Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 612/2017

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 10. októbra 2017

predbežne prerokoval sťažnosť zastúpeného

advokátkou JUDr. Ľubicou Balkovou, Železničná 11, Sučany, pre namietané porušenie

základného práva na súdnu ochranu podľa a

ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, základného práva na rovnosť podľa čl. 47 ods. 3

a Listiny základných práv a slobôd v spojení

s čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a práva na spravodlivé

súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd rozsudkom Krajského súdu v Nitre č. k. -264 z 8. júna 2017 a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a pre nesplnenie zákonom

predpísaných náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

13. septembra 2017 doručená sťažnosť (ďalej len

„sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu podľa

(ďalej len „“) a Listiny

základných práv a slobôd (ďalej len „listina“), základného práva na rovnosť podľa čl. 47

ods. 3 a listiny v spojení s Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6

ods. 1 dohovoru rozsudkom Krajského súdu v Nitre (ďalej len „krajský súd“) č. k.

-264 z 8. júna 2017.

2. Z predloženej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ sa ako žalobca domáhal

na Okresnom súde Komárno (ďalej len „okresný súd“) určenia, že výpoveď žalovaného

(spoločnosti ) z 31. januára 2012 daná sťažovateľovi je neplatná

a jeho pracovný pomer založený pracovnou zmluvou z 29. novembra 2007 s dojednaným

pracovným zaradením samostatný prevádzkovo-technický pracovník na prevádzkovo-

technickom úseku trvá. Okresný súd rozsudkom č. k. -238 z 28. októbra 2016

žalobu sťažovateľa zamietol. Napriek jeho odvolaniu krajský súd rozhodnutie okresného

súdu napadnutým rozsudkom potvrdil.

3. Sťažovateľ nasmeroval svoju sťažnosť proti rozhodnutiu krajského súdu

a opätovne zopakoval a predostrel svoj vlastný pohľad na vec prezentovaný

pred všeobecnými súdmi. Citujúc z odôvodnenia rozhodnutia okresného súdu i krajského

súdu konštatuje, že ich závery sú „zjavná svojvôľa“ a skutkové zistenia „nemajú oporu

vo vykonanom dokazovaní“. Z uvedeného dôvodu je presvedčený, že došlo k porušeniu

jeho v záhlaví označených práv zaručených , listinou a dohovorom.

4. Na tomto základe sťažovateľ v petite žiada, aby ústavný súd nálezom takto

rozhodol:

„Krajský súd Nitra, v konaní vedenom pod sp. zn.: , právoplatným

rozsudkom sp. zn.: -264, IČS: 1112216844, zo dňa 08. 06. 2017, proti

ktorému nie je možný riadny ani mimoriadny opravný prostriedok, porušil právo

sťažovateľa na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 SR, článku 36 ods. 1 Listiny

základných práv a slobôd, porušil právo sťažovateľa na rovnosť účastníkov konania podľa

článku 47 ods. 3 SR, článku 37 ods. 3 Listiny základných práv a slobôd,, v spojení

2

s článkom 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd bez diskriminácie

založenej na akomkoľvej dôvode, porušenie práva sťažovateľa na spravodlivý súdny proces,

na spravodlivé súdne konanie, podľa článku 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd, v spojení s nesprávnymi právnymi závermi, zjavnou svojvôľou, ktoré

sú z ústavného hľadiska neakceptovateľné, v spojení s nezákonným poskytnutím právnej

ochrany nezákonnému postupu Okresného súdu Komárno, a nezákonnému rozhodnutiu

Okresného súdu Komárno, v konaní sp. zn.: .

Rozsudok Krajského súdu Nitra, sp. zn.: -264, IČS: 1112216844,

zo dňa 08. 06. 2017, zrušuje a vec vracia Krajskému súdu Nitra za účelom opätovného

prerokovania a rozhodnutia vo veci s tým, že v ďalšom postupe je súd viazaný právnymi

názormi Ústavného súdu SR.

