Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 393/2017

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-23

Ústavný súd Slovenskej republiky Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí

28. septembra 2017 v senáte zloženom z predsedu Sergeja Kohuta, zo sudkyne Jany

Baricovej a sudcu Rudolfa Tkáčika prerokoval sťažnosť ,

, zastúpeného advokátom Mgr. Ing. Petrom Holéczym, advokátska kancelária,

Vojenská 5, Košice, vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva

na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice II v konaní vedenom

pod sp. zn. a takto

rozhodol:

1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a právo na prejednanie jeho záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Košice II v konaní vedenom pod sp. zn.

p o r u š e n é b o l i .

2. Okresnému súdu Košice II p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod sp. zn.

konal bez zbytočných prieťahov.

3. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 1 000 €

(slovom tisíc eur), ktoré j e Okresný súd Košice II p o v i n n ý vyplatiť mu do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. Okresný súd Košice II j e p o v i n n ý uhradiť trovy konania

v sume 303,16 € (tristotri eur a šestnásť centov) na účet jeho právneho zástupcu

Mgr. Ing. Petra Holéczyho, Vojenská 5, Košice, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto

rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením

č. k. -7 z 12. júna 2017 prijal na ďalšie konanie sťažnosť ,

(ďalej len „sťažovateľ“), pre namietané porušenie jeho základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len

„dohovor“) postupom Okresného súdu Košice II (ďalej len „okresný súd“) v konaní

vedenom pod sp. zn. (ďalej len „namietané konanie“).

2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ podal 22. novembra 2013

na okresnom súde žalobu o ochranu osobnosti a náhradu nemajetkovej ujmy. Okresný súd

vo veci podľa tvrdenia sťažovateľa dlhodobo nekoná, preto podal 14. apríla 2015

„písomnú sťažnosť na zbytočné prieťahy v konaní predsedovi OS Košice II“. V odpovedi

zo 17. apríla 2015 sp. zn. Spr 60/2015 predseda okresného súdu uznal sťažnosť za dôvodnú,

keďže vo veci nebol od 22. mája 2014 vykonaný žiaden úkon. Zároveň uviedol, že zákonný

sudca bude upozornený na nutnosť plynulého konania vo veci. Sťažovateľ tvrdí, že súdne

konanie nebolo na prvom stupni skončené ani v čase podania sťažnosti ústavnému súdu

a okresný súd podľa názoru sťažovateľa nevykonal žiadne úkony smerujúce k ukončeniu

súdneho konania.

3. Sťažovateľ poukázal na skutočnosť, že jeho „vec nie je nijako zvlášť právne ani

fakticky zložitá. Ide len o rozhodnutie vo veci ochrany osobnosti a náhrady nemajetkovej

ujmy. Takýto bežný spor by nemal byť problém rozhodnúť v kratšej než 2 ročnej lehote.“.

4. Sťažovateľ sa tiež domnieva, že „jeho vlastné správanie nezavinilo žiadne

prieťahy, ktoré by sa mu alebo jeho strane mohli pripočítať na ťarchu pri posudzovaní

otázky, či a z akých dôvodov došlo v tomto konaní k zbytočným prieťahom“.

5. S ohľadom na uvedené sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd nálezom vyslovil

porušenie jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru v namietanom konaní. Zároveň navrhol prikázať okresnému

súdu vo veci ďalej konať bez zbytočných prieťahov. Žiadal tiež priznať mu primerané

finančné zadosťučinenie v sume 2 000 € a náhradu trov právneho zastúpenia v konaní pred

ústavným súdom.

6. Na výzvu ústavného súdu sa podaním sp. zn. doručeným

ústavnému súdu 2. augusta 2017 vyjadril predseda okresného súdu. Vo svojom vyjadrení

uviedol chronologický prehľad dosiaľ vo veci vykonaných procesných úkonov okresného

súdu. K existencii prekážok postupu súdu podľa a nasl.

v znení neskorších predpisov (ďalej aj „“) predseda súdu

konštatoval, že konanie zrejme bolo možné prerušiť z dôvodu rozhodovania Centra právnej

pomoci o nároku sťažovateľa na poskytnutie právnej pomoci. Podľa názoru predsedu

okresného súdu k prieťahom v konaní prispel aj sťažovateľ tým, že 7. mája 2015 požiadal

o predĺženie lehoty na odstránenie vád podania. Na výzvu súdu, ktorý zisťoval stav

posudzovania žiadosti o poskytnutie právnej pomoci, však sťažovateľ reagoval až podaním

z 5. mája 2016. Vady podania odstránil napokon až ustanovený právny zástupca podaním

z 3. februára 2017. Predseda okresného súdu uznal, že v období od 28. mája 2014

do 22. apríla 2015 a následne od 3. februára 2017 boli v konaní prieťahy spôsobené súdom.

