Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
II. ÚS 390/2017
PDF · 263.31 KB
No categories available
II. ÚS 390/2017
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 6. októbra 2017 v senáte
zloženom z predsedu Ladislava Orosza, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu Lajosa
Mészárosa (sudca spravodajca) prerokoval prijatú sťažnosť ,
, zastúpeného advokátkou JUDr. Emíliou Korčekovou, Advokátska
kancelária, Novomeského 25, Pezinok, vo veci namietaného porušenia základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I
v konaní vedenom pod sp. zn. 7 C 66/2011 a takto
rozhodol:
1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie
záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn.
7 C 66/2011 p o r u š e n é b o l i .
2. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie
v sume 1 500 € (slovom tisícpäťsto eur), ktoré mu j e Okresný súd Bratislava I
p o v i n n ý vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
3. p r i z n á v a úhradu trov právneho zastúpenia
v sume 296,44 € (slovom dvestodeväťdesiatšesť eur a štyridsaťštyri centov), ktorú j e
Okresný súd Bratislava I p o v i n n ý vyplatiť na účet jeho advokátky JUDr. Emílie
Korčekovej, Advokátska kancelária, Novomeského 25, Pezinok, do dvoch mesiacov
od právoplatnosti tohto nálezu.
4. Vo zvyšnej časti sťažnosti n e v y h o v u j e .
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k.
II. ÚS 390/2017-9 z 22. júna 2017 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej
republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní
pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť (ďalej len
„sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)
a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu
Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 7 C 66/2011 (ďalej aj
„napadnuté konanie“).
2. Z obsahu sťažnosti vyplynulo:
«(...) Sťažovateľ má postavenie navrhovateľa v kompenzačnom konaní na zaplatenie
odškodného - nemajetkovej ujmy v sume 20.000,- € vedenom na Okresnom súde Bratislava I
od 04.05.2011 pod č.k.7C/66/2011 podľa zák. č. 514/2003 Z. z., pričom sťažovateľ podaním
zo dňa 20.10.2010 (...) doručil Ministerstvu spravodlivosti SR žiadosť o predbežné
prerokovanie nároku na odškodné, na čo Ministerstvo spravodlivosti SR nereagovalo.
Ergo kompenzačné konanie o odškodnení nemajetkovej ujmy tým dľa judikatúry
Európskeho súdu pre ľudské práva trvá fakticky od 20.10.2010, teda viac ako 5 rokov,
vinou ad hoc úkonov súdu s výraznými časovými odstupmi (prvé a posledné pojednávanie
sa uskutočnilo dňa 12.04.2012) a jeho pasivitou a neefektívnym konaním, porušením zásady
rýchlosti súdneho konania (§ 6 O.s.p.) medzi jednotlivými ad hoc úkonmi súdu s výraznými
až niekoľkoročnými časovými odstupmi - aktuálne viac ako 3 roky a 7 mesiacov, pričom
porušovateľ so sťažovateľom nekonal ani v čase jeho pobytu v ÚVV a ÚVTOS ,
hoc mohol a mal ideálnu príležitosť zabezpečiť jeho účasť na pojednávaní predvedením,
ideálna možnosť doručovania písomností do ÚVV a ÚVTOS (...) v období jeho
nezákonnej a svojvoľnej väzby vinou práve Okresného súdu Bratislava I - viď. Nález
Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 244/2015 z 2.7.2015, čo je z ústavného hľadiska
neprijateľné, neakceptovateľné, vinou porušovateľa došlo k porušeniu „primeranej lehoty“
podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, porušeniu práva
sťažovateľa na prerokovanie kompenzačnej veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48
ods. 2 ústavy.
Ku dňu podania tejto ústavnej sťažnosti porušovateľ nekoná efektívne, sústredene,
nekoná v súlade s ustanovením § 6 O. s. p, § 100 O. s. p, § 114 ods. 1 O. s. p., čo má a malo
za následok, že ochrana práv sťažovateľov v dôsledku neefektívneho konania, ad hoc
úkonov zo strany porušovateľa s výraznými časovými odstupmi nedosiahla požadovanej
kvality a rýchlosti rozhodnutia vo veci samej v súlade s konštantnou judikatúrou
Európskeho súdu pre ľudské práva (v ďalšom „ESĽP“). Porušovateľ nezabezpečil postup
podľa §-u 114 ods. 1 O.s.p., hoc bol k tomu povinný.
