Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 129/2018

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-18

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 14. februára 2018

v senáte zloženom z predsedu Ladislava Orosza, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej

(sudkyňa spravodajkyňa) a sudcu Miroslava Duriša predbežne prerokoval sťažnosť

, vo veci namietaného porušenia

základného práva podľa a práva podľa

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Okresného súdu

Rožňava sp. zn. z 21. marca 2016 a uznesením Krajského súdu v Košiciach

sp. zn. z 30. septembra 2016 a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

19. januára 2017 doručená sťažnosť

(ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia základného práva podľa čl. 46

ods. 1 (ďalej len ““) a práva podľa Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Okresného

súdu Rožňava (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. z 21. marca 2016 (ďalej

len „napadnuté uznesenie okresného súdu“) a uznesením Krajského súdu v Košiciach (ďalej

len „krajský súd“) sp. zn. z 30. septembra 2016 (ďalej len „napadnuté

uznesenie krajského súdu“).

Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ podal okresnému súdu návrh na obnovu konania

pôvodne vedeného okresným súdom pod sp. zn. .

O návrhu rozhodol okresný súd napadnutým uznesením tak, že ho zamietol

a zaviazal sťažovateľa povinnosťou nahradiť odporcovi trovy konania vo výške 449,75 €

na účet jeho právneho zástupcu.

Proti napadnutému uzneseniu okresného súdu – proti výroku o trovách konania podal

odporca odvolanie, o ktorom rozhodol krajský súd napadnutým uznesením tak, že uznesenie

okresného súdu v napadnutom výroku potvrdil.

Sťažovateľ v sťažnosti uvádza:

«Žalobca bol od začiatku dohodnutý s Okresným súdom v Rožňave na doručovaní

všetkých písomností elektronickou poštou, ktorú aj súd aplikoval viď spis.

a pod. v iných sporoch z dôvodu, že častejšie sa zdržuje v zahraničí...

Súd však v tomto prípade mal uľahčenú prácu, lebo dovtedy všetko preposielal !!!

elektronicky a keby mal záujem na oznámení odvolacej listiny jednoznačne by to zaslal

elektronicky...

Súd si bol vedomý, že komunikuje zo žalobcom v elektronickej forme a preto podanie

žalovaného na odvolanie bol povinný elektronicky zaslať. Z dôvodu, že to neurobil trpí

konanie procesnou vadou došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

V súlade s právnymi závermi vyjadrenými v rozhodnutiach ESĽP môže sa v tomto

prípade súdneho konania výnimočne hovoriť, že nedostatočné odôvodnenie

rozhodnutia vykazuje znaky (až) vady „najzákladnejšej dôležitosti pre súdny systém“ alebo

- vady „zásadnej, hrubej a podstatnej“,!!! a zrušením napadnutého rozhodnutia sa môže

dosiahnuť náprava „justičného omylu“ Takto charakterizovaný nedostatok odôvodnenia

rozhodnutia môže intenzitou svojich právnych dôsledkov prekročiť rámec tzv. inej vady,

v tomto ustanovení...

Žalobca dňa 2. 1. 2013 doložil ďalší dôkaz a to exekučnú listinu

vydanú exekútorom /nie / str. 50 až 59

spisu , ktorú súd vo svojom rozhodnutí o ktoré listiny opiera svoje rozhodnutie

ani nespomína...

Dňa 3. 9. 2012 nahliada bez toho, aby mal splnomocnenie do spisu

a podáva odvolanie na Krajský súd v Košiciach voči uzneseniu Okresného

súdu v Rožňave. Jeho odvolanie nie je zaslané žalobcovi k vyjadreniu, čím boli porušené

základné práva účastníka vychádzajúc aj z ESLP /z 13. jan. 2015 vo veci Trančiková voči

Slovenskej republike/

Následne žalobca po dvoch mesiacoch po nahliadnutí do spisu podáva

doplnenie podania 2. 1. 2013 /exekučnú listinu vydanú za

, ktorá však nie je zasielaná nikomu, jednak právnik nezastupoval

žalovaného, lebo nepredložil splnomocnenie okresný súd ju ani neregistroval viď výzva

z 1. 7. 2013 a doloženie z 11. 7. 2013 str 84...

