Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
III. ÚS 41/2018
PDF · 151.35 KB
No categories available
III. ÚS 41/2018
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 30. januára 2018
predbežne prerokoval sťažnosť a , obaja
, zastúpených advokátom JUDr. Romanom Frnčom, Uralská 11,
Košice, pre namietané porušenie ich základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie
ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a slobôd postupom Okresného súdu Kežmarok v konaní vedenom pod sp. zn. 2 C 167/2014
a takto
rozhodol:
Sťažnosť a o d m i e t a ako zjavne
neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola
28. decembra 2017 doručená sťažnosť a (ďalej
len „sťažovatelia“) pre namietané porušenie ich základného práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len
„ústava“) a práva na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného
súdu Kežmarok (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 2 C 167/2014
(ďalej aj „napadnuté konanie“).
2. Sťažovatelia vo svojej sťažnosti okrem iného uviedli, že:
„... sú manželmi, ktorí sú podielovými spoluvlastníkmi v podiele 1/2 k celku
nehnuteľností - rodinného domu a pozemkov evidovaných na , k.ú.
Sťažovatelia dňa 2. 7. 2014 podali na Okresnom súde Kežmarok žalobu, ktorou žiadali
o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva reálnym rozdelením veci.
V uvedenej veci je žalovanou , ,
. Veci bola pridelená sp. zn. 2C/167/2014.
Súd uznesením zo dňa 17. 12. 2014 vyzval sťažovateľov na úhradu súdneho poplatku
a nariadil termín prvého pojednávania na deň 13.1. 2015.
Pojednávanie zo dňa 13. 1. 2015 bolo po výsluchu strán sporu odročené na neurčito
za účelom prizvania do konania geodeta a nariadenia znaleckého dokazovania.
Uznesením súdu zo dňa 15.5. 2015 bolo nariadené vo veci znalecké dokazovanie,
ktorým bola znalcom - a uložená lehota
na vypracovanie znaleckých posudkov s úlohami bližšie špecifikovanými v uznesení
a to v dĺžke 90 dní od doručenia spisu.
Dňa 22. 5. 2015 žalovaná zaslala súdu svoje vyjadrenie.
Dňa 3. 6. 2015 Okresný súd Kežmarok zaslal vyjadrenia žalovanej sťažovateľom,
kde im uložil lehotu 10 dní na vyjadrenie, či v danej veci prichádza do úvahy mimosúdna
dohoda, prípadne uzavretie súdneho zmieru.
Dňa 12. 6. 2015 sa sťažovatelia vyjadrili, že nesúhlasia s podmienkami dohody
navrhovanými žalovanou a navrhli, aby súd naďalej konal vo veci.
Dňa 16. 6. 2015 súd vyzval žalovanú, aby sa vyjadrila, či jej predchádzajúce podania
má súd považovať za odvolania voči nariadenému znaleckému dokazovaniu, prípadne,
čo mala na mysli svojimi podaniami.
Dňa 9.11. 2015 a 30. 10. 2015 doručila žalovaná súdu svoje podania.
Dňa 16.12. 2015 znalec požiadal o preddavok vo výške 250,- Eur.
Dňa 12. 1. 2016 znalec zvolal obhliadku nehnuteľnosti na 22. 1.
2016, pričom podanie, ktorým zvolal obhliadku, bolo doručené súdu dňa 15.1. 2016.
Dňa 18.1. 2016 žalovaná doručila súdu ďalšie svoje podanie.
Následne znalec podaním doručeným súdu dňa 5. 2. 2016 oznámil
Okresnému súdu Kežmarok priebeh vykonávania znaleckého dokazovania, pričom tiež
oznámil, že nie je možné vykonať obhliadku nehnuteľností z dôvodu, že žalovaná svojím
správaním marí vykonanie znaleckého dokazovania. Znalec tiež
požiadal súd o zabezpečenie ochrany pri výkone znaleckého dokazovania.
