Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 580/2017

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 14. septembra 2017

v senáte zloženom z predsedu Ladislava Orosza (sudca spravodajca), zo sudkyne Ľudmily

Gajdošíkovej a sudcu Lajosa Mészárosa predbežne prerokoval sťažnosť ,

, ktorou namieta porušenie základných práv podľa čl. 19 ods. 2 a 3,

a , ako aj porušenie

postupom obchodnej spoločnosti

, v bližšie neoznačenom konaní, platobným rozkazom Okresného súdu

Bratislava V sp. zn. z 12. októbra 2006, postupom súdneho exekútora

v konaní vedenom pod sp. zn. EX 11934/09 a postupom Sociálnej

poisťovne, a. s., ústredie, Ulica 29. augusta, Bratislava, pri vykonávaní zrážok z jeho

invalidného dôchodku, a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 17. augusta

2017 doručené podanie (ďalej len „sťažovateľ“),

označené ako „STAŽNOSŤ – návrh“, ktoré ústavný súd podľa obsahu kvalifikoval ako

sťažnosť podľa (ďalej len „“), ktorou

namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 19 ods. 2 a 3, čl. 20 ods. 3, čl. 39

ods. 1 a postupom obchodnej spoločnosti ,

v bližšie neoznačenom konaní, platobným rozkazom Okresného súdu Bratislava V

(ďalej len „okresný súd“) sp. zn. z 12. októbra 2006 (ďalej aj „platobný

rozkaz z 12. októbra 2006“), postupom súdneho exekútora v konaní

vedenom pod sp. zn. EX 11934/09, ako aj postupom Sociálnej poisťovne, a. s., ústredie,

Ulica 29. augusta, Bratislava (ďalej len „sociálna poisťovňa“), pri vykonávaní zrážok z jeho

invalidného dôchodku.

Zo sťažnosti a z príloh k nej priložených vyplýva, že sťažovateľ bol účastníkom

konania vedeného okresným súdom pod sp. zn. , v ktorom okresný súd

vydal platobný rozkaz z 12. októbra 2006. Označeným platobným rozkazom bol sťažovateľ

ako odporca zaviazaný zaplatiť navrhovateľovi (obchodná spoločnosť )

sumu 19 992,40 Sk s úrokom z omeškania vo výške 0,1 % denne z istiny od 26. októbra

2005 do zaplatenia, nahradiť trovy konania v sume 2 000 Sk a trovy právneho zastúpenia

v sume 4 954,50 Sk alebo v lehote 15 dní odo dňa doručenia platobného rozkazu podať

odpor na okresnom súde. Z dokumentácie priloženej k sťažnosti možno vyvodiť, že

sťažovateľ odpor nepodal a označený platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť, t. j. stal sa

platným exekučným titulom.

Na podklade exekučného titulu – platobného rozkazu okresného súdu z 12. októbra

2006 sa u súdneho exekútora začala na základe návrhu oprávnenej

(obchodnej spoločnosti ) z 25. augusta 2009 proti sťažovateľovi ako

povinnému exekúcia o vymoženie sumy 538,49 € s príslušenstvom.

Sťažovateľ v sťažnosti namieta porušenie a tvrdí, že v čase

vzniku dlhu, v dôsledku ktorého bol vydaný platobný rozkaz okresného súdu z 12. októbra

2006, trpel duševnou poruchou, pre ktorú bol poškodený a znevýhodnený. Zdôrazňuje

pritom, že „pre ochorenie – duševnú poruchu som inak zmýšľal, nevedel som za čo mám

platiť ani som nemal z čoho platiť, mal som nízky príjem...“.

Porušenia základných práv zaručených a 3 sa podľa sťažovateľa

mala dopustiť obchodná spoločnosť , tým, že mu ako dlžníkovi

zasielaním výziev na zaplatenie dlhu a neskôr upomienok spôsobovala traumu a úzkosť, ako

aj tým, že ho ako spotrebiteľa uviedla do omylu a urobila zo sťažovateľa dlžníka na základe

„uzatvorenia revolvingového úveru“.

