Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 452/2017

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-7

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 20. septembra

2017 predbežne prerokoval sťažnosť ,

zastúpenej advokátom JUDr. Lubomírom Müllerom, Symfonická 1496/9, Praha 5, Česká

republika, vo veci namietaného porušenia jej základných práv podľa čl. 46 ods. 3, čl. 48

ods. 2 , Listiny základných práv a slobôd a práv

podľa čl. 5 ods. 5 a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č. k. -106 z 31. mája 2017 a jemu

predchádzajúcim postupom a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 24. augusta

2017 doručená sťažnosť (ďalej len

„sťažovateľka“), zastúpenej advokátom JUDr. Lubomírom Müllerom, Symfonická 1496/9,

Praha 5, Česká republika, ktorou namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 46

ods. 3 a (ďalej len „“), Listiny

základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) a práv podľa čl. 5 ods. 5 a čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom

Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) č. k. -106 z 31. mája

2017 (ďalej len „rozsudok krajského súdu“).

2. Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že otec sťažovateľky bol rozsudkom

Krajského vojenského súdu v Košiciach sp. zn. Ktr 406/50 zo 14. mája 1950 (ďalej len

„rozsudok krajského vojenského súdu“) odsúdený na trest zostreného žalára v trvaní 11

mesiacov. Po smrti otca sťažovateľky v roku 1959 sa jeho dedičmi stali sťažovateľka a jej

brat Uznesením Vojenského obvodného súdu Prešov (ďalej len „vojenský súd

Prešov“) sp. zn. z 5. septembra 1991 bol zrušený výrok o treste rozsudku

krajského vojenského súdu a rozsudkom vojenského súdu Prešov sp. zn.

z 10. októbra 1991 bol otcovi sťažovateľky uložený trest odňatia slobody v trvaní jedného

mesiaca nepodmienečne.

Rozhodnutím Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len

„ministerstvo spravodlivosti“) č. k. 11621/93-91/1459/V zo 4. januára 1994 bolo bratovi

sťažovateľky vyplatené čiastočné odškodnenie.

Uznesením Okresného súdu Prešov sp. zn. z 20. decembra 2010 bolo

trestné stíhanie otca sťažovateľky zastavené, pretože skutok nie je trestným činom.

Sťažovateľka požiadala ministerstvo spravodlivosti o odškodnenie, ktoré

v šesťmesačnej lehote o jej žiadosti nerozhodlo.

Dňa 6. februára 2012 podala sťažovateľka na Okresnom súde Bratislava I žalobu,

ktorou sa domáhala paušálnej náhrady nákladov za 11 mesiacov výkonu trestu odňatia

slobody vo výške 54,77 €. Dňa 26. júna 2012 ministerstvo spravodlivosti priznalo náhradu

vo výške 4,98 € za 1 mesiac s tým, že za ostatných 10 mesiacov bolo odškodnenie vyplatené

na základe rozhodnutia zo 4. januára 1994. Dňa 6. augusta 2012 zobrala sťažovateľka

žalobu v časti o zaplatenie sumy 4,98 € späť a uznesením Okresného súdu Bratislava I č. k.

-58 z 10. apríla 2013 bolo konanie o zaplatenie sumy 4,98 € zastavené.

Rozsudkom Okresného súdu Bratislava I č. k. -88 z 15. októbra 2014 (ďalej

len „rozsudok okresného súdu“) bola žaloba o zaplatenie čiastky 49,79 € zamietnutá.

Rozsudkom krajského súdu bol rozsudok okresného súdu potvrdený. Sťažovateľka

poukazuje na to, že krajský súd v napadnutom rozsudku uviedol, že svoj diel odškodnenia,

ktorý bol vyplatený v roku 1994 jej bratovi, mala vymáhať od brata. Podľa sťažovateľky

nebolo jej vecou, aby od svojho brata niečo vymáhala, pretože je oprávnenou osobou voči

ministerstvu spravodlivosti, a nie voči svojmu bratovi, má právo na odškodnenie a nie je

dôvod odpočítavať to, čo bolo vyplatené neoprávneným osobám.

Sťažovateľka tiež namieta neúmernú dĺžku konania a poukazuje na prieťahy

v konaní, ktoré nastali pri rozhodovaní Okresného súdu Prešov o zastavení konania a pri

rozhodovaní ministerstva spravodlivosti o odškodnení. Zároveň namieta neprimeranú dĺžku

konania pred Okresným súdom Bratislava I vo veci vedenej pod sp. zn. a pri

rozhodovaní krajského súdu o odvolaní proti rozsudku okresného súdu.

