Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
III. ÚS 612/2017
PDF · 155.8 KB
No categories available
III. ÚS 612/2017
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 10. októbra 2017
predbežne prerokoval sťažnosť zastúpeného
advokátkou JUDr. Ľubicou Balkovou, Železničná 11, Sučany, pre namietané porušenie
základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 36
ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, základného práva na rovnosť podľa čl. 47 ods. 3
Ústavy Slovenskej republiky a čl. 37 ods. 3 Listiny základných práv a slobôd v spojení
s čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a práva na spravodlivé
súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd rozsudkom Krajského súdu v Nitre č. k. 9 CoPr 2/2017-264 z 8. júna 2017 a takto
rozhodol:
Sťažnosť o d m i e t a pre nesplnenie zákonom
predpísaných náležitostí.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola
13. septembra 2017 doručená sťažnosť (ďalej len
„sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu podľa
čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a čl. 36 ods. 1 Listiny
základných práv a slobôd (ďalej len „listina“), základného práva na rovnosť podľa čl. 47
ods. 3 ústavy a čl. 37 ods. 3 listiny v spojení s čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6
ods. 1 dohovoru rozsudkom Krajského súdu v Nitre (ďalej len „krajský súd“) č. k.
9 CoPr 2/2017-264 z 8. júna 2017.
2. Z predloženej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ sa ako žalobca domáhal
na Okresnom súde Komárno (ďalej len „okresný súd“) určenia, že výpoveď žalovaného
(spoločnosti ) z 31. januára 2012 daná sťažovateľovi je neplatná
a jeho pracovný pomer založený pracovnou zmluvou z 29. novembra 2007 s dojednaným
pracovným zaradením samostatný prevádzkovo-technický pracovník na prevádzkovo-
technickom úseku trvá. Okresný súd rozsudkom č. k. 6 Cpr 1/2014-238 z 28. októbra 2016
žalobu sťažovateľa zamietol. Napriek jeho odvolaniu krajský súd rozhodnutie okresného
súdu napadnutým rozsudkom potvrdil.
3. Sťažovateľ nasmeroval svoju sťažnosť proti rozhodnutiu krajského súdu
a opätovne zopakoval a predostrel svoj vlastný pohľad na vec prezentovaný
pred všeobecnými súdmi. Citujúc z odôvodnenia rozhodnutia okresného súdu i krajského
súdu konštatuje, že ich závery sú „zjavná svojvôľa“ a skutkové zistenia „nemajú oporu
vo vykonanom dokazovaní“. Z uvedeného dôvodu je presvedčený, že došlo k porušeniu
jeho v záhlaví označených práv zaručených ústavou, listinou a dohovorom.
4. Na tomto základe sťažovateľ v petite žiada, aby ústavný súd nálezom takto
rozhodol:
„Krajský súd Nitra, v konaní vedenom pod sp. zn.: 9CoPr/2/2017, právoplatným
rozsudkom sp. zn.: 9CoPr/2/2017-264, IČS: 1112216844, zo dňa 08. 06. 2017, proti
ktorému nie je možný riadny ani mimoriadny opravný prostriedok, porušil právo
sťažovateľa na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 ústavy SR, článku 36 ods. 1 Listiny
základných práv a slobôd, porušil právo sťažovateľa na rovnosť účastníkov konania podľa
článku 47 ods. 3 ústavy SR, článku 37 ods. 3 Listiny základných práv a slobôd,, v spojení
2
s článkom 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd bez diskriminácie
založenej na akomkoľvej dôvode, porušenie práva sťažovateľa na spravodlivý súdny proces,
na spravodlivé súdne konanie, podľa článku 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd, v spojení s nesprávnymi právnymi závermi, zjavnou svojvôľou, ktoré
sú z ústavného hľadiska neakceptovateľné, v spojení s nezákonným poskytnutím právnej
ochrany nezákonnému postupu Okresného súdu Komárno, a nezákonnému rozhodnutiu
Okresného súdu Komárno, v konaní sp. zn.: 6Cpr/1/2014.
Rozsudok Krajského súdu Nitra, sp. zn.: 9CoPr/2/2017-264, IČS: 1112216844,
zo dňa 08. 06. 2017, zrušuje a vec vracia Krajskému súdu Nitra za účelom opätovného
prerokovania a rozhodnutia vo veci s tým, že v ďalšom postupe je súd viazaný právnymi
názormi Ústavného súdu SR.