Sťažovateľovi priznáva primerané finančné zadosťučinenie, vo výške 10 000,-eur,

ktoré mu je Krajský súd Nitra povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto

nálezu.

Krajský súd Nitra je povinný zaplatiť sťažovateľovi náhradu trov konania vo výške

podľa vyčíslenia, na účet advokátky, JUDr. Ľubice Balkovej, do 15. dní odo dňa

právoplatnosti nálezu.“

II.

5. Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

6. Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1

o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.

3

7. Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých

prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

8. Predpokladom úspešného uplatnenia námietky porušenia základných práv a slobôd

v konaní o sťažnosti podľa je splnenie všeobecných a osobitných náležitostí

vyplývajúcich z a , ako aj ďalších procesných podmienok

vyplývajúcich z . Pri preskúmavaní, či sťažnosť obsahuje

všetky zákonom predpísané náležitosti, ústavný súd v prvom rade poukazuje na § 20 ods. 1

, z ktorého vyplýva, že každý návrh na začatie konania

pred ústavným súdom, a teda aj sťažnosť podľa musí byť odôvodnená.

9. Ústavný súd v tejto súvislosti už opakovane konštatoval, že zo vzájomnej väzby

medzi relevantnými ustanoveniami [ a

písm. a)] vyplýva, že sťažovateľ musí označiť základné práva a slobody, vyslovenia

porušenia ktorých sa domáha, nielen označením príslušných článkov , ale musí

ich konkretizovať aj skutkovo (m. m. , ), t. j. uviesť,

z akých dôvodov malo dôjsť k ich porušeniu, a navrhnúť v tejto súvislosti dôkazy.

10. Pri predbežnom prerokovaní sťažnosti ústavný súd zistil, že hoci je sťažovateľ

v konaní pred ním zastúpený kvalifikovanou právnou zástupkyňou, ktorá koncipovala

aj samotnú sťažnosť, táto v podstate nie je vôbec odôvodnená. Prevažná časť sťažnosti

je venovaná opisu skutkového stavu sťažovateľovej veci, ktorú všeobecné súdy prerokúvali,

ako aj právnym názorom, ktoré okresný súd a krajský súd viedli k zamietnutiu

jeho žalobného návrhu. Následne sťažovateľ predostiera vlastné hodnotenie dôkazov

a svoj nesúhlas s právnymi závermi všeobecných súdov. Argumentáciu o porušení v záhlaví

označených práv a slobôd sústredil do niekoľkých bodov, pričom táto sa obmedzila

iba na strohé konštatovania o tom, že krajský súd (ale i okresný súd) „1. Porušil povinnosť

4

súdu podľa , o spôsobe hodnotenia dôkazov súdom tým, že neprihliadli

na listinné dôkazy, neprihliadli na všetko, čo za konania vyšlo najavo, za preukázané prijali

tvrdenia odporcu, a skutkový stav, bez dôkazov, ktoré sú v zjavnom rozpore s listinnými

dôkazmi. 2. Porušil povinnosť súdu podľa , , , tým, že nerozhodli

na základe skutkového stavu zisteného z predložených a vykonaných dôkazov, čím odňali

sťažovateľovi zákonom upravené relevantné konanie súdu. 3. Porušil zákonné a ústavné

hodnoty, na ktorých je potrebné bezpodmienečne trvať v členskom štáte Európskej únie.

4. Porušil základný princíp podľa ČL. 2 ods. 1 , spravodlivo chrániť ohrozené alebo

porušené práva a právom chránené záujmy. 5. Porušil základný princíp podľa ČL. 5

tým, že zjavnému zneužitiu práva nezákonne poskytol nezákonnú právnu ochranu.

