priamo napadnutým uznesením došlo k porušeniu ich

práv len vtedy, ak by priamym dôsledkom vydania tohto rozhodnutia bolo zastavenie

odvolacieho konania, resp. tiež konania o ochranu osobnosti vedeného pod sp. zn.

. K tomuto právnemu dôsledku však priamo napadnutým uznesením

okresného súdu zjavne nedošlo, keďže k zastaveniu dovolacieho konania, ako aj konania

o ochranu osobnosti môže dôjsť len osobitným uznesením príslušného všeobecného súdu,

proti ktorému sú (budú) sťažovatelia oprávnení podať riadny, príp. mimoriadny opravný

prostriedok. Z uvedeného hľadiska hodnotí ústavný súd sťažnosť sťažovateľov

ako neprípustnú z dôvodu, že bola podaná predčasne.

Na základe uvedeného ústavný súd pri predbežnom prerokovaní túto časť sťažnosti

odmietol podľa ako neprípustnú.

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku bolo už bez právneho významu,

aby ústavný súd rozhodoval o ďalších požiadavkách sťažovateľov uplatnených v sťažnosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 25. júla 2017