Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 663/2017

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-30

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 7. februára 2018 v senáte

zloženom z predsedu Ladislava Orosza, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu Lajosa

Mészárosa (sudca spravodajca) prerokoval prijatú sťažnosť ,

, zastúpeného advokátkou JUDr. Emíliou Korčekovou, advokátska

kancelária, L. Novomeského 25, Pezinok, vo veci namietaného porušenia základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava III

v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a právo na prejednanie

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn.

p o r u š e n é b o l i .

2. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume

2 500 € (slovom dvetisícpäťsto eur), ktoré mu j e Okresný súd Bratislava III p o v i n n ý

vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

3. Mgr. p r i z n á v a úhradu trov právneho zastúpenia

v sume 303,16 € (slovom tristotri eur a šestnásť centov), ktorú j e Okresný súd

Bratislava III p o v i n n ý vyplatiť na účet jeho advokátky JUDr. Emílie Korčekovej,

advokátska kancelária, L. Novomeského 25, Pezinok, do dvoch mesiacov od právoplatnosti

tohto nálezu.

4. Vo zvyšnej časti sťažnosti n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k.

-12 z 24. októbra 2017 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť (ďalej len

„sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa (ďalej len „“)

a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu

Bratislava III (ďalej aj „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej aj

„napadnuté konanie“).

2. Z obsahu sťažnosti predovšetkým vyplynulo:

«... Sťažovateľ má vo vykonštruovanom konaní na ochranu osobnosti vedenom na

Okresnom súde Bratislava III pod č.k. od 16.03.2007 postavenie odporcu...

Vinou ad hoc úkonov porušovateľa s výraznými časovými odstupmi, nezáujmu

porušovateľa vec od počiatku prejednať a rozhodnúť spravodlivo a v primeranej lehote,

vinou nezáujmu porušovateľa o vec, keď zákonná sudkyňa odišla na stáž na Krajský súd

v Bratislave a vo veci nebolo konané, vinou porušenia zásady rýchlosti konania ( ),

nekonania zo strany porušovateľa s urýchlením a nerozhodnutia veci spravodlivo

v primeranej lehote, teda vinou neefektívneho konania a opakovaného vydávania zjavne

svojvoľných a nezákonných rozhodnutí (včítane rozsudku vo veci samej dňa 5.12.2013...

musel opakovane - 2 krát zasahovať Krajský súd v Bratislave a to rozhodnutiami zo dňa

29.06.2012... a dňa 15.04.2016... keď v odôvodnení posledného zrušujúceho uznesenia č.k.

-491 zo dňa 15.04.2016 (doručené 30.08.2016), ktorým zrušil porušovateľom

svojvoľne vydaný rozsudok porušovateľa zo dňa 5.12.2013 dospel k záveru, že povinnosťou

porušovateľa bolo po podaní žalobného návrhu 16.03.2007 splniť si poučovaciu povinnosť,

vyzvať žalobcu na upresnenie žalobného návrhu (S III. str. 205-206), nakoľko žalobný petit

bol od počiatku neurčitý a nevykonateľný - viď. str. 9 odôvodnenia cit. uznesenia Krajského

súdu v Bratislave č.k. -491 zo dňa 15.04.2016, čo si porušovateľ svojvoľným

nerešpektovaním ust. §-u 43 ods. 1 , §-u 42 ods. 3 nesplnil, aj keď ako subjekt

znalý práva vedel a musel vedieť, že návrh žalobcu doručený súdu prvého stupňa dňa

16.03.2007 nezodpovedal ust. §.-u 79 ods. 1 - viď. str. 8 odôvodnenia cit. uznesenia

Krajského súdu v Bratislave č.k. -491 zo dňa 15.04.2016- posledný odstavec

citujúc: „Súd prvého stuňa mal preto uvedenú zrejmú vadu návrhu na začatie konania

postupom podľa §-u 43 ods. 2 odstrániť a až následne pristúpiť k prejednaniu veci.“

Je teda nesporným, že odvolací Krajský súd v Bratislave sa uznesením č.k.

