Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 744/2017

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-21

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 5. decembra 2017

predbežne prerokoval sťažnosť , ,

zastúpenej advokátkou Mgr. Evou Braxatorisovou, advokátska kancelária, Trenčianska 17,

Bratislava, vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu a inú právnu ochranu

podľa , základného práva na prerokovanie veci

v primeranej lehote podľa , práva na spravodlivé

súdne konanie zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd, práva na spravodlivý proces podľa čl. 47 Charty základných práv Európskej únie,

práva na rešpektovania súkromného a rodinného života podľa čl. 7 Charty základných práv

Európskej únie, základného práva na ochranu pred neoprávneným zasahovaním

do súkromného a rodinného života podľa , práva

na ochranu súkromia podľa čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd,

práva na ochranu pred neľudským a ponižujúcim zaobchádzaním podľa

Slovenskej republiky a podľa čl. 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

postupom Okresného súdu Dunajská Streda v konaní vedenom pod sp. zn.

a Krajského súdu v Trnave v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho uznesením

č. k. -324 z 15. novembra 2016 a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 13. marca

2017 doručená sťažnosť , (ďalej len

„sťažovateľka“), doplnená písomným podaním z 22.marca 2017, ktorou namieta porušenie

základného práva na súdnu a inú právnu ochranu zaručeného v

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného

v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len

„dohovor“), základného práva na prerokovanie veci v primeranej lehote podľa čl. 48 ods. 2

, práva na spravodlivý proces podľa Charty základných práv Európskej únie

(ďalej len „charta“), práva na rešpektovania súkromného a rodinného života podľa čl. 7

charty, základného práva na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného

a rodinného života podľa , právo na ochranu súkromia podľa

dohovoru, práva na ochranu pred neľudským a ponižujúcim zaobchádzaním podľa čl. 19

ods.1 a podľa dohovoru postupom Okresného súdu Dunajská streda (ďalej len

„okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. a Krajského súdu v Trnave

(ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho uznesením č. k.

-324 z 15. novembra 2016.

2. Sťažovateľka v sťažnosti uviedla:

„... Sťažovateľka je v trestnom konaní vedenom najskôr pred Okresným súdom

Dunajská Streda a po 9 rokoch vyšetrovania a konania právoplatne skončenom na

Krajskom súde Trnava, poškodenou osobou v zmysle ustanovenia .

Predmetom trestného konania bol zločin týrania blízkej a zverenej osoby zo strany manžela,

resp. neskôr bývalého manžela...

... Okresný súd v Dunajskej Strede rozhodol prvýkrát o obžalobe OP Dunajská

Streda dňa 14.4.2014, ktoré rozhodnutie bolo Krajským súdom v Trnave zrušené a vrátené

na opätovné rozhodnutie z dôvodu, že je nepreskúmateľné. Krajský súd vytkol súdu prvého

stupňa, že rozsudok neobsahuje všetky vykonané dôkazy a nevyhodnocuje ich samostatne

ani vo vzájomnej logickej súvislosti. Na odstránenie rozporov poukázal na nevyhnutnosť

vypočutia znalcov. Okresný súd v Dunajskej Strede následne rozhodoval opätovne

rozsudkom zo dňa 8.2. 2016, kde postupoval síce rovnakým spôsobom ako mu vytkol

Krajský súd Trnava, v ďalšom odvolacom konaní napriek tomu Krajský súd Trnava

odvolanie uznesením -324 dňa 15.11.2016 zamietol a rovnaké vady súdu

prvého stupňa už nevytkol...

... Okresný súd Dunajská Streda a následne aj Krajský súd v Trnave sa pri svojom

rozhodovaní vôbec nezaoberali všetkými dôkazmi, ktoré boli v trestnom konaní

produkované, dôkazy nielen vyberali tak, aby vyhovovali konštrukcii obhajoby a tie ktoré

nevyhovovali úplne opomenuli, ale aj tie, ktoré do rozhodnutia pojali, uvádzali selektívne,

tak, aby opäť podporovali len obhajobu. Zjavné rozpory v jednotlivých výpovediach ako aj

logické vady tvrdení, súdy ignorovali. Obsah odôvodnenia oboch rozhodnutí odporuje

základným pravidlám uvažovania a logického vyhodnocovania faktov a dôkazov, a bez

akýchkoľvek objektívnych dôvodov sú vyhodnocované v neprospech poškodenej. Namiesto o

reálne dôkazy sa rozhodnutia súdov opierajú o vyfabulované interpretácie či názory, ktoré

neboli žiadnym spôsobom podložené...

