Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 623/2017

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 5. decembra 2017

predbežne prerokoval sťažnosť , , zastúpeného

advokátkou JUDr. Oľgou Michalíkovou, Jarková 3116/89, Prešov, vo veci namietaného

porušenia jeho základného práva podľa a práva

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd „postupom

Krajského súdu v Bratislave č. k. a postupom Okresného súdu Bratislava II

číslo konania “ a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a pre nesplnenie zákonom predpísaných

náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

13. novembra 2017 doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“) na

začatie konania v zmysle § 49 a nasl. zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“), ktorou sa sťažovateľ okrem iného domáhal v petite zrušenia v záhlaví uvedeného

rozhodnutia odvolacieho súdu s odôvodnením, že postupom krajského súdu a okresného

súdu v označených konaniach došlo k porušeniu základného práva na súdnu ochranu podľa

(ďalej len „“) a práva na spravodlivé súdne

konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej

len „dohovor“).

2. V úvode sťažnosti sťažovateľ označuje ako porušovateľov „Okresný súd

Bratislava II..., Krajský súd v Bratislave a Najvyšší súd SR č. k. “. Po opísaní

skutkového a právneho stavu v konaní „o ochranu osobnosti a náhradu nemajetkovej

ujmy“, v ktorom nebol úspešný a jeho žaloba bola zamietnutá a bola mu uložená povinnosť

zaplatiť žalovanému náhradu trov právneho zastúpenia v sume 1 808,99 €, ako aj trovy

odvolacieho konania v sume 184,69 €, sťažovateľ namieta, že bolo porušené jeho „základné

ľudské právo na súdnu ochranu a spravodlivý súdny proces, bez zbytočných prieťahov“

najmä v konaní pred súdom prvej inštancie tým, že nebolo vykonané riadne dokazovanie.

Vydané rozhodnutie podľa neho nebolo „vecne správne ani vydané správnym postupom“

a spočívalo v nesprávnom právnom posúdení veci.

3. K sťažnosti boli pripojené ako prílohy uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky (ďalej len „najvyšší súd“) špecifikované v bode 2 (nesprávne, pozn.), uznesenie

ústavného súdu sp. zn. zo 17. augusta 2016, sťažnosť na prieťahy

z 25. februára 2010 a vyjadrenie „okresného súdu...“ z 23. júna 2010.

4. Sťažovateľ žiadal v petite sťažnosti vysloviť porušenie ním označených práv

podľa a dohovoru (bod 1) postupom Krajskému súdu v Bratislave (ďalej len „krajský

súd“) a Okresného súdu Bratislava II (ďalej aj „okresný súd“) v označených konaniach

v záhlaví sťažnosti a súčasne navrhuje zrušiť rozsudok krajského súdu sp. zn.

z 22. marca 2016. Domáha sa aj priznania finančného zadosťučinenia

v sume 30 000 € a úhrady trov právneho zastúpenia.

II.

5. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom

súde ústavný súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa

návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré

nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým

zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

6. Predpokladom úspešného uplatnenia námietky porušenia základných práv a slobôd

v konaní o sťažnosti podľa je splnenie všeobecných a osobitných náležitostí

vyplývajúcich z a , ako aj ďalších procesných podmienok

vyplývajúcich z .

7. Ústavný súd vychádzajúc z obsahu sťažnosti konštatuje, že sťažnosť napriek tomu,

že sťažovateľ je zastúpený advokátkou, nespĺňa náležitosti kvalifikovaného návrhu

na začatie konania pred ústavným súdom ustanovené v § 20 ods. 1, 2 a 4 a § 50 ods. 1 až 3

.

8. Podľa návrh na začatie konania sa ústavnému

súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadne

proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu

a navrhované dôkazy. Návrh musí podpísať navrhovateľ (navrhovatelia) alebo jeho (ich)

zástupca. Podľa k návrhu na začatie konania sa musí

pripojiť splnomocnenie na zastupovanie navrhovateľa advokátom, ak tento zákon

neustanovuje inak. V splnomocnení sa musí výslovne uviesť, že sa udeľuje na zastupovanie

pred ústavným súdom. Podľa ústavný súd je viazaný

návrhom na začatie konania okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone.

Ustanovenie sa v celom rozsahu vzťahuje aj na sťažnosť

podľa a nasl. . Podľa zákona o ústavnom

súde sťažnosť okrem všeobecných náležitostí uvedených v § 20 musí obsahovať označenie,

ktoré základné práva alebo slobody sa podľa tvrdenia sťažovateľa porušili. Podľa § 50 ods.