Sťažovateľovi priznáva primerané finančné zadosťučinenie, vo výške 10 000,-eur,
ktoré mu je Krajský súd Nitra povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto
nálezu.
Krajský súd Nitra je povinný zaplatiť sťažovateľovi náhradu trov konania vo výške
podľa vyčíslenia, na účet advokátky, JUDr. Ľubice Balkovej, do 15. dní odo dňa
právoplatnosti nálezu.“
II.
5. Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
6. Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1
zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu
Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde.
3
7. Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých
prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,
neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy
podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.
8. Predpokladom úspešného uplatnenia námietky porušenia základných práv a slobôd
v konaní o sťažnosti podľa čl. 127 ústavy je splnenie všeobecných a osobitných náležitostí
vyplývajúcich z § 20 a § 50 zákona o ústavnom súde, ako aj ďalších procesných podmienok
vyplývajúcich z § 53 zákona o ústavnom súde. Pri preskúmavaní, či sťažnosť obsahuje
všetky zákonom predpísané náležitosti, ústavný súd v prvom rade poukazuje na § 20 ods. 1
zákona o ústavnom súde, z ktorého vyplýva, že každý návrh na začatie konania
pred ústavným súdom, a teda aj sťažnosť podľa čl. 127 ods. 1 ústavy musí byť odôvodnená.
9. Ústavný súd v tejto súvislosti už opakovane konštatoval, že zo vzájomnej väzby
medzi relevantnými ustanoveniami zákona o ústavnom súde [§ 20 ods. 1 a § 50 ods. 1
písm. a)] vyplýva, že sťažovateľ musí označiť základné práva a slobody, vyslovenia
porušenia ktorých sa domáha, nielen označením príslušných článkov ústavy, ale musí
ich konkretizovať aj skutkovo (m. m. IV. ÚS 124/08, IV. ÚS 146/08), t. j. uviesť,
z akých dôvodov malo dôjsť k ich porušeniu, a navrhnúť v tejto súvislosti dôkazy.
10. Pri predbežnom prerokovaní sťažnosti ústavný súd zistil, že hoci je sťažovateľ
v konaní pred ním zastúpený kvalifikovanou právnou zástupkyňou, ktorá koncipovala
aj samotnú sťažnosť, táto v podstate nie je vôbec odôvodnená. Prevažná časť sťažnosti
je venovaná opisu skutkového stavu sťažovateľovej veci, ktorú všeobecné súdy prerokúvali,
ako aj právnym názorom, ktoré okresný súd a krajský súd viedli k zamietnutiu
jeho žalobného návrhu. Následne sťažovateľ predostiera vlastné hodnotenie dôkazov
a svoj nesúhlas s právnymi závermi všeobecných súdov. Argumentáciu o porušení v záhlaví
označených práv a slobôd sústredil do niekoľkých bodov, pričom táto sa obmedzila
iba na strohé konštatovania o tom, že krajský súd (ale i okresný súd) „1. Porušil povinnosť
4
súdu podľa § 191 ods. 1 CSP, o spôsobe hodnotenia dôkazov súdom tým, že neprihliadli
na listinné dôkazy, neprihliadli na všetko, čo za konania vyšlo najavo, za preukázané prijali
tvrdenia odporcu, a skutkový stav, bez dôkazov, ktoré sú v zjavnom rozpore s listinnými
dôkazmi. 2. Porušil povinnosť súdu podľa § 215 ods. 1, 2, CSP, tým, že nerozhodli
na základe skutkového stavu zisteného z predložených a vykonaných dôkazov, čím odňali
sťažovateľovi zákonom upravené relevantné konanie súdu. 3. Porušil zákonné a ústavné
hodnoty, na ktorých je potrebné bezpodmienečne trvať v členskom štáte Európskej únie.
4. Porušil základný princíp podľa ČL. 2 ods. 1 CSP, spravodlivo chrániť ohrozené alebo
porušené práva a právom chránené záujmy. 5. Porušil základný princíp podľa ČL. 5
CSP tým, že zjavnému zneužitiu práva nezákonne poskytol nezákonnú právnu ochranu.