K porušeniu základného práva zaručeného sťažovateľ uvádza, že

sa ho dopustila sociálna poisťovňa, keď mu prostredníctvom súdneho exekútora

vykonávala zrážky znižujúce invalidný dôchodok, ktorý mu

v súčasnosti nepostačuje na základné životné potreby.

Z uvedených dôvodov sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd v jeho veci vydal nález,

ktorým vysloví porušenie základných práv zaručených a ustanovenia

postupom obchodnej spoločnosti , v bližšie

neoznačenom konaní a postupom súdneho exekútora v konaní vedenom

pod sp. zn. EX 11934/09, zruší platobný rozkaz okresného súdu z 12. októbra 2006 a uloží

obchodnej spoločnosti , súdnemu exekútorovi

a sociálnej poisťovni nahradiť škodu v sume 50 000 €, prípadne sťažovateľovi

uhradiť „primeranú kompenzáciu a nariadi vykonanie všetkých potrebných úkonov

na odstránenie neželaného stavu...“.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa. Cieľom predbežného prerokovania každého návrhu (vrátane sťažnosti

namietajúcej porušenie základných práv a slobôd) je rozhodnúť o prijatí návrhu na ďalšie

konanie alebo o jeho odmietnutí, a teda vylúčení z ďalšieho konania pred ústavným súdom

zo zákonom ustanovených dôvodov.

Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25

ods. 2 nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

zákonného ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa je ústavný súd viazaný návrhom

na začatie konania okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone. Viazanosť

ústavného súdu návrhom na začatie konania sa prejavuje predovšetkým vo viazanosti

petitom návrhu na začatie konania, teda tou časťou sťažnosti (v konaní podľa čl. 127

), v ktorej sťažovateľ špecifikuje, akého rozhodnutia sa od ústavného súdu domáha

( ), čím zároveň vymedzí predmet konania pred

ústavným súdom z hľadiska požiadavky na poskytnutie ústavnej ochrany. Vzhľadom

na uvedené môže ústavný súd rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľ domáha v petite

svojej sťažnosti, a vo vzťahu k tomu subjektu, ktorý označil za porušovateľa svojich práv

(m. m. , ). Text uvedený mimo petitu považuje ústavný súd

za súčasť odôvodnenia sťažnosti, ktorý nemôže doplniť petit (, ,

, , , ).

Pri rigoróznom prístupe ústavného súdu k petitu navrhnutému sťažovateľom by

za predmet sťažnosti bolo možné považovať len porušenie bližšie neoznačených základných

práv a postupom obchodnej spoločnosti ,

v bližšie neoznačenom konaní a postupom súdneho exekútora v konaní

vedenom pod sp. zn. EX 11934/09. Ústavný súd uplatnil však vo vzťahu k sťažovateľovi

ústretový prístup a kvalifikoval jeho sťažnosť v rozsahu vymedzenom v záhlaví tohto

uznesenia.

II.1 K namietanému porušeniu základných práv zaručených a

ods. 2 postupom obchodnej spoločnosti , v bližšie

neoznačenom konaní

Z už citovaného vyplýva, že úlohou ústavného

súdu pri predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne

neopodstatnená. Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú

sťažnosť ide vtedy, keď napadnutým postupom alebo napadnutým rozhodnutím príslušného

orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré

označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom

alebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou,

porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú preto

možno považovať sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistí žiadnu

možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol

posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (, tiež napr. , ,

, ).

Z ustanovení vyplýva, že účastníkmi konania o sťažnostiach

fyzických a právnických osôb sú sťažovateľ a orgán verejnej moci, proti ktorému sťažnosť

smeruje ( ). Citované ustanovenie zákona o ústavnom

súde explicitne ustanovuje to, čo vyplýva z podstaty ochrany ľudských slobôd a z podstaty

ústavnej sťažnosti (), a síce že ústavný súd môže v ústavnej sťažnosti

preskúmavať len akty, prípadne postupy orgánov verejnej moci.

