Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 475/2017

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 1. augusta 2017

predbežne prerokoval sťažnosť a , obaja bytom

, zastúpených Advokátskou kanceláriou JUDr. Ondrej Polák, s. r. o.,

Železničná 90/12, Považská Bystrica, v mene ktorej koná konateľ a advokát JUDr. Ondrej

Polák, pre namietané porušenie ich práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Krajského súdu

v Trnave č. k. -462 zo 14. februára 2017 a takto

rozhodol:

Sťažnosť a o d m i e t a pre neprípustnosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Sťažnosťou podľa (ďalej len „“)

doručenou Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) 14. júna 2017

sa a , obaja bytom (ďalej

aj „sťažovateľ v 1. rade“, „sťažovateľ v 2. rade“ alebo spolu ďalej aj „sťažovatelia“),

domáhali vydania nálezu, ktorým by ústavný súd vyslovil porušenie ich v záhlaví

označeného práva rozsudkom Krajského súdu v Trnave (ďalej len „krajský súd“)

č. k. -462 zo 14. februára 2017 a ktorým by napadnutý rozsudok zrušil

a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie.

2. Táto sťažnosť nadväzuje na predchádzajúcu sťažnosť sťažovateľov, o ktorej

ústavný súd rozhodol nálezom č. k. -28 z 13. apríla 2011, v ktorom vyslovil,

že „základné právo , a na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov podľa postupom

Okresného súdu Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn. porušené bolo“,

a zároveň prikázal Okresnému súdu Piešťany (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom

pod sp. zn. konať bez zbytočných prieťahov.

3. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že pri dopravnej nehode, ktorá sa stala

11. septembra 2001 a ktorú zavinil vodič osobného motorového vozidla značky Škoda

Felícia, EČV: (ďalej len „motorové vozidlo“), p. , utrpel sťažovateľ

v 1. rade ťažké zranenia, na následky ktorých sa liečil a bol práceneschopný do 1. apríla

2002. Vodič, ktorý zavinil dopravnú nehodu, bol zamestnancom obchodnej spoločnosti

, , ktorá (ako nájomca) na základe zmluvy

o nájme dopravného prostriedku uzavretej s obchodnou spoločnosťou ,

(ako vlastníkom motorového vozidla a jeho prenajímateľom, ďalej aj

„obchodná spoločnosť “), 3. januára 2000 mala motorové vozidlo

v nájme na dobu určitú – do 31. decembra 2001 s možnosťou dohodnúť predĺženie jej

platnosti. Prostredníctvom obchodnej spoločnosti

, bola zo zákonného poistenia obchodnej spoločnosti

sťažovateľom vyplatená „základná škoda“, avšak ďalšie nimi

uplatnené nároky obchodná spoločnosť , spochybnila.

Z uvedeného dôvodu sa žalobou doručenou okresnému súdu 6. júla 2004 domáhali, aby

okresný súd uložil obchodnej spoločnosti (ďalej aj „žalovaná v 1. rade“)

zaplatiť sťažovateľovi v 1. rade (ako žalobcovi v 1. rade) „titulom odškodnenia za sťaženie

spoločenského uplatnenia sumu 8.564,03 Eur, titulom odškodnenia za bolesť sumu

4.061,44 Eur, sumu 165,96 Eur titulom náhrady vecnej škody, sumu 219,07 Eur ako

náhradu za opravu chrupu, sumu 11,61 Eur ako náhradu za vypracovaný lekársky posudok,

všetko vo výške 13.022,11 Eur s prísl.“, a sťažovateľovi v 2. rade (ako žalobcovi v 2. rade)

„sumu 3.362,37 Eur titulom vecnej škody, sumu 82,98 Eur titulom náhrady za vypracovaný

znalecký posudok, sumu 458,07 Eur titulom náhrady cestovných nákladov, sumu 254,90 Eur

titulom náhrady za odťah auta, spolu sumu 4.157,90 Eur s prísl“.

4. Okresný súd (v poradí druhým) rozsudkom č. k. -434 z 20. apríla 2016

žalobu sťažovateľov v celom rozsahu zamietol z dôvodu, že žalovaná v 1. rade nie je

pasívne legitimovanou, pretože na dlhší čas prenechala motorové vozidlo nájomcovi, ktorý

získal možnosť dlhšiu dobu organizovane a cieľavedome ho užívať a stal sa jeho

prevádzateľom, v dôsledku čoho žalovaná v 1. rade ako vlastník motorového vozidla

uvedenú možnosť stratila a tento stav trval aj v čase, keď k dopravnej nehode došlo.

5. Proti rozsudku okresného súdu podali sťažovatelia odvolanie, v ktorom namietli,

že okresný súd vec nesprávne právne posúdil, pretože zodpovednosť za škodu spôsobenú

prevádzkou dopravných prostriedkov je založená na princípe objektívnej zodpovednosti,

t. j. zodpovednosti bez ohľadu na zavinenie.