2 k sťažnosti sa pripojí kópia právoplatného rozhodnutia, opatrenia

alebo dôkaz o inom zásahu. Podľa ak sa sťažovateľ

domáha primeraného finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z

akých dôvodov sa ho domáha.

9. Z už uvedeného (body 7 a 8) vyplýva, že ústavný súd má v ústave a v zákone

o ústavnom súde presne definované právomoci, uplatnenie ktorých je viazané na splnenie

viacerých formálnych aj vecných náležitostí návrhu na začatie konania (čl. 127 ods. 1

, a a nasl. ). Inak povedané, každý návrh bez

výnimky musí spĺňať všeobecné náležitosti. Všeobecné náležitosti sa týkajú formy a obsahu

návrhu.

10. V tomto prípade ústavný súd zistil, že sťažnosť sťažovateľa je nejasná

a nezrozumiteľná a jej odôvodnenie nekorešponduje s návrhom na rozhodnutie (petitom),

ktorým je ústavný súd viazaný (týka sa to najmä práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov, ktorého porušenie sťažovateľ namieta, ako aj premietnutia najvyššieho súdu ako

porušovateľa jeho práv z odôvodnenia sťažnosti do jej petitu, pozn.). Tento petit, ako to

vyplýva z bodov 2 a 4, je neurčitý a nepresný.

11. Okrem toho predložené splnomocnenie v prílohe je síce podpísané sťažovateľom

a jeho právnou zástupkyňou, ale jeho znenie je identické so splnomocnením, aké bolo

predložené sťažovateľom vo veci sp. zn. , pričom toto je datované

„30.06.2016“, z čoho vyplýva, že ide o splnomocnenie, ktoré sa týkalo predošlej veci

v konaní pred ústavným súdom. Pripojené splnomocnenie (z roku 2016), ktoré sťažovateľ

udelil advokátke ešte pred rozhodovaním najvyššieho súdu označovaného v sťažnosti ako

porušovateľa jeho práv, ústavný súd preto nepovažuje za také, ktoré je splnením uvedenej

zákonnej požiadavky.

Nemenej závažným nedostatkom je to, že sťažovateľ so sťažnosťou, ktorú

koncipovala jeho právna zástupkyňa (advokátka), nedoručil napadnuté rozhodnutie

krajského súdu (ani prvostupňové rozhodnutie okresného súdu, pozn.), proti ktorým

sťažnosť smerovala a ktorých preskúmania, resp. vyslovenia označených práv ich postupom

sa domáha v petite sťažnosti.

12. V súvislosti s uvedenými nedostatkami (body 10 a 11) ústavný súd pripomína, že

tieto nie je povinný odstraňovať z úradnej povinnosti. Na takýto postup slúži inštitút

povinného právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom, pričom z doterajšej

rozhodovacej činnosti ústavného súdu jednoznačne vyplýva, ako ústavný súd posudzuje

nedostatok zákonom predpísaných náležitostí podaní účastníkov konania (napr.

, , , , ,

, , , , ).

13. Ústavný súd už vo svojom uznesení sp. zn. z 11. mája 2005

uviedol: „Podľa o advokácii a o zmene a doplnení

o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení

neskorších predpisov advokát je povinný dôsledne využívať všetky právne prostriedky,

a takto chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta. Tieto povinnosti advokáta vylučujú,

aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je povinný vykonať advokát tak,

aby také úkony boli objektívne spôsobilé vyvolať nielen začatie konania, ale aj prijatie

sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to splnené zákonom ustanovené predpoklady.

Osobitne to platí pre všetky zákonom ustanovené náležitosti úkonov, ktorými začína

konanie pred ústavným súdom.“ Aj tu naďalej zostáva v platnosti zásada „vigilantibus iura

scripta sunt“, t. j. bdelým patrí právo, a to o to zvlášť, ak ide o osoby práva znalé (napr.

advokáta).

14. Ústavný súd z uvedených dôvodov a so zreteľom na kvalifikované právne

zastúpenie sťažovateľa konštatuje, že sťažnosť nespĺňa náležitosti predpísané zákonom

o ústavnom súde, a preto ju z uvedeného dôvodu odmietol už pri jej predbežnom

prerokovaní ( ).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 5. decembra 2017