Následne 5. 12. 2016 mal súd telefonicky kontaktovať znalca , aby s ním
dohodol termín obhliadky, ktorý uviedol, že termín obhliadky bude môcť vykonať koncom
januára 2017 a že presný termín obhliadky neskôr písomne oznámi súdu.
Dňa 16. 12. 2016 súd nariadil učtárni Okresného súdu Kežmarok uhradiť preddavok
znalcovi
Dňa 2. 3. 2017 znalec oznámil súdu, že obhliadku vykoná 17. 3. 2017.
Znalec dňa 7. 3. 2017 požiadal o policajnú ochranu pri vykonávaní obhliadky
a to z dôvodu emotívneho správania žalovanej. Súd preto uznesením zo dňa 7. 3. 2017
vyzval žalovanú na rešpektovanie nariadeného znaleckého dokazovania a povinnosti
poskytnúť ustanovenému znalcovi súčinnosť potrebnú k riadnemu vykonaniu znaleckého
dokazovania. Súd tiež dňa 7. 3. 2017 požiadal o súčinnosť 00 PZ v Spišskej Belej, aby ktoré
malo zabezpečiť vstup do obydlia a nerušený priebeh výkonu obhliadky...“
3. Ďalej sťažovatelia uviedli, že:
«... následne podali sťažnosť predsedníčke súdu, ktorá na sťažnosť odpovedala dňa
18. 4. 2017 tak, že „s poľutovaním musím konštatovať, že súd pri vykonávaní znaleckého
dokazovania doposiaľ efektívne nevyužíval prostriedky, ktoré má podľa právneho poriadku
k dispozícii na zabezpečenie plynulého postupu súdneho znalca pri vykonávaní znaleckého
dokazovania, a že celkovú dobu vykonávania znaleckého dokazovania nepovažujem
za primeranú. Dovoľte mi, aby som sa Vám za túto nečinnosť súdu touto cestou
ospravedlnila.“ Opatrením predsedníčky súdu bol tiež dňa 18. 4. 2017 nariadený dohľad
nad plynulosťou súdneho konania.
Dňa 13.7. 2017 súd telefonicky kontaktoval znalca ohľadom
stavu rozpracovanosti znaleckého posudku. Znalec uviedol, že znalecký posudok mal 12. 7.
2017 odoslať súdu.
Dňa 13. 7. 2017 bol Okresnému súdu Kežmarok doručený znalecký posudok znalca
.
Následne súd vo výzve dňa 8. 8. 2017 vyzval strany sporu na vyjadrenie
sa k priloženému znaleckému posudku , ku ktorému sa 18. 8. 2017
vyjadrili sťažovatelia tak, že so znaleckým posudkom súhlasia.
Dňa 8. 8. 2017 súd písomne urgoval znalca na predloženie
znaleckého posudku.
Následne znalec podaním doručeným súdu dňa 21.9.2017 oznámil
Okresnému súdu Kežmarok, že žalovaná svojím správaním marila vykonanie znaleckého
dokazovania a odmietla sprístupniť obhliadku a s vyhrážkami, preto znalecký posudok
nebolo možné urobiť...»
4. Keďže napadnuté konanie napriek sťažnosti na prieťahy adresovanej predsedníčke
okresného súdu nebolo dosiaľ právoplatne skončené, sťažovatelia navrhujú, aby ústavný súd
v náleze vyslovil, že postupom okresného súdu v napadnutom konaní bolo porušené
ich základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
ústavy, ako aj právo na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1
dohovoru a zároveň navrhujú prikázať okresnému súdu konať v napadnutom konaní
bez zbytočných prieťahov. Napokon sa domáhajú priznania finančného zadosťučinenia
v sume 6 000 € a úhrady trov konania.
II.
5. Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
6. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania
pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej
rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej
republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej
len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd každý návrh prerokuje bez prítomnosti
sťažovateľa a zisťuje, či sťažnosť spĺňa zákonom predpísané náležitosti a či nie sú dôvody
na jej odmietnutie. Návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd
právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo
návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže
ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.
