Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 511/2017

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-25

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 5. decembra 2017

v senáte zloženom z predsedu Petra Brňáka a zo sudkyne Marianny Mochnáčovej a sudcu

Milana Ľalíka prerokoval sťažnosť , zastúpeného

Advokátskou kanceláriou Prachová & Partners, s. r. o., Miletičova 21, Bratislava, v mene

ktorej koná konateľka a advokátka JUDr. RNDr. Silvia Prachová, vo veci namietaného

porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

a práva na prejednanie záležitosti v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane základných práv a ľudských slobôd postupom

Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

1. Základné právo na prerokovanie jeho veci bez zbytočných

prieťahov podľa a práva na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn.

p o r u š e n é b o l i .

2. Krajskému súdu v Bratislave p r i k a z u j e, aby v konaní vedenom pod sp. zn.

konal bez zbytočných prieťahov.

3. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 2 000 €

(slovom dvetisíc eur), ktoré j e Krajský súd v Bratislave p o v i n n ý vyplatiť mu do

dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Krajský súd v Bratislave j e p o v i n n ý uhradiť trovy

konania v sume 468,51 € (slovom štyristošesťdesiatosem eur a päťdesiatjeden centov) do

dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu na účet Advokátskej kancelárie Prachová &

Partners, s. r. o., Miletičova 21, Bratislava.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením

z 9. októbra 2017 prijal na ďalšie konanie sťažnosť (ďalej len

„sťažovateľ“) podľa Z.

z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), ktorou namietal

porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

(ďalej len „“) a práva na prejednanie svojej

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len

„krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej aj „napadnuté konanie“).

2. Sťažovateľ v podanej sťažnosti uvádza, že v konaní vedenom na krajskom súde

pod sp. zn. sa ako žalobca domáha preskúmania rozhodnutia žalovanej

Sociálnej poisťovne č. 3904-30/2013-BA z 10. apríla 2013. Sťažovateľ namieta nečinnosť

súdu, ktorý od predloženia znaleckého posudku znalca ,

sťažovateľom 26. augusta 2014 nekoná. Sťažovateľ opakovane krajský súd žiadal, aby vo

veci konal, no bezúspešne, preto podal predsedovi krajského súdu sťažnosť na prieťahy

v konaní. Krajský súd listom z 24. augusta 2017 reagoval na predmetnú sťažnosť s tým, že

vyhodnotil sťažnosť na prieťahy v konaní za obdobie od 14. novembra 2014 do dňa jej

vybavenia za dôvodnú. Napriek uvedenej sťažnosti sa podľa sťažovateľa vo veci nekoná.

3. Sťažovateľ na základe skutočností uvedených v sťažnosti navrhuje, aby ústavný

súd vyslovil porušenie jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, prikázal krajskému súdu konať bez zbytočných prieťahov,

priznal sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie v sume 5 000 eur, ako aj náhradu

trov právneho zastúpenia na účet jeho právneho zástupcu.

4. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadril predseda krajského

súdu, ktorý vo svojom vyjadrení k dôvodnosti sťažnosti podaním sp. zn.

z 2. novembra 2017 uviedol:

„Súdne konanie v právnej veci navrhovateľa: ,

, proti odporcovi: Sociálna poisťovňa - ústredie, Ul. 29. augusta č. 8. 813 63

Bratislava, vedené pod sp. zn. , bolo predložené na Krajskom súde v Bratislave

dňa 16.05.2013.

Krajský súd v Bratislave dňa 23.05.2013 vyzval odporkyňu Sociálnu poisťovňu -

ústredie Bratislava, aby sa vyjadrila k opravnému prostriedku navrhovateľa v lehote 15 dní.

Podaním doručeným súdu dňa 19.07.2013 odporkyňa oznámila, že posúdenie zdravotného

stavu navrhovateľa na účely úrazovej renty posudkovým lekárom Sociálnej poisťovne -

ústredie so sídlom v Trenčíne sa uskutoční dňa 31.07.2013 a vyjadrenie k opravnému

prostriedku bude zaslané po doručení lekárskej správy. Následne dňa 20.08.2013 bolo súdu

doručené vyjadrenie k opravnému prostriedku.

