Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 133/2018

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-15

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 27. marca 2018

predbežne prerokoval sťažnosť , zastúpeného

advokátom JUDr. Jánom Vajdom, Hviezdoslavovo námestie 201, Námestovo, vo veci

namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a práva na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Námestovo v konaní vedenom pod sp. zn.

a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

1. decembra 2017 doručená sťažnosť (ďalej len

„sťažovateľ“), zastúpeného JUDr. Jánom Vajdom, Hviezdoslavovo námestie 201,

Námestovo, ktorou namietal porušenie základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa (ďalej len

„ústava“) a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného

súdu Námestovo (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

(ďalej aj „napadnuté konanie“).

2. Z obsahu sťažnosti sťažovateľa vyplýva, že sťažovateľ je žalobcom v konaní

o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, ktoré sa začalo na okresnom súde podaním

žaloby 10. júla 2014. Ako sťažovateľ uvádza, ku dňu podania ústavnej sťažnosti konanie

v jeho veci trvalo 3 roky a 4 mesiace a nebolo právoplatne skončené. Sťažovateľ tvrdí, že

„Rozsudok Okresného súdu Námestovo sp. zn. -78 zo dňa 21. 5. 2015

o zamietnutí mojej žaloby bol na moje odvolanie zo dňa 14. 9. 2015 zrušený uznesením

Krajského súdu v Žiline sp. zn. -103 zo dňa 30. 6. 2016. Táto vec sa stala

reštančnou vecou a napriek tomu sa vo veci riadne nekoná.“.

3. Sťažovateľ podal listom z 24. októbra 2016 predsedníčke okresného súdu sťažnosť

na prieťahy v napadnutom konaní. Listom sp. zn. Spr. 4588/16 z 9. novembra 2016

predsedníčka okresného súdu sťažovateľovi oznámila, že súd vo veci priebežne koná,

a preto považuje jeho sťažnosť za neopodstatnenú. Sťažovateľ ďalej argumentuje tým,

že v napadnutom konaní, ktorého predmetom je určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti,

ktorá tvorí súčasť bežnej rozhodovacej činnosti všeobecného súdu, nejde o právne

zložitú vec. Z dôvodu na strane sťažovateľa malo byť odročené len jediné pojednávanie

nariadené na 23. marec 2017, aj to z dôvodu nedodržania 5-dňovej lehoty na prípravu

na pojednávanie.

4. Na základe uvedeného sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd po prijatí sťažnosti

na ďalšie konanie vo veci samej nálezom rozhodol:

„Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa článku 48 ods. 2 a právo na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Námestovo v konaní vedenom pod sp. zn.

porušené bolo.

Okresnému súdu Námestovo prikazuje, aby v konaní vedenom pod sp. zn.

konal bez zbytočných prieťahov.

priznáva finančné zadosťučinenie v sume 2.000,- EUR, ktoré

mu je Okresný súd Námestovo povinný zaplatiť do 2 mesiacov od právoplatnosti tohto

nálezu.

Okresný súd Námestovo je povinný zaplatiť trovy konania

v sume 312,34 EUR na účet advokáta JUDr. Jána Vajdu č.ú.

v

do 2 mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

5. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

6. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

7. Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa.

Podľa návrhy vo veciach, na prerokovanie

ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením

bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne

neopodstatnený.

8. Podľa má každý právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým

vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.

9. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu. Rozsudok musí byť vyhlásený

verejne, ale tlač a verejnosť môžu byť vylúčené buď po dobu celého, alebo časti procesu

v záujme mravnosti, verejného poriadku alebo národnej bezpečnosti v demokratickej

spoločnosti, alebo keď to vyžadujú záujmy maloletých alebo ochrana súkromného života

účastníkov alebo, v rozsahu považovanom súdom za úplne nevyhnutný, pokiaľ by,

vzhľadom na osobitné okolnosti, verejnosť konania mohla byť na ujmu záujmom

spoločnosti.

III.

10. Podstata sťažnosti sťažovateľa spočíva v jeho tvrdení, že postupom okresného

súdu v konaní o určenie vlastníctva k nehnuteľnosti bolo porušené jeho základné právo

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a právo

na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, keďže

ku dňu podania sťažnosti nebola jeho vec po 3 rokoch a 4 mesiacoch ešte právoplatne

rozhodnutá.

11. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti (návrhu) možno hovoriť predovšetkým

vtedy, ak namietaným postupom orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu toho

základného práva, ktoré označil sťažovateľ, pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti

medzi napadnutým postupom tohto orgánu a základným právom, porušenie ktorého sa

namietalo, ale aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia

alebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán porušoval uvedené základné právo,

pretože uvedená situácia alebo stav takú možnosť reálne nepripúšťajú (,

, , , ).

12. Ústavný súd zo spisu sp. zn. vedeného na okresnom súde

zistil, že po podaní žaloby 10. júla 2014 okresný súd postupoval v konaní bez prieťahov,

vykonával jednotlivé procesné úkony priebežne a na pojednávaní 21. mája 2015

(t. j. po uplynutí približne 10 mesiacov) vo veci rozhodol rozsudkom sp. zn. ,

ktorým žalobu sťažovateľa zamietol. Sudca okresného súdu požiadal o predĺženie lehoty

na vypracovanie písomného rozsudku a ten bol účastníkom doručený koncom augusta 2015,

t. j. tri mesiace po jeho vynesení. Sťažovateľ podal proti rozsudku súdu prvého stupňa

odvolanie a od tohto momentu uplynuli tri mesiace, počas ktorých sa k odvolaniu vyjadrili

žalovaní a žalobca zaplatil súdny poplatok za odvolanie, kým bol spis postúpený Krajskému

súdu v Žiline na rozhodnutie o odvolaní.

