Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
III. ÚS 500/2017
PDF · 104.38 KB
No categories available
III. ÚS 500/2017
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 1. augusta
2017 predbežne prerokoval sťažnosť , ,
zastúpenej advokátkou JUDr. Vierou Cakovou, advokátska kancelária, Rázusova 6, Trnava,
vo veci namietaného porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie jej
záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd postupom Okresného súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn.
8 C 382/2014 a takto
rozhodol:
Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 26. mája 2017
doručená sťažnosť , (ďalej len „sťažovateľka“),
ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva
na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Žilina
(ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 382/2014 (ďalej aj „napadnuté
konanie“).
Sťažovateľka v sťažnosti uviedla, že ako žalobkyňa podala 25. novembra 2013
Okresnému súdu Trnava žalobu o vydanie bezdôvodného obohatenia proti spoločnosti
Vec bola Okresný súdom Trnava z dôvodu namietanej miestnej
nepríslušnosti postúpená okresnému súdu 21. novembra 2014 a je vedená pod spisovou
značkou napadnutého konania. Z obsahu sťažnosti vyplynulo, že okresný súd v napadnutom
konaní doteraz určil dva termíny pojednávaní, a to 15. jún 2016, v rámci ktorého
sťažovateľka, resp. jej právna zástupkyňa reagovala na námietku protistrany a doručila
dôkazy preukazujúce opodstatnenosť uplatneného nároku sťažovateľky. Vzhľadom na to, že
žalovaný, ako aj jeho právny zástupca ospravedlnili svoju neúčasť na určenom termíne
pojednávania, pojednávanie bolo odročené na 5. november 2016. Uvedený termín
pojednávania bol zrušený z dôvodu jeho neoznámenia žalovanému. Od zrušenia termínu
pojednávania okresný súd v napadnutom konaní nekonal, preto sťažovateľka 8. apríla 2017
podala sťažnosť na prieťahy v konaní adresovanú predsedovi okresného súdu. Do podania
tejto sťažnosti sťažovateľka nemá vedomosť o žiadnom úkone zo strany súdu, preto je
presvedčená o tom, že okresný súd svojím postupom v napadnutom konaní porušuje jej
označené práva. V závere svojej sťažnosti navrhla, aby ústavný súd vyslovil porušenie jej
základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom
okresného súdu v napadnutom konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 382/2014, prikázal
okresnému súdu konať v napadnutom konaní bez zbytočných prieťahov, priznal jej finančné
zadosťučinenie v sume 6 000 € a náhradu trov konania.
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
2
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa.
Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené
v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto
ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc,
návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy
podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd
na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd
môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, keď namietaným
postupom všeobecného súdu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo
slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti
medzi označeným postupom všeobecného súdu a základným právom alebo slobodou,
porušenie ktorých namietal, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť
preto možno považovať tú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil
žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, ktorej reálnosť
by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (IV. ÚS 92/04, III. ÚS 168/05,
Ústavný súd predbežne prerokoval sťažnosť sťažovateľky a skúmal, či nie sú dané
dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde, ktoré bránia jej prijatiu na ďalšie
konanie.
Sťažovateľka namietala porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru
postupom okresného súdu v napadnutom konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 382/2014.
V sťažnosti síce uviedla, že pôvodne podala návrh na inom miestne nepríslušnom súde, ale
3
túto časť konania svojou sťažnosťou nenapáda ani v odôvodnení svojej sťažnosti, ani v jej
petite, ktorým je ústavný súd podľa § 20 ods. 4 zákona o ústavnom súde viazaný, preto
ústavný súd vymedzil predmet tejto sťažnosti tak, ako je uvedený v jej záhlaví, a zaoberal
sa len postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 382/2014, teda
od 21. novembra 2014.
Sťažovateľka vidí porušenie označených práv v nečinnosti a neefektívnej činnosti
okresného súdu v napadnutom konaní.
Od napadnutia veci okresnému súdu do doručenia sťažnosti uplynulo približne dva
a pol roka. Hoci opísaný postup okresného súdu v sťažnosti sa javí ako neefektívny
a nedostatočne razantný, celková doterajšia dĺžka napadnutého konania pred okresným
súdom ešte neindikuje, že konanie vo veci sťažovateľky z hľadiska jeho celkovej doterajšej
dĺžky možno považovať za nesúladné s označenými právami sťažovateľky, resp. za také,
v rámci ktorého by intenzita prípadných prieťahov dosahovala úroveň potrebnú
pre vyslovenie jej označených práv, pričom z hľadiska predmetu konania ide o štandardnú
vec (vydanie bezdôvodného obohatenia, pozn.), teda nie druhovo takú vec, ktorá by
vyžadovala osobitnú rýchlosť istých nárokov v pracovnoprávnych sporoch, ako to je
napríklad vo veciach starostlivosti o maloletých, vo veciach ochrany osobnosti alebo
náhrady škody na zdraví.
Z judikatúry ústavného súdu totiž vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom
konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (I. ÚS 46/01, I. ÚS 66/02, I. ÚS 61/03,
III. ÚS 372/09). V prípade, keď ústavný súd zistil, že charakter postupu všeobecného súdu
sa nevyznačoval takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako
zbytočné prieťahy v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy, nevyslovil porušenie základného práva
zaručeného v tomto článku (napr. II. ÚS 57/01, IV. ÚS 110/04), prípadne návrhu
buď nevyhovel (napr. I. ÚS 11/00), alebo ho odmietol ako zjavne neopodstatnený
(napr. IV. ÚS 221/05, III. ÚS 126/2010, I. ÚS 96/2011).
4
Vychádzajúc z uvedeného s poukazom na už citovanú judikatúru ústavný súd dospel
k záveru, že doterajšia celková dĺžka napadnutého konania sťažovateľky vedeného
okresným súdom nemá sama osebe takú ústavne relevantnú intenzitu, aby bolo možné
po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie konštatovať porušenie označených práv sťažovateľky,
preto jej sťažnosť odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne
neopodstatnenú (podobne napr. I. ÚS 96/2011, III. ÚS 541/2011, III. ÚS 7/2015).
Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti stratilo opodstatnenie zaoberať sa ďalšími
návrhmi sťažovateľky, keďže rozhodovanie o nich je viazané na vyslovenie porušenia práva
alebo slobody (čl. 127 ods. 2 prvá veta ústavy).
Pre úplnosť ústavný súd dodáva, že toto rozhodnutie nebráni sťažovateľke obrátiť sa
opätovne so sťažnosťou na ústavný súd, ak by v budúcnosti v jej veci vedenej na okresnom
súde dochádzalo k zbytočným prieťahom.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 1. augusta 2017
5