Podľa názoru okresného súdu nemôže byť na jeho ťarchu pripísané obdobie, počas ktorého

sa rozhodovalo Centrom právnej pomoci o žiadosti sťažovateľa, ktorý nemohol konanie

na uvedenom orgáne nijako ovplyvniť.

7. K vyjadreniu predsedníčky okresného súdu zaujal na základe výzvy ústavného

súdu stanovisko aj právny zástupca sťažovateľa, ktorý vo svojom podaní doručenom

ústavnému súdu 11. septembra 2017 poukázal „na vyjadrenie predsedu súdu zo dňa

01. 08. 2017 v ktorom opätovne uznáva dobu mierne posunutú od 28. 05. 2014

do 22. 04. 2015 a od 03. 02. 2017 doposiaľ, teda raz 11 mesiacov a raz 7,5 mesiaca, teda

spolu 18,5 mesiaca. V skutočnosti od doby podania žaloby dňa 22. 11.2013 čoskoro uplynú

už 4 roky behom ktorých sa spor nie len že neskončil, ale ešte stále sa ani len nezačal

prejednávať, pričom v čase podania ústavnej sťažnosti zo dňa 02. 02. 2016 sťažovateľ

v ústavnej sťažnosti uvádzal dobu len niečo vyše dvoch rokov zdržania. Medzitým sú to už

skoro 4 roky zdržania, napriek tomu OS KE II ešte nezačal konať.“.

8. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona

o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru,

že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

9. Z obsahu predloženého súdneho spisu okresného súdu sp. zn.

ústavný súd zistil rovnaké skutočnosti, ako vyplývali z vyjadrení účastníkov konania, preto

ich považoval za preukázané. Ústavný súd zistil nasledujúcu chronológiu procesných

úkonov:

- 22. november 2013 – podanie žaloby o ochranu osobnosti a náhradu nemajetkovej

ujmy podal sťažovateľ na okresnom súde;

- 7. február 2014 – vec predložená na rozhodnutie Krajskému súdu v Košiciach

(ďalej len „krajský súd“) z dôvodu, že žalovanou v 1. rade je sudkyňa okresného súdu

a zákonná sudkyňa vyslovila svoju zaujatosť vo veci. Z dôvodu predpokladu zaujatosti

aj u ďalších sudcov okresného súdu bol vypracovaný ich zoznam, v ktorom písomne

vyjadrili svoj postoj k zaujatosti;

- 28. marec 2014 – krajský súd doručil okresnému súdu uznesenie o vylúčení sudcov;

- 2. apríl 2014 – vrátenie spisu krajskému súdu, ktorý zabudol vo svojom rozhodnutí

uviesť predkladajúcu zákonnú sudkyňu;

- 22. máj 2014 – bol vrátený spis z odvolacieho súdu s opravným uznesením;

- 28. máj 2014 – spis bol predložený podateľni súdu na pridelenie niektorému

zo sudcov, ktorý z prejednávania a rozhodnutia veci nebol vylúčený. Spis bol podateľňou

súdu pridelený do súdneho oddelenia ;

- 15. apríl 2015 – sťažovateľ podal vo veci sťažnosť na nečinnosť súdu;

- 24. apríl 2015 – sťažovateľ bol vyzvaný na odstránenie vád podania s poučením,

ako treba vady odstrániť. Výzvu prevzal 4. mája 2015;

-7. máj 2015 – sťažovateľ požiadal o predĺženie 10-dňovej lehoty na odstránenie vád

na potrebný čas, keďže požiadal Centrum právnej pomoci o ustanovenie advokáta;

- 19. august 2015 – okresný súd v Centre právnej pomoci telefonicky zistil,

že o žiadosti sťažovateľa bolo rozhodnuté s negatívnym výsledkom, sťažovateľ sa však

proti rozhodnutiu odvolal, o odvolaní dosiaľ rozhodnuté nebolo;

- 13. december 2015 – okresný súd v Centre právnej pomoci zistil, že o odvolaní

sťažovateľa nebolo dosiaľ rozhodnuté;

- 2. február 2016 – okresný súd opätovne zisťoval stav konania o odvolaní

sťažovateľa, Centrum právnej pomoci sa nepodarilo kontaktovať;

