Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 390/2017

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-30

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 6. októbra 2017 v senáte

zloženom z predsedu Ladislava Orosza, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu Lajosa

Mészárosa (sudca spravodajca) prerokoval prijatú sťažnosť ,

, zastúpeného advokátkou JUDr. Emíliou Korčekovou, Advokátska

kancelária, Novomeského 25, Pezinok, vo veci namietaného porušenia základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I

v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a právo na prejednanie

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn.

p o r u š e n é b o l i .

2. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie

v sume 1 500 € (slovom tisícpäťsto eur), ktoré mu j e Okresný súd Bratislava I

p o v i n n ý vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

3. p r i z n á v a úhradu trov právneho zastúpenia

v sume 296,44 € (slovom dvestodeväťdesiatšesť eur a štyridsaťštyri centov), ktorú j e

Okresný súd Bratislava I p o v i n n ý vyplatiť na účet jeho advokátky JUDr. Emílie

Korčekovej, Advokátska kancelária, Novomeského 25, Pezinok, do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Vo zvyšnej časti sťažnosti n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k.

-9 z 22. júna 2017 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej

republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní

pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť (ďalej len

„sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa (ďalej len „“)

a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu

Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej aj

„napadnuté konanie“).

2. Z obsahu sťažnosti vyplynulo:

«(...) Sťažovateľ má postavenie navrhovateľa v kompenzačnom konaní na zaplatenie

odškodného - nemajetkovej ujmy v sume 20.000,- € vedenom na Okresnom súde Bratislava I

od 04.05.2011 pod č.k.7C/66/2011 podľa , pričom sťažovateľ podaním

zo dňa 20.10.2010 (...) doručil Ministerstvu spravodlivosti SR žiadosť o predbežné

prerokovanie nároku na odškodné, na čo Ministerstvo spravodlivosti SR nereagovalo.

Ergo kompenzačné konanie o odškodnení nemajetkovej ujmy tým dľa judikatúry

Európskeho súdu pre ľudské práva trvá fakticky od 20.10.2010, teda viac ako 5 rokov,

vinou ad hoc úkonov súdu s výraznými časovými odstupmi (prvé a posledné pojednávanie

sa uskutočnilo dňa 12.04.2012) a jeho pasivitou a neefektívnym konaním, porušením zásady

rýchlosti súdneho konania ( ) medzi jednotlivými ad hoc úkonmi súdu s výraznými

až niekoľkoročnými časovými odstupmi - aktuálne viac ako 3 roky a 7 mesiacov, pričom

porušovateľ so sťažovateľom nekonal ani v čase jeho pobytu v ÚVV a ÚVTOS ,

hoc mohol a mal ideálnu príležitosť zabezpečiť jeho účasť na pojednávaní predvedením,

ideálna možnosť doručovania písomností do ÚVV a ÚVTOS (...) v období jeho

nezákonnej a svojvoľnej väzby vinou práve Okresného súdu Bratislava I - viď. Nález

Ústavného súdu SR sp. zn. z 2.7.2015, čo je z ústavného hľadiska

neprijateľné, neakceptovateľné, vinou porušovateľa došlo k porušeniu „primeranej lehoty“

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, porušeniu práva

sťažovateľa na prerokovanie kompenzačnej veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 .

Ku dňu podania tejto ústavnej sťažnosti porušovateľ nekoná efektívne, sústredene,

nekoná v súlade s ustanovením O. s. p, O. s. p, , čo má a malo

za následok, že ochrana práv sťažovateľov v dôsledku neefektívneho konania, ad hoc

úkonov zo strany porušovateľa s výraznými časovými odstupmi nedosiahla požadovanej

kvality a rýchlosti rozhodnutia vo veci samej v súlade s konštantnou judikatúrou

Európskeho súdu pre ľudské práva (v ďalšom „ESĽP“). Porušovateľ nezabezpečil postup

podľa §-u 114 ods. 1 , hoc bol k tomu povinný.