6. Porušil SR, sudcovia sú pri výkone svojej funkcie nezávislí a pri

rozhodovaní sú viazaní , ústavným zákonom, medzinárodnou zmluvou podľa

ods. 2 a 5 a zákonom. 7. Porušil jurisdikčnú úlohu rozhodovať na základe právnych noriem,

byť nezávislý a nestranný, nielen od exekutívy, ale aj od strán, byť nezávislý a nestranný

aj v očiach strán. 8. Odňal záruky spravodlivého procesu, právo na spravodlivosť,

na rovnosť účastníkov konania, na odôvodnenie súdneho rozhodnutia, čo princípy

medzinárodného práva zakazujú. 9. Odňal záruky spravodlivého procesu tým, že porušil

povinnosť súdu zaoberať sa argumentami a dôkazmi, čo princípy medzinárodného práva

zakazujú. 10. Krajským súdom Nitra uvedené ďalšie dôvody na konštatovanie správnosti

dôvodov napadnutého rozhodnutia, nie sú pravdivé, nemajú oporu vo vykonanom

dokazovaní, sú svojvôľou súdu...“.

11. Ústavný súd konštatuje, že takéto odôvodnenie ústavnej sťažnosti (v znení

pripomínajúcom skôr opravný prostriedok, pozn.) neobsahuje čo i len jedinú konkrétnu

a určitú ústavnoprávne relevantnú námietku, ktorá by mala svedčiť v prospech záveru

o porušení niektorého z označených práv a slobôd sťažovateľa. Iba strohé konštatovanie

o porušení jeho práv, resp. nesúhlas s rozhodnutím všeobecného súdu nie je dostačujúcim

odôvodnením, na základe ktorého by ústavný súd mohol a mal preskúmať sťažovateľom

tvrdené porušenie , listinou či dohovorom garantovaného práva, ak chýbajú

objektívne okolnosti, ktoré by dovolili takýto záver aspoň na účely prijatia sťažnosti

na ďalšie konanie. Ústavný súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že kritika právnych záverov

všeobecných súdov pri poskytovaní ochrany subjektívnym právam účastníkov konania musí

5

mať v sťažnosti nevyhnutné prepojenie na základné práva a slobody sťažovateľa, a to nielen

na úrovni návrhu na rozhodnutie vo veci samej, ale aj v rovine odôvodnenia sťažnosti.

V opačnom prípade musí ústavný súd konštatovať nedostatočnosť odôvodnenia sťažnosti,

tak ako je to aj v prípade sťažovateľa.

12. V súvislosti s nedostatkom zákonom predpísaných náležitostí sťažnosti ústavný

súd pripomína, že tieto nie je povinný odstraňovať z úradnej povinnosti. Na takýto postup

slúži inštitút povinného právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom, pričom

z doterajšej rozhodovacej činnosti ústavného súdu jednoznačne vyplýva, ako ústavný súd

posudzuje nedostatok zákonom predpísaných náležitostí podaní účastníkov konania

(napr. , , , , ,

, , , , ).

Advokát zastupujúci svojho klienta pred ústavným súdom je v súlade s § 18 ods. 2 zákona

č. o advokácii a o zmene a doplnení

o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov povinný

dôsledne využívať všetky právne prostriedky, a takto chrániť a presadzovať klientove práva

a záujmy. Tieto zákonom stanovené povinnosti advokáta vylučujú, aby ústavný súd

nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je povinný vykonať advokát tak, aby také úkony

boli objektívne spôsobilé vyvolať nielen začatie konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie

konanie, ak sú na to splnené zákonom ustanovené predpoklady. Osobitne to platí pre všetky

zákonom ustanovené náležitosti úkonov, ktorými začína konanie pred ústavným súdom

(napr. , ).

13. Zohľadniac uvedené skutočnosti ústavný súd pri predbežnom prerokovaní

konštatuje, že sťažnosť sťažovateľa nespĺňa požiadavky kvalifikovanej sťažnosti, ktorá

by zodpovedala požiadavkám vyvoditeľným z a ,

a preto jeho sťažnosť pri predbežnom prerokovaní odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

6

14. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti bolo bezpredmetné rozhodovať o ďalších

návrhoch sťažovateľa v nej uplatnených, vrátane jeho návrhu na odklad vykonateľnosti

napadnutého rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. októbra 2017

7