Ergo ochrana práv sťažovateľa nie je rýchla a účinná, pričom konanie o odškodnení
sťažovateľa, včítane predbežného prerokovania nároku listom zo dňa 19.10.2010 -
doručený 20.10.2010 (...) trvá už viac ako 5 rokov a 1 mesiac, čo nie je prípustným a
ústavne právne konformným.
Kompenzačné konanie, ktoré dľa judikatúry ESĽP - viď. nižšie malo byť rozhodnuté
do 11. mesiacov, nebolo doposiaľ riadne prejednané a rozhodnuté čo najrýchlejšie.
Sťažovateľ vzhľadom na skutkový stav veci a okolnosti prípadu k neefektívnemu
a nesúrodému, nekoncentrovanému konaniu porušovateľa neprispel. Sťažovateľ
k prieťahom v kompenzačnom konaní o odškodnení voči Slovenskej republike v zast.
Ministerstvom spravodlivosti SR a porušeniu primeranej lehoty v zmysle čl. 6 ods. 1
Dohovoru neprispel.
Stav právnej neistoty sťažovateľa o výsledok kompenzačného konania - konania
o odškodnení stále trvá a to už viac ako 5 rokov a 1 mesiac, z toho v kompenzačnom konaní
pred porušovateľom viac ako 4 roky a 7 mesiacov (od 04.05.2011), čo nie je nesúladné
s konštantnou judikatúrou ESĽP.
Vec je dľa sťažovateľa po právnej a skutkovej stránke jednoduchá, nezložitá. Najmä
ak sťažovateľ hodnoverne preukázal súdu splnenie kumulatívnych podmienok k priznaniu
odškodnenia za prieťahy za účinnosti zák. č. 514/2003 Z.z., na ktorých sa taktiež nepodieľal.
Vec má pre sťažovateľa mimoriadny význam.
Dľa judikatúry ESĽP o účinný prostriedok nápravy sa jedná v prípade, že je
poškodenej osobe (sťažovateľ je obeť porušenia Dohovoru od r. 2004) priznaná primeraná
výška zadosťučinenia na základe rozhodnutia súdu, ktoré je rýchle, dostatočne odôvodnené
a vykonané bez prieťahov. (...)
Dľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva sa odškodnenie za prieťahy
v kompenzačných veciach posudzuje prísnejšie.
Dľa sťažovateľa je ním uplatnená výška primeraného zadosťučinenia v sume 5.500,-
EURO primeraná a spravodlivá, súladná s rozhodovacou praxou ESĽP v prípade
kompenzačných vecí proti Slovenskej republike, teda 1.000,- EURO a viac za každý rok
stavu právnej neistoty sťažovateľa o výsledok kompenzačného konania o odškodnení obete
porušenia práva zo strany Slovenskej republiky (...).
Sťažovateľ tvrdí, že je naďalej obeťou porušenia čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd. (...)»
2.1 Vzhľadom na uvedené podstatné skutočnosti sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd
o jeho sťažnosti nálezom takto rozhodol:
„1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov zaručené podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR a právo na prerokovanie veci
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v kompenzačnom konaní č.k. 7C/66/2011
porušené boli.
2. Okresnému súdu Bratislava I sa prikazuje, aby v konaní vedenom pod č.k.
7C/66/2011 konal bez zbytočných prieťahov.
3. priznáva finančné zadosťučinenie v sume 5.500,- Eur, ktoré
je Okresný súd Bratislava I povinný vyplatiť do 2 mesiacov od právoplatnosti nálezu.
4. priznáva úhradu trov konania v sume 303,08 Eur, ktoré je
Okresný súd Bratislava V (správne má byť Okresný súd Bratislava I, pozn.) povinný zaplatiť
na účet jeho právnej zástupkyne - advokátky JUDr. Emílie Korčekovej do 2 mesiacov od
právoplatnosti nálezu.“
3. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili účastníci konania,
a to okresný súd zastúpený jeho predsedníčkou listom sp. zn. 1 SprV/52/2017 z 24. júla
2017, ku ktorému bolo pripojené vyjadrenie zákonnej sudkyne, ako aj chronológia úkonov
vykonaných v napadnutom konaní.