Ergo ochrana práv sťažovateľa nie je rýchla a účinná, pričom konanie o odškodnení

sťažovateľa, včítane predbežného prerokovania nároku listom zo dňa 19.10.2010 -

doručený 20.10.2010 (...) trvá už viac ako 5 rokov a 1 mesiac, čo nie je prípustným a

ústavne právne konformným.

Kompenzačné konanie, ktoré dľa judikatúry ESĽP - viď. nižšie malo byť rozhodnuté

do 11. mesiacov, nebolo doposiaľ riadne prejednané a rozhodnuté čo najrýchlejšie.

Sťažovateľ vzhľadom na skutkový stav veci a okolnosti prípadu k neefektívnemu

a nesúrodému, nekoncentrovanému konaniu porušovateľa neprispel. Sťažovateľ

k prieťahom v kompenzačnom konaní o odškodnení voči Slovenskej republike v zast.

Ministerstvom spravodlivosti SR a porušeniu primeranej lehoty v zmysle čl. 6 ods. 1

Dohovoru neprispel.

Stav právnej neistoty sťažovateľa o výsledok kompenzačného konania - konania

o odškodnení stále trvá a to už viac ako 5 rokov a 1 mesiac, z toho v kompenzačnom konaní

pred porušovateľom viac ako 4 roky a 7 mesiacov (od 04.05.2011), čo nie je nesúladné

s konštantnou judikatúrou ESĽP.

Vec je dľa sťažovateľa po právnej a skutkovej stránke jednoduchá, nezložitá. Najmä

ak sťažovateľ hodnoverne preukázal súdu splnenie kumulatívnych podmienok k priznaniu

odškodnenia za prieťahy za účinnosti , na ktorých sa taktiež nepodieľal.

Vec má pre sťažovateľa mimoriadny význam.

Dľa judikatúry ESĽP o účinný prostriedok nápravy sa jedná v prípade, že je

poškodenej osobe (sťažovateľ je obeť porušenia Dohovoru od r. 2004) priznaná primeraná

výška zadosťučinenia na základe rozhodnutia súdu, ktoré je rýchle, dostatočne odôvodnené

a vykonané bez prieťahov. (...)

Dľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva sa odškodnenie za prieťahy

v kompenzačných veciach posudzuje prísnejšie.

Dľa sťažovateľa je ním uplatnená výška primeraného zadosťučinenia v sume 5.500,-

EURO primeraná a spravodlivá, súladná s rozhodovacou praxou ESĽP v prípade

kompenzačných vecí proti Slovenskej republike, teda 1.000,- EURO a viac za každý rok

stavu právnej neistoty sťažovateľa o výsledok kompenzačného konania o odškodnení obete

porušenia práva zo strany Slovenskej republiky (...).

Sťažovateľ tvrdí, že je naďalej obeťou porušenia čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd. (...)»

2.1 Vzhľadom na uvedené podstatné skutočnosti sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd

o jeho sťažnosti nálezom takto rozhodol:

„1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov zaručené podľa SR a právo na prerokovanie veci

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v kompenzačnom konaní č.k.

porušené boli.

2. Okresnému súdu Bratislava I sa prikazuje, aby v konaní vedenom pod č.k.

konal bez zbytočných prieťahov.

3. priznáva finančné zadosťučinenie v sume 5.500,- Eur, ktoré

je Okresný súd Bratislava I povinný vyplatiť do 2 mesiacov od právoplatnosti nálezu.

4. priznáva úhradu trov konania v sume 303,08 Eur, ktoré je

Okresný súd Bratislava V (správne má byť Okresný súd Bratislava I, pozn.) povinný zaplatiť

na účet jeho právnej zástupkyne - advokátky JUDr. Emílie Korčekovej do 2 mesiacov od

právoplatnosti nálezu.“

3. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili účastníci konania,

a to okresný súd zastúpený jeho predsedníčkou listom sp. zn. z 24. júla

2017, ku ktorému bolo pripojené vyjadrenie zákonnej sudkyne, ako aj chronológia úkonov

vykonaných v napadnutom konaní.

