Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 41/2018

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 30. januára 2018

predbežne prerokoval sťažnosť a , obaja

, zastúpených advokátom JUDr. Romanom Frnčom, Uralská 11,

Košice, pre namietané porušenie ich základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a práva na prejednanie

ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a slobôd postupom Okresného súdu Kežmarok v konaní vedenom pod sp. zn.

a takto

rozhodol:

Sťažnosť a o d m i e t a ako zjavne

neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

28. decembra 2017 doručená sťažnosť a (ďalej

len „sťažovatelia“) pre namietané porušenie ich základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa (ďalej len

„ústava“) a práva na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného

súdu Kežmarok (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

(ďalej aj „napadnuté konanie“).

2. Sťažovatelia vo svojej sťažnosti okrem iného uviedli, že:

„... sú manželmi, ktorí sú podielovými spoluvlastníkmi v podiele 1/2 k celku

nehnuteľností - rodinného domu a pozemkov evidovaných na , k.ú.

Sťažovatelia dňa 2. 7. 2014 podali na Okresnom súde Kežmarok žalobu, ktorou žiadali

o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva reálnym rozdelením veci.

V uvedenej veci je žalovanou , ,

. Veci bola pridelená sp. zn. .

Súd uznesením zo dňa 17. 12. 2014 vyzval sťažovateľov na úhradu súdneho poplatku

a nariadil termín prvého pojednávania na deň 13.1. 2015.

Pojednávanie zo dňa 13. 1. 2015 bolo po výsluchu strán sporu odročené na neurčito

za účelom prizvania do konania geodeta a nariadenia znaleckého dokazovania.

Uznesením súdu zo dňa 15.5. 2015 bolo nariadené vo veci znalecké dokazovanie,

ktorým bola znalcom - a uložená lehota

na vypracovanie znaleckých posudkov s úlohami bližšie špecifikovanými v uznesení

a to v dĺžke 90 dní od doručenia spisu.

Dňa 22. 5. 2015 žalovaná zaslala súdu svoje vyjadrenie.

Dňa 3. 6. 2015 Okresný súd Kežmarok zaslal vyjadrenia žalovanej sťažovateľom,

kde im uložil lehotu 10 dní na vyjadrenie, či v danej veci prichádza do úvahy mimosúdna

dohoda, prípadne uzavretie súdneho zmieru.

Dňa 12. 6. 2015 sa sťažovatelia vyjadrili, že nesúhlasia s podmienkami dohody

navrhovanými žalovanou a navrhli, aby súd naďalej konal vo veci.

Dňa 16. 6. 2015 súd vyzval žalovanú, aby sa vyjadrila, či jej predchádzajúce podania

má súd považovať za odvolania voči nariadenému znaleckému dokazovaniu, prípadne,

čo mala na mysli svojimi podaniami.

Dňa 9.11. 2015 a 30. 10. 2015 doručila žalovaná súdu svoje podania.

Dňa 16.12. 2015 znalec požiadal o preddavok vo výške 250,- Eur.

Dňa 12. 1. 2016 znalec zvolal obhliadku nehnuteľnosti na 22. 1.

2016, pričom podanie, ktorým zvolal obhliadku, bolo doručené súdu dňa 15.1. 2016.

Dňa 18.1. 2016 žalovaná doručila súdu ďalšie svoje podanie.

Následne znalec podaním doručeným súdu dňa 5. 2. 2016 oznámil

Okresnému súdu Kežmarok priebeh vykonávania znaleckého dokazovania, pričom tiež

oznámil, že nie je možné vykonať obhliadku nehnuteľností z dôvodu, že žalovaná svojím

správaním marí vykonanie znaleckého dokazovania. Znalec tiež

požiadal súd o zabezpečenie ochrany pri výkone znaleckého dokazovania.

Následne 5. 12. 2016 mal súd telefonicky kontaktovať znalca , aby s ním

dohodol termín obhliadky, ktorý uviedol, že termín obhliadky bude môcť vykonať koncom

januára 2017 a že presný termín obhliadky neskôr písomne oznámi súdu.

Dňa 16. 12. 2016 súd nariadil učtárni Okresného súdu Kežmarok uhradiť preddavok

znalcovi

Dňa 2. 3. 2017 znalec oznámil súdu, že obhliadku vykoná 17. 3. 2017.

Znalec dňa 7. 3. 2017 požiadal o policajnú ochranu pri vykonávaní obhliadky

a to z dôvodu emotívneho správania žalovanej. Súd preto uznesením zo dňa 7. 3. 2017

vyzval žalovanú na rešpektovanie nariadeného znaleckého dokazovania a povinnosti

poskytnúť ustanovenému znalcovi súčinnosť potrebnú k riadnemu vykonaniu znaleckého

dokazovania. Súd tiež dňa 7. 3. 2017 požiadal o súčinnosť 00 PZ v Spišskej Belej, aby ktoré

malo zabezpečiť vstup do obydlia a nerušený priebeh výkonu obhliadky...“

3. Ďalej sťažovatelia uviedli, že:

«... následne podali sťažnosť predsedníčke súdu, ktorá na sťažnosť odpovedala dňa

18. 4. 2017 tak, že „s poľutovaním musím konštatovať, že súd pri vykonávaní znaleckého

dokazovania doposiaľ efektívne nevyužíval prostriedky, ktoré má podľa právneho poriadku

k dispozícii na zabezpečenie plynulého postupu súdneho znalca pri vykonávaní znaleckého

dokazovania, a že celkovú dobu vykonávania znaleckého dokazovania nepovažujem

za primeranú. Dovoľte mi, aby som sa Vám za túto nečinnosť súdu touto cestou

ospravedlnila.“ Opatrením predsedníčky súdu bol tiež dňa 18. 4. 2017 nariadený dohľad

nad plynulosťou súdneho konania.