3.1 Predsedníčka okresného súdu vo svojom vyjadrení uviedla tieto relevantné
skutočnosti:
„(...) Zákonná sudkyňa, Mgr. Mgr. Miriam Plavčáková sa k ústavnej sťažnosti
vyjadrila dňa 18.07.2017, vyjadrenie zákonnej sudkyne prikladám v prílohe. Chronologický
prehľad úkonov vykonaných v spise sp. zn. 7C/66/2011 sa nachádza vo vyjadrení zákonnej
sudkyne.
(...) Po preštudovaní spisového materiálu mám zato, že v predmetnom konaní sp. zn.
7C/66/2011, ide o skutkovo a právne zložitejšiu vec, nakoľko predmetom sporu je náhrada
nemajetkovej ujmy vo výške 20.000,00 Eur uplatnenej v zmysle zák. č. 514/2003 Z. z.
o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci.
Vychádzajúc zo spisového materiálu a prehľadu jednotlivých úkonov mám za to, že
vo veci samej bol dňa 18.04.2016 vydaný rozsudok č. k. 7C/66/2011-135, ktorým súd žalobu
žalobcu zamietol a žalovanému náhradu trov konania nepriznal. Voči tomuto rozsudku
podal žalobca odvolanie. (...)
Čo sa týka otázky celkového predĺženia súdneho konania na tunajšom súde mám za
to, že k predĺženiu prispeli aj samotné strany sporu a to v súvislosti s posúdením návrhu na
zastavenie konania z dôvodu litispendencie a ním súvisiace úkony (pripojenie dotknutých
spisov, odvolanie žalovaného), odročením pojednávania na strane žalobcu z dôvodu jeho
ospravedlnenia (dňa 08.01.2016, 17.04.2016) a podaním odvolania žalobcom dňa
06.07.2016.
Vzhľadom na vyššie uvedené mám za to, že sťažnosť sťažovateľa je neopodstatnená,
nakoľko vec bola dňa 18.04.2016 rozhodnutá rozsudkom č. k. 7C/66/2011-135 a následne
predložená Krajskému súdu v Bratislave na rozhodnutie o odvolaní žalobcu a preto toho
času nie je dôvod na odstraňovanie nečinnosti súdu, keďže mám za to, že ochrana
základnému právu na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov sa poskytuje v konaní
pred ústavným súdom len vtedy, ak v čase uplatnenia tejto ochrany porušenie základného
práva označenými orgánmi verejnej moci ešte trvalo.
(...) Konečné rozhodnutie ponechávam na zváženie Ústavnému súdu Slovenskej
republiky a v prípade záveru, že právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov porušené bolo, žiadam, aby súd zvážil dôvodnosť a primeranosť finančného
zadosťučinenia a nepriznal sťažovateľovi finančné zadosťučinenie v celej uplatnenej výške
s poukazom na celkovú hodnotu sporu.
(...) Záverom Vám oznamujem, že Okresný súd Bratislava I podľa ustanovenia § 30
ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácií Ústavného
súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších
predpisov, netrvá na ústnom prerokovaní veci pred Ústavným súdom Slovenskej republiky.“
3.2 Zákonná sudkyňa vo svojom vyjadrení uviedla tieto relevantné skutočnosti:
«(...) Nahliadnutím do súdneho spisu sp. zn. 7C/66/2011 som zistila, že od začatia
konania, t.j. odo dňa 04.05.2011, kedy bola žaloba doručená tunajšiemu súdu, boli vo veci
uskutočnené nasledujúce procesné úkony súdu a účastníkov konania:
1. Dňa 4.5.2011 bol súdu doručený návrh na začatie konania.
2. Dňa 2.6.2011 vyhotovil vyšší súdny úradník úradný záznam, že na pokyn
zákonného sudcu v období od 16.5.2011 do 2.6.2011 nahliadol celkovo do 13 súdnych
spisov tunajšieho súdu za účelom skúmania prekážky litispendencie, pričom litispendencia
nebola zistená.
3. Dňa 2.6.2011 vyzval súd uznesením č.k. 7C/66/2011-33 odporcu na vyjadrenie sa
k žalobnému návrhu. Uznesenie bolo odporcovi doručené dňa 10.6.2011.
4. Dňa 22.6.2011 bolo súdu doručené vyjadrenie odporcu k žalobnému návrhu,
v ktorom odporca vzniesol námietku litispendencie.
