Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 753/2017

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-17

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 20. decembra 2017

v senáte zloženom z predsedu Ladislava Orosza, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu

Lajosa Mészárosa (sudca spravodajca) predbežne prerokoval sťažnosť ,

, zastúpenej advokátom JUDr. Tiborom Šafárikom, advokátska

kancelária, Štúrova 20, Košice, vo veci namietaného porušenia základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky postupom Okresného súdu Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn.

(predtým sp. zn. ) a postupom Krajského súdu v Bratislave

v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 29. februára

2016 doručená sťažnosť (ďalej aj „sťažovateľka“), ktorou namieta

porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa (ďalej len „“) postupom Okresného

súdu Bratislava III (ďalej aj „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

(predtým sp. zn. ) a postupom Krajského súdu v Bratislave (ďalej aj „krajský

súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

2. Z obsahu sťažnosti vyplynulo:

«Ing. je navrhovateľkou v spore s Ministerstvom zdravotníctva SR

o náhradu škody, uplatňovanej z titulu nesprávneho úradného postupu podľa Zákona

č.

Návrh na začatie konania podala 16.7.2004.

Prvostupňový súd na niekoľkých pojednávaniach vypočul účastníkov a súc už vopred

rozhodnutý žalobu zamietnuť, vykonal formálne dokazovanie prostredníctvom dokladov

a administratívneho spisu. Pri plnej zodpovednosti za svoje tvrdenie som toho názoru spolu

so sťažovateľkou, že sudkyňa nedokázala vyvinúť úsilie, aby sa v nevyhnutnom rozsahu

oboznámila s množstvom detailov, predstavujúcich „úradný postup“ ako spor rozhodujúcu

otázku. V takmer absurdnej atmosfére pojednávaní bol vynesený po troch rokoch

prvostupňový rozsudok - 7. novembra 2007.

Sťažovateľka sa odvolala.

Po dvoch rokoch - 17. júna 2009 odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdzuje.

V niektorých častiach sa odôvodnenie jeho rozsudku zreteľne rozchádza s faktami.

Sťažnosťou z 3.9.2009 sa Ing. obracia na Ústavný súd, namietajúc

porušenie jej základného práva podľa SR a iných.

Ústavný súd v náleze zo 7.1.2012 porušenie namietnutých základných

práv skonštatoval. Zrušil rozsudok odvolacieho súdu a vrátil mu vec na ďalšie konanie.

Nález sa týkal merita sporu, pričom vytknutá bola zjavná jednostrannosť úvah a záverov

všeobecných súdov.

Na to krajský súd zrušil prvostupňový rozsudok, takže o veci konal opäť okresný súd

a opäť tá istá sudkyňa. Preto sa celkom prirodzene situácia zopakovala. A keďže

nedostatočná erudícia sudcu nie je argumentom na jeho vylúčenie z prejednania veci,

námietky predpojatosti neboli úspešné. O opakovaní situácie hovorím preto, lebo ďalší

postup ani v najmenšom nereagoval na obsah nálezu, ani na obsah zrušujúceho uznesenia

odvolacieho súdu.

Keďže sudkyňa odmietala vypočuť manžela navrhovateľky ako svedka, hoci bol a je

s vecou dokonale oboznámený, zvolili sme cestu prechodného zástupcu, aby na svoj prednes

mohol aspoň čiastočne využiť svoju pozíciu. Výsledok pozitívny nebol, pretože pre postoj

sudkyne bola z pojednávania iba zvada.

Po opätovnom prevzatí zastupovania a podaní odvolania odvolací súd konanie

zastavil, pretože údajne odvolanie podala neoprávnená osoba, došlo k procesným

nedorozumeniam, takže dovolanie, podané pre odňatie možnosti konať pred súdom,

„dostalo“ vec pred Najvyšší súd, ten v konaní vyslovil porušenie

príslušných ustanovení a vec vrátil odvolaciemu súdu. A ten „koná“ dosiaľ.