Ďalšia skutočnosť, pre ktorú bol návrh na obnovu konania zamietnutý je, že návrh

nebol podaný v trojmesačnej lehote v zmysle ,

nakoľko žalobca v konaní do rozhodnutia súdu nepreukázal a ani len netvrdil, kedy sa mal

dozvedieť o dôvodoch obnovy konania, návrh nedoplnil napriek uloženej povinnosti

v uznesení a preto najneskôr mu uplynula trojmesačná lehota od právoplatnosti

rozhodnutia vo veci , ktorá začala plynúť od 18. 10. 2011 a žaloba na obnovu

konania bola podaná 13. 03. 2012.

Z doplňujúceho podania zo dňa 2. 1. 2013 / listina strana 50- 59 spis. 8

/je jasne tvrdené žalobcom že listinu „exekučné konanie“ získal 25. 11. 2012 a

touto listinou doplnil podanie na súd dňa 2. 1. 2013 t. j. v trojmesačnej lehote od získania

listiny a keď berieme do úvahy konštatovanie súdu, že rozhodnutie súdu začalo

plynúť 18. 10. 2011 a podanie tejto listiny bolo 2. 1. 2013 tak je tu jednoznačne dodržaná

trojročná lehota.

Listina podaná 2. 1. 2013 obsahuje jasne dátumy o ktoré sa súd vôbec neoprel

a preto došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Žaloba bola teda zamietnutá z dôvodu, že žalobca nepreukázal žalovanému,

že by spôsobil škodu spoločnosti , ktorej bol žalobca veriteľom. Preto

ak žalobca dokazoval skutočnosť, že firma nedisponuje žiadnym

majetkom, táto skutočnosť nemôže mať vplyv na zmenu rozhodnutí v pôvodnom konaní.

Listina z 2. 1. 2012 ako exekučná listina vydaná exek. dokazuje,

že žalovaný podpísal ručenie celým majetkom firmy v ktorej bol konateľom!!! za poskytnutý

úver pre inú firmu, ktorá nesplácala úver a exekútor si uplatňoval nárok pohľadávky

na základe ručenia ktoré poskytol ako konateľ žalovaný.

V tomto prípade už súd nekonal o obnove konania, ale začal pojednávanie o náhrade

škody, čo nemá nič spoločné s obnovou konania a preto došlo k porušeniu práva

na spravodlivý proces.

Sťažovateľ nespochybňuje predložené listiny avšak pripomína, že k obnove konania

každá strana má právo predkladať akékoľvek listiny, ktoré použije aj ako podporné dôkazy

ku konaniu súd však spomína len tieto podporné dôkazy.

Inak súd neustále opakuje dátum získania dôkazu k čomu sa sťažovateľ nebude

vyjadrovať ale pre zaujímavosť poukazuje na doplnenie listinou z 2. 1. 2013 viď príloha

č. 2 prvá strana

Cit... žalobca predkladá nový dôkaz a to exek. listinu, ktorú získal dňa 25. 11. 2012...

Je zaujímavé, že tento dátum aj listinu spomína aj odvolací súd v zrušujúcom

uznesení zo dňa 25. 3. 2013 viď príloha č 4 a to na strane 4 druhý odstavec.

Sám okresný súd v opíše toto doplnenie, ale s listinami sa nezaoberá!!!

Sťažovateľ však svoje podania rozšíril o nové uznesenia viď príloha č 4 čím rozšíril

žalobu t. j. petit, ktorý jasne deklaroval a súd ani v tejto veci nekonal /nezamietol, prípadne

nepotvrdil/ čím zas znemožnil realizáciu procesných oprávnení účastníka konania.

Ak sa teda nerozhodlo o celom petite, bola tým účastníkom konania postupom súdu

odňatá druhýkrát možnosť konať pred súdom.»

Návrh na rozhodnutie vo veci sťažovateľ formuluje takto:

„Zrušuje sa výrok uznesenia Krajského súdu v Košiciach z 30. sept. 2016

sp. zn. , ktorým bolo potvrdené uznesenie o potvrdzujúcom výroku

uznesenia Okresného súdu Rožňava spis. zn. ; následne zrušenie uznesenia

Okresného súdu Rožňava pod spis. zn. zo dňa 21. 3. 2016 vec v celom

rozsahu a vracia na ďalšie konanie Okresnému súdu v Rožňave.