5. Na základe pokynu sudcu zo dňa 30.6.2011 bolo vyjadrenie odporcu zaslané
navrhovateľovi na vedomie. Navrhovateľ zásielku prebral dňa 8.8.2011. Zároveň dal sudca
písomný pokyn na zapožičanie 2 súdnych spisov za účelom skúmania prekážky
litispendencie, ktorú namietal odporca.
6. Dňa 13.7.2011 boli vyhotovené žiadosti o zapožičanie žiadaných spisov.
7. Dňa 28.7.2011 vyhotovil sudca úradný záznam o skutočnostiach zistených zo spisu
sp.zn. 22C/8/2007. Zároveň dal pokyn kancelárii o vyhotovenie fotokópií zo zapožičaného
spisu sp.zn. 22C/8/2007 a o zapožičanie spisu sp.zn. 26C/312/2009, ktorý bol v tom čase
pripojený k spisu sp.zn. 32Cb/98/2006.
8. Dňa 8.8.2011 bolo súdu prostredníctvom elektronickej pošty doručené vyjadrenie
navrhovateľa k vyjadreniu odporcu.
9. Dňa 22.8.2011 bola vyhotovená žiadosť o zapožičanie spisu sp.zn. 32Cb/98/2006.
10. Dňa 23.8.2011 bolo súdnym oddelením 32Cb oznámené, že vyžiadaný spis sa
nachádza na Krajskom súde v Bratislave.
11. Dňa 23.9.2011 dal sudca pokyn o požiadanie Krajského súdu v Bratislave
o nahliadnutie do spisu sp.zn. 32Cb/98/2006 a zároveň o doručenie vyjadrenia
navrhovateľa na vedomie odporcovi.
12. Dňa 19.10.2011 a opätovne dňa 9.11.2011 bola prostredníctvom elektronickej
pošty zaslaná žiadosť o nahliadnutie do spisu na Krajskom súde v Bratislave.
13. Dňa 24.11.2011 bolo z Krajského súdu v Bratislave oznámené, že zákonný sudca
môže do spisu nahliadnuť v kancelárii č.d. 178.
14. Dňa 30.11.2011 vyhotovil sudca úradný záznam o skutočnostiach zistených
zo spisu sp.zn. 26C/312/2009 s tým, že sa nejedná o litispendenciu.
15. Dňa 1.12.2011 stanovil sudca termín pojednávania na 12.4.2012 a zároveň dal
pokyn asistentke, aby volala účastníkov konania.
16. Dňa 12.4.2012 bolo otvorené pojednávanie. Súd návrh odporcu na zastavenie
konania z dôvodu prekážky litispendencie zamietol. Súd pojednávanie odročil na neurčito
s tým, že nový termín pojednávania bude stanovený po vyhotovení uznesenia o zamietnutí
návrhu na zastavenie konania.
17. Proti uzneseniu o zamietnutí návrhu na zastavenie konania z dôvodu prekážky
litispendencie zo dňa 12.4.2012, č.k. 7C/66/2011-64 podal odporca dňa 31.5.2012
odvolanie.
18. Dňa 6.6.2012 dal sudca pokyn, aby odvolanie odporcu bolo doručené
navrhovateľovi spolu s výzvou na vyjadrenie sa k nemu. Predmetné odvolanie bolo
navrhovateľovi doručené dňa 26.6.2012.
19. Dňa 4.7.2012 doručil navrhovateľ súdu prostredníctvom elektronickej pošty
vyjadrenie k odvolaniu odporcu.
20. Následne súd dňa 8.10.2012 predložil spis s opravným prostriedkom
odvolaciemu súdu.
21. Krajský súd v Bratislave o podanom odvolaní rozhodol uznesením zo dňa
31.10.2012, č.k. 2Co/318/2012-78, ktoré bolo tunajšiemu súdu doručené dňa 4.12.2012.
22. Následne na základe pokynu sudcu zo dňa 12.12.2012 bolo rozhodnutie
odvolacieho súdu doručované účastníkom konania. Odporca písomnosť prevzal dňa
17.12.2012, navrhovateľ dňa 2.1.2013.
23. Dňa 4.1.2013 bolo súdu doručené podanie navrhovateľa, v ktorom žiadal
o vykonanie opravy chyby v písaní v uznesení tunajšieho súdu ako i odvolacieho súdu.