Sťažovateľka uznáva, že spor je po právnej stránke mierne nad priemerom

náročnosti. Avšak tvrdím, že iba zdanlivo - ak sa v príslušnom predpise (predpisoch) priam

dokonale vyzná účastník, nie je akceptovateľné, aby ich neovládala sudkyňa. Opak nemôže

tvrdiť, pretože ako zápisnice, tak rozsudky sú dôkazom, že matériu neovláda.

Pokiaľ ide o možný podiel sťažovateľky na vzniknutých zbytočných prieťahoch, treba

uviesť, že táto podávala sťažnosti vedeniu súdu, pričom niekedy bola úspešná, inokedy nie.

Ostáva posúdiť - predovšetkým vo svetle príslušnej judikatúry Ústavného súdu

a ESĽP - či okolnosti prípadu objektívne spolupôsobili pri vzniku zbytočných prieťahov,

alebo ich možno pričítať výlučne súdom.

S ohľadom na označenie všetkých inštancií, na úrovni ktorých je vec prejednávaná,

odvolávam sa na to, že

a/ Ústavný súd vyslovil názor, že nerešpektovanie právneho názoru ÚS, vysloveného

hoci aj v odôvodnení jeho predchádzajúceho nálezu, má vždy za následok aj porušenie

práva na fair proces v jeho časovej dimenzii, lebo doba, o ktorú sa predlžuje súdne konanie

v dôsledku prejednania novej ústavnej sťažnosti, konkrétneho zásahu ÚS, ako aj nového

prejednania veci všeobecným súdom, je dobou, ktorú možno označiť za zbytočné prieťahy,

pričítateľné na vrub všeobecného súdu, resp. konkrétneho sudcu tohto súdu

();

b/ ... konanie je poznačené zbytočnými prieťahmi ako celok. Preto ÚS nepovažoval za

potrebné bližšie určovať jednotlivé obdobia nečinnosti, resp. činnosti, ktoré ako zbytočné

prieťahy možno kvalifikovať ();

c/ ESĽP vo veci A.R. s.r.o. vs. Slovenská republika, sťažnosť č. 13960/00 bod 38:

„Súd neprijíma námietku vlády, že sťažovateľ mal podať pred Ústavným súdom samostatnú

sťažnosť na každú časť konania, bod 35: .... sťažovatelia musia sformulovať ústavné

sťažnosti spôsobom, ktorý umožňuje Ústavnému súdu preskúmať celkovú dĺžku konania

(Oblúk proti SR, č. 69484/01, § 62)“.

Túto, v podstate najdôraznejšiu a v okolnostiach prípadu priliehavú argumentáciu

Ústavný súd v predchádzajúcom konaní - bez zdôvodnenia neakceptoval.

Pritom situácia v plnom rozsahu opodstatňovala odvolať sa naň. Dôvodne preto očakávam,

že sa z rozhodnutia dozviem, či je alebo nie je vo veci akceptovateľné.

Spor trvá dvanásť rokov. Malo by byť pravidlom, že na túto skutočnosť by mal každý

súd prihliadať pri určení poradia pri vybavovaní. Napriek uvedenému stanovisku ESĽP

každý súd uhýba zodpovednosti s poukazom na dátum, kedy uňho vec napadla. Pri takom

stanovisku by nemohlo dôjsť k prieťahom, ak by v primeraných lehotách spis cirkuloval po

inštanciách hoci nespočetnekrát.

Sťažovateľka je frustrovaná rovnakým dielom zo spôsobu jednania sudkyne, v prvom

prípade z nepochopiteľne plytkého prístupu odvolacieho súdu a v nemalej miere

z ochranárskeho prístupu zodpovedných subjektov pri poukázaní na dokonale protiprávne

konanie.

Sťažovateľka navrhuje priznanie finančného zadosťučinenia. V tejto súvislosti,

za situácie kumulatívnej účasti oboch stupňov súdov, sa domnievam, že následok by mal

znášať okresný súd ako zjavne „prioritný“ porušovateľ práva.

