Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 143/2018

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-21

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 6. marca 2018 v senáte

zloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej, zo sudcu Miroslava Duriša a sudcu

Ladislava Orosza (sudca spravodajca) predbežne prerokoval sťažnosť

, zastúpenej

advokátom JUDr. Ladislavom Ščurym, Mierová 1725, Čadca, ktorou namieta porušenie

svojho základného práva podľa a práva

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Čadca v konaní vedenom pod sp. zn. , a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 7. apríla 2017

doručená sťažnosť ,

(ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej advokátom JUDr. Ladislavom Ščurym,

Mierová 1725, Čadca, ktorou namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 48

ods. 2 (ďalej len „“) a práva podľa Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného

súdu Čadca (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

(sťažovateľka zjavne nesprávne uvádza v petite sťažnosti „7 C 123/2008“, pozn.), v období

po právoplatnosti nálezu ústavného súdu sp. zn. z 10. marca 2015 (ďalej aj

„napadnuté konanie“).

Zo sťažnosti, ako aj z predloženého spisového materiálu okresného súdu vyplýva, že

sťažovateľka je v procesnom postavení navrhovateľky účastníčkou napadnutého konania

o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov po rozvode, ktoré začalo

podaním návrhu okresnému súdu 23. mája 2005.

Sťažovateľka v sťažnosti popísala priebeh súdneho konania a okrem iného uvádza:

„V predmetnej veci do roku 2015 nebolo vydané žiadne meritórne rozhodnutie

vo veci. Dňa 11. 06. 2015 Okresný súd Čadca vydal rozsudok č. , ktorým

rozhodol

O rozdelení nášho bezpodielového spoluvlastníctva. Teda od roku 2005, kedy bola na

OS Čadca podaná žaloba, do roku 2015, teda 10 rokov trvalo, kým súd v predmetnej veci

prvý krát meritórne rozhodol. Pritom mám za to, že nejde o zložitú vec.

Proti predmetnému rozsudku Okresného súdu som podala odvolanie zo dňa 15. 05.

2015, Okresnému súdu Čadca doručené dňa 24. 06. 2015. Rovnako tak aj žalovaný proti

predmetnému rozsudku podar odvolanie a to dňa 23. 06. 2015. O odvolaní rozhodol

Krajský súd Žilina uznesením č. -713 zo dňa 19. 01. 2016 a to tak. že

rozsudok Okresného súdu Čadca č. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie

a rozhodnutie. Teda opätovne sa vytvoril priestor právnej neistoty a nedomohla som sa

svojho práva právoplatným rozhodnutím.

Následne bol spis vrátený Okresnému súdu Čadca na ďalšie konanie. Okresný súd

Čadca v predmetnej veci vytýčil pojednávanie na termín 25. 04. 2016. ktoré bolo odročené

na neurčito za účelom rozhodnutia o návrhu žalovaného na nariadenie znaleckého

dokazovania a vykonanie ďalších dopytov. Dňa 23. 05. 2016 žalovaný predložil doplnenie

nových položiek. Dňa 24. 05. 2016 právna zástupkyňa žalovaného predložila návrh na

vykonanie ďalších dôkazov. Dňa 30. 05. 2016 som sa prostredníctvom môjho právneho

zástupcu vyjadrila k zápisnici z pojednávania, ktoré sa konalo dňa 25. 04. 2016. Dňa

06. 06. 2016 som sa vyjadrila k vyjadreniu žalovaného, ktoré mi bolo doručené. Následne

sa v spise nič nekonalo a sudkyňa až dňa 24. 11. 2016 žiadala vykonať dotazy a výzvy. Dňa

06. 12. 2016 na výzvu sudkyne reagoval Okresný úrad Námestovo a Katastrálny úrad

Námestovo. Nemocnica s poliklinikou Čadca, Základná škola Čadca Horelica. Dňa 09. 12.

2016 na výzvu sudkyne reagovala ZŠ Oravská lesná. 12. 12. 2016 odpovedal Mestský úrad

Čadca. 14. 12. 2016 odpovedala . 16. 12. 2016 som súdu

zaslala moje stanovisko k vyjadreniam odporcu, ktoré mi až v tomto čase boli zaslané.

19. 12. 2016 sa vyjadril žalovaný na výzvu súdu. 20. 12. 2016 odpovedala Alianz Slovenská

poisťovňa.

