Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 11/2018

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 23. januára 2018

predbežne prerokoval sťažnosť , , zastúpenej

obchodnou spoločnosťou IURISTICO s. r. o., Cimborkova 13, Košice, v mene ktorej koná

prokuristka a advokátka Mgr. Michaela Gočová, vo veci namietaného porušenia jej

základného práva na súdnu ochranu podľa a práva

na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Krajského súdu v Prešove v konaní vedenom pod sp. zn.

a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 8. novembra

2017 doručená sťažnosť , (ďalej len

„sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia jej základného práva na súdnu ochranu

podľa (ďalej len „“) a práva na spravodlivé

súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

postupom Krajského súdu v Prešove (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

(ďalej aj „napadnuté konanie“).

2. Zo sťažnosti vyplýva:

«... Uznesením Okresného súdu Prešov zo dňa 31. januára 2012, sp. zn. 35 D

122/2012 bolo začaté konanie o prejednaní dedičstva po poručiteľke ,

r. , , zomrelej dňa naposledy bytom

(ďalej len „poručiteľka“). Prejednaním dedičstva bola súdom poverená notárka

so sídlom v Prešove. Šetrením súdnej komisárky bolo v rámci

dedičského konania zistené, že dedičmi zo zákona sú deti poručiteľky

(sťažovateľka) a . Súčasne bolo zistené, že poručiteľka zanechala závet

zo dňa 1. júla 1997 spísaný a podpísaný vlastnou rukou poručiteľky („závet“), v ktorom

všetok svoj hnuteľný aj nehnuteľný majetok zanechala svojej dcére .

... Zo Zápisnice z konania pred notárskym úradom

v právnej veci prejednania dedičstva po poručiteľke zo dňa 20. augusta 2013 vyplýva, že

zákonná dedička p. po oboznámení sa so závetom požiadala o poskytnutie

lehoty na podanie žaloby o absolútnu neplatnosť závetu.

... Z vyššie uvedeného dôvodu bolo dňa 3. septembra 2013 vydané Uznesenie

Okresného súdu Prešov, sp. zn. , ktorým bolo konanie prerušené a dedička

bola odkázaná, „aby osobne alebo v zastúpení podala žalobu na príslušný súd o určenie

absolútnej platnosti resp. neplatnosti listiny s názvom Testament,... s tým, aby tento OS

rozhodol, že hore uvedená listina je neplatná v zmysle ustanovení § 37, 38, 39, 40 ods. 1

a to v lehote 30 dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia.“ V odôvodnení uvedeného

uznesenia sa uvádza, že súd konanie prerušil z dôvodu, že „zákonná dedička

, rod. si žiadala o lehotu na podanie žaloby o absolútnu neplatnosť

vyššie uvedeného závetu...“.

... Zákonná dedička p. skutočne podala dňa 16. septembra 2013

na Okresný súd Prešov žalobu na určenie absolútnej neplatnosti testamentu, ktorú

odôvodnila tým, že testament bol spísaný bol vplyvom žalovanej - sťažovateľky a testament

napísaný 1.7.1997 nemohla poručiteľka napísať a podpísať v tomto dátume, nakoľko v tom

čase bola s poručiteľkou v dobrom vzťahu a v deň napísania testamentu ráno 4.hodine

odchádzala poručiteľka s dedičkou p. a jej rodinou na dovolenku

v Chorvátsku. V petite žaloby žiadala určiť listinu za absolútne neplatnú. Zmenou žaloby

zo dňa 16. septembra 2013 však žalobkyňa zmenila petit žaloby a dovolávala sa neplatnosti

závetu v zmysle ust. v časti, v ktorej bola opomenutá ako

plnoletý potomok.

... Rozsudkom zo dňa 27. novembra 2013 určil Okresný súd Prešov, že závet je

neplatný v časti, v ktorej bola žalobkyňa opomenutá ako plnoletý potomok v rozsahu jej

zákonného dedičského podielu. Rozsudok nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa

9. decembra 2013.

... Zo Zápisnice zo dňa 14. novembra 2016 z konania pred notárskym úradom

v právnej veci prejednania dedičstva po poručiteľke vyplýva, že

právna zástupkyňa zákonnej dedičky p. opätovne namietla absolútnu

neplatnosť závetu.