-491 zo dňa 15.04.2016 stotožnil s právnou argumentáciou sťažovateľa

o neurčitosti a nevykonateľnosti petitu (aj petitov menených žalobcom) a o hrubom

porušovaní jeho práva na súdnu ochranu podľa , čo sťažovateľ vnímal

a vníma ako neprípustnú šikanu po dobu 9 a 1/2 roka, teda neprijateľne extrémne dlho,

keďže vec sa po rozhodnutí Krajského súdu v Bratislave č.k. -491 zo dňa

15.04.2016 vracia do počiatočného štádia, ku dňu 16.03.2007 a to nie vinou sťažovateľa,

ale vinou porušovateľa a jeho svojvôle majúcej za následok odmietnutie spravodlivosti.

S poukazom na vyššie uvedený skutkový stav veci sťažovateľ tvrdí, že svojvoľným

konaním porušovateľa došlo k porušeniu jeho základného práva na rozhodnutie veci bez

zbytočných prieťahov podľa a porušeniu jeho práva na prejednanie veci

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru, čo je z ústavnoprávneho hľadiska

neprijateľné a neakceptovateľné.

Sťažovateľ tvrdí, že je naďalej obeťou porušenia Dohovoru, pričom je tu dôvodná

obava, že bude naďalej šikanovaný súdom a že porušovateľ bude pokračovať v porušovaní

jeho základných práv a slobôd, neprípustných obštrukciách, revaši za ďalšie zrušenie ním

vydaného rozhodnutia v danej veci Krajským súdom v Bratislave, preto sa s dôverou

obracia so žiadosťou o pomoc na ústavný súd.

Sťažovateľ dôvodne a zmysluplne tvrdí, že ním podané (opakované) sťažnosti

predsedovi okresného súdu na prieťahy v konaní vedenom pod č.k. zo dňa

05.05.2011... zo dňa 14.08.2013... sa minuli účinkom, neviedli k odstráneniu stavu jeho

právnej neistoty o výsledok konania na ochranu osobnosti na podklade vykonštruovanej

žaloby na ochranu osobnosti JUDr. a JUDr. - viď. nižšie.

V súlade s nálezom ústavného súdu sp.zn. z 13. januára 2011 sa

podáva, že sťažovateľ je doposiaľ 9 a 1/2 roka šikanovaný porušovateľom, neprípustne

udržiavaný extrémne dlho v stave právnej neistoty o výsledok, z čoho pramení jeho utrpenie

a frustrácia, keďže porušovateľ vedome (súd pozná právo) porušuje jeho základné právo na

súdnu ochranu, keďže sťažovateľ (v postavení žalovaného) pre nejasnosť predmetu konania

nemá možnosť sa vymyslenej žalobe už viac ako 9 a 1/2 roka účinne brániť, brániť sa proti

svojvôli a šikane zo strany porušovateľa, čo v právnom štáte nie je prípustné - zakazuje sa.

Konanie na ochranu osobnosti je pritom po právnej a skutkovej stránke jednoduché,

nezložité.

Vinou porušovateľa sa vec vracia na podklade rozhodnutia Krajského súdu

v Bratislave č.k. -491 zo dňa 15.04.2016 do stavu ku dňu doručenia súdu

žalobného návrhu - teda ku dňu 16.03.2007, keďže de facto a de iure sa musí začať od

počiatku (viď. záväzný pokyn Krajského súdu v Bratislave - porušovateľ musí vyzvať

žalobcu na odstránenie vady žalobného návrhu..., čo mal učiniť už v roku 2007

bezprostredne po doručení mu žaloby dňa 16.03.2007), vinou porušovateľa doposiaľ

nesplnilo požiadavku „primeranej lehoty“ podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru, keď trvá

neprimerane extrémne dlho - 9 a 1/2 roka a to všetko aj vinou fatálnej nečinnosti

porušovateľa, ad hoc úkonov s výrazným časovým odstupom, nekonaním vo veci počas

odchodu zákonnej sudkyne na stáž na Krajský súd v Bratislave, čo je z ústavnoprávneho

hľadiska neakceptovateľné - neospravedlniteľné.

Sťažovateľ k prieťahom v dôsledku zjavne svojvoľného konania porušovateľa a jeho

zjavných nezákonností neprispel. Z konania a postupu porušovateľa a zákonnej sudkyne je

frustrovaný, pociťuje utrpenie a beznádej, bezmocnosť, psychicky stráda a má obavu

z pokračovania v jeho šikanovaní.