Vzhľadom na veľký časový odstup od posledného pojednávania na Okresnom súde

Čadca som dňa 17. 02. 2017 zaslala na Okresný súd Čadca sťažnosť na prieťahy v konaní

s poukazom na nečinnosť súdu v predmetnej veci. Po prijatí mojej sťažnosti sudkyňa dňa

20. 02. 2017 vo veci vytýčila termín pojednávania na deň 26. 04. 2017.

Na základe vyššie uvedeného je zrejmé, že Okresný súd Čadca v roku 2016

v predmetnej veci vykonal minimum úkonov, ktoré by smerovali k ukončeniu sporu

a odstráneniu právnej neistoty. O tejto skutočnosti svedčí i to, že súd vo veci vytýčil termín

pojednávania až následne po doručení mojej sťažnosti súdu. Je nemysliteľné, aby sa

v jednej súdnej veci pojednávalo len jedenkrát ročne. Takýmto spôsobom by nedošlo

k ukončeniu nášho sporu. Preto som nútená obrátiť sa so svojou sťažnosťou na Ústavný súd

SR, aby mi poskytol ochranu môjho práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Nakoľko od podania návrhu v roku 2005 do dnešného dňa tento takmer 12-ročný

súdny spor nebol právoplatne skončený, mám za to, že konaním Okresného súdu Čadca

dochádza k prieťahom v konaní, a práve z tohto dôvodu podávam túto sťažnosť, nakoľko

bolo porušené moje právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 SR a právo na verejné prerokovanie veci v primeranej lehote podľa

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Nejedná sa pritom o zložitú vec a ja ako účastník konania som súdu súčinná, nakoľko

na každú výzvu súdu som odpovedala. Napriek tomu sa neviem domôcť môjho práva na

súdne rozhodnutie vo veci. Vzhľadom na doterajšiu dĺžku trvania konania a aj skutočnosť,

že konanie do dnešného dňa nebolo právoplatne skončené, domáham sa aj priznania

primeraného finančného zadosťučinenia. Poukazujem na skutočnosť, že stav právnej

neistoty, v ktorej sa nachádzam pre dĺžku doterajšieho konania, ktoré stále nie je

právoplatne skončené, má nepriaznivý vplyv na moju psychiku, pričom ako strana konania

nemám reálnu možnosť ovplyvniť dĺžku prebiehajúceho konania, čo vo mne vyvoláva pocit

bezmocnosti a to aj pri uplatňovaní mojich práv.

Som presvedčená, že za týchto okolností sa vyžaduje nielen vyslovenie porušenia

práva a príkaz na ďalšie konanie bez porušovania základných práv sťažovateľky, ale aj

priznanie primeraného finančného zadosťučinenia ako prostriedku na dovŕšenie ochrany

porušovaných základných práv mňa ako sťažovateľky. Z týchto dôvodov považujem

za primerané finančné zadosťučinenie sumu vo výške 5.000,- €.“

Na základe uvedenej sťažnostnej argumentácie sťažovateľka navrhuje, aby ústavný

súd po prijatí jej sťažnosti na ďalšie konanie nálezom vyslovil porušenie jej základného

práva podľa a práva podľa dohovoru postupom okresného

súdu v napadnutom konaní, priznal jej finančné zadosťučinenie v sume 5 000 €, ako aj

úhradu trov konania.

Pred predbežným prerokovaním sťažnosti sa po predchádzajúcej výzve ústavného

súdu k nej vyjadrila predsedníčka okresného súdu v prípise sp. zn. Spr 804/2017 z 23. mája

2017, v ktorom sa okrem iného uvádza:

„Vec napadla dňa 23. 5. 2005 a bola pridelená na konanie zákonnej sudkyni

K prieťahom v konaní došlo v čase, keď bolo nariadené znalecké

dokazovanie súdnym znalcom , ktorý bol dvakrát urgovaný na podanie

znaleckého posudku. Ďalšiemu súdnemu znalcovi bola uložená štyrikrát

poriadková pokuta.

Dňa 7. 2. 2013 bol spis z dôvodu dlhodobej PN sudkyne . Dňa 17. 5.

2013 bol spis pridelený na konanie Dňa 8. 1. 2014 bol spis opätovne

pridelený . Dňa 7. 10. 2014 bol spis po nástupe na PN

pridelený na konanie . Sudkyňa nariadila spis predložiť na ďalšie

pridelenie inému sudcovi z dôvodu, že čerpá dovolenku a z dôvodu, že 1. 1. 2015 bude mať

prerušený výkon funkcie sudcu. T. č. je konajúcou sudkyňou .