... Uznesením Okresného súdu Prešov zo dňa 22. novembra 2016, sp. zn. 35 D

122/2012 (uznesenie súdu prvej inštancie) bolo prerušené konanie podľa ust.

a dedička bola odkázaná, „aby osobne alebo v zastúpení podala žalobu

na príslušný súd o určenie absolútnej platnosti resp. neplatnosti listiny s názvom

Testament... s tým, aby tento OS rozhodol, že hore uvedená listina je neplatná v zmysle

ustanovení § 37, 38, 39, 40 ods. 1 a to v lehote 30 dní odo dňa právoplatnosti tohto

uznesenia.“ V odôvodnení uznesenia súd uvádza, že vzhľadom k tomu, že zákonná dedička

si znovu žiadala o lehotu na podanie žaloby o absolútnu neplatnosť

závetu a o tejto otázke nebolo v priebehu celého dedičského konania doteraz nikdy

rozhodnuté, súd konanie prerušil.

... Voči uzneseniu súdu prvej inštancie podala v zákonom stanovenej lehote

odvolanie sťažovateľka, ktorá namietala, že uznesenie rovnakého znenia ako napadnuté

uznesenie bolo Okresným súdom Prešov v prejednávanej dedičskej veci už raz vydané, a to

ako Uznesenie zo dňa 3. septembra 2013, sp. zn. na základe žiadosti dedičky

. Dedička v 2. rade v priebehu dedičského konania tvrdila skutočnosti,

ktoré mali zakladať absolútnu neplatnosť závetu poručiteľky a z toho dôvodu súd

prejednávajúci dedičstvo vydal ešte v roku 2013 uznesenie, ktorým dedičku odkázal

na podanie žaloby v zmysle ust. Občianskeho súdneho

poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „“). V nadväznosti na uvedené

uznesenie podala dňa 16. septembra 2013 dedička prostredníctvom

svojej právnej zástupkyne na Okresný súd Prešov žalobu o určenie absolútnej neplatnosti

závetu. Zmenou žaloby zo dňa 16. septembra 2013 však žalobkyňa zmenila žalobný petit

a domáhala sa vyslovenia čiastočnej neplatnosti závetu v časti, v ktorej poručiteľka

opomenula žalobkyňu ako svojho plnoletého potomka. Sťažovateľka v podanom odvolaní

teda namietala, že vzhľadom na skutočnosť, že súd prejednávajúci dedičstvo už raz dedičke

p. poskytol lehotu na podanie žaloby o určenie neplatnosti závetu, nie je

prípustné, aby bola tejto dedičke pre tie isté dôvody, ktoré jej boli známe už v čase začatia

konania, opakovane poskytnutá lehota na podanie žaloby o určenie absolútnej neplatnosti

závetu. Sudcovskú lehotu na podanie žaloby o spornom dedičskom práve možno predĺžiť len

do doby jej uplynutia, pričom táto lehota má prekluzívnu povahu. Ak teda dedič nevyužije

poskytnutú lehotu na uplatnenie svojho práva na súde, nemožno mu dodatočne opakovane

poskytnúť ďalšiu lehotu. Dedička v 2. rade vlastným dispozičným úkonom zmenila predmet

súdneho konania z vyslovenia absolútnej neplatnosti závetu na vyslovenie čiastočnej

neplatnosti závetu z dôvodu opomenutia neopomenuteľného dediča a nevyužila tak súdom

poskytnutú lehotu na dovolanie sa absolútnej neplatnosti závetu. Poskytnutie opakovanej

lehoty na podanie žaloby o neplatnosť závetu súdom je v rozpore s ust. ,

ktoré stanovuje, že prípade, ak žaloba nebola v stanovenej lehote podaná, pokračuje súd

v konaní, ako aj v rozpore s povinnosťou súdu prejednať vec bez zbytočných prieťahov.

Sťažovateľka súčasne namietala nedostatočné odôvodnenie napadnutého uznesenia súdu

prvej inštancie, nakoľko sa súd prvej inštancie vo svojom odôvodnení nijako nevysporiadal

so skutočnosťou, že dedičke p. už raz bola poskytnutá lehota na podanie

žaloby v roku 2013 na základe jej námietok, že závet je absolútne neplatný.»

3. O odvolaní sťažovateľky proti uvedenému uzneseniu Okresného súdu Prešov

(ďalej len „okresný súd“) sp. zn. z 22. novembra 2016 rozhodol krajský súd

uznesením sp. zn. z 30. mája 2017 tak, že uvedené uznesenie okresného

súdu o prerušení konania potvrdil. Sťažovateľka v odôvodnení sťažnosti uvádza, že ju

podáva proti uvedenému uzneseniu krajského súdu, avšak v petite sťažnosti navrhuje

vysloviť porušenie jej základných práv „v konaní pred Krajským súdom v Prešove, sp. zn.