Dňa 13.7. 2017 súd telefonicky kontaktoval znalca ohľadom

stavu rozpracovanosti znaleckého posudku. Znalec uviedol, že znalecký posudok mal 12. 7.

2017 odoslať súdu.

Dňa 13. 7. 2017 bol Okresnému súdu Kežmarok doručený znalecký posudok znalca

.

Následne súd vo výzve dňa 8. 8. 2017 vyzval strany sporu na vyjadrenie

sa k priloženému znaleckému posudku , ku ktorému sa 18. 8. 2017

vyjadrili sťažovatelia tak, že so znaleckým posudkom súhlasia.

Dňa 8. 8. 2017 súd písomne urgoval znalca na predloženie

znaleckého posudku.

Následne znalec podaním doručeným súdu dňa 21.9.2017 oznámil

Okresnému súdu Kežmarok, že žalovaná svojím správaním marila vykonanie znaleckého

dokazovania a odmietla sprístupniť obhliadku a s vyhrážkami, preto znalecký posudok

nebolo možné urobiť...»

4. Keďže napadnuté konanie napriek sťažnosti na prieťahy adresovanej predsedníčke

okresného súdu nebolo dosiaľ právoplatne skončené, sťažovatelia navrhujú, aby ústavný súd

v náleze vyslovil, že postupom okresného súdu v napadnutom konaní bolo porušené

ich základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

, ako aj právo na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa

dohovoru a zároveň navrhujú prikázať okresnému súdu konať v napadnutom konaní

bez zbytočných prieťahov. Napokon sa domáhajú priznania finančného zadosťučinenia

v sume 6 000 € a úhrady trov konania.

II.

5. Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

6. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej

rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej

republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej

len „“) ústavný súd každý návrh prerokuje bez prítomnosti

sťažovateľa a zisťuje, či sťažnosť spĺňa zákonom predpísané náležitosti a či nie sú dôvody

na jej odmietnutie. Návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Odmietnuť môže aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

7. Podstatou sťažnosti a predmetom konania pred ústavným súdom je uplatnenie

nároku sťažovateľov na ochranu pred postupom okresného súdu, ktorým malo byť porušené

ich základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

, ako aj právo na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa

dohovoru.

8. Ústavný súd pri sťažnostiach namietajúcich porušenie základného práva

podľa , resp. dohovoru odmieta sťažnosť ako zjavne

neopodstatnenú, ak „vzhľadom na skutočnosť, že celková doba konania pred súdom,

ako aj postup zákonného sudcu nesignalizovali reálnu možnosť zbytočných prieťahov,

a tým ani porušenie základného práva podľa “ (), resp.

ak „argumenty v sťažnosti sťažovateľa nepreukázali v čase podania sťažnosti takú intenzitu

porušenia označeného základného práva, aby bola sťažnosť prijatá na ďalšie konanie“

(, ).

9. Ústavný súd už vo svojej predchádzajúcej judikatúre vyslovil, že zjavná

neopodstatnenosť sťažnosti namietajúcej porušenie základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa ( dohovoru) môže vyplývať

aj z toho, že porušenie tohto základného práva sa namieta v takom konaní pred všeobecným

súdom, ktoré z hľadiska jeho druhu a povahy netrvá tak dlho, aby sa dalo uvažovať

o zbytočných prieťahoch (napr. , , ) a ďalej

vyslovil, že „... nie každý prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

“ (napr. ).

10. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že napadnuté konanie začalo 2. júla 2014,

keď sťažovatelia podali žalobu, ktorou sa domáhali zrušenia a vysporiadania podielového

spoluvlastníctva reálnym rozdelením veci. V priebehu konania okresný súd nebol nečinným,

no v súvislosti so znaleckým dokazovaním nepostupoval dostatočne efektívne.

11. Ústavný súd teda konštatuje, že okresný súd v napadnutom konaní nepostupoval

bez prieťahov, čo uznala aj predsedníčka okresného súdu v odpovedi na sťažnosť

sťažovateľov na prieťahy, no ústavný súd zohľadniac najmä doterajšiu dĺžku konania

(41 mesiacov) a všetky okolnosti danej veci dospel k záveru, že prieťahy v napadnutom

konaní nedosiahli takú intenzitu, že by v ich dôsledku došlo k porušeniu základného práva

sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

a práva na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

12. V prípade, keď ústavný súd zistí, že charakter postupu všeobecného súdu

sa nevyznačoval takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať

ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle , nevysloví porušenie základného

práva zaručeného týmto článkom (napr. ), prípadne návrhu buď

nevyhovie (napr. ), alebo ho odmietne ako zjavne neopodstatnený

(napr. , , ). K takémuto záveru dospel ústavný súd

aj pri predbežnom prerokovaní tejto sťažnosti.

13. Vzhľadom na uvedené ústavný súd odmietol sťažnosť podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.

14. Keďže sťažnosť bola odmietnutá, ústavný súd sa už ďalšími návrhmi

sťažovateľov na ochranu ústavnosti v nej uplatnenými nezaoberal.

15. Ústavný súd v závere pripomína, že ak by napadnuté konanie okresného súdu

pokračovalo a v jeho ďalšom priebehu by dochádzalo k neospravedlniteľným prieťahom,

sťažovatelia môžu podať na ústavnom súde novú sťažnosť.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 30. januára 2018