Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 458/2017

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu

20. septembra 2017 predbežne prerokoval sťažnosť

, zastúpeného advokátom JUDr. Jánom Floriánom Gajniakom,

advokátska kancelária, Šafárikovo námestie 2, Bratislava, vo veci namietaného porušenia

bližšie nešpecifikovaného základného práva rozsudkom Okresného súdu Bratislava II

sp. zn. z 5. apríla 1993 v spojení s dopĺňacím rozsudkom

z 11. septembra 2014, ako aj rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp. zn.

z 20. decembra 2016 a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a pre nesplnenie zákonom predpísaných

náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo

29. mája 2017 doručené podanie a 2. júna 2017 bolo doručené jeho doplnenie,

ktorým Ing. (ďalej len „navrhovateľ“), vyjadroval svoju nespokojnosť

s rozsudkom Okresného súdu Bratislava II (ďalej len „okresný súd“) sp. zn.

z 5. apríla 1993 v spojení s dopĺňacím rozsudkom z 11. septembra 2014, ako aj s rozsudkom

Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. z 20. decembra

2016, ako aj nespokojnosť s málo promptným postupom označených súdov v daných

konaniach. Keďže navrhovateľ v týchto podaniach uviedol, že požiadal Centrum právnej

pomoci o ustanovenie mu advokáta na účely jeho zastupovania pred ústavným súdom,

ústavný súd výzvou zo 4. júla 2017 vyzval navrhovateľa, aby túto skutočnosť preukázal a

aby predložil ním napádané rozhodnutia všeobecných súdov.

2. Podaním doručeným ústavnému súdu 26. júla 2017 navrhovateľ síce predložil

žiadosť adresovanú 13. júna 2017 Centru právnej pomoci o ustanovenie mu advokáta, avšak

súčasne predložil aj splnomocnenie udelené konkrétnemu advokátovi na jeho zastupovanie

v konaní pred ústavným súdom, ktorý súčasne predložil ústavnému súdu ním podpísaný

podnet na začatie konania pred ústavným súdom podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“), ktorého petitom sa domáhal, aby ústavný súd takto rozhodol:

„Ústavný súd SR zrušuje II. stupňový rozsudok Krajského súdu v Bratislave

č. k. -573 zo dňa 20.12.2016 a zrušuje I. stupňový rozsudok Okresného súdu

Bratislava II č. k. zo dňa 05.04.1993-248 a zrušuje dopĺňací ROZSUDOK

Okresného súdu Bratislava II č. k. -518 zo dňa 11.09.2014 a prikazuje vec

spravodlivo rozhodnúť v celej veci podľa zákonov SR a SR a Medzinárodného

dohovoru o Ľudských právach a základných slobodách.

Ústavný súd SR priznáva sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie vo výške:

39 000,- Eur a trovy konania, ako budú vyčíslené advokátom.“

3. Z obsahu návrhu (keďže nespĺňa náležitosti sťažnosti podľa ,

pozri ďalej, pozn.) podaného ústavnému súdu je zrejmé, že ním navrhovateľ vyjadruje svoju

nespokojnosť s označenými rozhodnutiami v konaní, v ktorom sa navrhovateľ v procesnom

postavení žalobcu a spol. domáhali priznania im náhrady škody, ktorá im mala byť

spôsobená zničením pozemkov (stromov a iného porastu), ako aj „chatiek“ na nich

postavených a ich zariadenia, k zničeniu ktorých došlo vybagrovaním predmetných

pozemkov po tom, ako boli tieto pozemky právoplatne vyvlastnené, bez toho, aby bolo

navrhovateľovi a spol. umožnené si tieto veci odniesť. Navrhovateľ zakladá svoju generálnu

nespokojnosť na argumente, že žalobcom bola poskytnutá náhrada iba za časť

vyvlastnených pozemkov, a na argumente, že sa nezakladá na pravde záver súdov, žeby

žalobcovia nepreukázali vznik škody.

II.

4. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

5. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

6. Podľa «Návrh na začatie konania sa

ústavnému súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva,

prípadne proti komu návrh smeruje, „akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha“,

odôvodnenie návrhu a navrhované dôkazy. Návrh musí podpísať navrhovateľ

(navrhovatelia) alebo jeho (ich) zástupca.»

7. Z citovaných ustanovení je zrejmé, že nevyhnutnou

náležitosťou sťažnosti spôsobilej iniciovať konanie pred ústavným súdom konanie podľa

je, aby obsahovala petit, t. j. aby obsahovala, „... akého rozhodnutia sa

navrhovateľ domáha...“, pričom keďže ústavný súd v tomto konaní rozhoduje o porušení

základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd, musí byť z tohto

sťažnostného návrhu zrejmé, porušenie akých základných práv a slobôd navrhovateľ

namieta, a to či už v príčinnej súvislosti s rozhodnutím, konaním alebo s inými zásahom

orgánu verejnej moci, čo však v danom prípade navrhovateľ, súc navyše zastúpený

kvalifikovaným právnym zástupcom, v petite neuviedol.

8. V súvislosti s uvedeným nedostatkom ústavný súd pripomína, že tento

nie je povinný odstraňovať z úradnej povinnosti. Na takýto postup slúži inštitút povinného

právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom, pričom z doterajšej rozhodovacej

činnosti ústavného súdu jednoznačne vyplýva, ako ústavný súd posudzuje nedostatok

zákonom predpísaných náležitostí podaní účastníkov konania (napr. ,

, , , , ,

, , , , ).

Podľa o advokácii a o zmene a doplnení zákona

č. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších

predpisov advokát je povinný dôsledne využívať všetky právne prostriedky, a takto chrániť

a presadzovať práva a záujmy klienta. Tieto povinnosti advokáta vylučujú, aby ústavný súd

nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je povinný vykonať advokát tak, aby také úkony

boli objektívne spôsobilé vyvolať nielen začatie konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie

konanie, ak sú na to splnené zákonom ustanovené predpoklady. Osobitne to platí pre všetky

zákonom ustanovené náležitostí úkonov, ktorými začína konanie pred ústavným súdom.

Aj v tomto ohľade naďalej zostáva v platnosti zásada „vigilantibus iura scripta sunt“,

t. j. bdelým patrí právo, a to o to zvlášť, ak ide o osoby práva znalé, ktorým je advokát.

9. Vzhľadom na už uvedené ústavný súd predmetný návrh navrhovateľa odmietol už

po jeho predbežnom prerokovaní pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí

( ), tak ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 20. septembra 2017