6. Porušil čl. 144 ods. 1 Ústavy SR, sudcovia sú pri výkone svojej funkcie nezávislí a pri
rozhodovaní sú viazaní ústavou, ústavným zákonom, medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7
ods. 2 a 5 a zákonom. 7. Porušil jurisdikčnú úlohu rozhodovať na základe právnych noriem,
byť nezávislý a nestranný, nielen od exekutívy, ale aj od strán, byť nezávislý a nestranný
aj v očiach strán. 8. Odňal záruky spravodlivého procesu, právo na spravodlivosť,
na rovnosť účastníkov konania, na odôvodnenie súdneho rozhodnutia, čo princípy
medzinárodného práva zakazujú. 9. Odňal záruky spravodlivého procesu tým, že porušil
povinnosť súdu zaoberať sa argumentami a dôkazmi, čo princípy medzinárodného práva
zakazujú. 10. Krajským súdom Nitra uvedené ďalšie dôvody na konštatovanie správnosti
dôvodov napadnutého rozhodnutia, nie sú pravdivé, nemajú oporu vo vykonanom
dokazovaní, sú svojvôľou súdu...“.
11. Ústavný súd konštatuje, že takéto odôvodnenie ústavnej sťažnosti (v znení
pripomínajúcom skôr opravný prostriedok, pozn.) neobsahuje čo i len jedinú konkrétnu
a určitú ústavnoprávne relevantnú námietku, ktorá by mala svedčiť v prospech záveru
o porušení niektorého z označených práv a slobôd sťažovateľa. Iba strohé konštatovanie
o porušení jeho práv, resp. nesúhlas s rozhodnutím všeobecného súdu nie je dostačujúcim
odôvodnením, na základe ktorého by ústavný súd mohol a mal preskúmať sťažovateľom
tvrdené porušenie ústavou, listinou či dohovorom garantovaného práva, ak chýbajú
objektívne okolnosti, ktoré by dovolili takýto záver aspoň na účely prijatia sťažnosti
na ďalšie konanie. Ústavný súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že kritika právnych záverov
všeobecných súdov pri poskytovaní ochrany subjektívnym právam účastníkov konania musí
5
mať v sťažnosti nevyhnutné prepojenie na základné práva a slobody sťažovateľa, a to nielen
na úrovni návrhu na rozhodnutie vo veci samej, ale aj v rovine odôvodnenia sťažnosti.
V opačnom prípade musí ústavný súd konštatovať nedostatočnosť odôvodnenia sťažnosti,
tak ako je to aj v prípade sťažovateľa.
12. V súvislosti s nedostatkom zákonom predpísaných náležitostí sťažnosti ústavný
súd pripomína, že tieto nie je povinný odstraňovať z úradnej povinnosti. Na takýto postup
slúži inštitút povinného právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom, pričom
z doterajšej rozhodovacej činnosti ústavného súdu jednoznačne vyplýva, ako ústavný súd
posudzuje nedostatok zákonom predpísaných náležitostí podaní účastníkov konania
(napr. IV. ÚS 77/08, I. ÚS 368/2010, III. ÚS 357/2010, II. ÚS 309/2010, I. ÚS 162/2010,
IV. ÚS 234/2010, III. ÚS 206/2010, IV. ÚS 159/2010, IV. ÚS 213/2010, IV. ÚS 134/2010).
Advokát zastupujúci svojho klienta pred ústavným súdom je v súlade s § 18 ods. 2 zákona
č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb.
o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov povinný
dôsledne využívať všetky právne prostriedky, a takto chrániť a presadzovať klientove práva
a záujmy. Tieto zákonom stanovené povinnosti advokáta vylučujú, aby ústavný súd
nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je povinný vykonať advokát tak, aby také úkony
boli objektívne spôsobilé vyvolať nielen začatie konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie
konanie, ak sú na to splnené zákonom ustanovené predpoklady. Osobitne to platí pre všetky
zákonom ustanovené náležitosti úkonov, ktorými začína konanie pred ústavným súdom
(napr. II. ÚS 117/05, IV. ÚS 267/08).
13. Zohľadniac uvedené skutočnosti ústavný súd pri predbežnom prerokovaní
konštatuje, že sťažnosť sťažovateľa nespĺňa požiadavky kvalifikovanej sťažnosti, ktorá
by zodpovedala požiadavkám vyvoditeľným z § 20 a § 50 zákona o ústavnom súde,
a preto jeho sťažnosť pri predbežnom prerokovaní odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.
6
14. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti bolo bezpredmetné rozhodovať o ďalších
návrhoch sťažovateľa v nej uplatnených, vrátane jeho návrhu na odklad vykonateľnosti
napadnutého rozhodnutia.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 10. októbra 2017
7