Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 498/2017

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu

1. augusta 2017 predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti L-TRADE, s. r. o.,

Komenského 19, Martin, zastúpenej Advokátskou kanceláriou JUDr. Peter Strapáč, PhD.,

s. r. o., Májová 1582, Čadca, v mene ktorej koná konateľ a advokát JUDr. Peter

Strapáč, PhD., vo veci namietaného porušenia jej základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa postupom

Okresného súdu Martin v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť obchodnej spoločnosti L-TRADE, s. r. o., o d m i e t a ako zjavne

neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 22. mája 2017

doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti L-TRADE, s. r. o., Komenského 19, Martin

(ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Martin (ďalej len „okresný súd“)

v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej len „napadnuté konanie“).

Sťažovateľka v sťažnosti uviedla, že ako žalobkyňa podala 4. decembra 2014 žalobu

proti žalovanému o zaplatenie 200 € s príslušenstvom. V predmetnej právnej veci okresný

súd vydal 23. júna 2015 platobný rozkaz sp. zn. . Sťažovateľka ďalej

uviedla, že využila sťažnosť adresovanú predsedovi okresného súdu, na ktorú okresný súd

reagoval listom sp. zn. z 5. mája 2017, v ktorom dospel k názoru, že došlo

k administratívnemu pochybeniu zo strany okresného súdu a že boli prijaté opatrenia

súvisiace s konaním o veci. Zároveň okresný súd v reakcii na sťažnosť uviedol, že

predmetný platobný rozkaz sa nepodarilo doručiť žalovanému, čo je dôvod na jeho

prevedenie do registra „Cb“. Sťažovateľka, vychádzajúc z uvedeného, je toho názoru, že

došlo k porušeniu jej označeného základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa postupom okresného súdu v napadnutom konaní, preto

v závere svojej sťažnosti navrhla, aby ústavný súd vyslovil porušenie jej označeného

základného práva podľa postupom okresného súdu v napadnutom

konaní, prikázal okresnému súdu konať v napadnutom konaní bez zbytočných prieťahov,

priznal jej finančné zadosťučinenie v sume 1 000 € a náhradu trov konania.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.

Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže

prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. Ústavný súd môže

zároveň vec vrátiť na ďalšie konanie, zakázať pokračovať v porušovaní základných práv

a slobôd alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

2

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

alebo ak je to možné, prikázať, aby ten, kto porušil práva alebo slobody podľa odseku 1,

obnovil stav pred porušením.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc,

návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy

podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd

na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd

môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, keď namietaným

postupom všeobecného súdu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo

slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti

medzi označeným postupom všeobecného súdu a základným právom alebo slobodou,

porušenie ktorých namietal, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť

preto možno považovať tú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil

žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, ktorej reálnosť

by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (, ,

).

Ústavný súd predbežne prerokoval sťažnosť sťažovateľky a skúmal, či nie sú dané

dôvody uvedené v , ktoré bránia jej prijatiu na ďalšie

konanie.

3

Sťažovateľka namietala porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa postupom okresného súdu

v napadnutom konaní.

Sťažovateľka vidí porušenie označeného základného práva v nečinnosti okresného

súdu po vydaní platobného rozkazu v napadnutom konaní.

V zmysle je ústavný súd viazaný návrhom

na začatie konania okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone.

Ústavný súd v súvislosti s obsahom listu sp. zn. z 5. mája 2017, ktorým

okresný súd reagoval na sťažnosť sťažovateľky, v súčinnosti s okresným súdom zistil, že

vec sťažovateľky bola prevedená do registra „Cb“ 16. mája 2017 a v súčasnosti je vedená

na okresnom súde pod sp. zn. . Z uvedeného vyplýva, že v čase doručenia

sťažnosti neprebiehalo konanie vo veci sťažovateľky pod spisovou značkou označenou

v petite jej sťažnosti, čo je dôvodom na odmietnutie sťažnosti z dôvodu jej zjavnej

neopodstatnenosti. Ústavný súd zároveň konštatuje, že konanie vo veci sťažovateľky

z hľadiska celkovej jeho doterajšieho dĺžky nemožno považovať za nesúladné s označeným

základným právom sťažovateľky, respektíve za také, v rámci ktorého by intenzita

prípadných prieťahov dosahovala úroveň potrebnú na vyslovenie označeného základného

práva sťažovateľky, pričom z hľadiska predmetu konania žalovanú sumu možno označiť

za bagateľnú.

Z judikatúry ústavného súdu totiž vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom

konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa (, , ,

). V prípade, keď ústavný súd zistil, že charakter postupu všeobecného súdu

sa nevyznačoval takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať

ako zbytočné prieťahy v zmysle , nevyslovil porušenie základného práva

zaručeného v tomto článku (napr. , ), prípadne návrhu buď

nevyhovel (napr. ), alebo ho odmietol ako zjavne neopodstatnený

(napr. , , ).

4

Vychádzajúc z uvedeného a s poukazom na už citovanú judikatúru, ústavný súd

dospel k záveru, že ojedinelý prieťah v konaní o veci sťažovateľky sám osebe nemá takú

ústavne relevantnú intenzitu, aby bolo možné po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie

konštatovať porušenie označeného základného práva sťažovateľky, preto jej sťažnosť

odmietol podľa ako zjavne neopodstatnenú (podobne

napr. , , ).

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti stratilo opodstatnenie zaoberať sa ďalšími

návrhmi sťažovateľky, keďže rozhodovanie o nich je viazané na vyslovenie porušenia práva

alebo slobody ( prvá veta ).

Pre úplnosť ústavný súd dodáva, že toto rozhodnutie nebráni sťažovateľke obrátiť sa

opätovne so sťažnosťou na ústavný súd, ak by v budúcnosti v jej veci vedenej na okresnom

súde dochádzalo k zbytočným prieťahom.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 1. augusta 2017

5