Sťažovateľovi priznáva úhradu trov právneho zastúpenia, ktoré je povinný Okresný

súd v Rožňave vyplatiť na účet právneho zástupcu sťažovateľa.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo

ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľov. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody

uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, návrhy podané oneskorene, ako aj návrhy

zjavne neopodstatnené môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením

bez ústneho pojednávania.

Podľa ústavný súd je viazaný návrhom

na začatie konania okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone.

II.1 K namietanému porušeniu základného práva podľa

a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým uznesením okresného súdu

Podľa sťažnosť podľa

nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky,

ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na použitie

ktorých je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

Podľa ústavný súd neodmietne prijatie sťažnosti,

aj keď sa nesplnila podmienka podľa odseku 1, ak sťažovateľ preukáže, že túto podmienku

nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa.

Špecifickosť sťažnosti podľa spočíva okrem iného aj v tom,

že k jej podaniu môže zásadne dôjsť až subsidiárne. Zmysel a účel zásady subsidiarity

vyplýva aj z toho, že ochrana ústavnosti nie je a ani z povahy veci nemôže byť iba úlohou

ústavného súdu, ale je takisto úlohou všetkých orgánov verejnej moci, v tom rámci

predovšetkým všeobecného súdnictva. Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti

inštitucionálny mechanizmus, ktorý nastupuje až v prípade zlyhania všetkých ostatných

do úvahy prichádzajúcich orgánov verejnej moci.

Súčasťou stabilizovanej judikatúry ústavného súdu je aj právny názor, podľa ktorého

princíp subsidiarity právomoci ústavného súdu je ústavným príkazom pre každú osobu.

Preto každý, kto namieta porušenie svojho základného práva, musí rešpektovať postupnosť

tejto ochrany a pred tým, ako podá sťažnosť ústavnému súdu, požiadať o ochranu ten

orgán verejnej moci, ktorého kompetencia predchádza právomoci ústavného súdu

().

K namietanému porušeniu základného práva podľa a práva

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým uznesením okresného súdu ústavný súd poukazuje

na princíp subsidiarity ustanovený v , z ktorého vyplýva, že právomoc

ústavného súdu je daná iba vtedy, ak o ochrane základných práv a slobôd nerozhoduje

iný súd. Ústavný súd preto konštatuje, že nemá právomoc preskúmať napadnuté uznesenie

okresného súdu, pretože sťažovateľ mohol proti tomuto uzneseniu podať odvolanie, čo však

neurobil.

K námietke sťažovateľa, že bol „od začiatku dohodnutý s Okresným súdom

v Rožňave na doručovaní všetkých písomností elektronickou poštou, ktorú aj súd aplikoval

viď spis. a pod. v iných sporoch z dôvodu, že častejšie sa zdržuje v zahraničí“,

poukazuje ústavný súd na to, že zo súdneho spisu okresného súdu v prerokovávanej veci

vyplýva, že zásielka okresného súdu s napadnutým uznesením okresného súdu bola

sťažovateľovi doručovaná na adresu „

“. Predmetná zásielka bola vrátená okresnému súdu

18. mája 2016 ako nedoručená s poznámkou „zásielka neprevzatá v odbernej lehote“.

Zo súdneho spisu vyplýva, že zásielky okresného súdu, prípadne jeho rozhodnutia

sťažovateľ viackrát prebral na uvedenej adrese a vo viacerých svojich podaniach sťažovateľ

označil ako korešpondenčnú adresu už uvedenú adresu. Sťažovateľ nijako nepreukazuje

(napr. predložením podania) svoje tvrdenie, že okresnému súdu v predmetnom konaní

oznámil, že sa bude zdržiavať v zahraničí, prípadne že žiada, aby okresný súd mu doručoval

písomnosti elektronicky.

