Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 556/2017

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 8. novembra 2017

predbežne prerokoval sťažnosť , ,

zastúpenej advokátkou JUDr. Zuzanou Baloghovou, M. Madačova 7, Ružomberok, vo veci

namietaného porušenia základných práv podľa čl. 23 ods. 1 a 2, čl. 46 ods. 1 a 2 a čl. 49

a práva podľa Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd rozsudkom Okresného súdu Ružomberok č. k. -173

z 12. januára 2017 a konaním, ktoré mu predchádzalo, ako aj jeho uznesením sp. zn.

z 27. marca 2015 a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

19. septembra 2017 doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou

namietala porušenie svojich základných práv podľa a 2 Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“), a 2 a a práva podľa

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom

Okresného súdu Ružomberok (ďalej len „okresný súd“) č. k. -173

z 12. januára 2017 a konaním, ktoré mu predchádzalo, ako aj jeho uznesením

sp. zn. z 27. marca 2015 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutia“).

2. Pred vecným posúdením sťažnosti je ústavný súd najskôr povinný skúmať, či sú

naplnené všetky zákonom požadované náležitosti a či sú vôbec dané podmienky na jej

prerokovanie ustanovené

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“).

V prerokovávanom prípade k takému záveru nedospel. Obsah ústavnej sťažnosti

a rozhodnutia ňou napadnuté nebolo potrebné bližšie reprodukovať, pretože z ďalej

uvedených dôvodov bolo nutné sťažnosť odmietnuť pre oneskorenosť a nedostatok

právomoci ústavného súdu na jej prerokovanie ( ).

3. Podľa sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ

nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu

jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ

oprávnený podľa osobitných predpisov.

Podľa sťažnosť možno podať v lehote dvoch

mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom

zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ

mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť.

4. Pretože ústavný súd je viazaný petitom sťažnosti (§ 20 ods. 4 zákona o ústavnom

súde) a v ňom sťažovateľka kvalifikovane zastúpená advokátkou explicitne namieta

napadnuté rozhodnutie okresného súdu sp. zn. z 27. marca 2015 (o začatí

konania o nahradenie súhlasu otca na vycestovanie maloletej, pozn.), ktoré nadväzovalo na

uznesenie okresného súdu sp. zn. o predbežnom opatrení (toto rozhodnutie

v spojitosti s rozhodnutím odvolacieho súdu Krajského súdu v Žiline sp. zn.

z 29. apríla 2015 nadobudlo právoplatnosť 13. mája 2015, pozn.), v tejto časti je zrejmé, že

sťažnosť podala na ústavnom súde celkom zjavne po uplynutí 2-mesačnej lehoty (pozri

bod 1). Dvojmesačná lehota v zmysle ustanovenia má

kogentnú povahu, t. j. jej prípadné nedodržanie nemožno odpustiť (napr. ,

). Sťažnosť podľa nemožno považovať za časovo

neobmedzený právny prostriedok ochrany základných práv alebo slobôd

(napr. , , ). Ústavný súd musel preto sťažnosť

proti napadnutému rozhodnutiu okresného súdu sp. zn. z 27. marca 2015

odmietnuť ako oneskorene podanú ( ).

5. Ústavný súd v súvislosti s námietkami sťažovateľky proti napadnutému

rozhodnutiu okresného súdu č. k. -173 z 12. januára 2017 poukazuje na svoje

rozhodnutia, podľa ktorých všeobecné súdy sú primárne zodpovedné aj za dodržiavanie

základných práv a slobôd, ktoré alebo medzinárodná zmluva dotknutým fyzickým

osobám zaručuje, preto je právomoc ústavného súdu subsidiárna a nastupuje až vtedy, ak

nie je daná právomoc všeobecných súdov (porovnaj ). Ak ústavný súd pri

predbežnom prerokovaní sťažnosti zistí, že sťažovateľ sa ochrany svojich základných práv

alebo slobôd môže domôcť využitím jemu dostupných a účinných prostriedkov nápravy

pred iným (všeobecným) súdom, musí takú sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku

právomoci na jej prerokovanie (m. m. , , ,

, ). Za situácie, ak právny poriadok pripúšťa iné možnosti

nápravy uplatnením riadnych a mimoriadnych opravných prostriedkov podľa Civilného

sporového poriadku, nemožno sa domáhať ochrany svojich práv v konaní pred ústavným

súdom.

6. Keďže prijatiu sťažnosti na ďalšie konanie a rozhodnutiu ústavného súdu v merite

veci bráni v danom prípade nedostatok jeho právomoci, keďže ochranu sťažovateľkiným

právam vo vzťahu k zásahu do jej práv poskytoval krajský súd (v konaní o odvolaní, ktoré

sťažovateľka aj využila, a jej odvolaniu bolo aj vyhovené uznesením krajského súdu

sp. zn. z 31. mája 2017), odmietol ústavný súd jej sťažnosť v tejto časti pre

nedostatok svojej právomoci podľa . V tejto súvislosti je

potrebné dodať, že postup krajského súdu, ktorý posudzoval v rámci odvolacieho konania

prvostupňové rozhodnutie, sťažovateľka nenapáda.

7. Pokiaľ sťažovateľka namieta svoju ujmu v dôsledku nezákonného konania

a rozhodovania okresného súdu z dôvodu, že okresný súd nemohol konať „ex offo“, ale iba

na základe návrhu (čo napokon potvrdil aj odvolací súd, ktorý prvostupňové rozhodnutie

zrušil, a konanie z uvedeného dôvodu zastavil), tejto sa je možné domáhať v rámci konania

pred všeobecným súdom v zmysle o zodpovednosti za škodu

spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších

predpisov, a nie touto ústavnou sťažnosťou (v tomto ohľade bráni ústavnému súdu princíp

subsidiarity zakotvený v in fine za čiarkou „ak o ochrane týchto práv

a slobôd nerozhoduje iný súd“).

8. Vychádzajúc z uvedeného dospel ústavný súd k záveru, že v posudzovanom

prípade nemá právomoc na poskytnutie ústavnej ochrany v sťažovateľkinej veci, keďže

ochrana jej právam bola poskytnutá, alebo podľa bodu 7 môže byť poskytnutá v rámci

systému všeobecného súdnictva. Ústavný súd preto pri predbežnom prerokovaní sťažnosť

odmietol podľa v tejto časti pre nedostatok právomoci

na jej prerokovanie.

9. Z uvedených dôvodov (pozri bod 2) preto ústavný súd sťažnosť sťažovateľky

odmietol, a to bez prítomnosti účastníkov na neverejnom pojednávaní.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 8. novembra 2017