Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 339/2017

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-26

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 1. augusta 2017 v senáte

zloženom z predsedu Sergeja Kohuta, zo sudkyne Jany Baricovej a sudcu Rudolfa Tkáčika

v konaní o sťažnosti , zastúpeného advokátom

JUDr. Ladislavom Ščurym, Mierová 1725, Čadca, ktorou namieta porušenie svojho

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa

čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného

súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. , takto

rozhodol:

1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a právo na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn.

p o r u š e n é b o l i .

2. Okresnému súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn.

p r i k a z u j e konať bez zbytočných prieťahov.

3. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 1 000 €

(slovom tisíc eur), ktoré j e Okresný súd Bratislava I p o v i n n ý vyplatiť mu do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. Okresný súd Bratislava I j e p o v i n n ý uhradiť trovy

konania v sume 551,19 € (slovom päťstopäťdesiatjeden eur a devätnásť centov) na účet

advokáta JUDr. Ladislava Ščuryho, Mierová 1725, Čadca, do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením

č. k. -9 zo 16. mája 2017 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“),

ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa (ďalej len „“) a práva

na prejedanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu

Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej

aj „napadnuté konanie“).

2. Sťažovateľ v sťažnosti uviedol, že v napadnutom konaní vedenom okresným

súdom, v ktorom vystupuje ako žalobca proti spoločnosti ,

so sídlom v Bratislave ako žalovanému o vydanie bezdôvodného obohatenia v sume 5 500 €

s príslušenstvom z titulu nákladov vynaložených sťažovateľom na rekonštrukciu

nebytových priestorov, dochádza od jeho začatia k zbytočným súdnym prieťahom. Prvý

procesný úkon okresného súdu bol uskutočnený takmer po 2 rokoch od podania žaloby

v roku 2013 (výzva okresného súdu adresovaná žalovanému na vyjadrenie sa k žalobe).

Vzhľadom na to, že ďalší rok sa v tomto súdnom spore nekonalo a nebol nariadený

ani termín pojednávania, podal sťažovateľ predsedovi okresného súdu sťažnosť na prieťahy

v konaní (sťažnosť z 19. februára 2013), na ktorú však z okresného súdu nedostal žiadnu

odpoveď, a preto podal predsedovi okresného súdu opätovnú sťažnosť na prieťahy v konaní

(sťažnosť z 19. decembra 2013). V upovedomení okresného súdu o spôsobe vybavenia

sťažnosti sťažovateľa doručenom mu 28. februára 2014 predsedníčka okresného súdu

vyhodnotila sťažnosť ako dôvodnú. Po vybavení sťažnosti na prieťahy v konaní sa 23. mája

2014 uskutočnilo v napadnutom konaní prvé, ale zatiaľ i posledné pojednávanie, pretože

ďalší termín pojednávania vo veci nariadený na 7. december 2016 bol zrušený. Keďže

k prieťahom v konaní dochádzalo naďalej, sťažovateľ podal 28. februára 2014 ústavnú

sťažnosť, v ktorej sa domáhal nápravy porušenia jeho práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa a práva na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Ústavný súd uznesením č. k.

-17 zo 7. mája 2014 odmietol jeho sťažnosť ako neprípustnú z dôvodu,

že sťažovateľ podal ústavnú sťažnosť v krátkom období po vybavení sťažnosti predsedovi

okresného súdu. Od predmetného rozhodnutia ústavného súdu dochádza podľa neho naďalej

k prieťahom v napadnutom konaní. Sťažovateľ 14. októbra 2016 opätovne zaslal predsedovi

okresného súdu sťažnosť na prieťahy v konaní. Poverený podpredseda okresného súdu

v odpovedi na túto sťažnosť doručenej sťažovateľovi 14. novembra 2016 uviedol,

že v predmetnom konaní zistil vznik prieťahov z objektívnych príčin bez subjektívneho

zavinenia zákonnej sudkyne z dôvodu nadmernej zaťaženosti súdneho oddelenia zákonnej

sudkyne.