K prieťahom v konaní prispeli i samotní účastníci konania svojím konaním

(podávanie nových návrhov na vykonanie dokazovania, nariadenie znaleckého

dokazovania, vykonanie dopytov, odvolania).“

Z doterajšej rozhodovacej činnosti ústavného súdu vyplýva, že napadnuté konanie

(vedené okresným súdom pod sp. zn. ) už bolo predmetom ústavného

prieskumu na základe predchádzajúcej sťažnosti sťažovateľky, o ktorej ústavný súd

rozhodol nálezom sp. zn. z 10. marca 2015. Označený nález nadobudol

právoplatnosť 30. apríla 2015, pričom ústavný súd v ňom vyslovil porušenie základného

práva sťažovateľky podľa a práva podľa dohovoru postupom

okresného súdu v napadnutom konaní, prikázal okresnému súdu ďalej konať

bez zbytočných prieťahov a sťažovateľke priznal finančné zadosťučinenie v sume 3 000 €,

ako aj úhradu trov konania.

V nadväznosti na uvedené skutočnosti ústavný súd prieskum postupu okresného súdu

v napadnutom konaní zameral na obdobie po nadobudnutí právoplatnosti nálezu sp. zn.

. Z predloženého spisového materiálu vyplýva, že v napadnutom konaní boli

v rozhodnom období (od 30. apríla 2015, pozn.) vykonané nasledujúce procesné úkony:

1. Opatrením predsedníčky okresného súdu bol spis opätovne pridelený pôvodnej

sudkyni od 9. marca 2015 (po jej návrate do výkonu funkcie sudcu po jeho

predchádzajúcom prerušení, pozn.).

2. Dňa 23. apríla 2015 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré okresný súd po výsluchu

k jednotlivým položkám majetku odročil na účel poskytnutia lehoty na vyjadrenie

sťažovateľke k vyjadreniu odporcu, ktoré jej bolo doručené na pojednávaní.

3. Sťažovateľka podala písomné stanovisko k vyjadreniu odporcu 12. mája 2015.

4. Odporca podal písomné vyjadrenie vo veci 26. mája 2015.

5. Na pojednávaní uskutočnenom 28. mája 2015 okresný súd vyhlásil dokazovanie

za skončené a strany sporu predniesli záverečné reči; pojednávanie bolo odročené na účel

vyhlásenia rozsudku.

6. Dňa 11. júna 2015 bol vyhlásený rozsudok, ktorým bol učený rozsah BSM a BSM

vyporiadané tak, že hnuteľné veci pod položkami 1 až 36 a hodnota investícii do bytu boli

prikázané do vlastníctva odporcovi, ktorému okresný súd uložil povinnosť uhradiť

sťažovateľke (na vyrovnanie) sumu 2 762,42 €. Písomné vyhotovenie rozsudku bolo obom

účastníkom doručené 11. júna 2015.

7. Sťažovateľka požiadala 12. júna 2015 o opravu chyby v počítaní v sume, ktorú jej

je povinný uhradiť odporca na vyrovnanie (podľa sťažovateľky má správne znieť na

3 177,35 €).

8. Odporca podal 24. júna 2015 odvolanie proti rozsudku z 11. júna 2015

podľa a .

9. Sťažovateľka podala 24. júna 2015 odvolanie proti výroku č. IV a V rozsudku

požadujúc vyššiu sumu vyrovnania, ako aj z dôvodu, že motorové vozidlo nebolo zahrnuté

do masy BSM.

10. Uznesením z 21. júla 2015 okresný súd opravil pisársku chybu v dátume vydania

rozsudku a návrh sťažovateľky na vydanie opravného uznesenia zamietol.

11. Uznesením z 10. septembra 2015 okresný súd uložil každému z účastníkov

konania zaplatiť súdny poplatok za svoje odvolanie.

12. Sťažovateľka podala 16. septembra 2015 vyjadrenie k odvolaniu odporcu.

13. Odporca uhradil súdny poplatok za odvolanie zložením sumy na účet okresného

súdu 14. septembra 2015.

14. Sťažovateľka uhradila súdny poplatok za odvolanie zložením na účet okresného

súdu 28. októbra 2015.

15. Spis bol predložený Krajskému súdu v Žiline (ďalej len „krajský súd“) na účely

rozhodnutia o odvolaní 6. novembra 2015.

16. Uznesením sp. zn. -713 z 19. januára 2016 (ďalej aj „zrušujúce

uznesenie“) krajský súd rozsudok okresného súdu v spojení s opravným uznesením zrušil

a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie z dôvodu nesprávneho určenia rozsahu masy

BSM, ako aj jej vyčíslenia. Spis bol doručený okresnému súdu 21. januára 2016.

