Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 473/2017

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-23

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu

20. septembra 2017 predbežne prerokoval sťažnosť ,

, zastúpenej advokátom JUDr. Michalom Tagajom, Advokátska kancelária

TAGAJ s. r. o., Horná 23, Banská Bystrica, vo veci namietaného porušenia jej základných

práv garantovaných , a c a a

ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a práva garantovaného čl. 6 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn.

z 27. apríla 2017 a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a pre neprípustnosť.

O d ô v o d n e n i e :

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

4. augusta 2017 (mailom) a 8. augusta 2017 (poštou) doručená sťažnosť

(ďalej len „sťažovateľka“), ktorou sa domáhala zrušenia v záhlaví uvedeného rozsudku

Krajského súdu v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“), ktorým bolo zmenené

prvostupňové rozhodnutie v konaní o zrušenie podielového spoluvlastníctva a ktorým malo

dôjsť k porušeniu tam uvedených práv.

2. Sťažovateľka žiadala ústavný súd, aby vyslovil porušenie v záhlaví uvedených

práv napadnutým rozhodnutím krajského súdu, zrušil toto rozhodnutie a priznal jej náhradu

trov konania. Zároveň požiadala o odloženie vykonateľnosti napadnutého rozsudku

krajského súdu a uloženie povinnosti žalovanému zdržať sa vymáhania jej priznanej sumy

a nároku na náhradu trov konania.

3. Po oboznámení sa ústavného súdu s obsahom návrhu a pripojeným namietaným

rozsudkom krajského súdu dospel k záveru, že ide o návrh, na prejednanie ktorého nie je

príslušný podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,“).

4. Pojmovým znakom ústavnej sťažnosti je jej subsidiarita, ktorá sa po formálnej

stránke prejavuje v požiadavke predchádzajúceho vyčerpania všetkých procesných

prostriedkov, ktoré právny poriadok sťažovateľovi na ochranu jeho práv poskytuje (§ 53

ods. 1 ), a po stránke materiálnej prejavujúc sa v požiadavke, aby

ústavný súd zasahoval z dôvodu ochrany ústavne zaručených základných práv a slobôd až

v okamihu, keď ostatné orgány verejnej moci už nemajú k dispozícií prostriedky, ktorými

by mohli protiústavný stav napraviť.

5. Ústavný súd v súvislosti s námietkami sťažovateľky poukazuje na svoje

rozhodnutia, podľa ktorých všeobecné súdy sú primárne zodpovedné aj za dodržiavanie

základných práv a slobôd, ktoré alebo medzinárodná zmluva dotknutým fyzickým

osobám zaručuje, preto je právomoc ústavného súdu subsidiárna a nastupuje až vtedy, ak

nie je daná právomoc všeobecných súdov (). Ak ústavný súd pri predbežnom

prerokovaní sťažnosti zistí, že sťažovateľ sa ochrany svojich základných práv alebo slobôd

môže domôcť využitím jemu dostupných a účinných prostriedkov nápravy pred iným

(všeobecným) súdom, musí takú sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku právomoci na jej

prerokovanie (, , , , ).

Za situácie, ak právny poriadok pripúšťa iné možnosti nápravy uplatnením riadnych

a mimoriadnych opravných prostriedkov podľa (ďalej len

„CSP“), nemožno sa domáhať ochrany svojich práv v konaní pred ústavným súdom.

6. V slobodnej spoločnosti je predovšetkým vecou nositeľov práv, aby svoje práva

hájili a starali sa o ne (vigilantibus iura). Ten, kto sa stavia k ochrane svojich práv

s neospravedlniteľnou ľahostajnosťou alebo nevedomosťou, nemôže s úspechom požadovať

ochranu týchto svojich práv ihneď na ústavnom súde, tak ako to urobila v tomto konaní

sťažovateľka prostredníctvom osoby práva znalej (advokáta), u ktorej platí notorieta,

že pozná platné právo.

7. Jedným zo základných princípov, na ktorých je vystavaná nová procesná úprava

dovolania ako mimoriadneho právneho prostriedku podľa , je princíp

uvedený v , a to princíp právnej istoty, ktorý je definovaný ako stav,

v ktorom každý môže očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou

rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít (Najvyšší súd Slovenskej republiky,

ústavný súd, Európsky súd pre ľudské práva, Súdny dvor Európskej únie).

Zásadnou zmenou v novej úprave prípustnosti dovolania podľa citovaného

ustanovenia proti rozhodnutiam odvolacieho súdu s výnimkami uvedenými v § 421 ods. 2,

ako aj v je nerozlišovanie rozhodnutia z hľadiska jeho formy s tým obsahovým

rozdielom, že len dovolací súd bude rozhodovať o naplnení predpokladov prípustnosti

dovolania definovaných v .

8. Nevyužitie zákonnej možnosti podať dovolanie nemožno preto nahradzovať

sťažnosťou podanou ústavnému súdu, ktorý môže založiť svoju právomoc na konanie o nej

až vtedy, ak fyzická alebo právnická osoba nemala inú ústavnú a zákonnú možnosť účinnej

ochrany svojich práv; a tú možnosť sťažovateľka v tomto prípade mala.

9. Z uvedených dôvodov preto ústavný súd bez toho, aby sa zaoberal meritom veci

a zároveň sa vyjadroval k dôvodnosti sťažnosti či navrhovanému dočasnému opatreniu,

musel predložený návrh odmietnuť podľa .

10. Obiter dictum ústavný súd dodáva, že vadami nedostatočnosti disponovalo

splnomocnenie udelené sťažovateľkou advokátovi zo 4. augusta 2017, v ktorom nie je

uvedená identifikácia súdneho konania/rozhodnutia, ktorého sa týka, a navrhovaný petit

v časti označených porušení práv rovnako nekonkretizuje tam uvedené práva. Uvedené

nedostatky sú podľa stabilnej rozhodovacej praxe ústavného súdu dôvodom na odmietnutie

sťažnosti z dôvodu nesplnenia zákonných náležitostí v prípade, ak je sťažovateľ zastúpený

kvalifikovanou osobou – advokátom.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 20. septembra 2017