Teda prieťahy zapríčinené porušovateľom nie je možným pričítať na vrub

sťažovateľa. Stav právnej neistoty sťažovateľa o výsledok konania spôsobil u sťažovateľa

nemajetkovú ujmu.

Vec má pre sťažovateľa mimoriadny význam vzhľadom k tomu, čo je v danej veci pre

sťažovateľa v hre - „at stake“ (aktivity žalobcu voči sťažovateľovi v spolupráci s advokátom

JUDr. a Mgr. - viď. nižšie) a to po 9 a 1/2 ročných nezákonnostiach

zo strany porušovateľa v úmysle vydať voči nemu zjavne svojvoľné a protiústavné

rozhodnutia, zaviazať ho k nemožnému plneniu zneužitím práva, ignorovaním zásady „iura

novit curia“.

S akcentom na vyššie uvedené a osvedčené prílohami (rozhodnutiami porušovateľa a

Krajského súdu v Bratislave) sa sťažovateľka obracia so žiadosťou o pomoc na ústavný súd.

Primerane skutkovému stavu veci žiada, aby ústavný súd rozhodol o porušení jej

základných práv - výrok č. 1, prikázal porušovateľovi vo veci konať bez zbytočných

prieťahov - výrok č. 2, priznaní primeraného zadosťučinenia v sume 15 000 Euro a trov

právneho zastupovania pred ústavným súdom - výrok č. 3, č. 4.

Požiadavka na zaplatenie nemajetkovej ujmy v sume 15 000,- EURO v dôsledku

porušenia práva sťažovateľa na prejednanie veci v primeranej lehote je súladná

s rozhodovacou praxou a judikatúrou ESĽP (rozhodnutie ESĽP vo veci Apicella

p. Taliansku zo dňa 29.03.2006, sťažnosť č.64890/01, rozhodnutie ESĽP vo veci Martin

Castro a iní p. Portugalsku zo dňa 10.06.2008, sťažnosť č. 33729/06...) dľa ktorých

primeraná a priemerná výška náhrady nemajetkovej ujmy je 1.000,-€ až 1500,-€ za rok

trvania konania.

Ergo ochrana práv sťažovateľa vinou porušovateľa doposiaľ nebola a nie je rýchla a

účinná, keďže po poslednom rozhodnutí krajského súdu v Bratislave sa konanie vracia do

stavu ku dňu začatia konania doručením žalobného návrhu porušovateľovi dňa

16.03.2007!!!

Sťažovateľ k neefektívnemu a nesúrodému, nekoncentrovanému konaniu

porušovateľa neprispel.

Vec je dľa sťažovateľky po právnej a skutkovej stránke jednoduchá, nezložitá.

Vec má pre sťažovateľ mimoriadny význam a to z dôvodu, že sa jedná

o vykonštruovanú žalobu na ochranu osobnosti osobami JUDr. (advokát) a JUDr.

(žalobca - súdny exekútor), ktorí v rozhodnom období na podklade vzájomnej

dohody zosnovali vymyslené trestné stíhanie sťažovateľa (od 6.12.2008 - vznesené

sťažovateľovi obvinenie pre 2 trestné činy dľa situácie navodenej pred OČTK práve JUDr.

a jeho koncipientom Mgr. a JUDr. ) pre nimi vymyslené

trestné činy - obzvlášť zavážný zločin podvodu a zločin marenie spravodlivosti; nepravdivo

a krivo vypovedali pred OČTK a Okresným súdom Bratislava I vo veci č.k. , čo

malo za následok aj zjavne nezákonnú a svojvoľnú väzbu sťažovateľa v období od

12.04.2014 do 15.1.2015 (bližšie viď. nález ústavného súdu sp.zn. z 2.júla

2015 + príloha č. 11a) proti sťažovateľovi s tým, že trestné stíhanie sa ukázalo ako zjavne

nezákonné.

Sťažovateľ bol 21.04.2016 Krajským súdom v Bratislave oslobodený rozsudkom č.k.

