Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
III. ÚS 498/2017
PDF · 104.04 KB
No categories available
III. ÚS 498/2017
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu
1. augusta 2017 predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti L-TRADE, s. r. o.,
Komenského 19, Martin, zastúpenej Advokátskou kanceláriou JUDr. Peter Strapáč, PhD.,
s. r. o., Májová 1582, Čadca, v mene ktorej koná konateľ a advokát JUDr. Peter
Strapáč, PhD., vo veci namietaného porušenia jej základného práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom
Okresného súdu Martin v konaní vedenom pod sp. zn. 1 Rob 567/2014 a takto
rozhodol:
Sťažnosť obchodnej spoločnosti L-TRADE, s. r. o., o d m i e t a ako zjavne
neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 22. mája 2017
doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti L-TRADE, s. r. o., Komenského 19, Martin
(ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Martin (ďalej len „okresný súd“)
v konaní vedenom pod sp. zn. 1 Rob 567/2014 (ďalej len „napadnuté konanie“).
Sťažovateľka v sťažnosti uviedla, že ako žalobkyňa podala 4. decembra 2014 žalobu
proti žalovanému o zaplatenie 200 € s príslušenstvom. V predmetnej právnej veci okresný
súd vydal 23. júna 2015 platobný rozkaz sp. zn. 1 Rob 567/2014. Sťažovateľka ďalej
uviedla, že využila sťažnosť adresovanú predsedovi okresného súdu, na ktorú okresný súd
reagoval listom sp. zn. 1 SprS 89/17 z 5. mája 2017, v ktorom dospel k názoru, že došlo
k administratívnemu pochybeniu zo strany okresného súdu a že boli prijaté opatrenia
súvisiace s konaním o veci. Zároveň okresný súd v reakcii na sťažnosť uviedol, že
predmetný platobný rozkaz sa nepodarilo doručiť žalovanému, čo je dôvod na jeho
prevedenie do registra „Cb“. Sťažovateľka, vychádzajúc z uvedeného, je toho názoru, že
došlo k porušeniu jej označeného základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy postupom okresného súdu v napadnutom konaní, preto
v závere svojej sťažnosti navrhla, aby ústavný súd vyslovil porušenie jej označeného
základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy postupom okresného súdu v napadnutom
konaní, prikázal okresnému súdu konať v napadnutom konaní bez zbytočných prieťahov,
priznal jej finančné zadosťučinenie v sume 1 000 € a náhradu trov konania.
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím
vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva
alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.
Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže
prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. Ústavný súd môže
zároveň vec vrátiť na ďalšie konanie, zakázať pokračovať v porušovaní základných práv
a slobôd alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,
2
ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
alebo ak je to možné, prikázať, aby ten, kto porušil práva alebo slobody podľa odseku 1,
obnovil stav pred porušením.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa.
Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené
v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto
ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc,
návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy
podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd
na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd
môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, keď namietaným
postupom všeobecného súdu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo
slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti
medzi označeným postupom všeobecného súdu a základným právom alebo slobodou,
porušenie ktorých namietal, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť
preto možno považovať tú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil
žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, ktorej reálnosť
by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (IV. ÚS 92/04, III. ÚS 168/05,
Ústavný súd predbežne prerokoval sťažnosť sťažovateľky a skúmal, či nie sú dané
dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde, ktoré bránia jej prijatiu na ďalšie
konanie.
3
Sťažovateľka namietala porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy postupom okresného súdu
v napadnutom konaní.
Sťažovateľka vidí porušenie označeného základného práva v nečinnosti okresného
súdu po vydaní platobného rozkazu v napadnutom konaní.
V zmysle § 20 ods. 4 zákona o ústavnom súde je ústavný súd viazaný návrhom
na začatie konania okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone.
Ústavný súd v súvislosti s obsahom listu sp. zn. 1 SprS 89/17 z 5. mája 2017, ktorým
okresný súd reagoval na sťažnosť sťažovateľky, v súčinnosti s okresným súdom zistil, že
vec sťažovateľky bola prevedená do registra „Cb“ 16. mája 2017 a v súčasnosti je vedená
na okresnom súde pod sp. zn. 18 Cb 78/2017. Z uvedeného vyplýva, že v čase doručenia
sťažnosti neprebiehalo konanie vo veci sťažovateľky pod spisovou značkou označenou
v petite jej sťažnosti, čo je dôvodom na odmietnutie sťažnosti z dôvodu jej zjavnej
neopodstatnenosti. Ústavný súd zároveň konštatuje, že konanie vo veci sťažovateľky
z hľadiska celkovej jeho doterajšieho dĺžky nemožno považovať za nesúladné s označeným
základným právom sťažovateľky, respektíve za také, v rámci ktorého by intenzita
prípadných prieťahov dosahovala úroveň potrebnú na vyslovenie označeného základného
práva sťažovateľky, pričom z hľadiska predmetu konania žalovanú sumu možno označiť
za bagateľnú.
Z judikatúry ústavného súdu totiž vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom
konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (I. ÚS 46/01, I. ÚS 66/02, I. ÚS 61/03,
III. ÚS 372/09). V prípade, keď ústavný súd zistil, že charakter postupu všeobecného súdu
sa nevyznačoval takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať
ako zbytočné prieťahy v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy, nevyslovil porušenie základného práva
zaručeného v tomto článku (napr. II. ÚS 57/01, IV. ÚS 110/04), prípadne návrhu buď
nevyhovel (napr. I. ÚS 11/00), alebo ho odmietol ako zjavne neopodstatnený
(napr. IV. ÚS 221/05, III. ÚS 126/2010, I. ÚS 96/2011).
4
Vychádzajúc z uvedeného a s poukazom na už citovanú judikatúru, ústavný súd
dospel k záveru, že ojedinelý prieťah v konaní o veci sťažovateľky sám osebe nemá takú
ústavne relevantnú intenzitu, aby bolo možné po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie
konštatovať porušenie označeného základného práva sťažovateľky, preto jej sťažnosť
odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú (podobne
napr. I. ÚS 96/2011, III. ÚS 541/2011, III. ÚS 7/2015).
Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti stratilo opodstatnenie zaoberať sa ďalšími
návrhmi sťažovateľky, keďže rozhodovanie o nich je viazané na vyslovenie porušenia práva
alebo slobody (čl. 127 ods. 2 prvá veta ústavy).
Pre úplnosť ústavný súd dodáva, že toto rozhodnutie nebráni sťažovateľke obrátiť sa
opätovne so sťažnosťou na ústavný súd, ak by v budúcnosti v jej veci vedenej na okresnom
súde dochádzalo k zbytočným prieťahom.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 1. augusta 2017
5