- 16. marec 2016 – okresný súd Centrum právnej pomoci kontaktoval mailom na účel

oznámenia výsledku odvolacieho konania;

- 6. apríl 2016 – sťažovateľ bol okresným súdom vyzvaný na oznámenie, či mu

Centrom právnej pomoci bol ustanovený advokát;

- 8. apríl 2016 – Centrum právnej pomoci oznámilo okresnému súdu, že o odvolaní

sťažovateľa nebolo rozhodnuté;

- 5. máj 2016 – sťažovateľ oznámil na výzvu súdu, že rozhodnutie o neustanovení mu

advokáta v predmetnom konaní bolo krajským súdom zrušené, rozsudok mu však dosiaľ

nebol doručený;

- 28. september 2016 – sťažovateľ bol okresným súdom opätovne vyzvaný

na oznámenie výsledku rozhodnutia Centra právnej pomoci o ustanovení právneho

zástupcu. Výzvu prevzal 26. októbra 2016;

- 17. október 2016 – okresný súd opätovne kontaktoval Centrum právnej pomoci,

ktoré súdu obratom oznámilo, že po zrušení rozhodnutia krajským súdom bol rozhodnutím

zo 7. októbra 2016 sťažovateľovi priznaný nárok na poskytnutie právnej pomoci

v predmetnom konaní;

- 4. november 2016 – ustanovený právny zástupca oznámil súdu prevzatie právneho

zastúpenia;

- 6. december 2016 – ustanovený právny zástupca bol okresným súdom vyzvaný

na odstránenie vád podania;

- 30. december 2016 – právny zástupca sťažovateľa požiadal o predĺženie lehoty

na odstránenie vád;

-3. február 2017 – právny zástupca doručil okresnému súdu písomné odstránenie vád

podania;

- 2. august 2017 – okresný súd zaslal odstránenie vád všetkým žalovaným.

III.

10. Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

11. Sťažovateľ sa svojou sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia základného práva

podľa , podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne

prerokovala bez zbytočných prieťahov. Zároveň namieta aj porušenie čl. 6 ods. 1 dohovoru,

podľa ktorého každý má právo, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej

lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom. K porušeniu

sťažovateľom označených práv malo dôjsť postupom okresného súdu v napadnutom konaní.

12. Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov garantovaného v osvojil judikatúru

Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť

zásadnú odlišnosť (napr. , , , ).

13. Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa vychádza zo svojej ustálenej judikatúry (,

, ), v súlade s ktorou možno za konanie (postup) súdu odstraňujúce

právnu neistotu sťažovateľa v konkrétnom posudzovanom prípade považovať také konanie,

ktoré smeruje k právoplatnému rozhodnutiu vo veci alebo k odstráneniu jeho právnej

neistoty zákonom dovoleným spôsobom. K vytvoreniu právnej istoty preto dochádza

zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného štátneho orgánu ().

14. Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie. Táto povinnosť súdu a sudcu vychádzala

predtým z niektorých ustanovení [napr. , ,

§ 117 ods. 1 a § 119 ods. 1; (ďalej aj „OSP“)], ktorý platil do 30. júna 2016, a v súčasnosti

vychádza najmä zo zásady vyplývajúcej z a . Podľa

„súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá,

predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného

zaťažovania strán sporu a iných osôb“ a podľa „súd postupuje v konaní

tak, aby sa mohlo rozhodnúť rýchlo a hospodárne, spravidla na jedinom pojednávaní

s prihliadnutím na povahu konania“.

15. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom

v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa , ústavný súd

v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (napr. , ,

) zohľadnil tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci,

o ktorej súd rozhoduje, správanie účastníka súdneho konania a postup samotného súdu.

Za súčasť prvého kritéria sa považuje aj povaha prerokovávanej veci.

16. Pokiaľ ide o právnu a skutkovú zložitosť veci, ústavný súd konštatuje,

že predmetom konania je žaloba sťažovateľa o ochranu osobnosti a o priznanie náhrady

nemajetkovej ujmy v peniazoch. Ústavný súd konštatuje, že tento druh sporov tvorí bežnú

súčasť rozhodovacej agendy všeobecných súdov a v zásade ich nemožno považovať

za právne ani skutkovo zložité. Navyše, v danom prípade nebola vec v merite dosiaľ

okresným súdom vôbec rozhodovaná, preto argument právnou alebo skutkovou zložitosťou

veci neprichádza do úvahy.

