Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
I. ÚS 458/2017
PDF · 124.23 KB
No categories available
I. ÚS 458/2017
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu
20. septembra 2017 predbežne prerokoval sťažnosť
, zastúpeného advokátom JUDr. Jánom Floriánom Gajniakom,
advokátska kancelária, Šafárikovo námestie 2, Bratislava, vo veci namietaného porušenia
bližšie nešpecifikovaného základného práva rozsudkom Okresného súdu Bratislava II
sp. zn. 14 C 134/1987 z 5. apríla 1993 v spojení s dopĺňacím rozsudkom
z 11. septembra 2014, ako aj rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 8 Co 202/2016
z 20. decembra 2016 a takto
rozhodol:
Sťažnosť o d m i e t a pre nesplnenie zákonom predpísaných
náležitostí.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo
29. mája 2017 doručené podanie a 2. júna 2017 bolo doručené jeho doplnenie,
ktorým Ing. (ďalej len „navrhovateľ“), vyjadroval svoju nespokojnosť
s rozsudkom Okresného súdu Bratislava II (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 14 C 134/1987
z 5. apríla 1993 v spojení s dopĺňacím rozsudkom z 11. septembra 2014, ako aj s rozsudkom
Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 8 Co 202/2016 z 20. decembra
2016, ako aj nespokojnosť s málo promptným postupom označených súdov v daných
konaniach. Keďže navrhovateľ v týchto podaniach uviedol, že požiadal Centrum právnej
pomoci o ustanovenie mu advokáta na účely jeho zastupovania pred ústavným súdom,
ústavný súd výzvou zo 4. júla 2017 vyzval navrhovateľa, aby túto skutočnosť preukázal a
aby predložil ním napádané rozhodnutia všeobecných súdov.
2. Podaním doručeným ústavnému súdu 26. júla 2017 navrhovateľ síce predložil
žiadosť adresovanú 13. júna 2017 Centru právnej pomoci o ustanovenie mu advokáta, avšak
súčasne predložil aj splnomocnenie udelené konkrétnemu advokátovi na jeho zastupovanie
v konaní pred ústavným súdom, ktorý súčasne predložil ústavnému súdu ním podpísaný
podnet na začatie konania pred ústavným súdom podľa čl. 127 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky (ďalej len „ústava“), ktorého petitom sa domáhal, aby ústavný súd takto rozhodol:
„Ústavný súd SR zrušuje II. stupňový rozsudok Krajského súdu v Bratislave
č. k. 8Co/202/2016-573 zo dňa 20.12.2016 a zrušuje I. stupňový rozsudok Okresného súdu
Bratislava II č. k. 14C 134/1987 zo dňa 05.04.1993-248 a zrušuje dopĺňací ROZSUDOK
Okresného súdu Bratislava II č. k. 14C 134/1987-518 zo dňa 11.09.2014 a prikazuje vec
spravodlivo rozhodnúť v celej veci podľa zákonov SR a Ústavy SR a Medzinárodného
dohovoru o Ľudských právach a základných slobodách.
Ústavný súd SR priznáva sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie vo výške:
39 000,- Eur a trovy konania, ako budú vyčíslené advokátom.“
3. Z obsahu návrhu (keďže nespĺňa náležitosti sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy,
pozri ďalej, pozn.) podaného ústavnému súdu je zrejmé, že ním navrhovateľ vyjadruje svoju
nespokojnosť s označenými rozhodnutiami v konaní, v ktorom sa navrhovateľ v procesnom
postavení žalobcu a spol. domáhali priznania im náhrady škody, ktorá im mala byť
spôsobená zničením pozemkov (stromov a iného porastu), ako aj „chatiek“ na nich
postavených a ich zariadenia, k zničeniu ktorých došlo vybagrovaním predmetných
pozemkov po tom, ako boli tieto pozemky právoplatne vyvlastnené, bez toho, aby bolo
navrhovateľovi a spol. umožnené si tieto veci odniesť. Navrhovateľ zakladá svoju generálnu
nespokojnosť na argumente, že žalobcom bola poskytnutá náhrada iba za časť
vyvlastnených pozemkov, a na argumente, že sa nezakladá na pravde záver súdov, žeby
žalobcovia nepreukázali vznik škody.
II.
4. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
5. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti
navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého
návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,
na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom
predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne
neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť
aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
6. Podľa § 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde «Návrh na začatie konania sa
ústavnému súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva,
prípadne proti komu návrh smeruje, „akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha“,
odôvodnenie návrhu a navrhované dôkazy. Návrh musí podpísať navrhovateľ
(navrhovatelia) alebo jeho (ich) zástupca.»
7. Z citovaných ustanovení zákona o ústavnom súde je zrejmé, že nevyhnutnou
náležitosťou sťažnosti spôsobilej iniciovať konanie pred ústavným súdom konanie podľa
čl. 127 ods. 1 ústavy je, aby obsahovala petit, t. j. aby obsahovala, „... akého rozhodnutia sa
navrhovateľ domáha...“, pričom keďže ústavný súd v tomto konaní rozhoduje o porušení
základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd, musí byť z tohto
sťažnostného návrhu zrejmé, porušenie akých základných práv a slobôd navrhovateľ
namieta, a to či už v príčinnej súvislosti s rozhodnutím, konaním alebo s inými zásahom
orgánu verejnej moci, čo však v danom prípade navrhovateľ, súc navyše zastúpený
kvalifikovaným právnym zástupcom, v petite neuviedol.
8. V súvislosti s uvedeným nedostatkom ústavný súd pripomína, že tento
nie je povinný odstraňovať z úradnej povinnosti. Na takýto postup slúži inštitút povinného
právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom, pričom z doterajšej rozhodovacej
činnosti ústavného súdu jednoznačne vyplýva, ako ústavný súd posudzuje nedostatok
zákonom predpísaných náležitostí podaní účastníkov konania (napr. IV. ÚS 77/08,
I. ÚS 368/2010, III. ÚS 357/2010, II. ÚS 309/2010, I. ÚS 162/2010, IV. ÚS 234/2010,
III. ÚS 206/2010, IV. ÚS 159/2010, IV. ÚS 213/2010, IV. ÚS 134/2010, I. ÚS 195/2017).
Podľa § 18 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona
č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších
predpisov advokát je povinný dôsledne využívať všetky právne prostriedky, a takto chrániť
a presadzovať práva a záujmy klienta. Tieto povinnosti advokáta vylučujú, aby ústavný súd
nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je povinný vykonať advokát tak, aby také úkony
boli objektívne spôsobilé vyvolať nielen začatie konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie
konanie, ak sú na to splnené zákonom ustanovené predpoklady. Osobitne to platí pre všetky
zákonom ustanovené náležitostí úkonov, ktorými začína konanie pred ústavným súdom.
Aj v tomto ohľade naďalej zostáva v platnosti zásada „vigilantibus iura scripta sunt“,
t. j. bdelým patrí právo, a to o to zvlášť, ak ide o osoby práva znalé, ktorým je advokát.
9. Vzhľadom na už uvedené ústavný súd predmetný návrh navrhovateľa odmietol už
po jeho predbežnom prerokovaní pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí
(§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde), tak ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 20. septembra 2017