3. Sťažovateľka žiada, aby ústavný súd vo veci takto rozhodol:

„I. Rozsudkom Krajského súdu Bratislava zo dňa 31. 5. 2017 č.k. -106

a neprimeranou dĺžkou predchádzajúceho konania bolo porušené právo sťažovateľky na

• spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru;

• vybavení veci bez zbytočných prieťahov podľa ;

• odškodnenie podľa Listiny, a

Dohovoru.

II. Napadnutý rozsudok sa zrušuje a vec sa vracia Krajskému súdu Bratislava

k novému prorokovaniu.

III. Sťažovateľke sa priznáva primerané zadosťučinenie vo výške 500,- EUR, ktoré je

Krajský súd Bratislava povinný zaplatiť sťažovateľke do dvoch mesiacov od doručenia

nálezu.

IV. Sťažovateľke sa priznávajú náklady spojené so zastupovaním advokátom...“

II.

4. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

5. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

6. Konanie o sťažnostiach je bližšie upravené predovšetkým v § 49 až § 56 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“).

7. Ústavný súd podľa každú sťažnosť predbežne

prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti sťažovateľa. Pri predbežnom

prerokovaní každej sťažnosti ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde nebránia jej prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia sťažnosti

vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, sťažnosti, ktoré nemajú

náležitosti predpísané zákonom, neprípustné sťažnosti alebo sťažnosti podané niekým

zjavne neoprávneným, ako aj sťažnosti podané oneskorene môže ústavný súd na

predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

8. Z vyplýva, že uvedené zákonné ustanovenie

rozlišuje okrem iného aj osobitnú kategóriu návrhov, ktorými sú návrhy „zjavne

neopodstatnené“. Týmto v záujme účelnosti a procesnej ekonómie

poskytuje ústavnému súdu príležitosť preskúmať v štádiu predbežného prerokovania

sťažnosti ( ) možnosť jej prípadného odmietnutia jednak

na základe obsahu namietaných právoplatných rozhodnutí, charakteru namietaných opatrení

alebo iných zásahov, ktorými malo dôjsť k porušeniu základných práv alebo slobôd

navrhovateľa a z nich vyplývajúcich skutkových zistení, a jednak tiež na základe

argumentácie, ktorú proti nim sťažovateľ v návrhu uplatnil.

9. O zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, keď namietaným

postupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo

slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti

medzi označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie

ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov (, , ,

, ).

10. Sťažovateľka namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 3,

, listiny a práv podľa a dohovoru

rozsudkom krajského súdu a jemu predchádzajúcim postupom.

11. Podľa každý má právo na náhradu škody spôsobenej

nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu či orgánu verejnej správy alebo

nesprávnym úradným postupom.

12. Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým

vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.

13. Podľa čl. 36 ods. 3 listiny každý má právo na náhradu škody, ktorú mu spôsobilo

nezákonné rozhodnutie súdu, iného štátneho orgánu či orgánu verejnej správy alebo

nesprávny úradný postup.

14. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom.

15. Podľa čl. 5 ods. 5 dohovoru každý, kto bol obeťou zatknutia alebo zadržania

v rozpore s ustanoveniami tohto článku, má nárok na odškodnenie.

K namietanému porušeniu základného práva sťažovateľky na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov podľa postupom krajského súdu

16. Sťažovateľka v sťažnosti namieta porušenie svojho základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa postupom krajského

súdu v konaní vedenom pod sp. zn. .

17. Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní tejto časti sťažnosti vychádzal zo svojej

stabilizovanej judikatúry, podľa ktorej podstatou, účelom a cieľom základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty

sťažovateľa (, ). Zároveň zo stabilizovanej judikatúry ústavného

súdu v nadväznosti na takto vymedzený účel označeného práva vyplýva, že ochranu

základnému právu na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov upravenému v čl. 48

ods. 2 ústavný súd poskytuje len vtedy, ak bola sťažnosť ústavnému súdu podaná

v čase, keď k namietanému porušovaniu práva ešte mohlo dochádzať a nečinnosť orgánu

verejnej moci v tom čase ešte mohla trvať (napr. m. m. , ,

, ).

