Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 525/2017

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-42

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 24. januára 2018 v senáte

zloženom z predsedu Sergeja Kohuta, zo sudkyne Jany Baricovej a sudcu Rudolfa Tkáčika

prerokoval sťažnosť , , a ,

zastúpených obchodnou

spoločnosťou advocatius s. r. o., Palackého 12, Bratislava, v mene ktorej koná konateľka

a advokátka JUDr. Zdenka Benčíková, pre namietané porušenie ich základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu

Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

1. Základné právo a na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa a právo

na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava III v konaní

vedenom pod sp. zn. p o r u š e n é b o l i .

2. a p r i z n á v a finančné zadosťučinenie

každému v sume po 500 € (slovom päťsto eur), ktoré j e Okresný súd Bratislava III

p o v i n n ý zaplatiť im do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

3. Okresný súd Bratislava III j e p o v i n n ý uhradiť

a trovy právneho zastúpenia spolu v sume 374,80 € (slovom

tristosedemdesiatštyri eur a osemdesiat centov) na účet ich právneho zástupcu advocatius

s. r. o., Palackého 12, Bratislava, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k.

-14 z 12. septembra 2017 prijal na ďalšie konanie sťažnosť

, , a ,

(ďalej len „sťažovatelia) podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej

rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej

republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej

len „“), ktorou namietali porušenie ich základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len

„dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava III (ďalej len „okresný súd“) v konaní

vedenom pod sp. zn. (ďalej aj „napadnuté konanie“).

2. Sťažovatelia v sťažnosti uviedli, že v napadnutom konaní vedenom pred okresným

súdom, v ktorom sú sťažovatelia v procesnej pozícii žalobcov „o určenie vlastníckeho

práva k nehnuteľnostiam“, dochádza k zbytočným prieťahom. Poukázali na to, že

v predmetnej právnej veci okresný súd vyhlásil rozsudok 16. februára 2016, pričom

písomné vyhotovenie rozsudku im bolo doručené až 17. októbra 2016, teda po ôsmich

mesiacoch od jeho vyhlásenia. Vo veci bola podaná okresnému súdu 12. septembra 2016

sťažnosť na prieťahy v konaní, v ktorej bolo zdôraznené, že okresný súd nevyhotovil

a nedoručil predmetný rozsudok ani po viacerých žiadostiach, hoci sa tak malo stať

do 30 dní odo dňa jeho vyhlásenia. Uvedená sťažnosť na prieťahy v konaní bola v odpovedi

podpredsedníčky okresného súdu z 12. októbra 2016 vyhodnotená ako dôvodná, pričom

tiež bolo uvedené, že lehota na vyhotovenie rozhodnutia bola rozhodnutím predsedu súdu

predĺžená do 25. júla 2016 a rozsudok bol expedovaný 11. októbra 2016.

3. Sťažovatelia konštatovali, že vec nie je po skutkovej ani právnej stránke zložitá

„aj vzhľadom na rozsiahlosť dokazovania, už vykonaného v konaní vedenom na tom istom

súde pod sp. zn. , ktorého skutkové závery sa dali využiť v tomto konaní“. Tiež

uviedli, že nemajú žiadny podiel na predĺžení konania.

4. Sťažovatelia poukázali aj na to, že proti uvedenému rozsudku okresného súdu boli

podané odvolania. Ich posledným úkonom vo veci bolo vyjadrenie z 2. februára 2017

proti vyjadreniu žalovaných k odvolaniu sťažovateľov, pričom 5. júna 2017 sa spis stále

nachádzal na okresnom súde.

5. Na základe uvedených skutočností sťažovatelia navrhli, aby ústavný súd rozhodol,

že okresný súd v napadnutom konaní porušil ich základné právo podľa

a právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, a aby priznal sťažovateľom primerané finančné

zadosťučinenie, každému v sume 2 000 €, ako aj náhradu trov právneho zastúpenia.

6. Ústavný súd v súčinnosti s okresným súdom zistil, že 16. júna 2017, teda

po podaní sťažnosti sťažovateľov ústavnému súdu, bola vec predložená odvolaciemu súdu

na rozhodnutie o odvolaniach proti rozsudku okresného súdu zo 16. februára 2016

vydaného v napadnutom konaní.

7. Na výzvu ústavného súdu sa podaním sp. zn. Spr. 416/2017 z 8. novembra 2017

doručeným ústavnému súdu 10. novembra 2017 vyjadril k sťažnosti predseda okresného

súdu, pričom k tomuto podaniu bolo priložené vyjadrenie zákonnej sudkyne k ústavnej

sťažnosti a chronologický prehľad jednotlivých úkonov okresného súdu a strán sporu.