... Súd prvého stupňa a rovnako odvolací súd vyhodnotil dokazovanie tak, že

absolútne ignoroval dôkazy svedčiace v neprospech obžalovaného a zaoberal sa len tými

dôkazmi a tými časťami dôkazov, ktoré svedčili v jeho prospech, navyše ako dôkazy prijal aj

účelové tvrdenia a nadinterpretácie, ktoré uprednostnil pred odôvodnenými a logicky

konštruovanými a vzájomne sa dopĺňajúcimi dôkazmi osôb a inštitúcií, ktorý preukázateľne

konali na podklade dlhodobo získavaných a vyhodnocovaných údajov a podkladov...

... Odôvodnenie rozhodnutí, ktoré nespĺňajú základné kritéria pre rozhodovaciu

činnosť súdov a je svojvoľné, pokiaľ ide o ich obsah aj dedukcie, ktoré sa neopiera o

dokazovanie, ale selektívne si osvojuje tvrdenia obvineného či iných osôb bez toho, aby mali

základ v procesné správnom postupe, predstavuje porušenia práva na spravodlivý proces...

... Konania týkajúce sa zločinov týrania blízkej osoby, vzhľadom na ich závažné

dôsledky v súkromnom a rodinnom živote a sfére ľudskej dôstojnosti, sa majú vyšetrovať

prioritne a urýchlene. Ženy, ktoré sú vystavené násiliu zo strany ich blízkych osôb, sú

považované za kategóriu zvlášť zraniteľných osôb, kde majú štáty tzv. pozitívny záväzok

tieto skutky riadne vyšetriť a chrániť takéto osoby pred dôsledkami násilia. Oneskorené a

dlho trvajúce rozhodovanie orgánov činných v trestnom konaní, vrátane súdov, predstavuje

sekundárnu viktimizáciu a predstavujú samo osebe zásah do práv na ochranu súkromného a

rodinného života a ľudskej dôstojnosti, keďže dochádza k dlhodobej aktualizácii

nepríjemných zážitkov, konfrontácií s páchateľom a nemožnosti vyliečiť sa z tráum

spôsobených násilím zo strany intímnych partnerov. Zo strany súdov však nedošlo k

sekundárnej viktimizácie len v dôsledku neprimerane dlhého konania, ale aj takého

vyhodnotenia dokazovania a vyslovenia záverov, ktoré nemajú oporu v objektívnej

skutočnosti a preberajú tvrdenia obžalovaného, čím následky jeho konania nielen

zintenzívňujú, ale doslova schvaľujú...

... Princíp spravodlivého procesu môže byť dodržaný len tam, kde súd pri

rozhodovaní dodrží zákonný postup pri rozhodovaní o právach a povinnostiach osôb. Súd

musí nielen meritórne správne vo veci rozhodnúť a správne aplikovať hmotnoprávne

predpisy, ale takéto rozhodnutie musí vychádzať výlučne z bezvýhradného rešpektovanie

všetkých procesných predpisov a postupov, ktoré sa na konanie vzťahujú...

... Základnému právu na konanie bez zbytočných prieťahov nezodpovedá akýkoľvek,

hoci aktívny postup súdu, ale len ten, do ktorého sa premieta zásada hospodárnosti súdneho

konania, rešpektovanie ktorej je nevyhnutným predpokladom rýchleho a účinného

poskytnutia právnej ochrany...

