Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 37/2018

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 18. januára 2018

predbežne prerokoval sťažnosť , ,

zastúpenej Advokátskou kanceláriou JUDr. Almáši Gabriel, spol s. r. o., Niťová 3,

Bratislava, v mene ktorej koná advokát JUDr. Gabriel Almáši, vo veci namietaného

porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Pezinok v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

28. decembra 2016 doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľka“),

ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa (ďalej len „“) a práva

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu

Pezinok (ďalej aj „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej aj

„napadnuté konanie“).

2. Zo sťažnosti vyplynulo:

„... Sťažovateľka je účastníčka súdneho konania na strane žalobcu, vedeného na

Okresnom súde Pezinok pod sp. zn.: vo veci návrhu na vydanie platobného

rozkazu na zaplatenie sumy 2.654,98 EUR s prísl.

Predmetný návrh na vydanie platobného rozkazu bol podaný dňa 19.12.2014.

Sťažovateľka bola výzvou súdu zo dňa 14.09.2015 vyzvaná na zaplatenie súdneho poplatku

vo výške 159,- €, ktorý uhradila dňa 08.10.2015...

Dňa 09.11.2016 podala sťažovateľka, prostredníctvom svojho právneho zástupcu:

Advokátska kancelária JUDr. Almáši Gabriel, spol. s r.o., sťažnosť predsedovi súdu na

prieťahy v konaní. V odpovedi na uvedenú sťažnosť zo dňa 07.12.2016, predseda súdu

uvádza, že sťažnosť je dôvodná vzhľadom na skutočnosť, že posledný úkon súdu je datovaný

dňa 16.11.2015 a súdne pojednávanie bolo nariadené na deň 18.01.2017.

Zároveň sa predseda súdu ospravedlnil sťažovateľke a nariadil dohľad predsedu

súdu...

Sťažovateľka vzhľadom na uvedené skutočnosti podáva prostredníctvom právneho

zástupcu ústavnú sťažnosť.

Sťažovateľka nepovažuje ospravedlnenie predsedu súdu za dostatočné

zadosťučinenie, vzhľadom na časový úsek, počas ktorého súd nevykonal žiaden procesný

úkon.

Sťažovateľka má za to, že domáhanie sa spravodlivosti v konaní trvá príliš dlho,

pričom sa vôbec nejedná o zložitú a náročnú vec.

... Sťažovateľka má za to, že právom namieta neprimeranú dĺžku konania a nečinnosť

súdu, keďže prvé pojednávanie bolo nariadené po uplynutí viac ako dvoch rokov od

podania žaloby.

Základné právo sťažovateľky v zmysle SR porušené bolo.

Základné ľudské právo sťažovateľky chránené Dohovorom o ochrane ľudských práv

a základných slobôd podľa čl. 6 ods. 1 porušené bolo.

... Povinnosťou súdov vyplývajúcou zo základného práva účastníkov súdneho

konania na prerokovanie ich veci bez zbytočných prieťahov, v kontexte medzinárodných

záväzkov Slovenskej republiky garantovať účastníkom súdneho konania právo na

prejednanie ich veci v primeranej dobe (v zmysle čl. 6 ods. 1 dohovoru), je zabezpečiť

odstránenie stavu právnej neistoty osoby domáhajúcej sa rozhodnutia štátneho orgánu v

primeranej dobe.

Predmetom konania pred ústavným súdom je posúdenie, či postupom Okresného

súdu Pezinok v konaní vedenom pod sp. zn. došlo k porušeniu základného

práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods.

2 a jej práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného v

dohovoru.

... Odo dňa podania návrhu na vydanie platobného rozkazu, t.j. 19.12.2014 uplynuli

viac ako 2 roky, pričom doteraz sa nekonalo ani jediné pojednávanie.

Sťažovateľka sa márne domáha rozhodnutia, ktorým by súd určil žalovanému

povinnosť uhradiť sťažovateľke predmetnú sumu. Pasivitou štátnej moci sa sťažovateľka

dostala nie vlastným pričinením do stavu, v ktorom trpí majetkovým deficitom a nemôže

prostredníctvom žalovanej sumy zveľaďovať svoj majetok.“

2.1 Vzhľadom na uvedené podstatné skutočnosti sťažovateľka navrhuje, aby ústavný

súd o jej sťažnosti nálezom takto rozhodol:

„1. Základné právo ... na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a právo na prejednanie jej

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a

základných slobôd postupom Okresného súdu Pezinok v konaní vedenom pod sp. zn.

porušené bolo.

2. Okresnému súdu Pezinok sa prikazuje vo veci vedenej pod sp. zn.

konať bez zbytočných prieťahov.

3. sa priznáva finančné zadosťučinenie v sume 2 000,- €, ktoré je

Okresný súd Pezinok povinný vyplatiť jej do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. Okresný súd Pezinok je povinný uhradiť trovy právneho

zastúpenia spolu v sume 363,79 € za dva úkony právnej pomoci (prevzatie a príprava,

Ústavná sťažnosť) á 143,- € + režijný paušál 2 x 8,58 € + DPH na účet jej právneho

zástupcu Advokátska kancelária JUDr. Almáši Gabriel, spol. s r.o... a to do dvoch mesiacov

od dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.“

II.

3. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

4. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

O zjavne neopodstatnený návrh ide vtedy, ak ústavný súd pri jeho predbežnom

prerokovaní nezistí žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody,

reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie. Inými slovami, ústavný

súd môže pri predbežnom prerokovaní odmietnuť taký návrh, ktorý sa na prvý pohľad a bez

najmenšej pochybnosti javí ako neopodstatnený (, ).

5. Sťažovateľka namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov zaručeného v a práva na prejednanie

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom Okresného súdu

Pezinok v konaní vedenom pod sp. zn. .

6. Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná.

Ústavný súd si pri výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

garantovaného v osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva

k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o „právo na prejednanie veci v primeranej lehote“, preto

v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. , ).

7. Vychádzajúc zo sťažnosti, z jej príloh, ako aj zo zapožičaného súvisiaceho spisu

okresného súdu ústavný súd konštatuje, že napadnuté konanie sa začalo doručením návrhu

„na vydanie platobného rozkazu na zaplatenie sumy 2.654,98 EUR s prísl.“ 22. decembra

2014 a rozsudkom okresného súdu č. k. -45 z 18. januára 2017 bolo skončené

(rozsudok nadobudol právoplatnosť 1. apríla 2017).

Napadnuté konanie pred okresným súdom trvalo 2 roky a 3 mesiace, počas ktorých

okresný súd vyzval odporcu na vyjadrenie k podanému návrhu a sťažovateľku na zaplatenie

súdneho poplatku (14. septembra 2015), a vzhľadom na to, že návrh sa nepodarilo doručiť

odporcovi, bolo vo veci nariadené pojednávanie, na ktorom bol vydaný rozsudok

(18. januára 2017).

8. Ústavný súd poukazuje na svoju doterajšiu judikatúru (napr. ,

, ), podľa ktorej nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má

nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov zaručeného v . Pojem „zbytočné prieťahy“ obsiahnutý v

ods. 2 je pojem autonómny, ktorý možno vykladať a aplikovať predovšetkým

materiálne. S ohľadom na konkrétne okolnosti veci sa totiž postup dotknutého súdu nemusí

vyznačovať takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako

„zbytočné prieťahy“ v zmysle (napr. ). Ústavný súd už

vo svojich predchádzajúcich rozhodnutiach judikoval, že ojedinelá nečinnosť súdu, hoci aj

v trvaní niekoľkých mesiacov sama osebe ešte nemusí zakladať porušenie základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa (napr.

).

9. Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľka pred podaním sťažnosti

ústavnému súdu využila možnosť postupu podľa a nasl.

o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len

„zákon o súdoch“) a 9. novembra 2016 podala sťažnosť na prieťahy v konaní adresovanú

predsedovi okresného súdu. Do uvedeného dátumu nepreukázala, že by si práva, ktorých

porušenie namieta pred ústavným súdom, chránila iným spôsobom.

Ústavný súd konštatuje, že využitie právneho prostriedku, na uplatnenie ktorého mala

sťažovateľka právo podľa citovaného zákonného ustanovenia zákona o súdoch, sa

v okolnostiach posudzovanej veci prejavilo ako účinný prostriedok nápravy, ktorý mala

k dispozícii a úspešne ho aj využila ešte pred podaním sťažnosti ústavnému súdu.

Po prešetrení vybavenia sťažnosti podpredsedníčkou okresného súdu zo 7. decembra 2016,

ktorá uznala dôvodnosť sťažnosti, okresný súd už plynulo vykonával úkony smerujúce

k rozhodnutiu veci a napokon 18. januára 2017 aj meritórne rozhodol.

Skutočnosť, že orgán štátnej správy súdu uzná sťažnosť na prieťahy za dôvodnú,

nemusí viesť bez ďalšieho k prijatiu v nadväznosti na to podanej sťažnosti podľa čl. 127

na ďalšie konanie, pretože ústavný súd pridržiavajúc sa doterajšej stabilizovanej

judikatúry považuje za potrebné poskytnúť všeobecnému súdu časový priestor na prijatie

opatrení pre účely nápravy a odstránenia protiprávneho stavu zapríčineného jeho

nečinnosťou alebo neefektívnou činnosťou (, ).

Postup okresného súdu v napadnutom konaní nebol bez prieťahov (čomu nasvedčuje

aj odpoveď podpredsedníčky okresného súdu sp. zn. Spr 2094/2016 zo 7. decembra 2016),

avšak po využití účinných prostriedkov nápravy sa postup okresného súdu nevyznačoval

takými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle

a podľa dohovoru.

10. S ohľadom na uvedené skutočnosti a v súlade so svojou doterajšou rozhodovacou

činnosťou preto neprichádza do úvahy, aby ústavný súd mohol postup okresného súdu

v napadnutom konaní po prípadnom prijatí sťažnosti na ďalšie konanie kvalifikovať ako

porušenie základného práva sťažovateľky zaručeného v a

dohovoru, a preto sťažnosť sťažovateľky podľa

odmietol ako zjavne neopodstatnenú.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 18. januára 2018