Predseda okresného súdu uviedol, že s vyjadrením zákonnej sudkyne sa v plnom rozsahu

stotožňuje a je toho názoru, že postupom okresného súdu nedošlo k porušeniu namietaných

práv sťažovateľov.

8. Zákonná sudkyňa vo svojom vyjadrení uviedla, že od pridelenia veci v nej konala

priebežne, a to aj s ohľadom na jej právnu a skutkovú zložitosť a na množstvo vecí

v oddelení, ktoré vybavuje. Ako dôvody žiadostí o predĺženie zákonnej lehoty na písomné

vypracovanie rozhodnutia uviedla náročnosť vypracovávaného rozhodnutia po skutkovej

stránke, zložitosť veci aj po právnej stránke (reštančná vec, viaceré uplatnené nároky,

rozsiahle dokazovanie, svedkovia, znalecké dokazovanie, súvisiace trestné konanie),

opakovanú práceneschopnosť, čerpanie riadnej dovolenky, preťaženosť súdneho oddelenia

a množstvo reštančných vecí.

9. Predseda okresného súdu vo svojom vyjadrení vyslovil súhlas s upustením

od ústneho pojednávania v konaní o prijatej sťažnosti v zmysle § 30 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.

10. K vyjadreniu predsedu okresného súdu zaujala na základe výzvy ústavného súdu

stanovisko aj právna zástupkyňa sťažovateľov. Vo svojom podaní doručenom ústavnému

súdu v elektronickej podobe 6. decembra 2017 a 12. decembra 2017 aj v listinnej podobe

uviedla, že v rozpore s vyjadrením predsedu okresného súdu o neporušení namietaných práv

sťažovateľov je odpoveď okresného súdu z 12. októbra 2016 na sťažnosť sťažovateľov

vo veci prieťahov v napadnutom konaní, keď v nej okresný súd prostredníctvom svojej

podpredsedníčky uviedol, že sťažnosť je dôvodná.

11. K vyjadreniu zákonnej sudkyne právna zástupkyňa sťažovateľov okrem iného

uviedla, že „Sťažovatelia majú vedomosť o sústavnej preťaženosti

konajúcich/rozhodujúcich súdov, ktorá však nemôže byť bezvýhradne dôvodom na také

prieťahy v konaní, aké vznikli v konaní vedenom pod sp.zn. .

Ospravedlniteľným dôvodom pre prieťahy v konaní nie je ani štúdium aplikovateľnej

judikatúry. Je to najmä z toho dôvodu, že takýto prieťah mohol byť jednoducho odstránený

skorším vypracovaním a doručením rozhodnutia vo veci samej. Už vôbec nie je možné

akceptovať argument, že ako účastníci by sme prieťahy v konaní malí akceptovať z dôvodu

prijatia novej právnej úpravy.“.

12. K argumentom zákonnej sudkyne o skutkovej a právnej zložitosti veci právna

zástupkyňa sťažovateľov uviedla, že „napadnutým je nečinnosť Porušovateľa v podobe

nevypracovania a nedoručenia rozhodnutia, ktoré bolo vyhlásené na pojednávaní konanom

dňa 16.02.2016. Vypracovanie rozhodnutia vo veci samej tak nemôže byť ovplyvnené

Porušovateľom vymenovanými okolnosťami, najmä ak ich preskúmavaníe muselo

predchádzať vydaniu tohto rozhodnutia, na základe ktorých si Porušovateľ utvoril svoj

právny úsudok vo veci, t.j. už pred vyhlásením rozhodnutia vo veci.“.

13. Sťažovatelia už v podanej sťažnosti vyslovili súhlas s upustením od ústneho

pojednávania v konaní o prijatej sťažnosti v zmysle .

14. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona

o ústavnom súde upustil od ústneho pojednávania v danej veci, pretože po oboznámení sa

s ich vyjadreniami, ako aj s obsahom súdneho spisu dospel k názoru, že od tohto

pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

15. Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

16. Sťažovatelia sa svojou sťažnosťou domáhajú vyslovenia porušenia základného

práva podľa , podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne

prerokovala bez zbytočných prieťahov. Zároveň namietajú aj porušenie čl. 6 ods. 1

dohovoru, podľa ktorého každý má právo, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne

a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom.

K porušeniu sťažovateľmi označených práv malo dôjsť postupom okresného súdu

v napadnutom konaní.

17. Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov garantovaného v osvojil judikatúru

Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide

o právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv

nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. , , ,

).

18. Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa a práva podľa dohovoru vychádza zo svojej

ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov (i práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote) je

odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia

všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby

domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až

právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý

znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu (m. m.

, ).

19. Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

20. Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z Civilný

sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), ktorý určuje, že súd

postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza

zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania

strán sporu a iných osôb, ďalej z , podľa ktorého súd postupuje v konaní

tak, aby sa mohlo rozhodnúť rýchlo a hospodárne, spravidla na jedinom pojednávaní

s prihliadnutím na povahu konania (obdobne predtým § 6 a § 100 ods. 1 Občianskeho

súdneho poriadku účinného do 30. júna 2016).

21. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým

aj k porušeniu základného práva podľa a práva podľa

dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (,

, ) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická

zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie účastníka súdneho konania a postup

samotného súdu. V súlade s judikatúrou ESĽP v rámci prvého kritéria ústavný súd prihliada

aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa

(, ). Podľa uvedených kritérií posudzoval ústavný súd aj sťažnosť

sťažovateľov.

22. Pokiaľ ide o právnu a faktickú zložitosť veci, kde sú sťažovatelia žalobcami

v konaní o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam a vypratanie nehnuteľnosti,

ústavný súd konštatuje, že obdobné konania možno zaradiť k štandardnej agende

všeobecného súdnictva, preto dĺžka konania nebola závislá od skutkovej či právnej

náročnosti prerokovávanej veci, hoci pripúšťa istú mieru skutkovej zložitosti vyplývajúcu

najmä z pomerne rozsiahleho vykonaného dokazovania.

23. Správanie účastníkov konania je druhým kritériom pri rozhodovaní o tom,

či v konaní pred súdom došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva

na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Pri hodnotení podľa

tohto kritéria ústavný súd nezistil žiadnu významnú okolnosť, ktorá by mala byť osobitne

zohľadnená na ťarchu účastníkov konania pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov

došlo v napadnutom konaní k zbytočným prieťahom.

24. Napokon ústavný súd hodnotil postup okresného súdu z hľadiska existencie

zbytočných prieťahov v doterajšom priebehu konania a zistil, že z vyjadrenia predsedu

okresného súdu, resp. zákonnej sudkyne, z chronologického prehľadu jednotlivých úkonov

súdu a z predloženého súdneho spisu vyplýva, že v napadnutom konaní sa nečinnosťou súdu

vyznačovalo predovšetkým obdobie od 16. februára 2016, keď bol na pojednávaní

vyhlásený rozsudok, do 11. októbra 2016, keď bolo písomné vyhotovenie rozsudku zaslané

stranám sporu, čo je takmer 8 mesiacov.

25. Sťažovatelia vo svojej sťažnosti namietali najmä uvedené obdobie nečinnosti

okresného súdu. V tejto súvislosti opakovane žiadali o doručenie písomného vyhotovenia

rozsudku vyhláseného 16. februára 2016 a bola podaná aj sťažnosť predsedovi okresného

súdu na prieťahy v konaní. Uvedená sťažnosť bola vyhodnotená ako dôvodná, pričom bolo

poukázané na to, že jedným z dôvodov spôsobeného prieťahu v konaní je aj počet vecí

v súdnom oddelení zákonnej sudkyne.

26. V súvislosti s uvedeným ústavný súd zdôrazňuje, že podľa § 158 ods. 5

platného a účinného v čase vyhlásenia rozsudku okresného

súdu rozsudok sa mal vyhotoviť a odoslať do 30 dní odo dňa jeho vyhlásenia, pričom

predseda súdu môže rozhodnúť inak (lehotu predĺžiť) len zo závažných dôvodov. Napriek

viacnásobným žiadostiam zákonnej sudkyne o predĺženie lehoty na vyhotovenie rozsudku,

ktorým bolo aj vyhovené, okresný súd nevyhotovil rozsudok ani v naposledy predĺženej

lehote do 25. júla 2016. Rozsudok bol nakoniec vyhotovený a odoslaný až 11. októbra 2016,

teda takmer po 8 mesiacoch od jeho vyhlásenia. Povinnosť vyhotoviť a odoslať rozsudok

v stanovenej lehote vyplýva aj z účinného od 1. júla 2016.

27. Z predloženého súdneho spisu vyplýva aj neodôvodnená nečinnosť okresného

súdu od 5. novembra 2012, keď bol daný pokyn na vyžiadanie vyšetrovacieho spisu

a súdneho spisu, do 15. marca 2013, keď bol uvedený pokyn realizovaný. V tomto období

bol okresný súd nečinný vyše 4 mesiace.

28. Na základe uvedených skutočností predstavuje celková doba nečinnosti

okresného súdu približne 1 rok.