Opierajúc sa o „manuál“ ESĽP, aplikovaný o.i. vo veci Apicella vs. Taliansko, ktorý

doporúča priznať za rok trvania sporu (nie za čas zbytočných prieťahov ), ak sa s prieťahmi

objektívne koná, 1000 eur (najmenej) podľa povahy veci. Neprofesionálne konanie súdov

v doterajšom priebehu s náznakmi zaujatosti navodzuje pocit beznádeje pri „súperení“ nie

s protistranou, ale súdom.

Navrhujem, aby Ústavný súd v zmysle č. 127 SR a príslušných ustanovení

v znení zmien vyniesol nález, ktorým

1./ Vysloví porušenie základného práva sťažovateľky podľa SR

v konaniach pred Okresným súdom Bratislava III č.k. (predtým )

a Krajským súdom Bratislava

2./ Prikáže Okresnému súdu Bratislava III konať vo veci bez zbytočných prieťahov

3./ Prizná sťažovateľke z titulu spravodlivého zadosťučinenia 10.000,- eur a

4./ Zaviaže Okresný súd Bratislava III na náhradu trov konania.»

II.

3. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo

ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak

porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže

prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. (...)

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

4. Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento

zákon neustanovuje inak.

Podľa návrhy vo veciach, na ktorých

prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané

náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj

návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť

uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je

zjavne neopodstatnený.

5. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, ak namietaným

rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom orgánu verejnej moci nemohlo vôbec dôjsť

k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre

nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným rozhodnutím, opatrením alebo

iným zásahom orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou, porušenie

ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto

možno považovať tú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu

možnosť porušenia označeného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po

jej prijatí na ďalšie konanie (porov. napr. , , ,

)

6. Z petitu sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka namieta porušenie svojho základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa postupom

Okresného súdu Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. (predtým sp. zn.

) a postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn.

.

7. Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov...

8. Zo zapožičaného spisu ústavný súd zistil, že 16. júla 2004 bol okresnému súdu

doručený návrh o náhradu škody „uplatňovanej z titulu nesprávneho

úradného postupu podľa Zb“. Vec bola pôvodne vedená pod sp. zn.

. Okresný súd žalobný návrh sťažovateľky rozsudkom č. k. -261

zo 7. novembra 2007 zamietol. Sťažovateľka podala proti uvedenému rozsudku odvolanie,

avšak krajský súd rozsudkom č. k. -298 napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa

potvrdil. Rozsudok tak nadobudol právoplatnosť 22. júla 2009. Sťažovateľka podala proti

uvedenému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu sťažnosť, pričom ústavný súd

svojím nálezom č. k. -27 zo 17. januára 2012 napadnutý rozsudok krajského

súdu č. k. -298 zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Následne na to krajský súd

uznesením č. k. -330 zo 16. mája 2012 rozsudok súdu prvej inštancie zrušil

a vec mu vrátil 24. mája 2012 na ďalšie konanie.

Okresný súd v konaní vedenom pod sp. zn. opätovne rozhodol

o žalobnom návrhu sťažovateľky rozsudkom č. k. -372 z 13. februára 2013.

Proti uvedenému rozsudku okresného súdu podala sťažovateľka odvolanie, odvolací súd

však jej odvolanie rozsudkom č. k. -434 z 13. júna 2017 potvrdil. Rozsudok

okresného súdu č. k. -372 z 13. februára 2013 v spojení s rozsudkom

krajského súdu č. k. -434 z 13. júna 2017 nadobudol právoplatnosť 2. augusta

2017.

9. K namietanému porušeniu postupom Krajského súdu

v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn.

Z uvedeného prehľadu relevantných skutkových okolností vyplýva (pozri bod 8), že

chronologicky prvým napadnutým konaním je v okolnostiach danej veci konanie krajského

súdu sp. zn. , ktoré bolo právoplatne skončené 22. júla 2009. V dôsledku nálezu

ústavného súdu č. k. -27 toto konanie krajského súdu bolo znovu „obživené“,

avšak skončené bolo zrušujúcim uznesením krajského súdu č. k. -330

zo 16. mája 2012 a vrátením veci okresnému súdu 24. mája 2012.