17. Opatrením predsedníčky okresného súdu z 25. novembra 2015 bola z dôvodu

skončenia funkcie sudcu zákonnej sudkyne vec pridelená od 27. novembra 2015 inej

zákonnej sudkyni.

18. Opatrením z 9. februára 2016 bola vec pridelená novej zákonnej sudkyni po jej

vymenovaní do funkcie.

20. Odporca sa písomne vyjadril k zrušujúcemu uzneseniu odvolacieho súdu

podaniami doručenými okresnému súdu 29. februára 2016 a 15. marca 2016.

21. Sťažovateľka podala písomné vyjadrenie k zrušujúcemu uzneseniu krajského

súdu 9. marca 2016.

22. Dňa 25. apríla 2016 sa uskutočnilo pojednávanie, na ktorom bolo vykonané

dokazovanie listinnými dôkazmi a výsluchom svedkov a pojednávanie bolo odročené

na účel obstarania stanovísk finančných inštitúcii.

23. Odporca sa písomne vyjadril k niektorým veciam patriacim do BSM podaním

z 25. apríla 2016. K tomuto vyjadreniu zaujala stanovisko sťažovateľka podaním z 2. mája

2016.

24. Podaním z 23. a 24. mája 2016 odporca predložil nové dôkazy o výdavkoch

vynaložených na spoločný majetok a navrhol zohľadniť ich pre účely vyporiadania BSM.

25. Podaním z 30. mája 2016 sa odporca vyjadril k zápisnici z pojednávania.

26. Sťažovateľka podala 6. júna 2016 vyjadrenie k návrhu odporcu.

27. Okresný súd si vyžiadal dôkazy o príjmoch účastníkov konania, informácie

z katastra nehnuteľností a finančných inštitúcii v zmysle pokynov odvolacieho súdu.

28. Podaniami doručenými okresnému súdu 16. decembra 2016 a 25. apríla 2017 sa

k veci vyjadrila sťažovateľka a následne podaním doručeným okresnému súdu 19. decembra

2016 predložil svoje vyjadrenie aj odporca.

29. Na pojednávaní uskutočnenom 26. apríla 2017 bolo po vykonaní výsluchov

svedkov a účastníkov vyhlásené dokazovanie sa skončené a pojednávanie bolo odročené

na účel vyhlásenia a doručenia rozsudku.

30. Rozsudkom č. k. -889 z 22. mája 2017 okresný súd určil rozsah

BSM, hnuteľné veci prikázal účastníkom konania, pohľadávku z titulu investícii voči

rodičom žalovaného prikázal žalovanému, žalovanému prikázal uhradiť žalobkyni

na vyrovnanie podielov sumu 1 947,81 €, žiadnemu z účastníkov nepriznal právo

na náhradu trov konania a obom účastníkom konania uložil zaplatiť súdny poplatok.

Rozsudok bol doručený obom účastníkom osobne 22. mája 2017 pri jeho vyhlasovaní.

31. Dňa 10. januára 2018 bol spis z dôvodu podania odvolania predložený k súdu,

na ktorom v čase rozhodovania ústavného súdu o sťažnosti prebieha odvolacie konanie.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých

prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

II.1 K namietanému porušeniu základného práva podľa

a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru v období do nadobudnutia právoplatnosti nálezu

sp. zn. z 10. marca 2015 (do 30. apríla 2015)

Podľa návrh nie je prípustný, ak sa týka veci,

o ktorej ústavný súd už rozhodol, okrem prípadov, v ktorých sa rozhodovalo len

o podmienkach konania, ak v ďalšom návrhu už podmienky konania boli splnené.

Vzhľadom na skutočnosť, že ústavný súd o namietanom porušení základného práva

sťažovateľky podľa a práva podľa dohovoru postupom

okresného súdu v napadnutom konaní už rozhodol nálezom sp. zn.

z 10. marca 2015, ústavný súd pri predbežnom prerokovaní odmietol podľa § 25 ods. 2

sťažnosť sťažovateľky v časti vzťahujúcom sa na obdobie

do nadobudnutia právoplatnosti označeného nálezu (30. apríl 2015) ako neprípustnú.