3.1 Predsedníčka okresného súdu vo svojom vyjadrení uviedla tieto relevantné

skutočnosti:

„(...) Zákonná sudkyňa, Mgr. Mgr. Miriam Plavčáková sa k ústavnej sťažnosti

vyjadrila dňa 18.07.2017, vyjadrenie zákonnej sudkyne prikladám v prílohe. Chronologický

prehľad úkonov vykonaných v spise sp. zn. sa nachádza vo vyjadrení zákonnej

sudkyne.

(...) Po preštudovaní spisového materiálu mám zato, že v predmetnom konaní sp. zn.

, ide o skutkovo a právne zložitejšiu vec, nakoľko predmetom sporu je náhrada

nemajetkovej ujmy vo výške 20.000,00 Eur uplatnenej v zmysle

o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci.

Vychádzajúc zo spisového materiálu a prehľadu jednotlivých úkonov mám za to, že

vo veci samej bol dňa 18.04.2016 vydaný rozsudok č. k. -135, ktorým súd žalobu

žalobcu zamietol a žalovanému náhradu trov konania nepriznal. Voči tomuto rozsudku

podal žalobca odvolanie. (...)

Čo sa týka otázky celkového predĺženia súdneho konania na tunajšom súde mám za

to, že k predĺženiu prispeli aj samotné strany sporu a to v súvislosti s posúdením návrhu na

zastavenie konania z dôvodu litispendencie a ním súvisiace úkony (pripojenie dotknutých

spisov, odvolanie žalovaného), odročením pojednávania na strane žalobcu z dôvodu jeho

ospravedlnenia (dňa 08.01.2016, 17.04.2016) a podaním odvolania žalobcom dňa

06.07.2016.

Vzhľadom na vyššie uvedené mám za to, že sťažnosť sťažovateľa je neopodstatnená,

nakoľko vec bola dňa 18.04.2016 rozhodnutá rozsudkom č. k. -135 a následne

predložená Krajskému súdu v Bratislave na rozhodnutie o odvolaní žalobcu a preto toho

času nie je dôvod na odstraňovanie nečinnosti súdu, keďže mám za to, že ochrana

základnému právu na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov sa poskytuje v konaní

pred ústavným súdom len vtedy, ak v čase uplatnenia tejto ochrany porušenie základného

práva označenými orgánmi verejnej moci ešte trvalo.

(...) Konečné rozhodnutie ponechávam na zváženie Ústavnému súdu Slovenskej

republiky a v prípade záveru, že právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov porušené bolo, žiadam, aby súd zvážil dôvodnosť a primeranosť finančného

zadosťučinenia a nepriznal sťažovateľovi finančné zadosťučinenie v celej uplatnenej výške

s poukazom na celkovú hodnotu sporu.

(...) Záverom Vám oznamujem, že Okresný súd Bratislava I podľa ustanovenia § 30

ods. 2 o organizácií Ústavného

súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov, netrvá na ústnom prerokovaní veci pred Ústavným súdom Slovenskej republiky.“

3.2 Zákonná sudkyňa vo svojom vyjadrení uviedla tieto relevantné skutočnosti:

«(...) Nahliadnutím do súdneho spisu sp. zn. som zistila, že od začatia

konania, t.j. odo dňa 04.05.2011, kedy bola žaloba doručená tunajšiemu súdu, boli vo veci

uskutočnené nasledujúce procesné úkony súdu a účastníkov konania:

1. Dňa 4.5.2011 bol súdu doručený návrh na začatie konania.

2. Dňa 2.6.2011 vyhotovil vyšší súdny úradník úradný záznam, že na pokyn

zákonného sudcu v období od 16.5.2011 do 2.6.2011 nahliadol celkovo do 13 súdnych

spisov tunajšieho súdu za účelom skúmania prekážky litispendencie, pričom litispendencia

nebola zistená.

3. Dňa 2.6.2011 vyzval súd uznesením č.k. -33 odporcu na vyjadrenie sa

k žalobnému návrhu. Uznesenie bolo odporcovi doručené dňa 10.6.2011.

4. Dňa 22.6.2011 bolo súdu doručené vyjadrenie odporcu k žalobnému návrhu,

v ktorom odporca vzniesol námietku litispendencie.