Sťažovateľ je presvedčený, že za týchto okolností je okrem vyslovenia porušenia

označených práv v náleze ústavného súdu a príkazu ústavného súdu adresovaného

okresnému súdu v napadnutom konaní konať bez zbytočných prieťahov potrebné priznať

mu aj primerané finančné zadosťučinenie vo výške 5 000 €.

3. Na základe uvedeného navrhol, aby ústavný súd nálezom takto rozhodol:

„Základné právo , ... na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa 48 ods. 2 a Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod

sp. zn. porušené bolo.

Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva ,... finančné

zadosťučinenie vo výške 5.000,- € ako náhradu nemajetkovej ujmy, ktoré je povinný zaplatiť

porušovateľ do 2 mesiacov od právoplatnosti nálezu Ústavného súdu.

Porušovateľ je povinný zaplatiť sťažovateľovi náhradu trov konania pozostávajúcu

z trov právneho zastúpenia vo výške 363,79 €... na účet právneho zástupcu JUDr. Ladislava

Ščuryho vedený vo VÚB, a.s., pobočka Čadca, č. ú: v tvare IBAN: 0000 0031

7487 8351 do 2 mesiacov od právoplatnosti nálezu Ústavného súdu.“

4. Predsedníčka okresného súdu na základe výzvy ústavného súdu zaujala k sťažnosti

stanovisko vo vyjadrení sp. zn. Spr. 3474/2017 z 19. júna 2017, ktorého súčasťou bolo

aj vyjadrenie sudkyne konajúcej vo veci a prehľad procesných úkonov okresného súdu

v napadnutom konaní. Sudkyňa konajúca vo veci uviedla, že k vzniku prieťahov zo strany

súdu v napadnutom konaní došlo z objektívnych príčin, a to najmä vzhľadom na stav

jej pridelených súdnych oddelení, keďže v oddelení 25 Cb je podľa súdneho registra

nevybavených 1048 vecí. Sudkyňa zároveň uviedla, že k zaťaženosti jej osoby prispela

napr. aj skutočnosť, že v období od 1. septembra 2016 do 1. apríla 2017 v zmysle platného

rozvrhu práce zastupovala kolegyňu počas jej dlhodobej práceneschopnosti, a tiež

skutočnosť, že za obdobie posledného roka jej boli prerozdelené spisy po troch sudcoch,

ktorí z okresného súdu odišli. Poukázala aj na skutočnosť, že v I. štvrťroku 2017 došlo

k skomplikovaniu práce v jej pridelených súdnych oddeleniach, a to najmä z dôvodu

neprítomnosti vyššej súdnej úradníčky (január 2017 – apríl 2017) a z dôvodu

práceneschopnosti asistentky súdneho oddelenia (marec 2017 – máj 2017), čo viedlo

k zvýšenej zaťaženosti jej osoby ako zákonnej sudkyne v oblasti procesnoprávneho

a administratívneho zabezpečenia fungovania súdneho oddelenia. Taktiež uviedla,

že v záujme toho, aby v tejto veci došlo k zamedzeniu prieťahov, nariadila 15. mája 2017

vo veci termín pojednávania na 4. október 2017.

Predsedníčka okresného súdu sa v stanovisku k sťažnosti vyjadrila taktiež

k skutočnosti namietanej sťažovateľom, že nečinnosť súdu sa snažil vyriešiť podaním

sťažnosti na prieťahy v konaní z 19. februára 2013 adresovanej predsedovi okresného súdu,

na ktorú však dosiaľ nedostal odpoveď, a uviedla, že takáto sťažnosť nebola predsedovi

okresného súdu doručená a nie je ani súčasťou spisového materiálu sp. zn. .

Pokiaľ ide o následné sťažnosti sťažovateľa z 19. decembra 2013 a z 11. októbra 2016

adresované a doručené predsedovi okresného súdu, predsedníčka okresného súdu uviedla,

že sťažnosti boli vybavené. Zároveň žiadala, aby ústavný súd pri rozhodovaní o priznaní

finančného zadosťučinenia vzal do úvahy dôvody, pre ktoré k vzniku nečinnosti došlo,

a aby sťažovateľovi nepriznal finančné zadosťučinenie v plnej výške.