Keďže sťažovateľ sa touto časťou sťažnosti domáha preskúmania postupu obchodnej

spoločnosti – teda subjektu súkromného práva, je už prima

facie vylúčená akákoľvek možnosť, aby ústavný súd svojím rozhodnutím vyslovil porušenie

sťažovateľom označených základných práv garantovaných postupom osoby

súkromného práva. Z uvedeného dôvodu ústavný súd sťažnosť v tejto časti odmietol ako

zjavne neopodstatnenú v súlade s .

II.2 K namietanému porušeniu základných práv zaručených a

ods. 2 platobným rozkazom okresného súdu z 12. októbra 2006

Z už citovaného vyplýva, že systém ústavnej ochrany

základných práv a slobôd je rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom

právomoc všeobecných súdov je založená primárne („... ak o ochrane týchto práv

a slobôd nerozhoduje iný súd“) a právomoc ústavného súdu len subsidiárne, t. j. na princípe

subsidiarity.

Zmysel a účel princípu subsidiarity, ktorý je vyvoditeľný z

spočíva v tom, že ochrana ústavnosti nie je a podľa svojej povahy ani nemôže byť výlučne

úlohou ústavného súdu, ale úlohou všetkých orgánov verejnej moci v rámci im zverených

kompetencií. Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti ultima ratio inštitucionálny

mechanizmus, ktorý sa uplatní až v prípade nefunkčnosti všetkých ostatných orgánov

verejnej moci, ktoré sa na ochrane ústavnosti podieľajú. Opačný záver by znamenal

popieranie princípu subsidiarity právomoci ústavného súdu podľa zásad uvedených v § 53

ods. 1 (porovnaj m. m. , ,

, ).

Podľa sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ

nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu

jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na použitie ktorých je sťažovateľ

oprávnený podľa osobitných predpisov.

V zmysle , ktorý bol v čase vydania

platobného rozkazu platný a účinný, mohol sťažovateľ podať proti platobnému rozkazu

okresného súdu z 12. októbra 2006 odpor, ktorý treba považovať za právny prostriedok

ochrany základných práv sťažovateľa, ktorý mohol a mal využiť pred podaním sťažnosti

ústavnému súdu.

Skutočnosť, že sťažovateľ nevyužil účinný právny prostriedok na ochranu svojich

základných práv (odpor) pred platobným rozkazom z 12. októbra 2006, zakladá dôvod

na odmietnutie tejto časti sťažnosti ako neprípustnej.

Vo vzťahu k časti sťažnosti, ktorou sťažovateľ namieta porušenie svojich práv

platobným rozkazom okresného súdu z 12. októbra 2006, je navyše sťažnosť podaná aj

oneskorene.

Jednou zo základných podmienok prijatia sťažnosti na ďalšie konanie je totiž aj jej

podanie v lehote ustanovenej v . Táto lehota je

dvojmesačná a začína plynúť od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo

upovedomenia o inom zásahu, pričom pri opatrení alebo inom zásahu sa počíta odo dňa,

keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť. Nedodržanie tejto lehoty

je zákonom ustanoveným dôvodom na odmietnutie sťažnosti ako podanej oneskorene (§ 25

ods. 2 ). V prípade podania sťažnosti po uplynutí zákonom

ustanovenej lehoty neumožňuje zmeškanie tejto lehoty odpustiť

(pozri napr. , , ).

V danom prípade platobný rozkaz z 12. októbra 2006 nadobudol právoplatnosť ešte

v roku 2006, zatiaľ čo sťažovateľ doručil sťažnosť ústavnému súdu až 17. augusta 2017,

t. j. zjavne po uplynutí lehoty ustanovenej v .

Na základe uvedeného ústavný súd pri predbežnom prerokovaní odmietol podľa § 25

ods. 2 túto časť sťažnosti z dôvodu jej neprípustnosti, ako aj

z dôvodu, že bola podaná oneskorene.