24. Dňa 30.1.2013 vyhotovil sudca pokyn na vydanie uznesenia podľa § 164 O.s.p.
25. Vyšší súdny úradník dňa 12.2013 vyhotovil opravné uznesenie č.k. 7C/66/2011-
84. Prípisom zo dňa 10.4.2013 bol spis predložený odvolaciemu súdu za účelom vydania
opravného uznesenia.
26. Krajský súd v Bratislave vydal opravné uznesenie č.k. 2Co/318/2012-86 dňa
30.4.2013. Predmetné uznesenie bolo následne na základe pokynu sudcu zo dňa 29.5.2013
doručované účastníkom konania a právoplatnosť nadobudlo dňa 25.6.2013.
27. Dodatkom k rozvrhu práce na rok 2013 č. 17 zo dňa 30.10.2013 bolo súdne
oddelenie „7C“ pridelené novému zákonnému sudcovi Mgr. Mgr. Miriam Plavčákovej.
28. Dňa 17.2.2015 vyhotovil sudca upozornenie na neprimeraný počet pridelených
vecí podľa § 30 ods. 4 zák. č. 385/2000 Z.z.
29. Dňa 14.8.2015 stanovil sudca termín pojednávania na 14.1.2016. Zároveň
vyhotovil písomný pokyn, aby boli účastníci konania vyzvaní na predloženie návrhov na
vykonanie dokazovania.
30. Dňa 16.11.2015 bola písomne vyhotovená vyššie uvedená výzva.
31. Písomným podaním zo dňa 08.1.2016 žalobca - sťažovateľ žiadal o odročenie
pojednávania pre kolíziu s iným pojednávaním.
32. mailom dňa 13.1.2016 súd žiadosti žalobcu/sťažovateľa vyhovel
33. pojednávanie vytýčené na 14.1.2016 bolo odročené na 18.04.2016 na základe
žiadosti žalobcu
34. úpravou zo dňa 27.1.2016 dal sudca pokyn na doručenie predvolania na
pojednávanie na 18.04.2016 - predvolanie bolo doručené žalobcovi 29.02.2016
35. mailom zo dňa 17.04.2016 žalobca žiadal opätovne o odročenie pojednávania
z dôvodu nepriaznivého zdravotného stavu
36. Dňa 18.04.2016 sa konalo pojednávanie s prejednaním veci v neprítomnosti
žalobcu na ktorom súd vyhlásil rozsudok
37. Dňa 18.5.2016 bol vyhlásený rozsudok odoslaný sporovým stranám
38. Dňa 06.07.2016 bolo súdu doručené odvolanie žalobcu voči rozsudku
39. Dňa 11.8.2016 dal sudca pokyn na vykonanie úkonov spojených s predložením
veci odvolaciemu súdu
40. Dňa 21.11.2016 bola vec predložená odvolaciemu súdu
41. Som toho názoru, že sťažnosť sťažovateľa nie je opodstatnená.
V súčasnosti je vec na tunajšom súde rozhodnutá a už bola predložená odvolaciemu
súdu, preto podľa môjho názoru nie je dôvodné odstraňovať nečinnosť tunajšieho súdu.
Vec mi bola pridelená Dodatkom č. 17/2013 dňa 6.11.2013 spolu s ďalšími cca 500
vecami.
Celkovú dĺžku konania ovplyvnila aj doba počas ktorej súd rozhodoval o procesnom
návrhu žalovaného na zastavenie konania z dôvodu litispendencie, vrátane pripojenia
viacerých spisov a následného odvolania voči rozhodnutiu, žiadosti žalobcu a odročenie
pojednávania a následné odročenie pojednávania a v neposlednom rade odvolanie žalobcu
voči rozsudku. Teda k predĺženiu konania prispeli značnou mierou aj sporové strany.»
3.3 Sťažovateľ prostredníctvom svojej splnomocnenej právnej zástupkyne na
uvedené vyjadrenie predsedníčky okresného súdu a zákonnej sudkyne nereagoval,
ústavnému súdu iba oznámil, že:
„(...) dávam Vám týmto na vedomie, že súhlasíme s upustením od ústneho
pojednávania danej veci.“
4. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona
o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa
s ich stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania
nemožno očakávať ďalšie objasnenie vo veci namietaného porušenia základného práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na
prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
5. Pokiaľ ide o chronológiu úkonov okresného súdu v napadnutom konaní, ktorá je
uvedená v bode I 3.2 tohto nálezu, možno konštatovať, že tieto skutkové okolnosti sa
spornými nestali, pretože ani sťažovateľ vo svojej replike nemal námietky proti takto
opísanému skutkovému stavu. Rovnaké relevantné skutočnosti zistil aj ústavný súd z obsahu
súvisiaceho spisu, preto z nich pri posudzovaní napadnutého konania vychádzal, avšak
opomenul duplicitné opísanie týchto úkonov.