5. Na základe pokynu sudcu zo dňa 30.6.2011 bolo vyjadrenie odporcu zaslané

navrhovateľovi na vedomie. Navrhovateľ zásielku prebral dňa 8.8.2011. Zároveň dal sudca

písomný pokyn na zapožičanie 2 súdnych spisov za účelom skúmania prekážky

litispendencie, ktorú namietal odporca.

6. Dňa 13.7.2011 boli vyhotovené žiadosti o zapožičanie žiadaných spisov.

7. Dňa 28.7.2011 vyhotovil sudca úradný záznam o skutočnostiach zistených zo spisu

sp.zn. . Zároveň dal pokyn kancelárii o vyhotovenie fotokópií zo zapožičaného

spisu sp.zn. a o zapožičanie spisu sp.zn. , ktorý bol v tom čase

pripojený k spisu sp.zn. .

8. Dňa 8.8.2011 bolo súdu prostredníctvom elektronickej pošty doručené vyjadrenie

navrhovateľa k vyjadreniu odporcu.

9. Dňa 22.8.2011 bola vyhotovená žiadosť o zapožičanie spisu sp.zn. .

10. Dňa 23.8.2011 bolo súdnym oddelením 32Cb oznámené, že vyžiadaný spis sa

nachádza na Krajskom súde v Bratislave.

11. Dňa 23.9.2011 dal sudca pokyn o požiadanie Krajského súdu v Bratislave

o nahliadnutie do spisu sp.zn. a zároveň o doručenie vyjadrenia

navrhovateľa na vedomie odporcovi.

12. Dňa 19.10.2011 a opätovne dňa 9.11.2011 bola prostredníctvom elektronickej

pošty zaslaná žiadosť o nahliadnutie do spisu na Krajskom súde v Bratislave.

13. Dňa 24.11.2011 bolo z Krajského súdu v Bratislave oznámené, že zákonný sudca

môže do spisu nahliadnuť v kancelárii č.d. 178.

14. Dňa 30.11.2011 vyhotovil sudca úradný záznam o skutočnostiach zistených

zo spisu sp.zn. s tým, že sa nejedná o litispendenciu.

15. Dňa 1.12.2011 stanovil sudca termín pojednávania na 12.4.2012 a zároveň dal

pokyn asistentke, aby volala účastníkov konania.

16. Dňa 12.4.2012 bolo otvorené pojednávanie. Súd návrh odporcu na zastavenie

konania z dôvodu prekážky litispendencie zamietol. Súd pojednávanie odročil na neurčito

s tým, že nový termín pojednávania bude stanovený po vyhotovení uznesenia o zamietnutí

návrhu na zastavenie konania.

17. Proti uzneseniu o zamietnutí návrhu na zastavenie konania z dôvodu prekážky

litispendencie zo dňa 12.4.2012, č.k. -64 podal odporca dňa 31.5.2012

odvolanie.

18. Dňa 6.6.2012 dal sudca pokyn, aby odvolanie odporcu bolo doručené

navrhovateľovi spolu s výzvou na vyjadrenie sa k nemu. Predmetné odvolanie bolo

navrhovateľovi doručené dňa 26.6.2012.

19. Dňa 4.7.2012 doručil navrhovateľ súdu prostredníctvom elektronickej pošty

vyjadrenie k odvolaniu odporcu.

20. Následne súd dňa 8.10.2012 predložil spis s opravným prostriedkom

odvolaciemu súdu.

21. Krajský súd v Bratislave o podanom odvolaní rozhodol uznesením zo dňa

31.10.2012, č.k. -78, ktoré bolo tunajšiemu súdu doručené dňa 4.12.2012.

22. Následne na základe pokynu sudcu zo dňa 12.12.2012 bolo rozhodnutie

odvolacieho súdu doručované účastníkom konania. Odporca písomnosť prevzal dňa

17.12.2012, navrhovateľ dňa 2.1.2013.

23. Dňa 4.1.2013 bolo súdu doručené podanie navrhovateľa, v ktorom žiadal

o vykonanie opravy chyby v písaní v uznesení tunajšieho súdu ako i odvolacieho súdu.