Dňa 06.02.2014 bola odporkyni zaslaná výzva - urgencia na vyjadrenie k návrhu

a zaslanie úplného administratívneho spisu. Odporkyňa podaním zo dňa 21.02.2014

oznámila, že požiadala o vypracovanie dvoch znaleckých posudkov v odbore zdravotníctvo

a farmácia. Dňa 31.03.2014 bolo súdu doručené vyjadrenie k opravnému prostriedku

navrhovateľa zo dňa 10.05.2013.

Následne bolo vo veci nariadené pojednávanie na deň 29.04.2014, avšak

splnomocnená zástupkyňa navrhovateľa (dcéra navrhovateľa)

požiadala z časových dôvodov o ospravedlnenie z pojednávania, nakoľko v ten istý deň, t. j.

29.04.2014 mala pojednávanie v trestnej veci. Pojednávanie dňa 29.04.2014 bolo odročené

na termín 06.06.2014. Nariadené pojednávanie na deň 06.06.2014 bolo odročené na

neurčito za účelom poskytnutia lehoty navrhovateľovi na zaslanie písomného stanoviska

k doplnenému dokazovaniu zo strany znalcov v lehote 60 dní. Dňa 27.08.2014 bol súdu

doručený znalecký posudok zo dňa 08.08.2014, vypracovaný na základe požiadavky

právničky zo dňa 25.07.2014, ktorý bol následne dňa 08.09.2014

zaslaný odporkyni s tým, aby sa v lehote 30 dní od doručenia výzvy vyjadrila. Dňa

06.10.2014 odporkyňa zaslala súdu vyjadrenie a stanovisko k znaleckému posudku.

Dňa 21.10.2014 bolo navrhovateľovi a splnomocnenej zástupkyni navrhovateľa

zaslané vyjadrenie odporkyne a predvolanie na pojednávanie na deň 14.11.2014.

Splnomocnená zástupkyňa navrhovateľa e-mailom zo dňa 12.11.2014 oznámila, že

navrhovateľ nie je schopný sa dostaviť zo zdravotných dôvodov na nariadené pojednávanie

a v prílohe zaslala potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti navrhovateľa. Po

uvedenom oznámení splnomocnenej zástupkyne bolo pojednávanie odročené na neurčito.

Zákonná sudkyňa ďalej uviedla, že dňa 18.10.2017 bolo vo veci nariadené

pojednávanie na deň 05.12.2017.

Na základe vyššie uvedeného nariadeného pojednávania dodávam, že v lehote do

08.12.2017 Vám Krajský súd v Bratislave písomne oznámi, či bolo vo veci rozhodnuté alebo

sa vo veci bude ďalej konať.

Na záver zákonná sudkyňa podotýka, že vybavuje aj staršiu agendu v dôchodkových

veciach 10Sd a 10Scud, agendu v správnych veciach v registri 9Sp a od 01.07.2016 aj

agendu 7Sa, ktorá zahŕňa i veci s urýchleným konaním vo veciach zaistenia, kde je

stanovená lehota na vybavenie 7 pracovných dní, ako aj správnu agendu v azylových

veciach 7SaZ. kde je stanovená lehota na rozhodnutie o správnej žalobe do 90 dní od jej

doručenia.

Súčasne si Vám, vážený pán sudca spravodajca, dovoľujem uviesť chronológiu

procesných úkonov Krajského súdu v Bratislave v predmetnom konaní:

- dňa 16.05.2013 - predloženie veci Krajskému súdu v Bratislave

- dňa 23.05.2013 - zaslaná výzva na vyjadrenie sa k opravnému prostriedku

navrhovateľa adresovaná odporkyni (Sociálna poisťovňa - ústredie Bratislava)