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím
vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva
alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak
porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže
prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. (...)
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie
sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné
zadosťučinenie.
Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného
súdu v konaní o zaplatenie sumy 20 000 € z titulu náhrady nemajetkovej ujmy spôsobenej
nesprávnym úradným postupom súdneho exekútora vedenom pod sp. zn. 7 C 66/2011
dochádzalo k porušovaniu základného práva sťažovateľa (ako navrhovateľa)
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na
prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez
zbytočných prieťahov (...).
Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná (...).
Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“
garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva
(ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o „právo na prejednanie veci
v primeranej lehote“, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr.
Ústavný súd vo svojej rozhodovacej činnosti konštantne vychádza z názoru, že
účelom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej
neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu (napr.
Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo
alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované
v čl. 48 ods. 2 ústavy, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého
jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie
účastníka konania a postup súdu (napr. I. ÚS 41/02). V súlade s judikatúrou ESĽP ústavný
súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre
sťažovateľa (napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02). Podľa rovnakých kritérií ústavný
súd postupoval aj v danom prípade.
1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že dĺžka tohto
občianskoprávneho konania podľa názoru ústavného súdu nebola závislá od zložitosti veci.
Napokon, skutočnosť, že by napadnutá vec bola fakticky alebo právne zložitá, netvrdila ani
predsedníčka okresného súdu a rovnako tak neučinila ani zákonná sudkyňa v napadnutom
konaní.
2. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľa
v preskúmavanom konaní, ústavný súd okrem toho, že sťažovateľ opakovane požiadal
o odročenie nariadeného pojednávania, nezistil žiadnu významnú okolnosť, ktorá by mala
byť osobitne zohľadnená na jeho ťarchu pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov
došlo v predmetnom konaní k zbytočným prieťahom. Pokiaľ sťažovateľ vo veci podal
odvolanie, ústavný súd pripomína svoju ustálenú judikatúru, podľa ktorej využitie možností
daných účastníkom konania procesnými predpismi (napr. v aktuálnom čase podľa
Občianskeho súdneho poriadku) na uplatňovanie a presadzovanie ich práva v občianskom
súdnom konaní spôsobuje síce predĺženie priebehu konania, nemožno ho však kvalifikovať
ako postup, ktorého dôsledkom sú zbytočné prieťahy (napr. I. ÚS 31/01).
3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v predmetnej veci
a predovšetkým konštatuje, že okresný súd bol v napadnutom konaní bez akýchkoľvek
zákonných alebo iných relevantných dôvodov nečinný v období od 25. júna 2013
do 14. augusta 2015 (viac ako 2 roky).
Uvedená nečinnosť okresného súdu nie je ničím ospravedlniteľná, pretože počas viac
ako dvoch rokov okresný súd nevykonával vo veci úkony, ktoré mali smerovať
k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa sťažovateľ ako navrhovateľ v predmetnej veci
počas súdneho konania nachádza, čo je základným účelom práva zaručeného v citovanom
článku ústavy (pozri napr. I. ÚS 41/02). K uvedenej nečinnosti, a teda k zbytočným
prieťahom pritom nedošlo v dôsledku zložitosti veci a v zásade ani správania účastníkov,
ale v dôsledku postupu súdu. Na „objektívne okolnosti“, teda na množstvo „vybavovaných“
vecí, na ktoré v danej veci poukázala zákonná sudkyňa, nebolo možné prihliadať. Ústavný
súd už v podobných súvislostiach viackrát vyslovil (pozri napr. I. ÚS 23/03 a v ňom cit.