II.2 K namietanému porušeniu základného práva podľa

a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru v období po nadobudnutí právoplatnosti nálezu

sp. zn. z 10. marca 2015 (od 30. apríla 2015)

Pri predbežnom prerokovaní tejto časti sťažnosti sa ústavný súd sústredil

na posúdenie, či ju nemožno považovať za zjavne neopodstatnenú. Z § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde totiž vyplýva, že úlohou ústavného súdu pri predbežnom prerokovaní

sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená. Podľa ustálenej judikatúry

ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú sťažnosť ide vtedy, keď napadnutým postupom

orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného práva, ktoré označil

sťažovateľ, pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi napadnutým postupom

tohto orgánu a základným právom, porušenie ktorého sa namietalo, ako aj vtedy, ak

v konaní pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktoré

vylučujú, aby tento orgán porušoval uvedené základné právo, pretože uvedená situácia

alebo stav takúto možnosť reálne nepripúšťajú (, , ,

, ). K iným dôvodom, ktoré môžu zakladať záver o zjavnej

neopodstatnenosti sťažnosti, nesporne patrí aj ústavnoprávny rozmer, resp. ústavnoprávna

intenzita namietaných pochybení, resp. nedostatkov v činnosti alebo rozhodovaní

príslušného orgánu verejnej moci, posudzovaná v kontexte s konkrétnymi okolnosťami

prípadu (, m. m. ).

Ešte pred posúdením postupu okresného súdu v rozhodnom období ústavný súd

poznamenáva, že pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa si osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva

k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote,

preto v obsahu týchto práv neexistujú zásadnejšie odlišnosti (napr. ,

), čo umožňuje ich namietané porušenie preskúmavať spoločne.

Pri prieskume postupu okresného súdu v napadnutom konaní ústavný súd vychádzal

zo svojej stabilizovanej judikatúry, v ktorej opakovane uvádza, že zbytočné prieťahy

v konaní môžu byť zapríčinené nielen samotnou nečinnosťou všeobecného súdu, ale aj jeho

neefektívnou činnosťou, teda takým konaním, ktoré nevedie efektívne k odstráneniu právnej

neistoty (, , ). Rovnako tak môže zapríčiniť

porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 aj nesprávna činnosť štátneho orgánu (m. m. ).

Z popisu postupu okresného súdu v napadnutom konaní obsiahnutého v časti I tohto

uznesenia vyplýva, že okresný súd v rozhodnom období (trvajúcom necelé tri roky) konal

v zásade plynulo, a to aj po zrušení jeho rozsudku z 11. júna 2015 krajským súdom, keď sa

sústredil na naplnenie pokynov odvolacieho súdu, uskutočňoval pojednávania (celkom šesť

pojednávaní) a dvakrát vo veci meritórne rozhodol, pričom sa musel vyporiadať aj

s procesnými úkonmi účastníkov konania, ktorí v rozhodnom období opakovane rozširovali

okruh predmetov patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva. Na tomto základe ústavný

súd konštatuje, že v rozhodnom období nedošlo v napadnutom konaní k dlhším obdobiam

neodôvodnenej nečinnosti. Vychádzajúc z obsahu zrušujúceho uznesenia krajského súdu

však možno okresnému súdu vytknúť nesústredenú, resp. neefektívnu činnosť v období

do vydania rozsudku z 11. júna 2015, ktoré vyústilo do zrušenia jeho meritórneho

rozhodnutia krajským súdom a vrátenia veci na ďalšie konanie, čo spôsobilo predĺženie

napadnutého konania.

Z ustálenej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že nie každý zistený prieťah

v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov podľa (, ,

, ). V prípade, keď ústavný súd zistil, že postup všeobecného súdu

sa nevyznačuje takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako

zbytočné prieťahy v zmysle , sťažnosť odmieta ako zjavne

neopodstatnenú (napr. , , ).

Aplikujúc už uvedené právne východiská na vec sťažovateľky ústavný súd

konštatuje, že v rozhodnom období došlo v postupe okresného súdu v napadnutom konaní

k určitým nedostatkom, ktorých intenzita však podľa názoru ústavného súdu nedosahuje

ústavný rozmer, a preto túto časť sťažnosti pri predbežnom prerokovaní odmietol

podľa ako zjavne neopodstatnenú.

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku stratilo opodstatnenie zaoberať sa

ďalšími návrhmi sťažovateľky, keďže rozhodovanie o nich je viazané na vyslovenie

porušenia práva alebo slobody ( prvá veta ).

Pre úplnosť ústavný súd dodáva, že toto rozhodnutie nebráni sťažovateľke obrátiť sa

opätovne so sťažnosťou na ústavný súd, ak by v budúcnosti podľa jej názoru v napadnutom

konaní (po prípadnom zrušení rozsudku z 22. mája 2017 a vrátení veci odvolacím súdom)

dochádzalo k zbytočným prieťahom.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 6. marca 2018