Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 693/2017

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu

21. novembra 2017 predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti MEDI-HOM,

spol. s r. o., Raková 615/33, Limbach, zastúpenej advokátom JUDr. Martinom Abrahámom,

advokátska kancelária, Koceľova 25, Bratislava, vo veci namietaného porušenia

jej základného práva na súdnu ochranu podľa

a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp. zn.

z 11. marca 2016 a postupom a rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

sp. zn. zo 6. júna 2017 a takto

rozhodol:

Sťažnosť obchodnej spoločnosti MEDI-HOM, spol. s r. o., o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

20. septembra 2017 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti MEDI-HOM, spol. s r. o.,

Raková 615/33, Limbach (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie svojho

základného práva na súdnu ochranu zaručeného

(ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Krajského súdu v Bratislave

(ďalej len „krajský súd“) sp. zn. z 11. marca 2016 (ďalej len „napadnutý

rozsudok súdu prvej inštancie“) a rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej

len „najvyšší súd“) sp. zn. zo 6. júna 2017 (ďalej len „napadnutý rozsudok

najvyššieho súdu“).

Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka sa žalobou podanou na krajskom súde

domáhala preskúmania zákonnosti žalovaného, ktorým jej bola uložená pokuta

v sume 330 €. Krajský súd v označenej veci rozhodol napadnutým rozsudkom súdu prvej

inštancie tak, že žalobu sťažovateľky zamietol. Proti označenému rozsudku súdu prvej

inštancie podala sťažovateľka odvolanie, o ktorom rozhodol najvyšší súd napadnutý

rozsudkom tak, že rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správne.

Sťažovateľka vo svojej sťažnosti vyjadruje nespokojnosť s označenými

rozhodnutiami všeobecných súdov v jej veci. Tvrdí, že napadnuté rozsudky krajského súdu

a najvyššieho súdu sú vecne nesprávne, arbitrárne, ignorujúce jej závažné námietky

vznesené ešte v správnom konaní.

K včasnosti podania svojej sťažnosti sťažovateľka uvádza, že napadnutý rozsudok

najvyššieho súdu jej bol doručený „17. 7. 2017“. Vychádzajúc z uvedeného je sťažovateľka

toho názoru, že „končí dvojmesačná lehota na podanie ústavnej sťažnosti podľa § 53 ods. 3

dňom 18. 9. 2017, čím preukazujeme, že bola v predmetnom

konaní dodržaná“.

V závere sťažnosti sťažovateľka na základe svojej argumentácie navrhla, aby ústavný

súd nálezom vyslovil porušenie jej označených práv napadnutým rozsudkom súdu prvej

inštancie, postupom a napadnutým rozsudkom najvyššieho súdu, označené rozhodnutia

všeobecných súdov zrušil, priznal jej finančné zadosťučinenie v sume 3 000 € a náhradu

trov právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv

2

alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej

zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným

zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každú sťažnosť predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

sťažovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní sťažnosti ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25

ods. 2 nebránia jej prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc,

návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy

podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd

na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd

môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Pokiaľ ide o napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, ústavný súd poukazuje

na princíp subsidiarity podľa , z ktorého vyplýva, že právomoc

ústavného súdu je daná iba vtedy, ak o ochrane základných práv a slobôd nerozhoduje iný

súd. Ústavný súd preto konštatuje, že nemá právomoc preskúmať označený rozsudok súdu

prvej inštancie, keďže ho už meritórne preskúmal na základe odvolania najvyšší súd, ktorý

bol oprávnený a zároveň povinný poskytnúť sťažovateľke ochranu jej právam.

Z uvedeného dôvodu ústavný súd sťažnosť v časti smerujúcej proti rozsudku súdu

prvej inštancie odmietol podľa pre nedostatok

právomoci na jej prerokovanie (m. m. , , ,

).

Pokiaľ ide o napadnutý rozsudok najvyššieho súdu, ústavný súd poukazuje na § 53

ods. 3 , podľa ktorého sťažnosť možno podať v lehote dvoch

mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom

zásahu...

Nedodržanie uvedenej lehoty je zákonom ustanoveným dôvodom na odmietnutie

sťažnosti ako podanej oneskorene podľa . V prípade

podania sťažnosti po uplynutí zákonom ustanovenej lehoty neumožňuje zákon o ústavnom

súde zmeškanie tejto lehoty odpustiť, pretože to kogentné ustanovenie § 53 ods. 3 zákona

o ústavnom súde neumožňuje (napr. m. m. , , ).

Napadnutý rozsudok najvyššieho súdu bol podľa vyjadrenia samotnej sťažovateľky

doručený 17. júna 2017. Ústavný súd v súčinnosti s krajským súdom uvedenú informáciu

verifikoval a konštatuje, že napadnutý rozsudok najvyššieho súdu v rovnaký deň nadobudol

aj právoplatnosť, pričom sťažnosť sťažovateľky bola ústavnému súdu doručená

až 20. júna 2017. Z obálky kuriérskej spoločnosti jednoznačne vyplýva,

že zásielka bola identifikovaná jedinečným číslom (čiarovým kódom, pozn.) a prijatá

na prepravu 19. septembra 2017 o 16.21 h. Keďže posledný deň lehoty v okolnostiach veci

pripadol na nedeľu, t. j. 17. septembra 2017, posledným dňom lehoty na podanie sťažnosti

bol 18. september 2017. Z uvedeného vyplýva, že sťažovateľka sa dostala do omeškania

s podaním sťažnosti, ktoré v zmysle citovanej judikatúry nemožno odpustiť. Ústavný súd

preto predmetnú sťažnosť v tejto časti odmietol ako oneskorene podanú.

Nad rámec uvedeného ústavný súd dodáva, vychádzajúc z obsahu sťažnosti,

že predmetom sporu v okolnostiach prípadu bolo zaplatenie sumy 330 €. V danom prípade

by bolo nevyhnutné zohľadniť intenzitu namietaného porušenia (jeho ústavnoprávny

rozmer), ktorá by odôvodňovala vyslovenie porušenia základného práva sťažovateľky

na súdnu ochranu podľa , ako aj práva na spravodlivé súdne konanie

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Namietaná suma, o ktorú bola, resp. mala byť sťažovateľka

ukrátená, zjavne nedosahuje ani desaťnásobok minimálnej mzdy, teda sumy, ktorá je

aj vo sfére všeobecného súdnictva považovaná za bagateľnú [pozri § 422 ods. 1 písm. a)

4

v znení neskorších predpisov], ktorý

ustanovuje desaťnásobok minimálnej mzdy ako podmienku prípustnosti dovolania proti

právoplatným rozhodnutiam odvolacieho súdu vo veciach týkajúcich sa peňažného plnenia.

Ústavný súd už pri svojej rozhodovacej činnosti vyslovil, že ak sťažnosť smeruje

proti rozhodnutiu, v ktorom ide zjavne o bagateľnú sumu, poskytnutie ústavnoprávnej

ochrany sťažovateľovi prichádza do úvahy len v celkom výnimočných prípadoch, v ktorých

došlo k porušeniu základných práv alebo slobôd v mimoriadne závažnom rozsahu [intenzite

(, , )].

Ústavný súd preto konštatuje, že aj v prípade, ak by sťažnosť sťažovateľky bola

podaná v lehote, existoval by dôvod na jej odmietnutie z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku sa už ústavný súd ďalšími návrhmi

formulovanými sťažovateľkou v petite sťažnosti nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 21. novembra 2017