Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 500/2017

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 1. augusta

2017 predbežne prerokoval sťažnosť , ,

zastúpenej advokátkou JUDr. Vierou Cakovou, advokátska kancelária, Rázusova 6, Trnava,

vo veci namietaného porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a práva na prejednanie jej

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Okresného súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn.

a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 26. mája 2017

doručená sťažnosť , (ďalej len „sťažovateľka“),

ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa (ďalej len „“) a práva

na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Žilina

(ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej aj „napadnuté

konanie“).

Sťažovateľka v sťažnosti uviedla, že ako žalobkyňa podala 25. novembra 2013

Okresnému súdu Trnava žalobu o vydanie bezdôvodného obohatenia proti spoločnosti

Vec bola Okresný súdom Trnava z dôvodu namietanej miestnej

nepríslušnosti postúpená okresnému súdu 21. novembra 2014 a je vedená pod spisovou

značkou napadnutého konania. Z obsahu sťažnosti vyplynulo, že okresný súd v napadnutom

konaní doteraz určil dva termíny pojednávaní, a to 15. jún 2016, v rámci ktorého

sťažovateľka, resp. jej právna zástupkyňa reagovala na námietku protistrany a doručila

dôkazy preukazujúce opodstatnenosť uplatneného nároku sťažovateľky. Vzhľadom na to, že

žalovaný, ako aj jeho právny zástupca ospravedlnili svoju neúčasť na určenom termíne

pojednávania, pojednávanie bolo odročené na 5. november 2016. Uvedený termín

pojednávania bol zrušený z dôvodu jeho neoznámenia žalovanému. Od zrušenia termínu

pojednávania okresný súd v napadnutom konaní nekonal, preto sťažovateľka 8. apríla 2017

podala sťažnosť na prieťahy v konaní adresovanú predsedovi okresného súdu. Do podania

tejto sťažnosti sťažovateľka nemá vedomosť o žiadnom úkone zo strany súdu, preto je

presvedčená o tom, že okresný súd svojím postupom v napadnutom konaní porušuje jej

označené práva. V závere svojej sťažnosti navrhla, aby ústavný súd vyslovil porušenie jej

základného práva podľa a práva podľa dohovoru postupom

okresného súdu v napadnutom konaní vedenom pod sp. zn. , prikázal

okresnému súdu konať v napadnutom konaní bez zbytočných prieťahov, priznal jej finančné

zadosťučinenie v sume 6 000 € a náhradu trov konania.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

2

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc,

návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy

podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd

na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd

môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, keď namietaným

postupom všeobecného súdu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo

slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti

medzi označeným postupom všeobecného súdu a základným právom alebo slobodou,

porušenie ktorých namietal, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť

preto možno považovať tú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil

žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, ktorej reálnosť

by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (, ,

).

Ústavný súd predbežne prerokoval sťažnosť sťažovateľky a skúmal, či nie sú dané

dôvody uvedené v , ktoré bránia jej prijatiu na ďalšie

konanie.

Sťažovateľka namietala porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa a práva podľa dohovoru

postupom okresného súdu v napadnutom konaní vedenom pod sp. zn. .

V sťažnosti síce uviedla, že pôvodne podala návrh na inom miestne nepríslušnom súde, ale

3

túto časť konania svojou sťažnosťou nenapáda ani v odôvodnení svojej sťažnosti, ani v jej

petite, ktorým je ústavný súd podľa viazaný, preto

ústavný súd vymedzil predmet tejto sťažnosti tak, ako je uvedený v jej záhlaví, a zaoberal

sa len postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. , teda

od 21. novembra 2014.

Sťažovateľka vidí porušenie označených práv v nečinnosti a neefektívnej činnosti

okresného súdu v napadnutom konaní.

Od napadnutia veci okresnému súdu do doručenia sťažnosti uplynulo približne dva

a pol roka. Hoci opísaný postup okresného súdu v sťažnosti sa javí ako neefektívny

a nedostatočne razantný, celková doterajšia dĺžka napadnutého konania pred okresným

súdom ešte neindikuje, že konanie vo veci sťažovateľky z hľadiska jeho celkovej doterajšej

dĺžky možno považovať za nesúladné s označenými právami sťažovateľky, resp. za také,

v rámci ktorého by intenzita prípadných prieťahov dosahovala úroveň potrebnú

pre vyslovenie jej označených práv, pričom z hľadiska predmetu konania ide o štandardnú

vec (vydanie bezdôvodného obohatenia, pozn.), teda nie druhovo takú vec, ktorá by

vyžadovala osobitnú rýchlosť istých nárokov v pracovnoprávnych sporoch, ako to je

napríklad vo veciach starostlivosti o maloletých, vo veciach ochrany osobnosti alebo

náhrady škody na zdraví.

Z judikatúry ústavného súdu totiž vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom

konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa (, , ,

). V prípade, keď ústavný súd zistil, že charakter postupu všeobecného súdu

sa nevyznačoval takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako

zbytočné prieťahy v zmysle , nevyslovil porušenie základného práva

zaručeného v tomto článku (napr. , ), prípadne návrhu

buď nevyhovel (napr. ), alebo ho odmietol ako zjavne neopodstatnený

(napr. , , ).

4

Vychádzajúc z uvedeného s poukazom na už citovanú judikatúru ústavný súd dospel

k záveru, že doterajšia celková dĺžka napadnutého konania sťažovateľky vedeného

okresným súdom nemá sama osebe takú ústavne relevantnú intenzitu, aby bolo možné

po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie konštatovať porušenie označených práv sťažovateľky,

preto jej sťažnosť odmietol podľa ako zjavne

neopodstatnenú (podobne napr. , , ).

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti stratilo opodstatnenie zaoberať sa ďalšími

návrhmi sťažovateľky, keďže rozhodovanie o nich je viazané na vyslovenie porušenia práva

alebo slobody ( prvá veta ).

Pre úplnosť ústavný súd dodáva, že toto rozhodnutie nebráni sťažovateľke obrátiť sa

opätovne so sťažnosťou na ústavný súd, ak by v budúcnosti v jej veci vedenej na okresnom

súde dochádzalo k zbytočným prieťahom.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 1. augusta 2017

5