- dňa 06.02.2014 - zaslaná výzva odporkyni - urgencia na vyjadrenie sa k návrhu

a zaslanie úplného administratívneho spisu

- dňa 03.04.2014 - nariadenie pojednávania na deň 29.04.2014

- dňa 29.04.2014 - odročenie pojednávania na deň 06.06.2014

- dňa 06.06.2014 - odročenie pojednávania na neurčito za účelom poskytnutia lehoty

navrhovateľovi na zaslanie písomného stanoviska k doplnenému dokazovaniu zo

strany znalcov v lehote 60 dní

- dňa 08.09.2014 - odporkyni zaslaná výzva na vyjadrenie sa v lehote 30 dní

k znaleckému posudku a vyjadreniu navrhovateľa

- dňa 21.10.2014 - navrhovateľovi a splnomocnenej zástupkyni navrhovateľa zaslané

vyjadrenie odporkyne a predvolanie na pojednávanie na deň 14.11.2014

- dňa 14.11.2014 - odročenie pojednávania na neurčito

- dňa 18.10.2017-nariadenie pojednávania na deň 05.12.2017.“

5. K stanovisku krajského súdu sa vyjadril sťažovateľ listom z 21. novembra 2017,

v ktorom uviedol, že je toho názoru, že stanovisko krajského súdu jednoznačne potvrdzuje

tvrdenia sťažovateľa o bezdôvodnom porušovaní ním označených práv (bod 1) postupom

krajského súdu. Sťažovateľ uvádza, že „... od predloženia veci Krajskému súdu v Bratislave

uplynulo 4,5 roka. Odo dňa, kedy bol zaslaný a Krajským súdom v Bratislave znalecký

posudok prevzatý, žalobca niekoľkokrát žiadal Krajský súd v Bratislave, aby vo veci konal,

pričom z informácií, ktorými žalobca disponuje vo veci došlo k zmene sudcu dvakrát – od

JUDr. Peťovskej vec prevzala JUDr. Richterová, následne JUDr. Jurgošová, pričom JUDr.

Richterová ani JUDr. Jurgošová vo veci vôbec nekonali.“.

S poukazom na viaceré rozhodnutia ústavného súdu považuje sťažovateľ

odôvodnenie prieťahov v konaní predsedom krajského súdu nadmernou zaťaženosťou súdu

za irelevantné a nedostačujúce.

6. Krajský súd vo svojom vyjadrení z 2. novembra 2017 súhlasil s upustením od

ústneho pojednávania. Podobne sa vyjadril aj sťažovateľ, ktorý vyjadril súhlas s upustením

od ústneho pojednávania vo svojom vyjadrení z 21. novembra 2017.

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom

súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ich

vyjadreniami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania

nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

7. Ústavný súd podľa rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

8. Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho

záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým

a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo

záväzkoch.

9. Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov garantovaného v osvojil judikatúru Európskeho súdu pre

ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie

záležitosti v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú

odlišnosť (, , ).

10. Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je

odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia

štátneho orgánu. Samotným prerokovaním veci na súde alebo inom štátnom orgáne sa

právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstráni. K odstráneniu stavu právnej

neistoty dochádza spravidla až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného štátneho

orgánu. Priznanie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zakladá povinnosť

súdu aj sudcu na organizovanie práce tak, aby sa toto právo objektívne realizovalo

(, ). Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký

procesný postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli

ktorému sa účastník obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie. Táto povinnosť súdu

a sudcu vychádza z v znení

neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), ktorý súdom prikazuje, aby postupovali v konaní

tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá a aby predchádzali zbytočným

prieťahom, z v znení

neskorších predpisov, podľa ktorého správny súd sám určuje poradie jednotlivých

procesných úkonov tak, aby konanie pred ním bolo rýchle a hospodárne, a ďalej z § 157

ods. 1 , podľa ktorého súd postupuje v konaní tak, aby sa mohlo rozhodnúť rýchlo

a hospodárne, spravidla na jedinom pojednávaní s prihliadnutím na povahu konania.