Podľa jednou z podmienok prijatia sťažnosti

fyzickej osoby na konanie pred ústavným súdom je podanie sťažnosti v lehote dvoch

mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom

zásahu, pričom táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa

sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť (pozri napr. ,

). neumožňuje zmeškanie tejto kogentnej lehoty

odpustiť (napr. ).

Ústavný súd už rozhodol, že v kontexte

porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

je v zásade „iným zásahom“ pre počítanie lehoty pre včasnosť podania sťažnosti

(, ).

Lehota na podanie sťažnosti podľa začala v danej veci plynúť dňom,

keď sa sťažovateľka „dozvedela“ o zbytočných prieťahoch, teda o „inom zásahu“ krajského

súdu v konaní vedenom pod sp. zn. , ktoré konanie identifikovala v petite svojej

sťažnosti. Keďže v napadnutom konaní krajský súd rozhodol uznesením č. k. 4 Co 72/2012-

330 zo 16. mája 2012 a vrátením veci okresnému súdu 24. mája 2012, sťažovateľka sa

o namietaných zbytočných prieťahoch mohla dozvedieť najneskôr v uvedený deň. Pretože

predmetná sťažnosť bola podaná osobne na ústavnom súde v čase (29. februára 2016), keď

už dávno uplynula lehota ustanovená v , ústavný súd sa

už nemohol zaoberať opodstatnenosťou námietok uvedených v sťažnosti. Z uvedených

dôvodov bolo potrebné sťažnosť v tejto časti posúdiť ako návrh podaný oneskorene.

Navyše, ústavný súd zdôrazňuje, že ako to z petitu sťažnosti vyplýva, sťažovateľka,

kvalifikovane právne zastúpená, postup krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn.

a postup krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. vôbec

nenapadla. Nenamieta, že by aj v týchto konaniach dochádzalo k porušeniu jej základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa postupom

krajského súdu, a to ani z dôvodu, aby bolo možné odvíjať lehotu „iného zásahu“ od týchto

konaní.

10. K namietanému porušeniu postupom Okresného súdu

Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. (predtým sp. zn.

)

Predmetné konanie sa na okresnom súde skončilo 13. februára 2013. Teda v čase

podania sťažnosti ústavnému súdu (29. februára 2016) už netrvalo.

Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu podstatou, účelom a cieľom práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty. Ústavný

súd preto poskytuje ochranu tomuto základnému právu len vtedy, ak bola na ústavnom súde

uplatnená v čase, keď namietané porušenie označeného práva ešte trvalo (napr. ,

, ). Ak v čase, keď došla sťažnosť ústavnému súdu, už nedochádza

k namietanému porušovaniu označeného práva, ústavný súd sťažnosť odmietne ako zjavne

neopodstatnenú ( ) bez ohľadu na to, z akých dôvodov

skončilo toto porušovanie ().

Zo zapožičaného súvisiaceho spisu vyplýva, že napadnuté konanie bolo na okresnom

súde skončené 13. februára 2013. Sťažovateľka sa napriek tomu na ústavný súd obrátila

so svojou sťažnosťou až podaním z 24. februára 2016, t. j. v čase, keď porušenie

označeného základného práva na súde, ktorý označila za účastníka konania, už netrvalo

a konanie o jej sťažnosti pred ústavným súdom nebolo spôsobilé naplniť účel ochrany, ktorý

ústavný súd poskytuje vo vzťahu k právu na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa (mutatis mutandis ).

Vzhľadom na uvedené skutočnosti, a pretože sťažovateľka sa v predmetnej veci

domáhala ochrany svojho základného práva podľa v čase, keď

v označenom konaní pred okresným súdom namietané porušenie práva už netrvalo, a teda

bola odstránená jej právna neistota, pripadalo do úvahy odmietnutie predmetnej ústavnej

sťažnosti aj pre jej zjavnú neopodstatnenosť.

11. Berúc do úvahy uvedené skutočnosti ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2

tak, ako to je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 20. decembra 2017