“.

4. Sťažovateľka už v úvode svojej sťažnosti poukazuje na to, že vo veci bolo podané

aj dovolanie, pričom «Dôvodom súčasného podania ústavnej sťažnosti a dovolania je

skutočnosť, že vzhľadom na povahu napadnutého uznesenia Krajského súdu v Prešove,

ktoré je rozhodnutím o prerušení konania, existuje možnosť, že Najvyšší súd SR vyhodnotí

dovolanie ako neprípustné s poukazom na ust. . Z. z.

(ďalej len „“) v spojení s a

písm. a) , ktoré nepripúšťajú dovolanie voči uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým sa

rozhodovalo o odvolaní voči rozhodnutiu prvostupňového súdu o prerušení konania

z dôvodu, že rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v tomto konaní súd oprávnený riešiť.

Napriek tomu, že sa domnievame, že dovolanie je prípustné, nakoľko uznesenie o prerušení

konania v tomto prípade vychádza z osobitného ustanovenia , z dôvodu

právnej istoty v záujme zachovania lehoty pre podanie ústavnej sťažnosti voči uzneseniu

odvolacieho súdu, podávame súčasne aj túto ústavnú sťažnosť.».

5. Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd vydal tento nález:

„Základné právo sťažovateľky na súdnu ochranu v zmysle ustanovenia článku 46

ods. 1 , ako aj právo na spravodlivý proces v zmysle

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v konaní pred Krajským súdom

v Prešove, sp. zn. , porušené bolo.

Uznesenie Krajského súdu v Prešove zo dňa 30. mája 2017, sp. zn. ,

sa zrušuje a vec sa vracia Krajskému súdu v Prešove na ďalšie konanie.

Krajský súd v Prešove je povinný nahradiť sťažovateľke trovy konania v sume

374,81 €, ktoré je povinný vyplatiť na účet advokátskej kancelárie IURISTICO s. r. o.

so sídlom Cimborkova 13, 040 01 Košice, do dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu.“

II.

6. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

7. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa.

8. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody

uvedené v ustanovení nebránia jeho prijatiu na ďalšie

konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný

súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy

alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

9. Podľa je ústavný súd viazaný návrhom

na začatie konania okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone. Viazanosť

ústavného súdu návrhom na začatie konania sa prejavuje vo viazanosti petitom, teda tou

časťou sťažnosti, v ktorej sťažovateľ špecifikuje, akého rozhodnutia sa domáha (§ 20 ods. 1

), čím zároveň vymedzí predmet konania pred ústavným súdom

z hľadiska požiadavky na poskytnutie ústavnej ochrany. Vzhľadom na to môže ústavný súd

rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľ domáha v petite svojej sťažnosti, a vo vzťahu

k tomu subjektu, ktorý označil za porušovateľa svojich práv. Platí to predovšetkým

v situácii, keď je sťažovateľ zastúpený zvoleným advokátom (m. m. ,

, ).

10. Ústavný súd v tejto súvislosti poukazuje aj na svoju stabilizovanú judikatúru,

podľa ktorej text uvedený mimo petitu sa pokladá za súčasť odôvodnenia sťažnosti, ktoré

však nemôže doplniť petit (, , , ,

, ).

11. V súvislosti s návrhom sťažovateľky na zrušenie uznesenia krajského súdu sp. zn.

z 30. mája 2017 (pozri druhý odsek petitu sťažnosti, pozn.) bez toho, aby

sťažovateľka zároveň navrhla vysloviť porušenie základného práva alebo slobody týmto

rozhodnutím, ústavný súd uvádza, že takémuto návrhu nebolo možné vyhovieť

pre nedostatok jeho právomoci, pretože predpokladom zrušenia právoplatného rozhodnutia

je vyslovenie porušenia základného práva alebo slobody týmto rozhodnutím. Vyplýva to

priamo zo znenia , podľa ktorého ak sa základné právo

alebo sloboda porušili rozhodnutím alebo opatrením, ústavný súd takéto rozhodnutie alebo

opatrenie zruší. Formulácia jednoznačne ustanovuje

predpoklad založenia právomoci ústavného súdu zrušiť právoplatné rozhodnutie, ktorým je

vyslovenie porušenia základného práva alebo slobody rozhodnutím alebo opatrením.