Odmietnuť môže aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
7. Podstatou sťažnosti a predmetom konania pred ústavným súdom je uplatnenie
nároku sťažovateľov na ochranu pred postupom okresného súdu, ktorým malo byť porušené
ich základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
ústavy, ako aj právo na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1
dohovoru.
8. Ústavný súd pri sťažnostiach namietajúcich porušenie základného práva
podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, resp. čl. 6 ods. 1 dohovoru odmieta sťažnosť ako zjavne
neopodstatnenú, ak „vzhľadom na skutočnosť, že celková doba konania pred súdom,
ako aj postup zákonného sudcu nesignalizovali reálnu možnosť zbytočných prieťahov,
a tým ani porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy“ (II. ÚS 109/03), resp.
ak „argumenty v sťažnosti sťažovateľa nepreukázali v čase podania sťažnosti takú intenzitu
porušenia označeného základného práva, aby bola sťažnosť prijatá na ďalšie konanie“
(II. ÚS 93/03, II. ÚS 177/04).
9. Ústavný súd už vo svojej predchádzajúcej judikatúre vyslovil, že zjavná
neopodstatnenosť sťažnosti namietajúcej porušenie základného práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (čl. 6 ods. 1 dohovoru) môže vyplývať
aj z toho, že porušenie tohto základného práva sa namieta v takom konaní pred všeobecným
súdom, ktoré z hľadiska jeho druhu a povahy netrvá tak dlho, aby sa dalo uvažovať
o zbytočných prieťahoch (napr. IV. ÚS 343/04, III. ÚS 59/05, I. ÚS 455/2014) a ďalej
vyslovil, že „... nie každý prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
ústavy“ (napr. III. ÚS 59/05).
10. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že napadnuté konanie začalo 2. júla 2014,
keď sťažovatelia podali žalobu, ktorou sa domáhali zrušenia a vysporiadania podielového
spoluvlastníctva reálnym rozdelením veci. V priebehu konania okresný súd nebol nečinným,
no v súvislosti so znaleckým dokazovaním nepostupoval dostatočne efektívne.
11. Ústavný súd teda konštatuje, že okresný súd v napadnutom konaní nepostupoval
bez prieťahov, čo uznala aj predsedníčka okresného súdu v odpovedi na sťažnosť
sťažovateľov na prieťahy, no ústavný súd zohľadniac najmä doterajšiu dĺžku konania
(41 mesiacov) a všetky okolnosti danej veci dospel k záveru, že prieťahy v napadnutom
konaní nedosiahli takú intenzitu, že by v ich dôsledku došlo k porušeniu základného práva
sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy
a práva na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
12. V prípade, keď ústavný súd zistí, že charakter postupu všeobecného súdu
sa nevyznačoval takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať
ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy, nevysloví porušenie základného
práva zaručeného týmto článkom ústavy (napr. II. ÚS 57/01), prípadne návrhu buď
nevyhovie (napr. I. ÚS 11/00), alebo ho odmietne ako zjavne neopodstatnený
(napr. I. ÚS 41/01, I. ÚS 57/01, III. ÚS 59/05). K takémuto záveru dospel ústavný súd
aj pri predbežnom prerokovaní tejto sťažnosti.
13. Vzhľadom na uvedené ústavný súd odmietol sťažnosť podľa § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.
14. Keďže sťažnosť bola odmietnutá, ústavný súd sa už ďalšími návrhmi
sťažovateľov na ochranu ústavnosti v nej uplatnenými nezaoberal.
15. Ústavný súd v závere pripomína, že ak by napadnuté konanie okresného súdu
pokračovalo a v jeho ďalšom priebehu by dochádzalo k neospravedlniteľným prieťahom,
sťažovatelia môžu podať na ústavnom súde novú sťažnosť.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 30. januára 2018