II.3 K namietanému porušeniu základných práv zaručených a

ods. 2 postupom súdneho exekútora v konaní vedenom pod sp. zn. EX 11934/09

Sťažovateľ spochybňuje „správnosť“ postupu súdneho exekútora v konaní vedenom

pod sp. zn. EX 11934/09 a osobitne zdôrazňuje, že zrážanie sumy sociálnej dávky mu

znížilo invalidný dôchodok na sumu, ktorá mu v súčasnosti nepostačuje na základné životné

potreby.

Z už citovaného vyplýva, že sťažnosť možno

ústavnému súdu podať iba vtedy, ak sťažovateľ ešte pred jej podaním vyčerpal všetky

právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho práva poskytuje. V opačnom prípade je

sťažnosť neprípustná. Vyčerpanie opravných prostriedkov alebo iných právnych

prostriedkov, ktoré zákon sťažovateľovi na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne

poskytuje a na použitie ktorých je oprávnený podľa osobitných predpisov, je totiž

nevyhnutným predpokladom prípustnosti sťažnosti podľa , a teda

podmienkou konania vo veciach individuálnej ochrany základných práv a slobôd pred

ústavným súdom.

V súlade s

o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení

ďalších zákonov v znení neskorších predpisov fyzické osoby a právnické osoby (teda

sťažovatelia) sa môžu obracať na Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republika (ďalej

len „ministerstvo“) a na Slovenskú komoru exekútorov (ďalej len „komora“)

so sťažnosťami na činnosť komory a na činnosť exekútorov. Sťažnosti na činnosť komory

vybavuje ministerstvo. Sťažnosti na činnosť exekútorov vybavuje komora. Sťažovateľ môže

požiadať ministerstvo o prešetrenie vybavenia jeho sťažnosti komorou.

Z § 218a Exekučného poriadku zjavne vyplýva, že preskúmanie postupu,

resp. činnosti súdneho exekútora spadá v prvom rade do pôsobnosti komory ako

samosprávnej stavovskej organizácie. Následne prípadné sťažnosti smerujúce na činnosť

komory vybavuje ministerstvo, ktoré sťažovateľ môže požiadať aj o prešetrenie vybavenia

jeho sťažnosti komorou. Ústavný súd konštatuje, že právne prostriedky ochrany ustanovené

v § 218a Exekučného poriadku treba považovať za právne prostriedky ochrany základných

práv v zmysle , t. j. také prostriedky ochrany práv

sťažovateľa, ktoré mu osobitný zákon (Exekučný poriadok) účinne poskytuje a ktoré mohol

a mal uplatniť predtým, ako podal sťažnosť ústavnému súdu.

Zo sťažnosti nevyplýva, žeby sťažovateľ využil právne prostriedky ochrany, ktoré

mu účinne poskytuje § 218a Exekučného poriadku, a preto ústavný súd pri predbežnom

prerokovaní odmietol túto časť sťažnosti podľa ako

neprípustnú.

II.4 K namietanému porušeniu základného práva podľa

postupom sociálnej poisťovne pri vykonávaní zrážok z invalidného dôchodku

sťažovateľa

Vo vzťahu k tejto časti sťažnosti ústavný súd zdôrazňuje, že žiadny orgán verejnej

moci nemôže porušiť garantované práva fyzických osôb alebo právnických osôb,

ak postupuje v súlade s platným a účinným zákonom (m. m. , ,

).

Z dokumentácie priloženej k sťažnosti vyplýva, že sociálna poisťovňa v súlade

so svojimi zákonom ustanovenými povinnosťami vykonáva zrážky z invalidného dôchodku

sťažovateľa na základe právoplatného exekučného titulu – platobného rozkazu okresného

súdu sp. zn. z 12. októbra 2006. Z toho vyplýva, že namietaným postupom

sociálnej poisťovne nemôže dochádzať k porušovaniu základného práva sťažovateľa

podľa . Ústavný súd preto túto časť sťažnosti pri predbežnom

prerokovaní odmietol podľa ako zjavne

neopodstatnenú.

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku bolo bez právneho dôvodu, aby sa

ústavný súd zaoberal ďalšími návrhmi uplatnenými v sťažnosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 14. septembra 2017