... spod obžaloby prokurátora KP Bratislava v celom rozsahu (teda spod 2

skutkov - hrozba odsúdenia na 10-15 rokov NEPO), sťažovateľ bol rozsudkom Okresného

súdu Bratislava I 23.03.2015 č.k. neprávoplatne odsúdený na trest odňatia

slobody na 10 rokov NEPO (skutočnosť známa ústavnému súdu), pričom krajský súd

skonštatoval, že advokát JUDr. porušil povinnosť mlčanlivosti (§ 23 ZoA),

sťažovateľa udal potom ako bol údajný trestný čin premlčaný - trestné stíhanie sťažovateľa

nebolo po 15.1.2017 možné a navyše došlo k sfalšovaniu digitálnej stopy - zásahom do nej

(v priestoroch jeho advokátskej kancelárie - AK JUDr.

Bratislava) u skúmaných počítačových súborov podsunutých práve JUDr. a Mgr.

vyšetrovateľom PPZ a znalcovi pribratému do konania vyšetrovateľmi PPZ.

Sfalšovanie digitálnej stopy počítačových súborov (tzv. „mountingom digitálnej stopy

počítačových súborov z dielne AK JUDr. „ex post) z dielne JUDr. a

Mgr. ustálil kontraposudkom Ing. , MBA - znalec (špecialista na IT krimi

problematiku) využívaný o.i. britským Scotland Yardom, sídliaci v Londýne.

„Skutočnosti „tvrdené udavačom JUDr. a jeho koncipientom Mgr.

(advokát) osvedčoval v tejto vymyslenej trestnej veci pred vyšetrovateľom PPZ

UBOK PZ B.Bystrica a Okresným súdom Bratislava I v postavení svedka práve exekútor

JUDr. , hoc po ich vzájomnej dohode vedel, že osvedčuje to, čo sa nikdy nestalo,

teda to, načom sa vopred dohodli JUDr. , Mgr. a JUDr. .

Obdobne je tomu tak aj v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava III pod č.k.

!!! - žaloba podaná zneužitím práva s čím sa porušovateľ za 9 a 1/2 roka

ústavne konformne nevysporiadal.

Sťažovateľ tvrdí, že je obeťou hrubého a nesopravedlniteľného porušenia čl. 48

ods. 2 SR a porušenia práva zo strany porušovateľa na prejednanie veci

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd a to všetko vinou porušovateľa - porušenia primeranej lehoty v dôsledku jeho

závažných procesnoprávnych pochybení a nezákonných rozhodnutí Okresného súdu

Bratislava III, keďže žaloba na ochranu osobnosti v danej veci nie je spôsobilým

predmetom konania od jej doručenia súdu dňa 16.03.2007.

Postup Okresného súdu Bratislava III sťažovateľ vníma ako šikanózny, pričom stav

jeho právnej neistoty o výsledok konania, frustrácie, utrpenia, psychického strádania,

obťažovania súdom (sťažovateľ vníma konanie okresného súdu voči jeho osobe sa javí ako

neprijateľný „experiment“ - viď. nezákonné rozhodnutia a procesnoprávne pochybenia

okresného súdu skonštatované v 2-och rozhodnutiach Krajského súdu v Bratislave)

a žalobcom JUDr. trvá už v čase podania tejto ústavnej sťažnosti extrémne dlho

- 9 a 1/2 roka , čo je z ústavno právneho hľadiska neprijateľné a neakceptovateľné, keďže

konanie na ochranu osobnosti malo byť okresným súdom (porušovateľom) prejednané a

rozhodnuté maximálne do 1-ho roka, k čomu vinou porušovateľa zjavne nedošlo...»

2.1 Vzhľadom na uvedené podstatné skutočnosti sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd

o jeho sťažnosti nálezom takto rozhodol:

„1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov zaručené podľa a právo na prejednanie

veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Bratislava III v konaní vedenom pod č.k.

porušené boli.

2. Okresnému súdu Bratislava III sa prikazuje v konaní vedenom pod č.k.

konať bez zbytočných prieťahov.

3. priznáva finančné zadosťučinenie v sume 15 000,- Eur,

ktoré je Okresný súd Bratislava III povinný vyplatiť do 2 mesiacov od právoplatnosti

nálezu.

