Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
IV. ÚS 162/2018
PDF · 120.78 KB
No categories available
IV. ÚS 162/2018
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 6. marca 2018 v senáte
zloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej a zo sudcov Miroslava Duriša
(sudca spravodajca) a Ladislava Orosza predbežne prerokoval sťažnosť ,
, zastúpeného advokátom ,
, vo veci namietaného porušenia práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 47
ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
č. k. 4 Tdo 42/2017-861 z 27. októbra 2017 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave
č. k. 5 To 136/2016-831 zo 14. februára 2017 a takto
rozhodol:
Sťažnosť o d m i e t a pre nesplnenie zákonom predpísaných
náležitostí.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola
2. februára 2018 doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou
namietal porušenie svojich práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 47 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky (ďalej len „ústava“) a podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší
súd“) č. k. 4 Tdo 42/2017-861 z 27. októbra 2017 v spojení s uznesením Krajského súdu
v Trnave (ďalej len „krajský súd“) č. k. 5 To 136/2016-831 zo 14. februára 2017.
Z obsahu sťažovateľom podanej sťažnosti vyplýva, že rozsudkom Okresného súdu
Dunajská Streda (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 4 T 83/2014 z 12. septembra 2016 bol
sťažovateľ oslobodený spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Dunajská Streda
pre pokračovací zločin sprenevery podľa § 213 ods. 1 a 3 zákona č. 300/2005 Z. z.
Trestný zákon v znení neskorších predpisov a iné. Krajský súd svojím uznesením
č. k. 5 To 136/2016-831 zo 14. februára 2017 zrušil rozsudok okresného súdu
sp. zn. 4 T 83/2014 z 12. septembra 2016 a vec vrátil na nové konanie a rozhodnutie
okresnému súdu. Najvyšší súd svojím uznesením č. k. 4 Tdo 42/2017-861
z 27. októbra 2017 odmietol sťažovateľom podané dovolanie.
Následne podal sťažovateľ sťažnosť ústavnému súdu, v petite ktorej navrhol,
aby ústavný súd takto rozhodol:
„1. Základné práva sťažovateľa podľa čl. 46 ods. 1, č. 47 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky a právo podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd
Uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, č.k. 4 Tdo 42/2017-861 z 27. 10. 2017
porušené bolo.
2. Základné práva sťažovateľa podľa čl. 46 ods. 1, č. 47 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky a právo podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd
Uznesením Krajského súdu v Trnave, č. k. 5To/136/2016-831 zo dňa 14. 02. 2017 porušené
boli.
3. Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, č.k. 4 Tdo 42/2017-861
z 27. 10. 2017 sa zrušuje a vec sa mu vracia na ďalšie konanie.
4. Ústavný súd priznáva sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie
v sume 5.000,- €, ktoré je Najvyšší súd Slovenskej republiky povinný vyplatiť sťažovateľovi
do dvoch mesiacov od dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.
5. Sťažovateľovi sa priznáva náhrada trov právneho zastupovania vo výške
374,81 Eur, ktorú je povinný Najvyšší súd SR vyplatiť na účet právneho zástupcu
sťažovateľa do mesiaca od právoplatnosti tohto nálezu.“
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti
o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov
ustanoví zákon.
Ústavný súd návrh predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady
Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,
o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje,
či nie sú dôvody na jeho odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde. Podľa § 25
ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť
uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na prerokovanie ktorých nemá právomoc,
návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy
podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže
odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Podľa § 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania sa ústavnému
súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadne
proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu
a navrhovaného dôkazy. Návrh musí podpísať navrhovateľ (navrhovatelia) alebo jeho (ich)
zástupca. Podľa § 20 ods. 2 k návrhu na začatie konania sa musí pripojiť splnomocnenie
na zastupovanie navrhovateľa advokátom. V splnomocnení sa musí výslovne uviesť,
že sa udeľuje na zastupovanie pred ústavným súdom.
Ústavný súd konštatuje, že sťažovateľ, ktorý podal sťažnosť ústavnému súdu
prostredníctvom kvalifikovaného zástupcu, s návrhom nedoručil splnomocnenie, ktoré
oprávňuje, resp. z ktorého je zrejmé, že právny zástupca sťažovateľa má oprávnenie na jeho
zastupovanie v konaní pred ústavným súdom. Predloženie splnomocnenia je pritom
povinnou prílohou sťažnosti podanej ústavnému súdu, ako to vyplýva z § 20 ods. 2 zákona
o ústavnom súde.
V súvislosti s uvedeným nedostatkom ústavný súd pripomína, že tento nie je povinný
odstraňovať z úradnej povinnosti. Na takýto postup slúži inštitút povinného právneho
zastúpenia v konaní pred ústavným súdom a z doterajšej rozhodovacej činnosti ústavného
súdu jednoznačne vyplýva, ako ústavný súd posudzuje nedostatok zákonom predpísaných
náležitostí podaní účastníkov konania (IV. ÚS 77/08, I. ÚS 368/2010, III. ÚS 357/2010,
II. ÚS 309/2010, I. ÚS 162/2010, IV. ÚS 234/2010, III. ÚS 206/2010, IV. ÚS 159/2010,
IV. ÚS 213/2010, IV. ÚS 134/2010). Podľa § 18 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z. z.
o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní
(živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov advokát je povinný dôsledne využívať
všetky právne prostriedky a takto chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta.
Tieto povinnosti advokáta vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej služby,
ktoré je povinný vykonať advokát tak, aby také úkony boli objektívne spôsobilé vyvolať
nielen začatie konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to splnené
zákonom ustanovené predpoklady. Osobitne to platí pre všetky zákonom ustanovené
náležitosti úkonov, ktorými začína konanie pred ústavným súdom. Aj v tomto ohľade
naďalej zostáva v platnosti zásada „vigilantibus iura scripta sunt“, t. j. bdelým patrí právo,
a to o to zvlášť, ak ide o osoby práva znalé (napr. advokáta).
Vzhľadom na už uvedené ústavný súd konštatuje, že sťažnosť vykazuje taký
nedostatok náležitosti predpísanej zákonom, že nie je možné preskúmať splnenie hoci len
procesných podmienok konania pred ústavným súdom, a preto ju z uvedeného dôvodu
odmietol už pri jej predbežnom prerokovaní (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).
Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto
rozhodnutia.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 6. marca 2018