5. Podaním doručeným ústavnému súdu 10. júla 2017 sa sťažovateľ vyjadril

k vyjadreniu okresného súdu z 19. júna 2017, v ktorom uviedol, že nesúhlasí s tým,

aby ústavný súd pri rozhodovaní o priznaní finančného zadosťučinenia vzal do úvahy

dôvody, pre ktoré k vzniku nečinnosti okresného súdu došlo, a aby mu nepriznal finančné

zadosťučinenie v plnej výške tak, ako ho o to žiadala predsedníčka okresného súdu v jej

vyjadrení k sťažnosti. V tejto súvislosti sťažovateľ uviedol, že výšku finančného

zadosťučinenia ponecháva na rozhodnutí ústavného súdu. Tvrdí, že existencia prieťahov

má v konaní nepriaznivý vplyv na jeho psychiku, ako i pocit bezmocnosti, keďže ako strana

nemá reálnu možnosť ovplyvniť dĺžku prebiehajúceho konania. V dôsledku toho bol

aj nútený zrušiť svoje živnostenské oprávnenie, pričom dôvodom zrušenia predmetnej

živnosti bola jeho druhotná platobná neschopnosť, ako aj nemožnosť ďalej podnikať,

a to i z dôvodu, že mu žalovaný nezaplatil za prerobené priestory.

K vyjadreniu sudkyne konajúcej vo veci, že k vzniku prieťahov v napadnutom

konaní došlo zo strany okresného súdu z objektívnych príčin vzhľadom na pracovnú

zaťaženosť konajúcej sudkyne, sťažovateľ uviedol, že podľa § 34 ods. 3 prvej vety zákona

č. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení

neskorších predpisov sudca má právo na prideľovanie vecí podľa rozvrhu práce tak, aby ich

mohol prejednať a rozhodnúť bez zbytočných prieťahov. Z uvedeného zákonného

ustanovenia vyplýva, že pokiaľ sudcovi nebudú prideľované spory bez toho, aby ich

(objektívne) mohol rozhodnúť bez zbytočných prieťahov, vznikajú objektívne prieťahy v

súdnom konaní. V súvislosti s uvedeným sťažovateľ uviedol, že nesprávna organizácia

práce, ako aj iné nedostatky v činnosti súdu, ktoré boli príčinou neprimeranej lehoty

prerokovania konkrétnej veci, sú porušením základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov ().

V závere svojho vyjadrenia sťažovateľ uviedol, že ani predsedníčka okresného súdu,

ani sudkyňa konajúca v napadnutom konaní vo svojich vyjadreniach nepopreli existenciu

prieťahov v konaní. Na základe uvedeného sťažovateľ zotrváva na tom, aby ústavný súd

nálezom rozhodol o porušení jeho označených práv podľa a

dohovoru v zmysle jeho ústavnej sťažnosti z 20. decembra 2016.

6. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona

o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru,

že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

7. Zo spisu vzťahujúceho sa na napadnuté konanie vedené okresným súdom ústavný

súd zistil takýto prehľad priebehu konania:

- 31. január 2011 – doručenie žalobného návrhu (návrh na vydanie platobného

rozkazu),

- 3. február 2011 – prevedenie veci do registra Cb,

- 12. marec 2012 – výzva pre žalovaného na vyjadrenie sa k žalobnému návrhu,

- 2. apríl 2012 – doručenie urgencie vydania platobného rozkazu okresného súdu

zo strany žalobcu,

- 15. máj 2012 – doručenie vyjadrenia žalovaného k žalobnému návrhu,

- 6. december 2012 – pokyn vyššieho súdneho úradníka na zaslanie vyjadrenia

žalovaného k žalobnému návrhu žalobcovi (doručené súdnej kancelárii 7. decembra 2012

a odoslané až 18. februára 2013),

- 5. apríl 2013 – doručenie vyjadrenia žalobcu k vyjadreniu žalovaného k žalobnému

návrhu,

- 7. január 2014 – nariadený termín pojednávania na 23. máj 2014,

- 23. máj 2014 – pojednávanie odročené na neurčito na účel ustanovenia znalca

na návrh žalobcu,

- 29. máj 2014 – výzva stranám na predloženie otázok pre znalca na účely

znaleckého dokazovania (odoslaná stranám 5. septembra 2014),

- 10. september 2014 – doručenie otázok pre znalca od žalobcu,

- 17. september 2014 – doručenie žiadosti žalovaného o predĺženie lehoty

na predloženie otázok pre znalca,

- 3. december 2014 – uznesenie okresného súdu č. k. -121 o nariadení

znaleckého dokazovania (doručené právnemu zástupcovi žalobcu, znalcovi a žalovanému