11. Judikatúra ESĽP a ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom

prípade bolo alebo nebolo porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa , sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti

každého jednotlivého prípadu, a to najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť

veci, správanie účastníkov konania a postup súdu (napr. ). V súlade

s judikatúrou ESĽP ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci)

v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (napr. , ,

). Podľa rovnakých kritérií postupoval aj v danom prípade.

12.1 Pokiaľ ide o kritérium zložitosti veci, ústavný súd bral do úvahy aj

v predmetnom prípade skutkový stav veci a platnú právnu úpravu (,

) relevantnú na rozhodnutie. Na základe týchto hľadísk ústavný súd toto

konanie, predmetom ktorého bolo preskúmanie rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ústredia

vo veci posúdenia nároku sťažovateľa na úrazovú rentu nehodnotil ako právne zložité

konanie. Pre účely konania bolo síce potrebné vyhotovenie znaleckých posudkov, táto

skutočnosť však nemala podstatný vplyv na samotnú dĺžku napadnutého konania. Po

právnej stránke ide o štandardnú vec patriacu do rozhodovacej agendy správneho súdnictva.

Prípadnú zložitosť veci nenamietal ani krajský súd vo svojom vyjadrení k prijatej sťažnosti.

12.2 Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľa

v preskúmavanej veci, ústavný súd nezistil, že by sa sťažovateľ neprimeraným spôsobom

podieľal na namietanej dĺžke konania. Sťažovateľ bol v konaní aktívny a tiež podal

sťažnosť na zbytočné prieťahy v konaní predsedovi krajského súdu, ktorý ju vyhodnotil ako

dôvodnú.

12.3 Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom krajského súdu v predmetnej veci,

pričom zbytočné prieťahy v konaní posudzoval ako celok s prihliadnutím na všetky

okolnosti prípadu vrátane významu predmetného konania pre jeho účastníkov. Pokiaľ ide

o postup krajského súdu, ústavný súd zistil, že súdne konanie sa začalo podaním opravného

prostriedku 16. mája 2013, doteraz nie je právoplatne skončené a stav právnej neistoty

sťažovateľa nie je odstránený. Z predloženého obsahu súdneho spisu v konaní sp. zn.

ústavný súd zistil vykonanie takmer totožných procesných úkonov, ako uviedol

krajský súd v chronológii doručenej v jeho vyjadrení. Krajský súd vykonával úkony

priebežne, efektívne a bez zbytočných prieťahov až do 14. novembra 2014, keď odročil

hlavné pojednávanie na neurčito. Od tohto dňa nevykonal krajský súd žiaden procesný úkon

a je absolútne nečinný po dobu viac ako 3 roky. Až po podaní tejto sťažnosti sťažovateľom

nariadil krajský súd pojednávanie na 5. december 2017. Ústavný súd preto konštatoval, že

v napadnutom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní z dôvodu neodôvodnenej

nečinnosti krajského súdu po dobu viac ako 3 roky.

13. V tejto súvislosti ústavný súd nemohol akceptovať ani obranu krajského súdu

spočívajúcu v nedostatočnom personálnom obsadení súdu a množstve napadnutých vecí,

pretože podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu (napr. , alebo

) nadmerné množstvo vecí, v ktorých štát musí zabezpečiť konanie, ako aj

skutočnosť, že Slovenská republika nevie alebo nemôže v čase konania zabezpečiť

primeraný počet sudcov alebo ďalších pracovníkov na súde, ktorý oprávnený subjekt

požiadal o odstránenie svojej právnej neistoty, nemôžu byť dôvodom na zmarenie

uplatnenia práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a v konečnom dôsledku

nezbavujú štát zodpovednosti za pomalé konanie spôsobujúce zbytočné prieťahy v súdnom

konaní. Personálne obsadenie súdu, jeho organizácia, vysoký počet vecí v príslušnom

oddelení, ako i optimalizácia súdnictva teda nie sú dôvodmi, pre ktoré by malo byť

ospravedlnené, tolerované a ústavne udržateľné porušovanie základného práva sťažovateľa

podľa a práva podľa dohovoru.