13. Krajský súd v Žiline rozsudok prvostupňového súdu uznesením

sp. zn. z 30. júna 2016 zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie. Spis

sa nachádzal na odvolacom súde od decembra 2015 do augusta 2016 (8 mesiacov).

Po vrátení veci na okresný súd bolo zistené jedno obdobie nečinnosti okresného súdu,

a to od 23. marca 2017, keď bolo pojednávanie na žiadosť sťažovateľa odročené z dôvodu

nedodržania 5-dňovej lehoty na prípravu na pojednávanie, do 20. novembra 2017,

keď okresný súd na pojednávaní o veci rozhodol rozsudkom. Toto obdobie nečinnosti trvalo

8 mesiacov. Rozsudok bol právnemu zástupcovi sťažovateľa doručený 20. decembra 2017,

ktorý 4. januára 2018 podal opätovne proti rozsudku odvolanie.

14. Ústavný súd už vo svojej predchádzajúcej judikatúre vyslovil, že zjavná

neopodstatnenosť sťažnosti namietajúcej porušenie základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov podľa ( dohovoru) môže

vyplývať aj z toho, že porušenie tohto základného práva sa namieta v takom konaní

pred všeobecným súdom, ktoré z hľadiska jeho druhu a povahy netrvá tak dlho, aby sa dalo

uvažovať o zbytočných prieťahoch (napr. , , ),

a ďalej vyslovil, že „... nie každý prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok

porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 “ (napr. ).

15. Konanie vo veci sťažovateľa o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti tak

ku dňu rozhodovania ústavného súdu trvá 3 roky a 8 mesiacov. Časové obdobie v trvaní

8 mesiacov, keď bol spis postúpený Krajskému súdu v Žiline na účely rozhodnutia

o odvolaní sťažovateľa, ani obdobie 1 mesiaca, počas ktorého mal spis vypožičaný ústavný

súd na účely tohto konania, však nemožno pričítať na vrub okresnému súdu. Obdobie,

počas ktorého vo veci sťažovateľa rozhodoval okresný súd, ktorý bol sťažovateľom v petite

jeho sťažnosti označený ako jediný porušovateľ jeho základných práv, tak trvalo 2 roky

a 11 mesiacov. Zároveň je potrebné podotknúť, že sťažovateľ podal sťažnosť na prieťahy

v konaní pred ústavným súdom 1. decembra 2017 (podané na poštovú prepravu

29. novembra 2017), teda až potom, ako okresný súd na pojednávaní 20. novembra 2017,

na ktorom bol prítomný aj právny zástupca sťažovateľa, vyhlásil vo veci rozsudok, ktorým

opätovne jeho žalobu zamietol.

16. V zmysle judikatúry ústavného súdu nie každý zistený prieťah v súdnom konaní

má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa (napr. , ,

). Ojedinelá nečinnosť okresného súdu v trvaní 8 mesiacov, ktorú ústavný súd

identifikoval v jeho postupe po vrátení veci na ďalšie konanie, vzhľadom na skutočnosť,

že do toho času, ako aj následne postupoval okresný súd priebežne, nedosahuje

v okolnostiach tejto veci takú ústavnú intenzitu, ktorá by opodstatňovala záver ústavnému

súdu o porušení základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov alebo práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote. Uvedené ústavný súd

konštatuje aj vzhľadom na skutočnosť, že celková doba konania v právnej veci sťažovateľa,

ktorá ku dňu rozhodovania ústavného súdu trvá 3 roky a 8 mesiacov, nemôže byť v celej

svojej dĺžke pričítaná na ťarchu okresného súdu z dôvodu, že vo veci rozhodoval aj súd

odvolací, ktorého postup však sťažovateľ nenamietal.

17. V prípade, keď ústavný súd zistí, že charakter postupu všeobecného súdu

sa nevyznačoval takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať

ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle , nevysloví porušenie základného

práva zaručeného týmto článkom (napr. ), prípadne návrhu buď

nevyhovie (napr. ), alebo ho odmietne ako zjavne neopodstatnený (napr.

, , ). Na základe uvedeného preto dospel ústavný súd

k záveru, že doterajším postupom okresného súdu nedošlo k porušeniu základného práva

sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, a preto odmietol

sťažnosť podľa z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.

18. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti v celom rozsahu neprichádzalo

už do úvahy, aby ústavný súd rozhodoval o ďalších požiadavkách sťažovateľa uvedených

v sťažnosti.

19. Ústavný súd v závere pripomína, že toto rozhodnutie nezakladá prekážku veci

rozhodnutej v zmysle , a preto nebráni tomu,

aby po splnení všetkých zákonom ustanovených náležitostí sťažovateľ v tejto veci

v prípade, že postupom okresného súdu bude aj naďalej dochádzať k zbytočným prieťahom,

predložil ústavnému súdu novú sťažnosť.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 27. marca 2018