6. Krajský súd napadnutým rozsudkom rozsudok okresného súdu ako vecne správny

podľa a potvrdil.

7. S uvedenými závermi všeobecných súdov sťažovatelia nesúhlasia a opakujúc svoje

odvolacie námietky v sťažnosti tvrdia, že napadnutý rozsudok krajského súdu je „krajne

protiprávny“, porušujúci ich právo na spravodlivý súdny proces zaručené čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“).

Sťažovatelia vychádzajú z judikatúry všeobecných súdov, ktorá vo vzťahu k problematike

určenia prevádzateľa dopravného prostriedku uvádza, že „právnická alebo fyzická osoba,

ktorá požičia motorové vozidlo, zostáva prevádzateľom tohto motorového vozidla v zásade

zodpovedným za škodu vyvolanú osobitnou povahou jeho prevádzky /R 70/1969/“,

a vyslovujú presvedčenie, že „prevádzateľ nemusí byť totožný s vlastníkom dopravného

prostriedku. Za tzv. iného prevádzateľa v zmysle § 427 ods. 2 Obč. zák. je potrebné

považovať toho, kto má trvalú možnosť právnej i faktickej dispozície s týmto prostriedkom,

spravidla ide zároveň o jeho vlastníka. Prevádzateľ sa nezbaví zodpovednosti ani v prípade,

že zverí alebo zapožičia dopravný prostriedok inému.“.

8. Predpokladom úspešného uplatnenia námietky porušenia základných práv a slobôd

v konaní o sťažnosti podľa je splnenie všeobecných a osobitných

náležitostí vyplývajúcich z § 20 a § 50 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“), ako aj ďalších procesných podmienok vyplývajúcich z § 53 zákona o ústavnom

súde, ktoré ústavný súd skúma pri predbežnom prerokovaní návrhu na neverejnom

zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa ( ). Návrhy

vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú

náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky

upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť ( ).

9. Sťažovatelia sa v sťažnosti osobitne nevyjadrili k vyčerpaniu opravných

prostriedkov alebo iných právnych prostriedkov podľa

ako jednej z procesných podmienok konania pred ústavným súdom a nepredložili mu ani

kópiu napadnutého rozsudku krajského súdu s vyznačenou doložkou právoplatnosti.

10. Ústavný súd následne na okresnom súde zistil, že mu sťažovatelia zamlčali,

že proti napadnutému rozsudku krajského súdu, ktorý prevzal ich právny zástupca

24. apríla 2017, podali 2. júna 2017 opravný prostriedok – dovolanie, o ktorom dosiaľ

nebolo zo strany Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“)

rozhodnuté.

11. Na základe uvedených skutočností sťažnosť sťažovateľov musela byť odmietnutá

pre jej predčasnosť, pretože o ochrane v záhlaví označeného práva, ktorého porušenie

namietajú, bude vo vzťahu ku krajskému súdu ako súdu odvolaciemu rozhodovať najvyšší

súd ako súd dovolací. Súbežné podanie dovolania a sťažnosti ústavnému súdu totiž

navodzuje situáciu, keď princíp subsidiarity vyplývajúci z síce

vylučuje právomoc ústavného súdu, ale iba do rozhodnutia najvyššieho súdu o dovolaní.

Tejto situácii zodpovedá aplikácia , podľa ktorého

sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne

prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne

poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

Ústavný súd preto zaujal názor (podobne napr. , ,

, , a iné), že v prípade podania opravného

prostriedku (dovolania) a súbežne podanej sťažnosti ústavnému súdu je sťažnosť

považovaná za prípustnú až po rozhodnutí o dovolaní.

12. Za daných okolností sa ústavný súd musel zaoberať aj úvahou, aké dôsledky bude

mať pre sťažovateľov prípadné posúdenie dovolania najvyšším súdom ako dovolania

neprípustného. Pre tento prípad ústavný súd majúc na zreteli účel základného práva

na súdnu ochranu zaručeného a práva na spravodlivé súdne konanie

zaručeného čl. 6 ods. 1 dohovoru konštatuje, že v prípade procesného rozhodnutia

najvyššieho súdu o dovolaní bude sťažovateľom lehota na podanie sťažnosti ústavnému

súdu považovaná za zachovanú aj vo vzťahu k predchádzajúcemu právoplatnému

rozhodnutiu krajského súdu (porovnaj tiež rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva

z 12. 11. 2002 vo veci Zvolský a Zvolská verzus Česká republika, sťažnosť č. 46129/99,

body 51, 53 a 54).

13. Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa ústavný súd podanou sťažnosťou meritórne

nezaoberal, ale podľa zásady ratio temporis ju odmietol ako neprípustnú pre predčasnosť

podľa v spojení s .

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 1. augusta 2017