... Trestné konanie, v ktorom ide o obzvlášť závažný zločin týrania, má práve povahu

konaní, ktoré vzhľadom na závažné následky na psychike žien, sa považujú za prioritné

konania. Dĺžka konania 10 rokov od momentu, kedy došlo ku skutkom, ktoré boli

predmetom obžaloby, je nezlučiteľná nielen s právom na spravodlivý súdny proces a

prejednanie veci v primeranej lehote, ale v dôsledku neprimeranej dĺžky a opätovného

konania vo veci dochádzal k systematickým zásahom do práva na ochranu pred

neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života a práva na ochranu pred

neľudským zaobchádzaním...“

3. Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie

rozhodol nálezom takto:

„Základné práva , nar. , na súdnu a inú právnu

ochranu podľa SR, na prerokovanie veci v primeranej lehote podľa

SR, práva na spravodlivý proces podľa Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd, na spravodlivý proces podľa čl. 47 Charty základných

práv Európskej únie, na ochranu proti neoprávneným zasahovaním do súkromného a

rodinného života podľa SR práva na ochranu súkromia podľa

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, práva podľa čl. 7 Charty

základných práv Európskej únie, práva na ochranu pred neľudským a ponižujúcim

zaobchádzaním podľa čl. 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 19

ods. 1 SR konaním Okresného súdu Dunajská Streda v konaní a

konaním Krajského súdu v Trnave v konaní porušené boli.

Uznesenie Krajského súdu v Trnave -324 zo dňa 15.11.2016 sa zrušuje a

vracia sa na opätovné konanie.

Okresný súd Dunajská Streda a Krajský súd v Trnave sú povinní konať vo veci bez

zbytočných prieťahov.

Okresný súd Dunajská Streda a Krajský súd v Trnave je povinný zaplatiť

, nar. , sumu 25 000 Eur (dvadsaťpäťtisíc Eur) do 1 mesiaca od

právoplatnosti tohto nálezu z titulu spôsobenej nemajetkovej ujmy.

Sťažovateľke sa priznáva náhrada trov konania, ktorú sú Okresný súd Dunajská

Streda a Krajský súd v Trnave povinní zaplatiť k rukám právnej zástupkyne Mgr. Evy

Braxatorisovej do 1 mesiaca od právoplatnosti tohto nálezu“.

4. Ústavný súd ako nezávislý súdny orgán ochrany ústavnosti rozhoduje podľa

o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú

porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd

vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola

vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje

iný súd.

5. Ústavný súd v súlade s § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

6. Jednou zo základných podmienok prijatia sťažnosti na ďalšie konanie je jej

podanie v lehote ustanovenej v . Táto lehota je

dvojmesačná a začína plynúť od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo

upovedomenia o inom zásahu, pričom pri opatrení alebo inom zásahu sa počíta odo dňa,

keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť. Nedodržanie tejto lehoty

je zákonom ustanoveným dôvodom na odmietnutie sťažnosti ako podanej oneskorene (§ 25

ods. 2 ). V prípade podania sťažnosti po uplynutí zákonom

ustanovenej lehoty neumožňuje zmeškanie tejto lehoty odpustiť

( , podobne aj , , ,

, ).

7. Sťažovateľka v konaní pred ústavným súdom namieta porušenie svojich v záhlaví

označených základných práv podľa , dohovoru a charty postupom okresného súdu

a krajského súdu, pričom v samotnom petite žiada zrušiť uznesenie krajského súdu č. k.

-324 z 15. novembra 2016 (ďalej aj „uznesenie“), ktoré je logickým vyústením

činnosti krajského súdu v relevantnom trestnom konaní. Sťažnosťou napadnutým

uznesením krajský súd zamietol odvolanie okresného prokurátora proti oslobodzujúcemu

rozsudku okresného súdu, ktorým bol obžalovaný (manžel, resp. bývalý sťažovateľky)

oslobodený vo všetkých bodoch obžaloby. Ústavný súd vlastným šetrením zistil, že

uznesenie (právoplatné vyhlásením 15. novembra 2016, pozn.), bolo doručené sťažovateľke

ako poškodenej v trestnom konaní 29. decembra 2016. Je zrejmé, že vo vzťahu

k požadovanému zrušeniu uznesenia krajského súdu č. k. -324 z 15. novembra

2016 sťažnosť nespĺňa jednu z podmienok prijatia sťažnosti na ďalšie konanie, a to

podmienku včasnosti jej podania. Sťažnosť sťažovateľky bola ústavnému súdu doručená

13. marca 2017 a následne doplnená 22. marca 2017, t. j. po uplynutí ustanovenej

dvojmesačnej lehoty odo dňa doručenia uznesenia krajského súdu sťažovateľke, teda

oneskorene.

