Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
I. ÚS 454/2017
PDF · 116.46 KB
No categories available
I. ÚS 454/2017
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 20. septembra
2017 predbežne prerokoval sťažnosť spoločnosti LIPAMA, s. r. o., Mostová 1, Galanta,
zastúpenej advokátom JUDr. Martinom Abrahámom, Koceľova 25, Bratislava, vo veci
namietaného porušenia jej základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy
Slovenskej republiky a práv podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd postupom Okresného súdu Galanta v konaní vedenom pod sp. zn.
17 Er 46/2008 a takto
rozhodol:
Sťažnosť spoločnosti LIPAMA, s. r. o., o d m i e t a pre nesplnenie zákonom
predpísaných náležitostí.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 4. septembra
2017 doručená sťažnosť spoločnosti LIPAMA, s. r. o., Mostová 1, Galanta (ďalej len
„sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia jej základných práv podľa čl. 46 ods. 1
a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práv podľa čl. 6 ods. 1
a čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu
Galanta (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 17 Er 46/2008 (ďalej len
„namietané konanie“).
2. Z obsahu sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka vystupuje v namietanom konaní
v procesnom postavení povinnej a podstata jej argumentácie spočíva v nesúhlase
s uznesením okresného súdu sp. zn. 17 Er 46/2008 z 19. júna 2017, ktorým bola exekúcia
zastavená a súčasne jej bola uložená povinnosť uhradiť trovy exekúcie vo výške 4 307,10 €.
Sťažovateľka považuje rozhodnutie okresného súdu o priznaní trov súdnemu exekútorovi za
rozporné s kogentnými ustanoveniami Exekučného poriadku, a preto za ústavne
neakceptovateľné.
3. Sťažovateľka k sťažnosti nepripojila splnomocnenie na zastupovanie v konaní
pred ústavným súdom.
4. Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd svojím nálezom vyslovil:
„1. Právo LIPAMA, s.r.o. na súdnu ochranu zaručené čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, jej
právo na rozhodnutie bez zbytočných prieťahov, zaručené čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, jej právo
na spravodlivé súdne konanie, zaručené čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd a jej právo na spravodlivé súdne konanie, zaručené čl. 13 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd, postupom Okresného súdu v Galante č.k.
17Er/46/2008-187 z 19. júna 2017, porušené boli.
2. Uznesenie Okresného súdu Galanta, č.k. 17Er/46/2008-187 z 19. júna 2017 sa
zrušuje.
3. LIPAMA, s.r.o. sa priznáva primerané Finančné zadosťučinenie v sume
3.000 Euro (slovom tritisíc Euro), ktoré jej je Okresný súd Galanta povinný zaplatiť
k rukám jej právneho zástupcu JUDr. Martina Abraháma, advokáta so sídlom Koceľova 25,
821 08 Bratislava, a to do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
4. Okresný súd Galanta je povinný uhradiť LIPAMA, s.r.o. trovy právneho
zastúpenia v konaní o ústavnej sťažnosti na účet jej právneho zástupcu, a to do dvoch
mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.“
II.
5. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
6. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého
návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na
prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom
predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne
neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť
aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
7. Podľa § 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania sa ústavnému
súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadne
proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu
a navrhované dôkazy. Návrh musí podpísať navrhovateľ (navrhovatelia) alebo jeho (ich)
zástupca. Podľa § 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde k návrhu na začatie konania musí
sťažovateľ pripojiť splnomocnenie na zastupovanie navrhovateľa advokátom, ak tento
zákon neustanovuje inak. V splnomocnení sa musí uviesť, že sa udeľuje na zastupovanie
pred ústavným súdom. Podľa § 50 ods. 2 zákona o ústavnom súde k sťažnosti sa pripojí
kópia právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo dôkaz o inom zásahu.
8. Ústavný súd má v ústave a v zákone o ústavnom súde presne definované
právomoci, uplatnenie ktorých je viazané na splnenie viacerých formálnych aj vecných
náležitostí návrhu na začatie konania (čl. 127 ods. 1 ústavy, § 20 a § 50 zákona o ústavnom
súde).
9. Ústavný súd konštatuje, že v sťažovateľkou podanej sťažnosti absentuje
predloženie splnomocnenia na zastupovanie advokátom, teda splnenie podmienky
povinného právneho zastúpenia.
10. V súvislosti s uvedenými nedostatkami ústavný súd pripomína, že tieto nie je
povinný odstraňovať z úradnej povinnosti. Na taký postup slúži inštitút povinného právneho
zastúpenia v konaní pred ústavným súdom a publikovaná judikatúra, z ktorej jednoznačne
vyplýva, ako ústavný súd posudzuje nedostatok zákonom predpísaných náležitostí podaní
účastníkov konania (napr. IV. ÚS 77/08, I. ÚS 368/2010, III. ÚS 357/2010,
II. ÚS 309/2010, I. ÚS 162/2010, IV. ÚS 234/2010, III. ÚS 206/2010, IV. ÚS 159/2010,
IV. ÚS 213/2010, IV. ÚS 134/2010).
11. Ústavný súd s poukazom na uvedené konštatuje, že sťažnosť vykazuje také
nedostatky náležitostí predpísaných zákonom, ktoré zakladajú dôvod na jej odmietnutie už
len z tohto dôvodu.
12. Ústavný súd preto sťažnosť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol
a vzhľadom na odmietnutie sťažnosti sa ďalšími nárokmi sťažovateľky nezaoberal.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 20. septembra 2017