11. decembra 2014),

- 25. máj 2015 – doručenie žiadosti ustanoveného znalca o zaslanie spisu,

- 7. august 2015 – zaslanie spisu okresného súdu súdnemu znalcovi,

- 23. december 2015 – doručenie znaleckého posudku,

- 27. január 2016 – uznesenie okresného súdu č. k. -135 o priznaní

odmeny súdnemu znalcovi (právoplatné 23. februára 2016),

- 28. január 2016 – výzva stranám na vyjadrenie sa k znaleckému posudku,

- 29. február 2016 – doručenie vyjadrenia žalobcu k znaleckému posudku,

- 16. máj 2016 – pokyn vyššieho súdneho úradníka na predloženie uznesenia č. k.

-135 z 27. januára 2016 o priznaní odmeny súdnemu znalcovi učtárni

na vyplatenie priznanej odmeny,

- 31. október 2016 – nariadený termín pojednávania na 7. december 2016,

- 2. december 2016 – zrušenie termínu pojednávania nariadeného na 7. december

2016 z dôvodu práceneschopnosti sudkyne,

- 1. február 2017 – pojednávanie odročené na neurčito na účel doplnenia

dokazovania,

- 2. február 2017 – doručenie listinných dôkazov zo strany žalovaného,

- 6. február 2017 – doručenie listinných dôkazov zo strany žalobcu,

- 6. marec 2017 – doručenie stanoviska žalobcu vo veci samej,

- 15. máj 2017 – nariadený termín pojednávania na 4. október 2017.

III.

8. Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

9. Sťažovateľ sa svojou sťažnosťou domáhal vyslovenia porušenia jeho základného

práva podľa , podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne

prerokovala bez zbytočných prieťahov. Zároveň namieta aj porušenie čl. 6 ods. 1 dohovoru,

podľa ktorého má každý právo, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej

lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom. K namietanému

porušeniu sťažovateľom označených práv malo dôjsť postupom okresného súdu

v napadnutom konaní.

10. Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov garantovaného v osvojil judikatúru

Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť

zásadnú odlišnosť (napr. , , , ).

11. Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa (čo platí, aj pokiaľ ide o dohovoru) vychádza

zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza

osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde

sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty

dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným

spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím

súdu (m. m. ).

12. Základnou povinnosťou súdu je preto zabezpečiť taký procesný postup v súdnom

konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník konania,

resp. strana sporu podľa účinného od 1. júla 2016 (ďalej aj

„CSP“), obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

13. Táto povinnosť súdu vyplývala do 30. júna 2016 z § 6 Občianskeho súdneho

poriadku účinného do 30. júna 2016 (ďalej len „OSP“), ktorý súdom prikazoval, aby

v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola

rýchla a účinná, ďalej z prvej vety , podľa ktorej len čo sa konanie začalo,

postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná

a rozhodnutá. Sudca je podľa druhej vety povinný robiť vhodné opatrenia,

aby sa zabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia

významná povinnosť pre sudcu vyplývala z , podľa ktorého

sa pojednávanie môže odročiť len z dôležitých dôvodov. V súčasnosti od 1. júla 2016 táto

povinnosť vychádza zo zásad , a to v zmysle ,

podľa ktorého súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná

a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného

a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb, resp. , podľa

ktorého súd postupuje v konaní tak, aby sa mohlo rozhodnúť rýchlo a hospodárne, spravidla

na jedinom pojednávaní s prihliadnutím na povahu konania. Na druhej strane Civilný

sporový poriadok kladie oveľa väčšie nároky a požiadavky aj na strany sporu a ich

nesplnenie sankcionuje stratou sporu (napr. čl. 8, § 132, § 150, §151, §153 a §154 a ďalšie).

14. Ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou pripomína, že nielen

nečinnosť, ale aj nesprávna a neefektívna (nesústredená) činnosť všeobecného súdu môže

zapríčiniť porušenie zaručeného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov (napr. , ).

15. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým

aj k porušeniu základného práva podľa , ústavný súd v súlade so svojou

doterajšou judikatúrou (, , ) zohľadňuje

tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje,

správanie účastníka súdneho konania a postup samotného súdu. Za súčasť prvého kritéria

sa považuje aj povaha prerokúvanej veci.

15.1 Pokiaľ ide o kritérium, ktorým je právna a faktická zložitosti veci, ústavný súd

konštatuje, že predmetom konania v posudzovanej veci je rozhodovanie o uplatnenom

nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia, a teda vec nemožno považovať za právne

zložitú, pretože rozhodovanie o takýchto nárokoch tvorí bežnú a početnú súčasť

rozhodovacej činnosti súdov. Vzhľadom na potrebu vykonania znaleckého dokazovania

sa napadnuté konanie môže javiť ako skutkovo náročnejšie, avšak ústavný súd zároveň

poukazuje na to, že vyššiu mieru faktickej zložitosti veci nemožno v tomto prípade

považovať za skutočnosť, ktorá by výrazným spôsobom prispela k vzniku prieťahov

v konaní. Na právnu a skutkovú náročnosť napadnutého konania napokon nepoukázal

vo svojom vyjadrení k sťažnosti z 19. júna 2017 ani okresný súd.

15.2 Ďalším kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval existenciu zbytočných

prieťahov, bolo správanie sťažovateľa v preskúmavanej veci. Ústavný súd nezistil také

skutočnosti, ktoré by v súvislosti s prieťahmi v konaní bolo potrebné pripísať na ťarchu

sťažovateľa. Sťažovateľ ako žalobca sa práve naopak o stav preskúmavanej veci a jej

čo najrýchlejšie skončenie zaujímal, čoho dôkazom je jeho podanie (urgencia vydania

platobného rozkazu) doručené okresnému súdu 2. apríla 2012, ako aj jeho opakované

sťažnosti na prieťahy v konaní adresované predsedovi okresnému súdu.

15.3 Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo

k porušeniu sťažovateľom označeného základného práva podľa a práva

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, bol postup okresného súdu v napadnutom konaní.

15.3.1 Ústavný súd zo spisu okresného súdu sp. zn. zistil,

že v napadnutom konaní, ktoré sa začalo doručením návrhu na vydanie platobného rozkazu

okresnému súdu 31. januára 2011, bol po prevedení veci do registra Cb 3. februára 2011

prvý úkon zo strany okresného súdu (ktorým bola výzva pre žalovaného na vyjadrenie

k žalobnému návrhu, resp. návrhu na vydanie platobného rozkazu) uskutočnený

až 12. marca 2012, t. j. po uplynutí viac ako 13 mesiacov od začatia konania, resp.

od prevedenia veci do registra Cb, a prvé pojednávanie vo veci bolo okresným súdom

napriek urgencii žalobcu o vydanie platobného rozkazu doručenej okresnému súdu 2. apríla

2012, t. j. o čo najrýchlejšie rozhodnutie vo veci, nariadené až na 23. máj 2014, teda

až po viac ako 3 rokoch od začatia konania ako tretí úkon okresného súdu v predmetnom

konaní po prevedení veci do registra Cb (po vykonaní druhého úkonu okresného súdu,

ktorým bolo zaslanie vyjadrenia žalovaného k žalobnému návrhu žalobcovi, a doručení

vyjadrenia žalobcu k vyjadreniu žalovaného). Už obdobie do uskutočnenia prvého

pojednávania vo veci bolo teda poznačené výraznou nečinnosťou okresného súdu v trvaní

viac ako 13 mesiacov od 3. februára 2011, keď bola vec prevedená do registra Cb,

do 12. marca 2012, keď okresný súd vyzval žalovaného na vyjadrenie sa k žalobnému

návrhu, a tiež nečinnosťou v trvaní približne 9 mesiacov od doručenia vyjadrenia žalobcu

k vyjadreniu žalovaného k žalobnému návrhu 5. apríla 2013 do 7. januára 2014, t. j.