18. Uvedený právny názor ústavného súdu je akceptovaný aj judikatúrou Európskeho

súdu pre ľudské práva, ako to vyplýva z jeho rozhodnutia o sťažnosti č. 16970/05 vo veci

sťažovateľa Miroslava Mazureka proti Slovenskej republike.

19. Zo sťažnosti a z jej príloh okrem iného vyplýva, že o veci, ktorá začala na

okresnom súde pod sp. zn. , rozhodol krajský súd rozsudkom z 31. mája 2017,

ktorým rozsudok okresného súdu potvrdil. Sťažnosť sťažovateľky namietajúca porušenie jej

základného práva podľa postupom krajského súdu bola ústavnému súdu

doručená až 24. augusta 2017, teda v čase, keď k porušovaniu označených práv postupom

krajského súdu už nemohlo dochádzať.

20. Z uvedeného vyplýva, že krajský súd v čase podania sťažnosti ústavnému súdu

už nemohol žiadnym ústavne relevantným spôsobom ovplyvniť priebeh konania,

spôsobovať prípadné prieťahy, a teda nemohol ani porušovať základné právo sťažovateľky

zaručené v .

21. Vzhľadom na uvedené ústavný súd odmietol sťažnosť sťažovateľky v tejto časti

ako zjavne neopodstatnenú podľa .

22. Pokiaľ sťažovateľka namieta porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2

postupom Okresného súdu Prešov vo veci vedenej pod sp. zn.

a postupom ministerstva spravodlivosti pri rozhodovaní o odškodnení sťažovateľky, ústavný

súd poukazuje na svoju ustálenú judikatúru, podľa ktorej je pri rozhodovaní viazaný

návrhom na začatie konania ( ). Ďalej zdôrazňuje, že

viazanosť ústavného súdu návrhom na začatie konania osobitne platí v prípadoch, v ktorých

osoby požadujúce ochranu svojich základných práv a slobôd sú zastúpené advokátom.

Vzhľadom na to, že sťažovateľka v petite sťažnosti nežiadala vysloviť porušenie svojich

práv postupom Okresného súdu Prešov v konaní vedenom pod sp. zn. a ani

v konaní o odškodnení vedenom ministerstvom spravodlivosti, ústavný súd sa jej

sťažnosťou v uvedenom smere nezaoberal. Zároveň ústavný súd konštatuje, že aj v prípade,

ak by sťažnosť obsahovala relevantný petit, vzhľadom na skutočnosť, že obe konania už

boli právoplatné skončené, sťažnosť by bola odmietnutá ako zjavne neopodstatnená.

K namietanému porušeniu základných práv sťažovateľky podľa čl. 46 ods. 3

, listiny a práv podľa a dohovoru rozsudkom

krajského súdu a jemu predchádzajúcim postupom

23. Sťažovateľka namieta porušenie svojich práv rozsudkom krajského súdu, ktorým

bol potvrdený rozsudok Okresného súdu Bratislava I o zamietnutí žaloby o zaplatenie

49,79 €, t. j. ide nepochybne o právnu vec, ktorú možno označiť ako bagateľnú. Ústavný

súd v tejto súvislosti poukazuje na ustanovenie § 422 ods. 1 písm. a) Civilného sporového

poriadku, z ktorej vyplýva, že dovolanie nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho

súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy.

24. Za okolností, keď vylučuje u bagateľných vecí

prieskum rozhodnutí vydaných druhostupňovými súdmi, bolo by proti logike veci pripustiť,

aby ich prieskum bol posunutý do roviny ústavného súdnictva. Opodstatnenosť sťažnosti

podľa v takejto veci prichádza do úvahy iba v prípadoch extrémneho

vybočenia zo štandardov uplatňovaných v rozhodovacej činnosti všeobecných súdov, ktoré

môžu mať za následok porušenie garantovaných základných práv a slobôd (m. m.

, , ). O taký prípad však vo veci sťažovateľky

nejde. Z rozsudku krajského súdu je zrejmé, že odškodnenie bolo vyplatené jednej

z oprávnených osôb, čo sťažovateľka ani nepopiera. Za takejto situácie s poukazom na

výšku požadovaného odškodného je absolútne vylúčené, aby bolo vôbec možné uvažovať

o akomkoľvek porušení označených práv sťažovateľky napadnutým rozsudkom krajského

súdu.

25. Vzhľadom na uvedené ústavný súd pri predbežnom prerokovaní odmietol

sťažnosť sťažovateľky v tejto časti podľa ako zjavne

neopodstatnenú.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 20. septembra 2017