Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 584/2017

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-30

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 15. novembra

2017 predbežne prerokoval sťažnosť spoločnosti Slovenská patentová a doménová

kancelária, spol. s r.o., Zaježová 560, Pliešovce, zastúpenej advokátom JUDr. Petrom

Kočičkom, Advokátska kancelária Lion Law Partners s. r. o., Komenského 14A, Banská

Bystrica, vo veci namietaného porušenia jej základných práv podľa čl. 20, čl. 46 ods. 1 a 3

v spojení s a práv podľa Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského súdu v Žiline v konaní

vedenom pod sp. zn. z 25. júna 2015 a takto

rozhodol:

Sťažnosť spoločnosti Slovenská patentová a doménová kancelária, spol. s r.o.,

o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

1. augusta 2017 doručená sťažnosť spoločnosti Slovenská patentová a doménová kancelária,

spol. s r.o. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou v petite sťažnosti namieta porušenie svojich

základných práv podľa , a 3 v spojení s Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) a práv podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“) rozsudkom

Krajského súdu v Žiline (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

z 25. júna 2015 (ďalej aj „rozsudok krajského súdu“).

2. Sťažovateľka v sťažnosti podrobne opisuje skutkový stav a právne posúdenie veci

v konaní vedenom pred Okresným súdom Žilina (ďalej len „okresný súd“) pod sp. zn.

„o náhradu škody vo výške 15 663,13 € s prísl.“, ktoré po rozhodnutí

krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. , ktorým bol potvrdený

rozsudok okresného súdu z 19. februára 2014 vo výroku o zamietnutí návrhu vo zvyšku,

a následnom podaní dovolania bolo zavŕšené uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. z 31. januára 2017. Týmto

uznesením bolo dovolanie sťažovateľky proti napadnutému rozsudku krajského súdu

najvyšším súdom odmietnuté ako neprípustné podľa

v znení neskorších predpisov (ďalej len „Civilný sporový

poriadok“).

3. Sťažovateľka poukazuje na to, že rozsudok krajského súdu (aj okresného súdu,

pozn.) je arbitrárny a zjavne neodôvodnený, nepreskúmateľný a svojvoľný v dôsledku

„(ne)unesenia dôkazného bremena o výške uplatnenej položky skutočnej škody a v otázke

totožnosti uplatnenej položky ušlého zisku“ . Obdobne namieta „rozpor právneho názoru...

v medzitýmnom rozsudkom krajského súdu sp. zn. zo 17. 01. 2008

týkajúceho sa posúdenia nesprávneho úradného postupu Okresného súdu Zvolen

v porovnaní s právnym názorom podľa rozsudku sp. zn. zo dňa 25.06.2015

a s tým súvisiaci zásah do princípu právnej istoty v otázke záväznosti zaujatého právneho

názoru“ a tiež poukazuje na „formalistický výklad vykonaného znaleckého dokazovania

v otázke ušlého zisku pred jeho skutočnou obsahovou a výpovednou hodnotou

v materiálnom zmysle“.

4. Sťažovateľka v závere sťažnosti po zaujatí jej právneho názoru na danú vec

a odôvodnení namietaného porušenia označených základných práv podľa a práv

podľa dohovoru a dodatkového protokolu (bod 1) navrhuje, aby ústavný súd rozhodol

nálezom, v ktorom vysloví, že jej základné práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 46

ods. 1 , na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím súdu podľa

ods. 3 , na právnu istotu podľa , základné právo vlastniť majetok

podľa a práva zakotvené v dohovoru a v dodatkového

protokolu krajským súdom porušené boli. Okrem toho požaduje v petite zrušiť napadnutý

rozsudok krajského súdu (bod 1) a vec mu vrátiť na ďalšie konanie, ako aj priznať jej

náhradu trov právneho zastúpenia.

II.

5. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo

ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

6. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších prepisov (ďalej len „“)

každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa,

ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd

skúma, či dôvody uvedené v nebránia jeho prijatiu

na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie

nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením

bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne

neopodstatnený.

7. Ústavný súd predbežne prerokoval sťažnosť sťažovateľky a skúmal, či nie sú dané

dôvody uvedené v , ktoré bránia jej prijatiu na ďalšie

konanie. O zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti v zmysle judikatúry ústavného súdu ide

vtedy, keď namietaným postupom alebo rozhodnutím orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť

k porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď

pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi namietaným postupom alebo

rozhodnutím orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, ktorých porušenie sa

namietalo, alebo z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť možno preto

považovať tú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistí možnosť porušenia

označeného základného práva alebo slobody, ktorej reálnosť by mohol posúdiť po jej prijatí

na ďalšie konanie (, ).

8. Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má

právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná

nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych

právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti

nemu.

K namietanému porušeniu práv podľa a

dohovoru rozsudkom krajského súdu

9. Ústavný súd konštatuje, že sťažovateľka predmetnou sťažnosťou napadla v petite

sťažnosti iba rozsudok krajského súdu. Podľa ustáleného právneho názoru ústavného súdu

účelom práva na súdnu a inú právnu ochranu vrátane práva na spravodlivé konanie je

zaručiť každému prístup k súdu. Tomu zodpovedá povinnosť všeobecného súdu vo veci

konať a rozhodnúť (). Základné právo na súdnu a inú právnu ochranu podľa

, ako aj právo na spravodlivé súdne konanie podľa dohovoru

podľa stabilizovanej judikatúry ústavného súdu všeobecný súd nemôže porušiť, ak koná vo

veci v súlade s procesnoprávnymi predpismi upravujúcimi postupy v občianskoprávnom

konaní. Takýmto predpisom bol v znení

neskorších predpisov a v súčasnosti je ním .

10. Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu súčasťou práva na spravodlivý

súdny proces nie je to, aby účastník konania bol v akomkoľvek konaní pred všeobecným

súdom úspešný vrátane odvolacieho konania či konania o dovolaní. Z toho vyplýva, že

všeobecný súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom účastníka

konania. Procesný postoj účastníka konania zásadne nemôže bez ďalšieho dokazovania

implikovať povinnosť všeobecného súdu akceptovať jeho návrhy, procesné úkony a obsah

opravných prostriedkov a rozhodovať podľa nich. Všeobecný súd je však povinný na všetky

tieto procesné úkony primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom

reagovať v súlade s platným procesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu civilného

procesu, v ktorom účastník konania uplatňuje svoje nároky alebo sa bráni proti ich

uplatneniu, prípadne štádia civilného procesu (, ,

, ). Rovnako ústavný súd nie je zásadne oprávnený preskúmavať

a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov

viedli k rozhodnutiu vo veci samej, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi

bol alebo nebol náležite zistený skutkový stav a aké skutkové a právne závery

zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje

na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s , prípadne

medzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných slobodách (,

mutatis mutandis , , , ).

11. Z tohto postavenia ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať také

rozhodnutia všeobecných súdov, ak v konaní, ktoré mu predchádzalo, alebo samotným

rozhodnutím došlo k porušeniu základného práva alebo slobody, pričom skutkové a právne

závery všeobecného súdu môžu byť predmetom preskúmania vtedy, ak by vyvodené závery

boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné

a neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody

(, mutatis mutandis , , , ).

12. Pokiaľ ide o sťažovateľkou namietané porušenie základného práva na súdnu

ochranu podľa a práva na spravodlivé súdne konanie podľa

dohovoru označeným rozsudkom krajského súdu sp. zn. z 25. júna 2015,

ústavný súd predovšetkým konštatuje, že v danej veci krajský súd svoje rozhodnutie

zrozumiteľne a primeraným spôsobom odôvodnil (s. 7 až s. 10), dal jasnú odpoveď na

námietky sťažovateľky uvedené v bode 3 a jeho rozhodnutie v kontexte danej veci (pozri

bod 2, pozn.) teda nemožno v žiadnom prípade považovať za arbitrárne a ani celkom zjavne

neodôvodnené, ako sa mylne domnieva sťažovateľka.

13. Skutočnosť, že sťažovateľka sa s názorom krajského súdu nestotožňuje,

nepostačuje sama osebe na prijatie záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti

napadnutého rozhodnutia. Aj stabilná rozhodovacia činnosť ústavného súdu rešpektuje

názor, podľa ktorého nemožno právo na súdnu ochranu stotožňovať s procesným úspechom

(obdobne napr. , , , , ),

z čoho vyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym

názorom účastníkov konania vrátane ich dôvodov a námietok.

14. V rozsahu ďalších namietaných skutočností (napr. odňatia možnosti konať pred

súdom, nepreskúmateľnosti napadnutého rozsudku krajského súdu a ďalších), ktoré

vyplývajú aj z bodu 24 jej sťažnosti, tieto sťažnostné námietky sťažovateľky nie sú

spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia. K tomu je potrebné dodať,

že ústavný súd ani nemohol pre princíp subsidiarity zakotvený v

preskúmať tieto námietky, keďže sťažovateľka (je kvalifikovane zastúpená advokátom

pozn.) mala možnosť podať v tejto časti dovolanie (a aj to urobila), pričom uznesenie

najvyššieho súdu v petite sťažnosti, ktorým je ústavný súd viazaný (§ 20 ods. 4 zákona

o ústavnom súde), už nenapáda. Sťažovateľka navyše v sťažnosti uvádza v podstate tie isté

argumenty, ktoré uplatnila už v dovolacom konaní, a tak stavia ústavný súd do pozície

bežnej prieskumnej inštancie všeobecného súdnictva. Ústavný súd však nie je súdom vyššej

inštancie rozhodujúcim o opravných prostriedkoch v rámci sústavy všeobecných súdov.

15. Vychádzajúc zo sťažnosti s prihliadnutím na vecný (obsahový) rozmer

označených práv v bode 8 ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia týchto práv, ktorej

reálnosť by mohol posúdiť po eventuálnom prijatí sťažnosti na ďalšie konanie. Súčasne

taktiež ústavný súd nezistil ani žiadnu spojitosť medzi napadnutým rozsudkom krajského

súdu a namietaným porušením ďalších označených práv podľa , dohovoru

a dodatkového protokolu (pozri bod 1 a 4). V tomto rozsahu potom nemohli byť porušené

ani ostatné sťažovateľkou označené práva podľa a a

dodatkového protokolu.

16. Vzhľadom na to ústavný súd odmietol sťažnosť sťažovateľky vo vzťahu ku

krajskému súdu pre zjavnú neopodstatnenosť podľa

(bod 7).

17. Keďže sťažnosť bola odmietnutá ako celok, ústavný súd sa ďalšími návrhmi

sťažovateľky (bod 4) nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 15. novembra 2017