4. priznáva úhradu trov konania v sume 303,04 Eur, ktoré je

Okresný súd Bratislava III povinný zaplatiť na účet jej právnej zástupkyne - advokátky

JUDr. Emílie Korčekovej do 2 mesiacov od právoplatnosti nálezu.“

3. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili účastníci konania:

okresný súd, zastúpený jeho predsedom, listom sp. zn. Spr. 459/2017 z 20. novembra 2017,

ku ktorému bolo pripojené vyjadrenie zákonnej sudkyne, ako aj chronológia úkonov

vykonaných v napadnutom konaní.

3.1 Z vyjadrenia predsedu okresného súdu vyplynulo:

„... V prílohe Vám zasielam vyjadrenie zákonnej sudkyne k ústavnej sťažnosti,

s ktorým sa v plnom rozsahu stotožňujem a príslušný spisový materiál. Mám za to, že

postupom tunajšieho súdu nedošlo k porušeniu namietaných práv sťažovateľa. Na ústnom

prejednaní veci netrváme.“

3.2 Zákonná sudkyňa vo svojom vyjadrení uviedla chronológiu úkonov vykonaných

okresným súdom a účastníkmi konania v napadnutom konaní a dodala tieto relevantné

skutočnosti:

„... súd prvej inštancie konal podľa môjho názoru bez prieťahov, tri pojednávania

boli odročené pre ospravedlnenie žalovaného, dve pre ospravedlnenie žalobcu, jedno

pojednávanie pre chybu v doručovaní žalovanému. Rozsudky boli vypracované v zákonnej

lehote. Prieťahy v konaní konštatoval iba krajský súd (v odpovedi na sťažnosť žalovaného

konštatoval, že táto je dôvodná).“

3.3 Sťažovateľ prostredníctvom svojej splnomocnenej právnej zástupkyne na

uvedené vyjadrenie predsedu okresného súdu a zákonnej sudkyne nereagoval, ústavnému

súdu iba oznámil:

„... dávam Vám týmto na vedomie, že súhlasíme s upustením od ústneho

pojednávania danej veci.“

4. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona

o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa

s ich stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania

nemožno očakávať ďalšie objasnenie vo veci namietaného porušenia základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v a práva na

prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

II.

5. Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konania

a z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil takýto priebeh a stav

konania vedeného na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. :

Dňa 16. marca 2007 bol okresnému súdu doručený žalobný návrh súdneho exekútora

(ďalej len „navrhovateľ“) proti sťažovateľovi „na ochranu

osobnosti a náhradu nemajetkovej ujmy“.

Dňa 27. marca 2007 okresný súd vyzval navrhovateľa, aby uhradil súdny poplatok za

podaný návrh. Súdny poplatok bol uhradený 2. apríla 2007.

Dňa 14. mája 2007 okresný súd vyzval na doloženie listinných dôkazov

navrhovateľa, ktorý tejto výzve vyhovel 22. mája 2007.

Dňa 28. mája 2007 okresný súd vyzval sťažovateľa, aby sa písomne vyjadril

k podanému návrhu. Sťažovateľ tak učinil 4. júna 2007.

Dňa 21. júna 2007 okresný súd vyzval navrhovateľa, aby písomne zaujal stanovisko

k vyjadreniu sťažovateľa. Navrhovateľ doručil súdu svoje stanovisko 2. júla 2007.

Dňa 5. septembra 2007 bolo vo veci nariadené pojednávanie na 11. október 2007.

Dňa 11. októbra 2007 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na

6. december 2007 pre účely výsluchu svedka.

Dňa 6. decembra 2007 bolo pojednávanie odročené na 31. január 2008 aj pre

ospravedlnenú neprítomnosť sťažovateľa.

Dňa 31. januára 2008 bolo pojednávanie odročené na 1. apríl 2008 pre neprítomnosť

sťažovateľa, ktorému doručenie nebolo riadne vykázané.

Dňa 26. marca 2008 sťažovateľ ospravedlnil svoju neúčasť na nariadenom

pojednávaní a požiadal „aby súd uznesením pripustil možnosť protinávrhu“.

Dňa 1. apríla 2008 bolo pojednávanie odročené na neurčito.

Dňa 20. mája 2008 okresný súd vyzval sťažovateľa, aby spresnil svoje podanie

z 26. marca 2008.