14. Ústavný súd vzhľadom na všetky hore uvedené skutočnosti preto vyslovil, že

postupom krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. bolo porušené

základné právo sťažovateľa podľa a právo podľa dohovoru,

tak ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 1.

15. Ústavný súd zároveň prikázal okresnému súdu podľa

a podľa konať vo veci bez zbytočných

prieťahov, lebo konanie nie je dosiaľ právoplatne skončené (pozri bod 2 výroku tohto

rozhodnutia).

16. Ústavný súd môže priznať tomu, koho základné právo alebo sloboda sa porušili,

aj primerané finančné zadosťučinenie ( , zákona o ústavnom

súde). Sťažovateľ žiadal priznať primerané finančné zadosťučinenie v sume 5 000 €, ktoré

však nijako neodôvodnil, len poukázal na to, že „výška náhrady v peniazoch je predmetom

voľnej úvahy súdu...“. Uviedol tiež, že „Základ pre výpočet náhrady nemajetkovej ujmy

závisí od počtu rokov konania, pričom celková suma má byť zvýšená vzhľadom na predmet

konania, či má predmet konania pre sťažovateľa určitý význam ako je tomu v prípadoch

týkajúcich sa rodinného práva.“. Podľa ak ústavný súd

rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo

alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od

právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

17. Vzhľadom na okolnosti danej veci a predmet sporu, teda aký význam má

predmetné konanie pre sťažovateľa ako účastníka konania, ústavný súd dospel k názoru, že

len konštatovanie porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote

zaručeného čl. 6 ods. 1 dohovoru nie je dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľa.

Vzhľadom na zistenú dobu nečinnosti krajského súdu považoval ústavný súd za potrebné

rozhodnúť aj o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia. Zároveň však ústavný súd

pri rozhodovaní o výške priznaného primeraného finančného zadosťučinenia prihliadol na

to, že sťažovateľ v podanej sťažnosti neuviedol žiadne relevantné dôvody odôvodňujúce

priznanie finančného zadosťučinenia v požadovanej výške. Z týchto dôvodov ústavný súd

preto uznal za odôvodnené priznať sťažovateľovi finančné zadosťučinenie, ktoré

s prihliadnutím na všetky okolnosti zisteného porušenia práv sťažovateľa, ako aj na predmet

konania a sťažovateľom požadovanú sumu považuje za primerané vo výške 2 000 € (výrok

tohto rozhodnutia v bode 3).

18. Ústavný súd podľa rozhodol o úhrade trov

konania sťažovateľa, ktoré mu vznikli v súvislosti s jeho právnym zastupovaním

Advokátskou kanceláriou Prachová & Partners, s. r. o., Miletičova 21, Bratislava, v mene

ktorej koná advokátka a konateľka JUDr. RNDr. Silvia Prachová, ktorá si ich uplatnila

spolu za tri úkony právnej služby v celkovej sume 441,99 €.

19. Ústavný súd pri rozhodovaní o priznaní trov konania vychádzal z priemernej

mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2016, ktorá

bola 884 €. Sťažovateľovi, ktorý bol vo veci namietaných porušení práv úspešný, vznikli

trovy konania z dôvodu jeho právneho zastúpenia advokátkou v súlade s § 1 ods. 3, § 11

ods. 3, § 13a ods. 1 písm. a) a c) a § 16 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti

Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie

právnych služieb v znení neskorších predpisov. Úhradu priznal za tri úkony právnej služby

(prevzatie a prípravu zastúpenia, podanie sťažnosti, vyjadrenie), a to za každý úkon po

147,33 €, čo spolu s paušálnou náhradou niektorých hotových výdavkov 3 x 8,84 € za každý

úkon právnej služby predstavuje sumu 468,51 € (výrok rozhodnutia v bode 4).

20. Priznanú úhradu trov právneho zastúpenia je krajský súd povinný uhradiť na účet

právneho zástupcu sťažovateľa ( v spojení s

) v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu ( zákona

o ústavnom súde).

21. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie

je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 5. decembra 2017