24. Dňa 30.1.2013 vyhotovil sudca pokyn na vydanie uznesenia podľa

25. Vyšší súdny úradník dňa 12.2013 vyhotovil opravné uznesenie č.k. 7C/66/2011-

84. Prípisom zo dňa 10.4.2013 bol spis predložený odvolaciemu súdu za účelom vydania

opravného uznesenia.

26. Krajský súd v Bratislave vydal opravné uznesenie č.k. -86 dňa

30.4.2013. Predmetné uznesenie bolo následne na základe pokynu sudcu zo dňa 29.5.2013

doručované účastníkom konania a právoplatnosť nadobudlo dňa 25.6.2013.

27. Dodatkom k rozvrhu práce na rok 2013 č. 17 zo dňa 30.10.2013 bolo súdne

oddelenie „7C“ pridelené novému zákonnému sudcovi Mgr. Mgr. Miriam Plavčákovej.

28. Dňa 17.2.2015 vyhotovil sudca upozornenie na neprimeraný počet pridelených

vecí podľa

29. Dňa 14.8.2015 stanovil sudca termín pojednávania na 14.1.2016. Zároveň

vyhotovil písomný pokyn, aby boli účastníci konania vyzvaní na predloženie návrhov na

vykonanie dokazovania.

30. Dňa 16.11.2015 bola písomne vyhotovená vyššie uvedená výzva.

31. Písomným podaním zo dňa 08.1.2016 žalobca - sťažovateľ žiadal o odročenie

pojednávania pre kolíziu s iným pojednávaním.

32. mailom dňa 13.1.2016 súd žiadosti žalobcu/sťažovateľa vyhovel

33. pojednávanie vytýčené na 14.1.2016 bolo odročené na 18.04.2016 na základe

žiadosti žalobcu

34. úpravou zo dňa 27.1.2016 dal sudca pokyn na doručenie predvolania na

pojednávanie na 18.04.2016 - predvolanie bolo doručené žalobcovi 29.02.2016

35. mailom zo dňa 17.04.2016 žalobca žiadal opätovne o odročenie pojednávania

z dôvodu nepriaznivého zdravotného stavu

36. Dňa 18.04.2016 sa konalo pojednávanie s prejednaním veci v neprítomnosti

žalobcu na ktorom súd vyhlásil rozsudok

37. Dňa 18.5.2016 bol vyhlásený rozsudok odoslaný sporovým stranám

38. Dňa 06.07.2016 bolo súdu doručené odvolanie žalobcu voči rozsudku

39. Dňa 11.8.2016 dal sudca pokyn na vykonanie úkonov spojených s predložením

veci odvolaciemu súdu

40. Dňa 21.11.2016 bola vec predložená odvolaciemu súdu

41. Som toho názoru, že sťažnosť sťažovateľa nie je opodstatnená.

V súčasnosti je vec na tunajšom súde rozhodnutá a už bola predložená odvolaciemu

súdu, preto podľa môjho názoru nie je dôvodné odstraňovať nečinnosť tunajšieho súdu.

Vec mi bola pridelená Dodatkom č. 17/2013 dňa 6.11.2013 spolu s ďalšími cca 500

vecami.

Celkovú dĺžku konania ovplyvnila aj doba počas ktorej súd rozhodoval o procesnom

návrhu žalovaného na zastavenie konania z dôvodu litispendencie, vrátane pripojenia

viacerých spisov a následného odvolania voči rozhodnutiu, žiadosti žalobcu a odročenie

pojednávania a následné odročenie pojednávania a v neposlednom rade odvolanie žalobcu

voči rozsudku. Teda k predĺženiu konania prispeli značnou mierou aj sporové strany.»