17. Pri posudzovaní druhého kritéria, t. j. hodnotenia správania sa účastníkov

súdneho konania v súvislosti so vznikom prípadných zbytočných prieťahov v konaní,

ústavný súd dospel k záveru, že k dĺžke posudzovaného konania prispel aj sťažovateľ,

a to najmä nejednoznačnou formuláciou svojho žalobného návrhu, ktorého vady bolo nutné

v konaní odstraňovať.

18. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v posudzovanej veci.

Je potrebné prisvedčiť okresnému súdu, že v období, počas ktorého sa rozhodovalo Centrom

právnej pomoci a následne tiež krajským súdom o ustanovení právneho zástupcu

sťažovateľovi (od 7. mája 2015 do 4. novembra 2016), nebolo možné od okresného súdu

očakávať inú procesnú aktivitu než priebežné zisťovanie stavu rozhodovania

o sťažovateľovej žiadosti. Z predloženého súdneho spisu okresného súdu však ústavný súd

zistil, že postup okresného súdu bol poznačený aj viacerými obdobiami ničím

neodôvodnenej nečinnosti. Ide najmä o obdobie od 28. mája 2014 do 22. apríla 2015

(11 mesiacov) a obdobie od 3. februára 2017 do 2. augusta 2017 (6 mesiacov). Postup

okresného súdu v tomto období nesvedčí o tom, že by svoju činnosť organizoval v súlade

s povinnosťou uloženou mu v citovaných ustanoveniach

a , aby bola vec čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Konanie na prvom stupni ku dňu rozhodovania ústavného súdu trvá už takmer 4 roky, čo je

už prima facie možné označiť za zjavne neprimeranú dĺžku konania, osobitne pokiaľ sa vec

v merite dosiaľ ani nezačala prejednávať. Počas tohto obdobia bol okresný súd

bez akéhokoľvek dôvodu nečinný úhrnom 17 mesiacov. V uvedenom období ústavný súd

nezistil žiadne subjektívne ani objektívne prekážky, pre ktoré by okresný súd nemohol

vo veci realizovať procesné úkony. Takýto postup súdu je potrebné považovať za absolútne

neakceptovateľný.

19. Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd dospel k názoru, že doterajším

postupom okresného súdu v namietanom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým

aj k porušeniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

IV.

20. Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým

vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané

finančné zadosťučinenie.

21. Podľa ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho

domáha. Z vyplýva, že ak ústavný súd rozhodne

o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo

slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti

rozhodnutia ústavného súdu.

22. Sťažovateľ vo svojej sťažnosti žiadal aj o priznanie finančného zadosťučinenia

v sume 2 000 € z dôvodu kompenzácie straty dôvery k všeobecnému súdnictvu v dôsledku

dlhodobej „právnej neistoty“.

23. Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany

porušeného základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo

spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu

porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez porušovania základného práva

().

24. Podľa názoru ústavného súdu prichádza v tomto prípade do úvahy aj priznanie

finančného zadosťučinenia. Pri jeho určení ústavný súd vychádzal zo zásad spravodlivosti

aplikovaných Európskym súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné

zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

25. Ústavný súd vzhľadom na doterajšiu dĺžku konania okresného súdu berúc

do úvahy konkrétne okolnosti danej veci (body 17 a 18 tohto rozhodnutia) považoval

priznanie sumy 1 000 € za primerané finančné zadosťučinenie podľa § 56 ods. 4 zákona

o ústavnom súde.

26. Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľa, ktoré mu

vznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom.

27. Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému

účastníkovi konania jeho trovy. Právny zástupca sťažovateľa si uplatnil nárok na náhradu

trov v sume 459,33 € za tri úkony právnej služby. Za prevzatie a prípravu zastúpenia

a za podanú ústavnú sťažnosť (rok 2016) a za vyjadrenie k stanovisku predsedu okresného

súdu (2017) sťažovateľovi priznal odmenu za každý z uvedených úkonov právnej služby

po 143 € a režijný paušál (§ 16 ods. 3 vyhlášky) za každý z uvedených úkonov

právnej služby v sume 8,58 €, čo spolu predstavuje sumu 303,16 €. Vyjadrenie

z 11. septembra 2017 možno po obsahovej stránke hodnotiť ako zopakovanie sťažnostnej

argumentácie, a preto za tento úkon osobitne tarifnú odmenu ústavný súd nepriznal.

28. Priznanú úhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný zaplatiť

na účet právneho zástupcu sťažovateľa ( v spojení s

ods. 1 ).

29. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu

nie je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 28. septembra 2017