Dňa 25. júla 2008 okresný súd uznesením č. k. -117 odmietol

„protinávrh“ sťažovateľa. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 26. augusta 2008.

Dňa 17. septembra 2008 bolo vo veci nariadené pojednávanie na 27. november 2008.

Dňa 27. novembra 2008 bolo pojednávanie odročené na 27. január 2009 pre

ospravedlnenú neprítomnosť sťažovateľa.

Dňa 2. januára 2009 bol súdu doručený „vzájomný návrh“ sťažovateľa

„na zaplatenie nemajetkovej ujmy 564.500,-Sk“.

Dňa 26. januára 2009 okresný súd uznesením č. k. -153 vzájomný

návrh sťažovateľa vylúčil na samostatné konanie. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť

2. februára 2009.

Dňa 27. januára 2009 bolo pojednávanie odročené na 17. marec 2009 pre

neprítomnosť navrhovateľa.

Dňa 17. marca 2009 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené na

5. máj 2009.

Dňa 5. mája 2009 bolo pojednávanie odročené na 23. jún 2009 pre neprítomnosť

navrhovateľa.

Dňa 23. júna 2009 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené na

29. september 2009.

Dňa 29. septembra 2009 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené na

neurčito s tým, že súd bude opätovne žiadať listinné dôkazy, spisy.

Dňa 2. decembra 2009 bolo okresnému súdu doručené podanie navrhovateľa, ktorým

navrhol pripustenie zmeny petitu.

Dňa 18. februára 2010 okresný súd vyzval sťažovateľa, aby sa vyjadril, či súhlasí

s čiastočným späťvzatím žaloby a opätovne žiadal o pripojenie spisu Okresného súdu

Bratislava V a Slovenskej komory exekútorov.

Dňa 5. marca 2010 Slovenská komora exekútorov oznámila súdu, že žiadané

rozhodnutie o disciplinárnom konaní nie je možné zapožičať, pretože sa nachádza na

Okresnom súde Bratislava I.

Dňa 8. apríla 2010 okresný súd uznesením č. k. -356 pripustil zmenu

návrhu (v časti zaplatenia nemajetkovej ujmy v sume 4 979,08 € konanie zastavil).

Dňa 5. mája 2010 bolo proti uvedenému uzneseniu doručené odvolanie sťažovateľa.

Dňa 16. júna 2011 okresný súd uznesením č. k. -365 opravil svoje

ostatné uznesenie.

Dňa 1. júla 2011 sťažovateľ podal odvolanie proti uvedenému opravnému uzneseniu.

Dňa 25. augusta 2011 bol spis predložený Krajskému súdu v Bratislave (ďalej len

„krajský súd“), aby rozhodol o podaných odvolaniach sťažovateľa.

Dňa 29. júna 2012 krajský súd uznesením č. k. -383,

-383 napadnuté uznesenie okresného súdu č. k. -356 zrušil

a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie a napadnuté uznesenie okresného súdu č. k.

-365 potvrdil.

Dňa 27. júla 2012 bol spis vrátený okresnému súdu.

Dňa 24. augusta 2012 bolo okresnému súdu doručené „späťvzatie časti návrhu“.

Dňa 7. septembra 2012 okresný súd vyzval sťažovateľa, aby sa vyjadril, či súhlasí

so späťvzatím časti návrhu.

Dňa 2. októbra 2012 okresný súd uznesením č. k. -395 konanie v časti

o zaplatenie nemajetkovej ujmy zastavil a pripustil zmenu petitu.

Dňa 5. októbra 2012 bolo vo veci nariadené pojednávanie na 25. október 2012.

Dňa 19. októbra 2012 sťažovateľ podal odvolanie proti uzneseniu okresného súdu

č. k. -395, preto bol určený termín pojednávania zrušený.

Dňa 19. novembra 2012 bol spis predložený krajskému súdu, aby rozhodol

o opravnom prostriedku sťažovateľa.

Dňa 28. júna 2013 krajský súd uznesením č. k. -420 napadnuté

uznesenie okresného súdu potvrdil.

Dňa 7. augusta 2013 bol spis vrátený okresnému súdu.

Dňa 6. septembra 2013 bolo vo veci nariadené pojednávanie na 17. október 2013.

