Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
II. ÚS 37/2018
PDF · 156.26 KB
No categories available
II. ÚS 37/2018
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 18. januára 2018
predbežne prerokoval sťažnosť , ,
zastúpenej Advokátskou kanceláriou JUDr. Almáši Gabriel, spol s. r. o., Niťová 3,
Bratislava, v mene ktorej koná advokát JUDr. Gabriel Almáši, vo veci namietaného
porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48
ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote
podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom
Okresného súdu Pezinok v konaní vedenom pod sp. zn. 7 C 47/2015 a takto
rozhodol:
Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola
28. decembra 2016 doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľka“),
ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva
na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu
Pezinok (ďalej aj „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 7 C 47/2015 (ďalej aj
„napadnuté konanie“).
2. Zo sťažnosti vyplynulo:
„... Sťažovateľka je účastníčka súdneho konania na strane žalobcu, vedeného na
Okresnom súde Pezinok pod sp. zn.: 7C/47/2015 vo veci návrhu na vydanie platobného
rozkazu na zaplatenie sumy 2.654,98 EUR s prísl.
Predmetný návrh na vydanie platobného rozkazu bol podaný dňa 19.12.2014.
Sťažovateľka bola výzvou súdu zo dňa 14.09.2015 vyzvaná na zaplatenie súdneho poplatku
vo výške 159,- €, ktorý uhradila dňa 08.10.2015...
Dňa 09.11.2016 podala sťažovateľka, prostredníctvom svojho právneho zástupcu:
Advokátska kancelária JUDr. Almáši Gabriel, spol. s r.o., sťažnosť predsedovi súdu na
prieťahy v konaní. V odpovedi na uvedenú sťažnosť zo dňa 07.12.2016, predseda súdu
uvádza, že sťažnosť je dôvodná vzhľadom na skutočnosť, že posledný úkon súdu je datovaný
dňa 16.11.2015 a súdne pojednávanie bolo nariadené na deň 18.01.2017.
Zároveň sa predseda súdu ospravedlnil sťažovateľke a nariadil dohľad predsedu
súdu...
Sťažovateľka vzhľadom na uvedené skutočnosti podáva prostredníctvom právneho
zástupcu ústavnú sťažnosť.
Sťažovateľka nepovažuje ospravedlnenie predsedu súdu za dostatočné
zadosťučinenie, vzhľadom na časový úsek, počas ktorého súd nevykonal žiaden procesný
úkon.
Sťažovateľka má za to, že domáhanie sa spravodlivosti v konaní trvá príliš dlho,
pričom sa vôbec nejedná o zložitú a náročnú vec.
... Sťažovateľka má za to, že právom namieta neprimeranú dĺžku konania a nečinnosť
súdu, keďže prvé pojednávanie bolo nariadené po uplynutí viac ako dvoch rokov od
podania žaloby.
Základné právo sťažovateľky v zmysle čl. 48 ods. 2 Ústavy SR porušené bolo.
Základné ľudské právo sťažovateľky chránené Dohovorom o ochrane ľudských práv
a základných slobôd podľa čl. 6 ods. 1 porušené bolo.
... Povinnosťou súdov vyplývajúcou zo základného práva účastníkov súdneho
konania na prerokovanie ich veci bez zbytočných prieťahov, v kontexte medzinárodných
záväzkov Slovenskej republiky garantovať účastníkom súdneho konania právo na
prejednanie ich veci v primeranej dobe (v zmysle čl. 6 ods. 1 dohovoru), je zabezpečiť
odstránenie stavu právnej neistoty osoby domáhajúcej sa rozhodnutia štátneho orgánu v
primeranej dobe.
Predmetom konania pred ústavným súdom je posúdenie, či postupom Okresného
súdu Pezinok v konaní vedenom pod sp. zn. 7C/47/2015 došlo k porušeniu základného
práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods.
2 ústavy a jej práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1
dohovoru.
... Odo dňa podania návrhu na vydanie platobného rozkazu, t.j. 19.12.2014 uplynuli
viac ako 2 roky, pričom doteraz sa nekonalo ani jediné pojednávanie.
Sťažovateľka sa márne domáha rozhodnutia, ktorým by súd určil žalovanému
povinnosť uhradiť sťažovateľke predmetnú sumu. Pasivitou štátnej moci sa sťažovateľka
dostala nie vlastným pričinením do stavu, v ktorom trpí majetkovým deficitom a nemôže
prostredníctvom žalovanej sumy zveľaďovať svoj majetok.“
2.1 Vzhľadom na uvedené podstatné skutočnosti sťažovateľka navrhuje, aby ústavný
súd o jej sťažnosti nálezom takto rozhodol:
„1. Základné právo ... na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jej
záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a
základných slobôd postupom Okresného súdu Pezinok v konaní vedenom pod sp. zn.
7C/47/2015 porušené bolo.
2. Okresnému súdu Pezinok sa prikazuje vo veci vedenej pod sp. zn. 7C/47/2015
konať bez zbytočných prieťahov.
3. sa priznáva finančné zadosťučinenie v sume 2 000,- €, ktoré je
Okresný súd Pezinok povinný vyplatiť jej do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
4. Okresný súd Pezinok je povinný uhradiť trovy právneho
zastúpenia spolu v sume 363,79 € za dva úkony právnej pomoci (prevzatie a príprava,
Ústavná sťažnosť) á 143,- € + režijný paušál 2 x 8,58 € + DPH na účet jej právneho
zástupcu Advokátska kancelária JUDr. Almáši Gabriel, spol. s r.o... a to do dvoch mesiacov
od dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.“
II.
3. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím
vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva
alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie
sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné
zadosťučinenie.
4. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého
návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,
na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom
predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne
neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť
aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
O zjavne neopodstatnený návrh ide vtedy, ak ústavný súd pri jeho predbežnom
prerokovaní nezistí žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody,
reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie. Inými slovami, ústavný
súd môže pri predbežnom prerokovaní odmietnuť taký návrh, ktorý sa na prvý pohľad a bez
najmenšej pochybnosti javí ako neopodstatnený (I. ÚS 117/05, I. ÚS 225/05).
5. Sťažovateľka namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie
záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom Okresného súdu
Pezinok v konaní vedenom pod sp. zn. 7 C 47/2015.
6. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala
bez zbytočných prieťahov.
Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná.
Ústavný súd si pri výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva
k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o „právo na prejednanie veci v primeranej lehote“, preto
v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03).
7. Vychádzajúc zo sťažnosti, z jej príloh, ako aj zo zapožičaného súvisiaceho spisu
okresného súdu ústavný súd konštatuje, že napadnuté konanie sa začalo doručením návrhu
„na vydanie platobného rozkazu na zaplatenie sumy 2.654,98 EUR s prísl.“ 22. decembra
2014 a rozsudkom okresného súdu č. k. 7 C 47/2015-45 z 18. januára 2017 bolo skončené
(rozsudok nadobudol právoplatnosť 1. apríla 2017).
Napadnuté konanie pred okresným súdom trvalo 2 roky a 3 mesiace, počas ktorých
okresný súd vyzval odporcu na vyjadrenie k podanému návrhu a sťažovateľku na zaplatenie
súdneho poplatku (14. septembra 2015), a vzhľadom na to, že návrh sa nepodarilo doručiť
odporcovi, bolo vo veci nariadené pojednávanie, na ktorom bol vydaný rozsudok
(18. januára 2017).
8. Ústavný súd poukazuje na svoju doterajšiu judikatúru (napr. I. ÚS 46/01,
II. ÚS 57/01, I. ÚS 66/02), podľa ktorej nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má
nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy. Pojem „zbytočné prieťahy“ obsiahnutý v čl. 48
ods. 2 ústavy je pojem autonómny, ktorý možno vykladať a aplikovať predovšetkým
materiálne. S ohľadom na konkrétne okolnosti veci sa totiž postup dotknutého súdu nemusí
vyznačovať takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako
„zbytočné prieťahy“ v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy (napr. I. ÚS 63/00). Ústavný súd už
vo svojich predchádzajúcich rozhodnutiach judikoval, že ojedinelá nečinnosť súdu, hoci aj
v trvaní niekoľkých mesiacov sama osebe ešte nemusí zakladať porušenie základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (napr.
9. Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľka pred podaním sťažnosti
ústavnému súdu využila možnosť postupu podľa § 62 a nasl. zákona č. 757/2004 Z. z.
o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len
„zákon o súdoch“) a 9. novembra 2016 podala sťažnosť na prieťahy v konaní adresovanú
predsedovi okresného súdu. Do uvedeného dátumu nepreukázala, že by si práva, ktorých
porušenie namieta pred ústavným súdom, chránila iným spôsobom.
Ústavný súd konštatuje, že využitie právneho prostriedku, na uplatnenie ktorého mala
sťažovateľka právo podľa citovaného zákonného ustanovenia zákona o súdoch, sa
v okolnostiach posudzovanej veci prejavilo ako účinný prostriedok nápravy, ktorý mala
k dispozícii a úspešne ho aj využila ešte pred podaním sťažnosti ústavnému súdu.
Po prešetrení vybavenia sťažnosti podpredsedníčkou okresného súdu zo 7. decembra 2016,
ktorá uznala dôvodnosť sťažnosti, okresný súd už plynulo vykonával úkony smerujúce
k rozhodnutiu veci a napokon 18. januára 2017 aj meritórne rozhodol.
Skutočnosť, že orgán štátnej správy súdu uzná sťažnosť na prieťahy za dôvodnú,
nemusí viesť bez ďalšieho k prijatiu v nadväznosti na to podanej sťažnosti podľa čl. 127
ústavy na ďalšie konanie, pretože ústavný súd pridržiavajúc sa doterajšej stabilizovanej
judikatúry považuje za potrebné poskytnúť všeobecnému súdu časový priestor na prijatie
opatrení pre účely nápravy a odstránenia protiprávneho stavu zapríčineného jeho
nečinnosťou alebo neefektívnou činnosťou (IV. ÚS 78/07, IV. ÚS 59/08).
Postup okresného súdu v napadnutom konaní nebol bez prieťahov (čomu nasvedčuje
aj odpoveď podpredsedníčky okresného súdu sp. zn. Spr 2094/2016 zo 7. decembra 2016),
avšak po využití účinných prostriedkov nápravy sa postup okresného súdu nevyznačoval
takými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle
čl. 48 ods. 2 ústavy a podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
10. S ohľadom na uvedené skutočnosti a v súlade so svojou doterajšou rozhodovacou
činnosťou preto neprichádza do úvahy, aby ústavný súd mohol postup okresného súdu
v napadnutom konaní po prípadnom prijatí sťažnosti na ďalšie konanie kvalifikovať ako
porušenie základného práva sťažovateľky zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1
dohovoru, a preto sťažnosť sťažovateľky podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
odmietol ako zjavne neopodstatnenú.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 18. januára 2018