predchádzajúcu judikatúru ústavného súdu), že nedostatočné personálne obsadenie súdu
a nadmerné množstvo vecí, v ktorých sa musí zabezpečiť súdne konanie, by mohlo len
dočasne ospravedlniť vzniknuté prieťahy, a to len v tom prípade, ak sa na ten účel prijali
včas adekvátne opatrenia. Ústava v čl. 48 ods. 2 zaväzuje predovšetkým súdy ako garantov
spravodlivosti, aby prijali príslušné opatrenia umožňujúce prerokovanie veci – a teda
vykonanie spravodlivosti – bez zbytočných prieťahov. I keď nie všetky nástroje na
vyriešenie tzv. objektívnych okolností sa nachádzajú v dispozičnej sfére vedenia súdu či
konajúceho sudcu, nemožno systémové nedostatky v oblasti výkonu spravodlivosti
pripisovať na ťarchu účastníkov súdneho konania a mieru ochrany ich práva zaručeného
v čl. 48 ods. 2 ústavy oslabiť poukázaním na dlhodobo obmedzené personálne kapacity
príslušných súdov (pozri napr. I. ÚS 119/03). Okrem uvedeného ústavný súd opakovane
zdôraznil, že pri posudzovaní toho, či bolo porušené právo sťažovateľa na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov, posudzoval postup súdu, a nie to, či toto právo bolo porušené
činnosťou (nečinnosťou) alebo postupom konkrétneho sudcu vybavujúceho danú vec. Preto
pri posudzovaní odôvodnenosti sťažnosti nemožno prihliadnuť na skutočnosti označované
ako objektívne vo vyjadrení okresného súdu (I. ÚS 6/06).
Na námietku okresného súdu, že sťažnosť je neopodstatnená, pretože 18. apríla 2016
bol vo veci vyhlásený rozsudok, ústavný súd poznamenáva, že sťažnosť na ústavný súd
podal sťažovateľ 5. januára 2016, teda v čase, keď napadnuté konanie meritórne skončené
nebolo, preto nebolo možné prihliadnuť ani na túto námietku okresného súdu.
Vzhľadom na uvedené dôvody ústavný súd vyslovil porušenie práva sťažovateľa na
prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy
a v čl. 6 ods. 1 dohovoru, tak ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 1.
4. Pretože vo veci bol 18. apríla 2016 vyhlásený rozsudok, ústavný súd nevyhovel
návrhu sťažovateľa podľa § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde a o tomto návrhu
sťažovateľa rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto nálezu v bode 4.
5. Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho
základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.
Sťažovateľ požadoval priznať finančné zadosťučinenie vo výške 5 500 €, „teda
1.000,- EURO a viac za každý rok stavu právnej neistoty sťažovateľa o výsledok
kompenzačného konania o odškodnení obete porušenia práva zo strany Slovenskej
republiky“.
Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k záveru, že len konštatovanie
porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48
ods. 2 ústavy a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 dohovoru nie
je dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľa. Uznal preto za odôvodnené priznať mu aj
finančné zadosťučinenie podľa citovaného ustanovenia zákona o ústavnom súde, ktoré
podľa zásad spravodlivosti s prihliadnutím na všetky okolnosti zisteného porušenia práv
sťažovateľa považuje za primerané vo výške 1 500 €. Ústavný súd pritom prihliadol aj na
to, že cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je zmiernenie nemajetkovej ujmy, nie
prípadná náhrada škody (napr. II. ÚS 67/03), ako aj na to, že okresný súd v posudzovanom
konaní 18. apríla 2016 vo veci meritórne rozhodol.
Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní
primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,
je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia
ústavného súdu.
Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto
rozhodnutia v bode 2.
6. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených
prípadoch uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému
účastníkovi konania jeho trovy.
Sťažovateľ si uplatnil trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia advokátom za
dva úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia a spísanie sťažnosti
z 29. decembra 2015). Za dva úkony vykonané v roku 2015 patrí odmena v sume dvakrát po
139,83 € a režijný paušál dvakrát po 8,39 € (v zmysle § 1 ods. 3 a § 11 ods. 2 vyhlášky
Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách
advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov), preto trovy
právneho zastúpenia sťažovateľa predstavujú celkove sumu 296,44 €.
Vzhľadom na uvedené ústavný súd o uplatnených trovách konania sťažovateľa
rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 3 výroku tohto rozhodnutia.
7. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu
nemožno podať opravný prostriedok, treba pod „právoplatnosťou rozhodnutia“ uvedenou
vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 6. októbra 2017