Dňa 30. septembra 2013 bolo pojednávanie nariadené na 17. október 2013 odročené

na 14. november 2013, pretože navrhovateľ ospravedlnil svoju neúčasť.

Dňa 14. novembra 2013 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené na

5. december 2013 na vyhlásenie rozsudku.

Dňa 5. decembra 2013 okresný súd vyhlásil rozsudok č. k. -438, ktorým

návrhu čiastočne vyhovel.

Dňa 11. decembra 2013 sťažovateľ podal odvolanie proti uvedenému rozsudku.

Dňa 14. januára 2014 okresný súd vyzval sťažovateľa, aby uhradil súdny poplatok za

podané odvolanie, a vyzval navrhovateľa, aby sa vyjadril k odvolaniu.

Dňa 24. januára 2014 sa odporca písomne vyjadril k odvolaniu.

Dňa 12. marca 2014 bol spis predložený krajskému súdu, aby rozhodol o odvolaní

sťažovateľa.

Dňa 15. apríla 2016 krajský súd uznesením č. k. -491 napadnutý

rozsudok okresného súdu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.

Dňa 26. mája 2016 bol spis vrátený okresnému súdu.

Dňa 3. augusta 2016 bolo vo veci nariadené pojednávanie na 20. október 2016.

Dňa 19. októbra 2016 okresný súd uznesením č. k. -507 vyzval

navrhovateľa, aby v určenej lehote „odstránil vady žaloby“. Pojednávanie nariadené na

20. október 2016 bolo odročené na 17. január 2017.

Dňa 17. januára 2017 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na

21. február 2017.

Dňa 21. februára 2017 sa uskutočnilo pojednávanie, na ktorom bol vyhlásený

rozsudok č. k. -536, ktorým bolo návrhu čiastočne vyhovené.

Dňa 27. apríla 2017 sťažovateľ podal odvolanie proti uvedenému rozsudku.

Dňa 11. augusta 2017 bol spis predložený krajskému súdu, aby rozhodol o odvolaní

sťažovateľa.

III.

6. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak

porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže

prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

7. Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného

súdu v konaní o ochranu osobnosti vedenom pod sp. zn. dochádza

k porušovaniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

8. Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná.

Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“

garantovaného v osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva

k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o „právo na prejednanie veci v primeranej lehote“, preto

v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. , ).

9. Ústavný súd vo svojej rozhodovacej činnosti konštantne vychádza z názoru, že

účelom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej

neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu (napr.

).

10. Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade

bolo porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované

v , sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého

jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie

účastníka a postup súdu (napr. ). Ústavný súd pritom prihliada aj na predmet

sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (napr.

, , ). Podľa rovnakých kritérií postupoval ústavný súd aj

v danom prípade.

10.1 Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že neprimeraná

dĺžka posudzovaného konania nebola závislá od právnej alebo skutkovej zložitosti veci.

Predmetom napadnutého občianskoprávneho konania je pritom ochrana osobnosti, t. j. vec,

ktorej povaha si vyžaduje osobitnú starostlivosť všeobecného súdu o naplnenie účelu

súdneho konania, aby sa čo najskôr odstránil stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa naň

osoba obrátila so žiadosťou o rozhodnutie (mutatis mutandis , ,

).

10.2 Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľa

v preskúmavanom konaní ústavný súd nezistil žiadnu významnú okolnosť, ktorá by mala

byť osobitne zohľadnená na jeho ťarchu pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov

došlo v napadnutom konaní k zbytočným prieťahom. Sťažovateľ sa síce opakovane

(minimálne trikrát) nezúčastnil na nariadenom pojednávaní, avšak svoju neúčasť vždy

ospravedlnil. Okrem uvedeného možno konštatovať, že sťažovateľ tiež opakovane a aj

neúspešne (odvolanie proti uzneseniu č. k. -395) využil možnosť podať

opravné prostriedky podľa aktuálne platného , avšak

využitie možností daných účastníkom konania procesnými predpismi na uplatňovanie

a presadzovanie ich práv v konaní spôsobuje síce predĺženie priebehu konania, nemožno ho

však kvalifikovať ako postup, ktorého dôsledkom sú zbytočné prieťahy (mutatis mutandis

). Využitím svojich práv na podanie opravných prostriedkov teda sťažovateľ

neprispel svojím správaním k zbytočným prieťahom v konaní, avšak musel si byť vedomý

toho, že tým prirodzene dochádza k oddialeniu rozhodnutia v jeho veci.