Podľa (ďalej len „OSP“) ak nemožno

doručiť písomnosť fyzickej osobe, ktorá je podnikateľom, na adresu jej miesta podnikania

uvedenú v obchodnom registri alebo v inom registri, v ktorom je zapísaná, a jej iná adresa

nie je súdu známa, písomnosť sa považuje po troch dňoch od vrátenia nedoručenej zásielky

súdu za doručenú, a to aj vtedy, ak sa fyzická osoba, ktorá je podnikateľom, o tom nedozvie.

Zo súdneho spisu vyplýva, že v návrhu na obnovu konania sa sťažovateľ označil

ako fyzická osoba oprávnená podnikať s miestom podnikania .

Zásielka s napadnutým uznesením bola doručovaná na adresu miesta podnikania

sťažovateľa, ktorá bola v čase doručovania uvedená v živnostenskom registri.

Vychádzajúc z uvedených skutočností ústavný súd – pri posudzovaní otázky,

či sťažovateľ vyčerpal dostupné prostriedky nápravy – nepovažoval za relevantné,

že právoplatnosť napadnutého uznesenia okresného súdu bola vyznačená na základe fikcie

doručenia sťažovateľovi. Sťažovateľ v sťažnosti relevantným spôsobom nespochybňuje,

či boli naplnené zákonné podmienky fikcie doručenia napadnutého uznesenia okresného

súdu.

Na tomto základe ústavný súd sťažnosť už pri jej predbežnom prerokovaní

podľa odmietol v tejto časti ako neprípustnú.

II.2 K namietanému porušeniu základného práva podľa

a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým uznesením krajského súdu

Okresný súd zaviazal sťažovateľa nahradiť odporcovi trovy konania vo výške

449,75 €. Odporca podal proti tomuto výroku odvolanie s tým, že žiadal priznať náhradu

trov konania vo výške 1 998,94 €. Napadnutým uznesením krajský súd rozhodol o odvolaní

odporcu tak, že v napadnutej časti uznesenie okresného súdu potvrdil. Z uvedeného

vyplýva, že odporca bol v konaní o odvolaní neúspešný.

Ústavný súd už uviedol, že za splnenia zákonných podmienok môže napadnúť

rozhodnutie súdu príslušným opravným prostriedkom zásadne len účastník konania

(napr. a ). Z povahy veci vyplýva, že môže ísť len o toho účastníka,

v ktorého neprospech vyznelo rozhodnutie súdu. Tento neprospech sa prejaví v zásade tým,

že účastník bol neúspešný vo veci samej, prípadne rozhodnutím procesnej povahy, ktoré

znamená pre účastníka ujmu (napr. nepriznanie oslobodenia od súdnych poplatkov, uloženie

poriadkovej pokuty a pod.). Neprospech účastníka (teda neúspech vo veci samej, prípadne

ujma) musí vyplývať z výroku rozhodnutia a musí byť v tejto časti rozhodnutia vyjadrený

().

Napadnutým uznesením krajský súd nevyhovel odvolaniu odporcu a potvrdil

vo výroku o trovách konania napadnuté uznesenie okresného súdu. Napadnuté uznesenie

krajského súdu je takto svojimi účinkami rozhodnutím v prospech sťažovateľa. Sťažovateľ

v sťažnosti vo vzťahu k napadnutému uzneseniu krajského súdu neuvádza žiadnu

argumentáciu, ktorá by preukazovala vznik takej ujmy (prípadne taký ústavne relevantný

dôsledok), ktorá by umožňovala záver o porušení základného práva podľa čl. 46 ods. 1

a práva podľa dohovoru.

Z uvedených dôvodov ústavný súd odmietol sťažnosť v tejto časti podľa § 25 ods. 2

ako neprípustnú.

Nad rámec svojho rozhodnutia ústavný súd konštatuje, že vzhľadom

na hodnotu sporu (449,75 €) ide o prípad posudzovaný ako tzv. bagateľná vec (§ 238 ods. 4

, resp. ), kde vzhľadom na konkrétne

okolnosti prípadov už samotný predmet sporov v predmetných konaniach zakladá

z hľadiska doterajšej judikatúry ústavného súdu (porovnaj najmä ,

ako aj , , , ) dôvod

na odmietnutie sťažností pri ich predbežnom prerokovaní z dôvodu ich zjavnej

neopodstatnenosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 14. februára 2018