3.3 Sťažovateľ prostredníctvom svojej splnomocnenej právnej zástupkyne na

uvedené vyjadrenie predsedníčky okresného súdu a zákonnej sudkyne nereagoval,

ústavnému súdu iba oznámil, že:

„(...) dávam Vám týmto na vedomie, že súhlasíme s upustením od ústneho

pojednávania danej veci.“

4. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona

o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa

s ich stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania

nemožno očakávať ďalšie objasnenie vo veci namietaného porušenia základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v a práva na

prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

5. Pokiaľ ide o chronológiu úkonov okresného súdu v napadnutom konaní, ktorá je

uvedená v bode I 3.2 tohto nálezu, možno konštatovať, že tieto skutkové okolnosti sa

spornými nestali, pretože ani sťažovateľ vo svojej replike nemal námietky proti takto

opísanému skutkovému stavu. Rovnaké relevantné skutočnosti zistil aj ústavný súd z obsahu

súvisiaceho spisu, preto z nich pri posudzovaní napadnutého konania vychádzal, avšak

opomenul duplicitné opísanie týchto úkonov.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak

porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže

prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. (...)

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného

súdu v konaní o zaplatenie sumy 20 000 € z titulu náhrady nemajetkovej ujmy spôsobenej

nesprávnym úradným postupom súdneho exekútora vedenom pod sp. zn.

dochádzalo k porušovaniu základného práva sťažovateľa (ako navrhovateľa)

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva na

prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov (...).

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná (...).

Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“

garantovaného v osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva

(ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o „právo na prejednanie veci

v primeranej lehote“, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr.

, ).

Ústavný súd vo svojej rozhodovacej činnosti konštantne vychádza z názoru, že

účelom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej

neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu (napr.

).

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo

alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované

v , sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého

jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie

účastníka konania a postup súdu (napr. ). V súlade s judikatúrou ESĽP ústavný

súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre

sťažovateľa (napr. , , ). Podľa rovnakých kritérií ústavný

súd postupoval aj v danom prípade.

1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že dĺžka tohto

občianskoprávneho konania podľa názoru ústavného súdu nebola závislá od zložitosti veci.

Napokon, skutočnosť, že by napadnutá vec bola fakticky alebo právne zložitá, netvrdila ani

predsedníčka okresného súdu a rovnako tak neučinila ani zákonná sudkyňa v napadnutom

konaní.

2. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľa

v preskúmavanom konaní, ústavný súd okrem toho, že sťažovateľ opakovane požiadal

o odročenie nariadeného pojednávania, nezistil žiadnu významnú okolnosť, ktorá by mala

byť osobitne zohľadnená na jeho ťarchu pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov

došlo v predmetnom konaní k zbytočným prieťahom. Pokiaľ sťažovateľ vo veci podal

odvolanie, ústavný súd pripomína svoju ustálenú judikatúru, podľa ktorej využitie možností

daných účastníkom konania procesnými predpismi (napr. v aktuálnom čase podľa

) na uplatňovanie a presadzovanie ich práva v občianskom

súdnom konaní spôsobuje síce predĺženie priebehu konania, nemožno ho však kvalifikovať

ako postup, ktorého dôsledkom sú zbytočné prieťahy (napr. ).

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v predmetnej veci

a predovšetkým konštatuje, že okresný súd bol v napadnutom konaní bez akýchkoľvek

zákonných alebo iných relevantných dôvodov nečinný v období od 25. júna 2013

do 14. augusta 2015 (viac ako 2 roky).

Uvedená nečinnosť okresného súdu nie je ničím ospravedlniteľná, pretože počas viac

ako dvoch rokov okresný súd nevykonával vo veci úkony, ktoré mali smerovať

k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa sťažovateľ ako navrhovateľ v predmetnej veci

počas súdneho konania nachádza, čo je základným účelom práva zaručeného v citovanom

článku (pozri napr. ). K uvedenej nečinnosti, a teda k zbytočným

prieťahom pritom nedošlo v dôsledku zložitosti veci a v zásade ani správania účastníkov,

ale v dôsledku postupu súdu. Na „objektívne okolnosti“, teda na množstvo „vybavovaných“

vecí, na ktoré v danej veci poukázala zákonná sudkyňa, nebolo možné prihliadať. Ústavný

súd už v podobných súvislostiach viackrát vyslovil (pozri napr. a v ňom cit.