10.3 Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v posudzovanej

veci a predovšetkým poukazuje na to, že celkové doterajšie trvanie predmetného konania

desať a pol roka je už samo osebe neprimerané, a to napriek tomu, že vec sa približne štyri

roky nachádzala na odvolacom súde, toto obdobie nemožno pripísať na ťarchu okresného

súdu a postup krajského súdu sťažovateľom napadnutý nebol, a taktiež napriek tomu, že

v postupe okresného súdu nie sú významnejšie nečinnosti. Okresný súd bol v napadnutom

konaní bez akýchkoľvek dôvodov nečinný od 5. mája 2010 do 16. júna 2011 (trinásť

mesiacov). Uvedená nečinnosť okresného súdu je v kontexte konania trvajúceho desať a pol

roka aj vzhľadom na povahu veci (ochrana osobnosti) neospravedlniteľná, pretože v tejto

záležitosti trvá konanie už neúmerne dlho a okresný súd vo veci minimálne jeden rok

nevykonal žiadne úkony ktoré mali smerovať k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa

sťažovateľ (ako odporca) v predmetnej veci počas súdneho konania nachádza, čo je

základným účelom práva zaručeného v citovanom článku (pozri napr. ).

K uvedenej nečinnosti, a teda k zbytočným prieťahom pritom nedošlo v dôsledku zložitosti

veci, ale v dôsledku postupu súdu napriek tomu, že v zaväzuje

predovšetkým súdy ako garantov spravodlivosti, aby prijali príslušné opatrenia umožňujúce

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Vzhľadom na uvedené dôvody ústavný súd vyslovil porušenie základného práva

sťažovateľa na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48

ods. 2 a práva zaručeného v dohovoru tak, ako to je uvedené vo výroku

tohto rozhodnutia v bode 1.

11. Vzhľadom na to, že okresný súd vo veci rozsudkom č. k. -536

z 21. februára 2017 rozhodol, v okolnostiach danej veci už ústavný súd nerozhodol podľa

, a preto o návrhu sťažovateľa, aby prikázal

okresnému súdu konať bez zbytočných prieťahov nevyhovel, teda rozhodol tak, ako to je

uvedené v bode 4 výroku tohto nálezu.

12. Podľa môže ústavný súd priznať tomu, koho

základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľ požadoval priznať finančné zadosťučinenie v sume 15 000 €, pretože

„z konania a postupu porušovateľa a zákonnej sudkyne je frustrovaný, pociťuje utrpenie a

beznádej, bezmocnosť, psychicky stráda a má obavu z pokračovania v jeho šikanovaní“.

Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie

porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 a podľa dohovoru nie je dostatočným zadosťučinením pre

sťažovateľa. Ústavný súd preto uznal za odôvodnené priznať mu aj finančné zadosťučinenie

podľa citovaného ustanovenia , ktoré podľa zásad spravodlivosti

s prihliadnutím na všetky okolnosti zisteného porušenia práv sťažovateľa najmä aj na

dlhodobé trvanie tohto konania, považuje za primerané vo výške 2 500 €. Ústavný súd

pritom prihliadol aj na to, že napadnuté konanie je (aj keď neprávoplatne) na okresnom súde

skončené.

Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto

rozhodnutia v bode 2.

13. Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému

účastníkovi konania jeho trovy.

Sťažovateľovi vznikli trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia advokátkou za

dva úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia a spísanie ústavnej sťažnosti

z 2. septembra 2016). Za dva úkony vykonané v roku 2016 patrí odmena v sume dvakrát po

143 € a režijný paušál dvakrát po 8,58 € (v zmysle § 1 ods. 3 a § 11 ods. 2 vyhlášky

Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách

advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov), preto trovy

právneho zastúpenia sťažovateľa predstavujú sumu 303,16 €.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd o uplatnených trovách konania sťažovateľa

rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 3 výroku tohto rozhodnutia.

14. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu

nemožno podať opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou rozhodnutia uvedenou

vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 7. februára 2018