8. Ústavný súd pri svojej rozhodovacej činnosti opakovane vyslovil právny názor,

že sťažnosť podľa nemožno považovať za časovo neobmedzený právny

prostriedok ochrany základných práv alebo slobôd (, , ,

, , ).

9. Keďže zmeškanie lehoty nemožno odpustiť (bod 6) a sťažovateľke táto lehota

do dňa podania jej sťažnosti zjavne uplynula, ústavný súd odmietol jej sťažnosť podľa § 25

ods. 2 z dôvodu jej oneskoreného podania.

10. Pokiaľ sťažovateľka namietala porušenie základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov zaručeného v , nemožno poprieť, že trestné

konanie, v ktorom vystupovala ako poškodená, trvalo neprimerane dlho. Takisto však

nemožno ponechať bez povšimnutia, že sťažovateľka nevyužila svoje právo domáhať sa

ochrany svojho práva na prejednanie veci v primeranej lehote už oveľa skôr.

11. Sťažovateľka sa prakticky až do podania sťažnosti o svoju vec z hľadiska jej

trvania nezaujímala, dokonca nevyužila ani právny prostriedok, na ktorého uplatnenie mala

právo podľa o súdoch a o zmene a doplnení niektorých

zákonov v znení neskorších predpisov, t. j. podať sťažnosť na prieťahy v konaní predsedovi

okresného súdu. Pritom sťažnosť na prieťahy adresovaná orgánu štátnej správy súdov

zohráva významnú preventívnu funkciu, ako účinný prostriedok na to, aby sa predišlo

zásahu do základných práv, a v prípade, že už k zásahu došlo, aby sa v porušovaní týchto

práv ďalej nepokračovalo (napr. m. m. , ). Sťažovateľka tak

nepostupovala v súlade so zásadou „vigilantibus iura scripta sunt“ [t. j. „práva patria len

bdelým (pozorným, ostražitým, opatrným, starostlivým)“, teda tým, ktorí sa aktívne

zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv], ktorá vyžaduje, aby aj strana sporu sledovala

svoje subjektívne práva a robila také kroky, v dôsledku ktorých by nedochádzalo k ich

ohrozovaniu a poškodzovaniu.

12. Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu (napr. , )

sa ochrana základnému právu podľa poskytuje v konaní pred ústavným

súdom len vtedy, ak v čase uplatnenia tejto ochrany porušovanie tohto základného práva

označenými orgánmi verejnej moci (v posudzovanom prípade okresným súdom a krajským

súdom) ešte mohlo trvať. Ak v čase, keď sťažnosť bola doručená ústavnému súdu, už

nemohlo dochádzať k namietanému porušovaniu označeného základného práva postupom

okresného súdu a krajského súdu, ústavný súd sťažnosť zásadne odmietne ako zjavne

neopodstatnenú ( ). Navyše zjavná neopodstatnenosť

sťažnosti, prostredníctvom ktorej sťažovateľka namieta porušenie svojho základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa , môže vyplývať

aj z toho, že porušenie tohto základného práva sa namieta v takom konaní pred všeobecným

súdom, v ktorom už príslušný súd meritórne rozhodol pred podaním sťažnosti ústavnému

súdu podľa (m. m. ). Vychádza pritom z toho,

že účelom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu

právnej neistoty, v ktorej sa nachádza fyzická osoba alebo právnická osoba domáhajúca sa

rozhodnutia orgánu verejnej moci, ktorý (účel) sa dosiahne právoplatným rozhodnutím

().

13. Keďže ústavný súd sťažnosť odmietol ako celok, a to sčasti ako oneskorene

podanú a sčasti ako zjavne neopodstatnenú, bolo už bez právneho významu zaoberať sa

ďalšími návrhmi sťažovateľky.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 5. decembra 2017