Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 474/2017

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 20. septembra

2017 predbežne prerokoval sťažnosť ,

, , zastúpeného advokátom Mgr. Slavomírom

Ilavským, Námestie legionárov 5, Prešov, vo veci namietaného porušenia základného práva

„sťažovateľa podľa SR - Čl. 127 ods. 1, a medzinárodného Dohovoru Čl. 6 ods. 1“

rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

9. augusta 2017 doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou sa

domáhal zrušenia v záhlaví uvedeného rozsudku Krajského súdu v Prešove (ďalej len

„krajský súd“) pre porušenie základného práva „sťažovateľa podľa SR - Čl. 127

ods. 1, a medzinárodného Dohovoru Čl. 6 ods. 1“.

2. Z obsahu podanej sťažnosti ústavný súd zistil, že sťažovateľ (kvalifikovane

zastúpený advokátom) sa podaným návrhom v petite sťažnosti domáhal vyslovenia

porušenia svojho základného práva „podľa SR - Čl. 127 ods. 1, a medzinárodného

Dohovoru Čl. 6 ods. 1“ v konaní vedenom na krajskom súde pod sp. zn.

a zároveň žiadal zrušiť rozsudok krajského súdu sp. zn. a rozsudok Okresného

súdu Prešov (ďalej len „okresný súd“) č. k. -1548 v časti týkajúcej sa

sťažovateľa, ako aj náhrady trov konania.

II.

3. Podľa (ďalej len „“) ústavný súd

rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie

svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd

vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola

vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje

iný súd. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

4. Ústavný súd návrh predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie

sú dôvody na jeho odmietnutie podľa .

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na prerokovanie

ktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné

návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané

oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

5. Podľa návrh na začatie konania sa ústavnému

súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadne

proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu

a navrhovaného dôkazy. Návrh musí podpísať navrhovateľ (navrhovatelia) alebo jeho (ich)

zástupca.

6. V sťažnosti je oddelený petit od jej ostatných častí. Ústavný súd je podľa § 20

ods. 4 viazaný návrhom na začatie konania. Viazanosť ústavného

súdu návrhom sa vzťahuje zvlášť na návrh výroku rozhodnutia, ktorého sa sťažovateľ

domáhal. Ústavný súd môže rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľ domáha v petite

svojej sťažnosti, a vo vzťahu k tomu subjektu, ktorý označil za porušovateľa svojich práv

( ).

7. Ústavný súd zdôrazňuje, že viazanosť ústavného súdu – v bode 5 a 6 uvedenými –

zákonnými náležitosťami osobitne platí v prípadoch, v ktorých osoby požadujúce ochranu

svojich základných práv a slobôd sú zastúpené advokátom. Z uvedeného vyplýva, že

ústavný súd má v ústave a v presne definované právomoci,

uplatnenie ktorých je viazané na splnenie viacerých formálnych aj vecných náležitostí

návrhu na začatie konania ( , ).

8. Ústavný súd v zmysle uvedeného predovšetkým konštatuje, že sťažovateľ

(kvalifikovane zastúpený advokátom) formuloval petit svojho návrhu právne

nedostatočným spôsobom, keď (i) namietal porušenie základného práva „sťažovateľa podľa

SR - Čl. 127 ods. 1, a medzinárodného Dohovoru Čl. 6 ods. 1“ a (ii) právne

spôsobilým spôsobom neoznačil (neidentifikoval) napádané súdne rozhodnutia (bod 2),

pričom celkom zjavne nesprávne označil prvostupňový rozsudok okresného súdu.

9. V súvislosti s uvedeným nedostatkom (bod 8) ústavný súd pripomína, že tento nie

je povinný odstraňovať z úradnej povinnosti. Na takýto postup slúži inštitút povinného

právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom, pričom z doterajšej rozhodovacej

činnosti ústavného súdu jednoznačne vyplýva, ako ústavný súd posudzuje nedostatok

zákonom predpísaných náležitostí podaní účastníkov konania (napr. ,

, , , , ,

, , , ).

10. Podľa o advokácii a o zmene a doplnení

o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení

neskorších predpisov advokát je povinný dôsledne využívať všetky právne prostriedky,

a takto chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta. Tieto povinnosti advokáta vylučujú,

aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je povinný vykonať advokát tak,

aby také úkony boli objektívne spôsobilé vyvolať nielen začatie konania, ale aj prijatie

sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to splnené zákonom ustanovené predpoklady.

Osobitne to platí pre všetky zákonom ustanovené náležitosti úkonov, ktorými začína

konanie pred ústavným súdom. Aj v tomto ohľade naďalej zostáva v platnosti zásada

„vigilantibus iura scripta sunt“, t. j. bdelým patrí právo, a to o to zvlášť, ak ide o osoby

práva znalé (napr. advokáta).

11. Vzhľadom na už uvedené ústavný súd konštatuje, že sťažnosť vykazuje taký

nedostatok náležitostí predpísaných zákonom, že nie je možné preskúmať splnenie hoci len

procesných podmienok konania pred ústavným súdom, a preto ju z uvedeného dôvodu

odmietol už pri jej predbežnom prerokovaní ( ).

12. Ďalším dôvodom na odmietnutie sťažnosti bola jej neprípustnosť. Pojmovým

znakom ústavnej sťažnosti je jej subsidiarita, ktorá sa po formálnej stránke prejavuje

v požiadavke predchádzajúceho vyčerpania všetkých procesných prostriedkov, ktoré právny

poriadok sťažovateľovi na ochranu jeho práv poskytuje (§ 53 ods. 1 zákona o ústavnom

súde), a po stránke materiálnej sa prejavuje v požiadavke, aby ústavný súd zasahoval

z dôvodu ochrany ústavne zaručených základných práv a slobôd až v okamihu, keď ostatné

orgány verejnej moci už nemajú k dispozícií prostriedky, ktorými by mohli protiústavný

stav napraviť.

13. Z obsahu napadnutých rozhodnutí je pritom zrejmé, že sa sťažovateľ mohol

ochrany svojich práv domôcť prostredníctvom inštitútu odvolania proti prvostupňovému

rozsudku okresného súdu (čo aj urobil) a dovolania v zmysle § 368 a nasl. zákona

č. v znení neskorších predpisov, ak konanie ako celok

nevykazovalo znaky zákonnosti a spravodlivosti tak, ako to uvádzal v podanej sťažnosti.

14. Z uvedených dôvodov bolo potrebné odmietnuť sťažnosť aj z dôvodu jej

neprípustnosti ( ).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 20. septembra 2017