29. Pokiaľ ide o obranu okresného súdu spočívajúcu v argumentácii o množstve vecí

pripadajúcich na zákonnú sudkyňu, o preťaženosti súdneho oddelenia, o opakovanej

práceneschopnosti zákonnej sudkyne či množstve reštančných vecí, túto ústavný súd

neakceptoval. Ústavný súd tu poukazuje na svoju ustálenú judikatúru, podľa ktorej

nadmerné množstvo vecí, v ktorých štát musí zabezpečiť konanie, ako aj skutočnosť, že

Slovenská republika nevie alebo nemôže v čase konania zabezpečiť primeraný počet sudcov

alebo ďalších pracovníkov na súde, ktorý oprávnený subjekt požiadal o odstránenie svojej

právnej neistoty, nemôžu byť dôvodom na zmarenie uplatnenia práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov a v konečnom dôsledku nezbavujú štát zodpovednosti za pomalé

konanie spôsobujúce zbytočné prieťahy v súdnom konaní (, ).

30. Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd dospel k záveru, že doterajším postupom

okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. došlo k zbytočným prieťahom,

a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a práva na prejednanie ich záležitosti v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

31. Podľa druhej vety ak porušenie práv alebo slobôd

podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva

alebo slobody porušil, vo veci konal.

32. Vzhľadom na skutočnosť, že v čase rozhodovania ústavného súdu bolo konanie

pred okresným súdom ako súdom prvej inštancie ukončené vydaním rozsudku (ktorý bol už

aj písomne vyhotovený a doručený), ústavný súd vo svojom náleze príkaz konať v zmysle

druhej vety neformuloval. I napriek tomu ústavný súd pripomína, že

v potenciálnom prípade vrátenia veci sťažovateľov na ďalšie konanie v prvej inštancii

pred okresným súdom povinnosť konať bez zbytočných prieťahov vyplýva pre konajúci súd

priamo z garancií .

III.

33. Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým

vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané

finančné zadosťučinenie.

34. Podľa ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho

domáha.

35. Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu.

36. Sťažovatelia v sťažnosti žiadali o priznanie primeraného finančného

zadosťučinenia každému v sume 2 000 €, čo odôvodnili celkovou dĺžkou konania

pred okresným súdom a najmä osemmesačným obdobím, kým bol rozsudok okresného súdu

od jeho vyhlásenia písomne vyhotovený a doručený stranám.

37. Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany

porušeného základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo

spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu

porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez porušovania základného práva

().

38. Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal

zo zásad spravodlivosti aplikovaných ESĽP, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie

podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

39. Vzhľadom na doterajšiu dĺžku konania vedeného okresným súdom, ako aj na

jeho neodôvodnenú nečinnosť v trvaní približne 1 roka, berúc do úvahy predmet konania

na okresnom súde, správanie účastníkov, zložitosť veci, ako aj všetky okolnosti daného

prípadu, ústavný súd považoval priznanie sumy 500 € pre každého zo sťažovateľov

za primerané finančné zadosťučinenie podľa .

40. Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľov, ktoré im

vznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom. Právny zástupca

sťažovateľov si uplatnil trovy konania, ktoré vyčíslil v celkovej sume 396,05 €.

41. Ústavný súd priznal sťažovateľom trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia

advokátom pozostávajúce z odmeny advokáta, a vychádzal pritom z vyhlášky Ministerstva

spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov

za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“).

Podľa § 11 ods. 3 v spojení s § 1 ods. 3 vyhlášky je odmena advokáta (základná tarifa)

v konaní pred ústavným súdom za jeden úkon právnej služby 1/6 z výpočtového základu.

42. Základom pre výpočet náhrady za úkon právnej služby je v danom prípade

priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky v prvom polroku

2016 v sume 884 €. Ústavný súd priznal sťažovateľom (§ 36 ods. 2 zákona o ústavnom

súde) náhradu trov konania za dva úkony právnej služby vykonané v roku 2017 (príprava

a prevzatie veci, písomné vyhotovenie sťažnosti) po 147,33 €.

43. Vzhľadom na to, že právny zástupca zastupoval dve osoby, v zmysle § 13 ods. 2

vyhlášky sa základná sadzba tarifnej odmeny zníži o 50 %, ak ide o spoločné úkony

pri zastupovaní dvoch alebo viacerých osôb. Vychádzajúc z uvedeného hodnota jedného

spoločného úkonu právnej služby v tomto prípade predstavuje 147,33 €. Ďalej má právny

zástupca sťažovateľov nárok aj na náhradu režijného paušálu 8,84 € za jeden úkon podľa

vyhlášky. Právny zástupca je zároveň platiteľom dane z pridanej hodnoty, preto sa odmena

a náhrady zvyšujú podľa § 18 ods. 3 vyhlášky o daň z pridanej hodnoty vo výške 20 %.

Náhrada trov konania, ktorú ústavný súd priznal sťažovateľom, spolu takto predstavuje

sumu 374,80 €.

44. Priznanú náhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný uhradiť

na účet právneho zástupcu sťažovateľov ( v spojení

s ) v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

45. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie

je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 24. januára 2018