predchádzajúcu judikatúru ústavného súdu), že nedostatočné personálne obsadenie súdu

a nadmerné množstvo vecí, v ktorých sa musí zabezpečiť súdne konanie, by mohlo len

dočasne ospravedlniť vzniknuté prieťahy, a to len v tom prípade, ak sa na ten účel prijali

včas adekvátne opatrenia. v zaväzuje predovšetkým súdy ako garantov

spravodlivosti, aby prijali príslušné opatrenia umožňujúce prerokovanie veci – a teda

vykonanie spravodlivosti – bez zbytočných prieťahov. I keď nie všetky nástroje na

vyriešenie tzv. objektívnych okolností sa nachádzajú v dispozičnej sfére vedenia súdu či

konajúceho sudcu, nemožno systémové nedostatky v oblasti výkonu spravodlivosti

pripisovať na ťarchu účastníkov súdneho konania a mieru ochrany ich práva zaručeného

v oslabiť poukázaním na dlhodobo obmedzené personálne kapacity

príslušných súdov (pozri napr. ). Okrem uvedeného ústavný súd opakovane

zdôraznil, že pri posudzovaní toho, či bolo porušené právo sťažovateľa na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov, posudzoval postup súdu, a nie to, či toto právo bolo porušené

činnosťou (nečinnosťou) alebo postupom konkrétneho sudcu vybavujúceho danú vec. Preto

pri posudzovaní odôvodnenosti sťažnosti nemožno prihliadnuť na skutočnosti označované

ako objektívne vo vyjadrení okresného súdu ().

Na námietku okresného súdu, že sťažnosť je neopodstatnená, pretože 18. apríla 2016

bol vo veci vyhlásený rozsudok, ústavný súd poznamenáva, že sťažnosť na ústavný súd

podal sťažovateľ 5. januára 2016, teda v čase, keď napadnuté konanie meritórne skončené

nebolo, preto nebolo možné prihliadnuť ani na túto námietku okresného súdu.

Vzhľadom na uvedené dôvody ústavný súd vyslovil porušenie práva sťažovateľa na

prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v

a v čl. 6 ods. 1 dohovoru, tak ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 1.

4. Pretože vo veci bol 18. apríla 2016 vyhlásený rozsudok, ústavný súd nevyhovel

návrhu sťažovateľa podľa a o tomto návrhu

sťažovateľa rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto nálezu v bode 4.

5. Podľa môže ústavný súd priznať tomu, koho

základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľ požadoval priznať finančné zadosťučinenie vo výške 5 500 €, „teda

1.000,- EURO a viac za každý rok stavu právnej neistoty sťažovateľa o výsledok

kompenzačného konania o odškodnení obete porušenia práva zo strany Slovenskej

republiky“.

Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k záveru, že len konštatovanie

porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa dohovoru nie

je dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľa. Uznal preto za odôvodnené priznať mu aj

finančné zadosťučinenie podľa citovaného ustanovenia , ktoré

podľa zásad spravodlivosti s prihliadnutím na všetky okolnosti zisteného porušenia práv

sťažovateľa považuje za primerané vo výške 1 500 €. Ústavný súd pritom prihliadol aj na

to, že cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je zmiernenie nemajetkovej ujmy, nie

prípadná náhrada škody (napr. ), ako aj na to, že okresný súd v posudzovanom

konaní 18. apríla 2016 vo veci meritórne rozhodol.

Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto

rozhodnutia v bode 2.

6. Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému

účastníkovi konania jeho trovy.

Sťažovateľ si uplatnil trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia advokátom za

dva úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia a spísanie sťažnosti

z 29. decembra 2015). Za dva úkony vykonané v roku 2015 patrí odmena v sume dvakrát po

139,83 € a režijný paušál dvakrát po 8,39 € (v zmysle § 1 ods. 3 a § 11 ods. 2 vyhlášky

Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách

advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov), preto trovy

právneho zastúpenia sťažovateľa predstavujú celkove sumu 296,44 €.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd o uplatnených trovách konania sťažovateľa

rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 3 výroku tohto rozhodnutia.

7. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu

nemožno podať opravný prostriedok, treba pod „právoplatnosťou rozhodnutia“ uvedenou

vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 6. októbra 2017