Vzhľadom na to, že sťažovateľka do petitu svojej sťažnosti nezahrnula návrh vysloviť

porušenie základného práva alebo slobody uznesením krajského súdu sp. zn.

z 30. mája 2017, nebolo možné vyhovieť jej návrhu na zrušenie tohto uznesenia krajského

súdu pre nedostatok právomoci ústavného súdu.

12. Sťažovateľka v sťažnosti sama uviedla, že vo veci bolo podané aj dovolanie.

Ústavný súd v súčinnosti s okresným súdom zistil, že proti uzneseniu krajského súdu sp. zn.

z 30. mája 2017 podala dovolanie, ktoré bolo okresnému súdu doručené

7. novembra 2017. Dovolanie sťažovateľky ešte nebolo postúpené Najvyššiemu súdu

Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) na rozhodnutie o ňom, teda je možné

konštatovať, že ku dňu rozhodovania o sťažnosti ešte nebolo rozhodnuté o jej dovolaní.

13. Z princípu subsidiarity ako jedného zo základných pojmových znakov právomoci

ústavného súdu podľa vyplýva, že ochranu pred ústavným súdom

nemožno využiť súčasne alebo pred inými prostriedkami nápravy, ktoré má sťažovateľ

k dispozícii, ale že sťažnosť je prípustná iba vtedy, ak napriek vyčerpaniu všetkých

prípustných právnych možností nápravy naďalej dochádza k porušovaniu základných práv

alebo slobôd sťažovateľa (m. m. ).

14. Súčasťou doterajšej judikatúry ústavného súdu je aj právny názor,

podľa ktorého vyčerpanie všetkých opravných prostriedkov alebo iných právnych

prostriedkov, ktoré zákon sťažovateľovi na ochranu jeho základných práv alebo slobôd

účinne poskytuje a na použitie ktorých je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných právnych

predpisov, neznamená samotné podanie oprávnenou osobou, ale až rozhodnutie o ňom

príslušným orgánom ().

15. Zistená skutočnosť podania dovolania proti uzneseniu krajského súdu sp. zn.

z 30. mája 2017 sťažovateľkou vzhľadom na princíp subsidiarity

vyplývajúci z vylučuje právomoc ústavného súdu meritórne konať

a rozhodovať o uplatnených námietkach porušenia označených práv, ak je zrejmé, že

sťažovateľka podala dovolanie, pričom v čase rozhodovania ústavného súdu nie je

dovolacie konanie skončené. Sťažnosť musela byť preto odmietnutá pre jej predčasnosť,

pretože o ochrane označených práv, ktorých porušenie namieta, bude vo vzťahu

ku krajskému súdu rozhodovať najvyšší súd ako súd dovolací.

16. Súbežné podanie dovolania a sťažnosti na ústavnom súde navodzuje situáciu,

keď uvedený princíp subsidiarity síce vylučuje právomoc ústavného súdu, ale iba v čase

do rozhodnutia najvyššieho súdu o dovolaní. Tejto situácii zodpovedá aplikácia § 53 ods. 1

, podľa ktorého je sťažnosť neprípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal

opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho

základných práv alebo slobôd účinne poskytuje...

17. Ústavný súd preto zaujal názor (podobne napr. , ,

), že v prípade podania mimoriadneho opravného prostriedku (dovolania)

a súbežne podanej sťažnosti na ústavnom súde je sťažnosť považovaná za prípustnú

až po rozhodnutí o dovolaní.

18. Ústavný súd sa však v daných okolnostiach musel zaoberať aj úvahou, aké

dôsledky bude mať pre sťažovateľku prípadné posúdenie jej dovolania najvyšším súdom

ako dovolania neprípustného. Pre tento prípad ústavný súd majúc na zreteli účel základného

práva na súdnu ochranu zaručeného konštatuje, že v prípade procesného

rozhodnutia najvyššieho súdu o dovolaní bude sťažovateľke lehota na podanie sťažnosti

ústavnému súdu považovaná za zachovanú aj vo vzťahu k predchádzajúcemu

právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu.

19. A contrario potom platí, že v prípade vecného posúdenia a rozhodnutia najvyšším

súdom o dovolaní bude mať sťažovateľka k dispozícii už iba podanie sťažnosti ústavnému

súdu týkajúcej sa tohto rozhodnutia za obvyklých podmienok.

20. Vzhľadom na tieto skutočnosti sa ústavný súd podanou sťažnosťou meritórne

nezaoberal, ale podľa zásady ratio temporis ju odmietol ako neprípustnú pre predčasnosť

podľa v spojení s .

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 23. januára 2018