do nariadenia termínu pojednávania na 23. máj 2014. Takýto postup okresného súdu

nemožno označiť za postup, ktorý by bol v súlade s prvej vety , resp.

v súlade s , v zmysle ktorých súd postupuje v konaní tak, aby vec bola

čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá. V období po uskutočnení prvého pojednávania

23. mája 2014, ktoré bolo odročené na neurčito z dôvodu potreby nariadenia znaleckého

dokazovania vo veci, okresný súd v konaní taktiež nepostupoval plynulo, čo sa prejavilo

napríklad v tom, že výzva okresného súdu stranám na predloženie otázok pre znalca na

účely znaleckého dokazovania z 29. mája 2014 bola odoslaná až 5. septembra 2014, t. j.

po viac ako 2 mesiacoch od jej vypracovania, ako aj v tom, že po nariadení znaleckého

dokazovania uznesením okresného súdu z 3. decembra 2014 bol spis okresného súdu

ustanovenému znalcovi zaslaný až 7. augusta 2015 (po doručení žiadosti ustanoveného

znalca o jeho zaslanie 25. mája 2015), a napokon aj v tom, že po doručení znaleckého

posudku okresnému súdu 23. decembra 2015 okresný súd až 31. októbra 2016 nariadil

vo veci ďalšie pojednávanie, a to na 7. december 2016, pričom v období od vydania

pokynu vyššieho súdneho úradníka zo 16. mája 2016 na predloženie uznesenia okresného

súdu z 27. januára 2016, ktorým bola ustanovenému znalcovi priznaná odmena

za vypracovanie znaleckého posudku, do 31. októbra 2016, keď došlo k nariadeniu

pojednávania vo veci okresným súdom na 7. december 2016, bol okresný súd opäť

neodôvodnene nečinný v trvaní viac ako 5 mesiacov.

15.3.2 Pokiaľ ide o dôvody okresného súdu prezentované v jeho vyjadrení

k sťažnosti z 19. júna 2017, na ktoré poukázala sudkyňa konajúca vo veci, brániace mu

konať vo veci priebežne vzhľadom na veľkú pracovnú zaťaženosť zákonnej sudkyne,

ústavný súd poukazuje na svoju ustálenú judikatúru, podľa ktorej v súlade s medzinárodným

štandardom uplatňovania dohovoru platí, že personálne problémy justičného systému

nezbavujú štát zodpovednosti za zbytočné prieťahy v súdnom konaní ().

Námietka personálnych komplikácií nemá povahu okolnosti, ktorá by vylučovala alebo

znižovala zodpovednosť súdu za rozhodnutie vo veci občana, ktorý sa naň obrátil.

16. Berúc do úvahy samotný priebeh napadnutého konania pred okresným súdom,

a to vychádzajúc predovšetkým zo skutočnosti, že v predmetnom konaní, ktoré sa začalo

v januári 2011, okresný súd ani po uplynutí viac ako 6 rokov dosiaľ ešte vôbec meritórne

nerozhodol, neostávalo ústavnému súdu nič iné, ako konštatovať, že postupom okresného

súdu v konaní vedenom pod sp. zn. došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj

k porušeniu sťažovateľom označených práv podľa a

dohovoru (bod 1 výroku nálezu).

IV.

17. Podľa ak porušenie základných práv podľa odseku 1 vzniklo

nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil,

vo veci konal.

18. Vzhľadom na to, že ústavný súd rozhodol, že základné právo sťažovateľa

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a právo na

prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného

súdu bolo porušené a napadnuté konanie nie je dosiaľ právoplatne skončené, prikázal

okresnému súdu, aby vo veci konal bez zbytočných prieťahov a odstránil tak stav právnej

neistoty, v ktorej sa nachádza sťažovateľ domáhajúci sa právoplatného rozhodnutia súdu

vo svojej veci (bod 2 výroku nálezu).

19. Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým

vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho označené práva boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

20. Sťažovateľ sa sťažnosťou domáhal aj priznania finančného zadosťučinenia

v sume 5 000 € odôvodňujúc to tým, že existencia prieťahov v konaní a stav právnej

neistoty, keďže napadnuté konanie nie je dosiaľ právoplatne skončené, má nepriaznivý

vplyv na jeho psychiku a ako strana sporu nemá reálnu možnosť ovplyvniť dĺžku

prebiehajúceho konania, čo v ňom vyvoláva pocit bezmocnosti. V tej súvislosti uviedol,

že v dôsledku pretrvávania tohto súdneho sporu bol aj nútený zrušiť svoje živnostenské

oprávnenie (k podaniu zo 4. júla 2017 sťažovateľ doložil kópiu výpisu zo živnostenského

registra č. 502-8560, z ktorého vyplýva, že ako podnikateľský subjekt ukončil

podnikateľskú činnosť vo všetkých predmetoch podnikania uvedených na dokladoch

o živnostenskom oprávnení k 9. júlu 2013). Podľa jeho tvrdenia dôvodom zrušenia

predmetnej živnosti bola jeho druhotná platobná neschopnosť, ako aj nemožnosť ďalej

podnikať, a to i z dôvodu, že mu žalovaný nezaplatil za prerobené priestory.

21. Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného

práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje

nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez pokračujúceho

porušovania základného práva (). Pri určení finančného zadosťučinenia

ústavný súd vychádza zo zásad spravodlivosti aplikovaných Európskym súdom pre ľudské

práva, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva

so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

22. S prihliadnutím na všetky okolnosti veci ústavný súd považoval priznanie sumy

1 000 € sťažovateľovi za primerané finančné zadosťučinenie podľa § 56 ods. 4 zákona

o ústavnom súde (bod 3 výroku nálezu), pričom zohľadnil nečinnosť okresného súdu, ako aj

predmet sporu a jeho výšku.

23. Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania,

aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

24. Ústavný súd v súlade s citovaným zákonným ustanovením napokon rozhodol

o úhrade trov konania sťažovateľa, ktoré mu vznikli v súvislosti s jeho právnym

zastupovaním v konaní o jeho sťažnosti. Úhradu trov konania ústavný súd sťažovateľovi

priznal za tri uplatnené úkony právnej služby (prevzatie a prípravu zastúpenia, podanie

sťažnosti a vyjadrenie zo 4. júla 2017) vykonané v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 3 a § 13a

ods. 1 písm. a) a c) a § 16 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky

č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb

v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“) a pri rozhodovaní o priznaní trov

konania úkonu prevzatia a prípravy zastúpenia a úkonu podania sťažnosti vychádzal

z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok

2015, ktorá bola 858 €, keďže išlo o úkony právnej služby vykonané v roku 2016,

a sťažovateľovi priznal odmenu za každý z uvedených úkonov právnej služby po 143 €

a režijný paušál (§ 16 ods. 3 vyhlášky) za každý z uvedených úkonov právnej služby v sume

8,58 €, čo spolu predstavuje sumu 303,16 €. V prípade úkonu vyjadrenia zo 4. júla 2017

ústavný súd vychádzal z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej

republiky za I. polrok 2016, ktorá bola 884 €, keďže išlo o úkon právnej služby vykonaný

v roku 2017 a sťažovateľovi priznal odmenu za tento úkon právnej služby v sume 147,33 €

a režijný paušál (§ 16 ods. 3 vyhlášky) za tento úkon právnej služby v sume 8,84 €, čo spolu

predstavuje sumu 156,17 €. Vzhľadom na to, že ústavný súd považoval za preukázané,

že právny zástupca je platiteľom dane z pridanej hodnoty, priznanú úhradu trov zvýšil o daň

z pridanej hodnoty podľa § 18 ods. 3 vyhlášky, a teda sťažovateľovi priznal úhradu trov

v celkovej sume 551,19 €.

25. Priznanú úhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho

zástupcu sťažovateľa ( v spojení s ) v lehote

do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia (bod 4 výroku nálezu).

26. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie

je prípustný opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výroku

tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 1. augusta 2017