Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
III. ÚS 133/2018
PDF · 155.29 KB
No categories available
III. ÚS 133/2018
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 27. marca 2018
predbežne prerokoval sťažnosť , zastúpeného
advokátom JUDr. Jánom Vajdom, Hviezdoslavovo námestie 201, Námestovo, vo veci
namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie záležitosti
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd postupom Okresného súdu Námestovo v konaní vedenom pod sp. zn. 10 C 77/2014
a takto
rozhodol:
Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola
1. decembra 2017 doručená sťažnosť (ďalej len
„sťažovateľ“), zastúpeného JUDr. Jánom Vajdom, Hviezdoslavovo námestie 201,
Námestovo, ktorou namietal porušenie základného práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len
„ústava“) a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného
súdu Námestovo (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 10 C 77/2014
(ďalej aj „napadnuté konanie“).
2. Z obsahu sťažnosti sťažovateľa vyplýva, že sťažovateľ je žalobcom v konaní
o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, ktoré sa začalo na okresnom súde podaním
žaloby 10. júla 2014. Ako sťažovateľ uvádza, ku dňu podania ústavnej sťažnosti konanie
v jeho veci trvalo 3 roky a 4 mesiace a nebolo právoplatne skončené. Sťažovateľ tvrdí, že
„Rozsudok Okresného súdu Námestovo sp. zn. 10 C 77/2014-78 zo dňa 21. 5. 2015
o zamietnutí mojej žaloby bol na moje odvolanie zo dňa 14. 9. 2015 zrušený uznesením
Krajského súdu v Žiline sp. zn. 10 Co 727/2015-103 zo dňa 30. 6. 2016. Táto vec sa stala
reštančnou vecou a napriek tomu sa vo veci riadne nekoná.“.
3. Sťažovateľ podal listom z 24. októbra 2016 predsedníčke okresného súdu sťažnosť
na prieťahy v napadnutom konaní. Listom sp. zn. Spr. 4588/16 z 9. novembra 2016
predsedníčka okresného súdu sťažovateľovi oznámila, že súd vo veci priebežne koná,
a preto považuje jeho sťažnosť za neopodstatnenú. Sťažovateľ ďalej argumentuje tým,
že v napadnutom konaní, ktorého predmetom je určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti,
ktorá tvorí súčasť bežnej rozhodovacej činnosti všeobecného súdu, nejde o právne
zložitú vec. Z dôvodu na strane sťažovateľa malo byť odročené len jediné pojednávanie
nariadené na 23. marec 2017, aj to z dôvodu nedodržania 5-dňovej lehoty na prípravu
na pojednávanie.
4. Na základe uvedeného sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd po prijatí sťažnosti
na ďalšie konanie vo veci samej nálezom rozhodol:
„Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa článku 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie záležitosti
v primeranej lehote podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd postupom Okresného súdu Námestovo v konaní vedenom pod sp. zn. 10 C 77/2014
porušené bolo.
Okresnému súdu Námestovo prikazuje, aby v konaní vedenom pod sp. zn.
10 C 77/2014 konal bez zbytočných prieťahov.
priznáva finančné zadosťučinenie v sume 2.000,- EUR, ktoré
mu je Okresný súd Námestovo povinný zaplatiť do 2 mesiacov od právoplatnosti tohto
nálezu.
Okresný súd Námestovo je povinný zaplatiť trovy konania
v sume 312,34 EUR na účet advokáta JUDr. Jána Vajdu č.ú.
v
do 2 mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“
II.
5. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany
ústavnosti.
6. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
7. Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.
o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho
sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd
každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na prerokovanie
ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,
neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy
podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením
bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne
neopodstatnený.
8. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy má každý právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala
bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým
vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.
9. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom
zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo
o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu. Rozsudok musí byť vyhlásený
verejne, ale tlač a verejnosť môžu byť vylúčené buď po dobu celého, alebo časti procesu
v záujme mravnosti, verejného poriadku alebo národnej bezpečnosti v demokratickej
spoločnosti, alebo keď to vyžadujú záujmy maloletých alebo ochrana súkromného života
účastníkov alebo, v rozsahu považovanom súdom za úplne nevyhnutný, pokiaľ by,
vzhľadom na osobitné okolnosti, verejnosť konania mohla byť na ujmu záujmom
spoločnosti.
III.
10. Podstata sťažnosti sťažovateľa spočíva v jeho tvrdení, že postupom okresného
súdu v konaní o určenie vlastníctva k nehnuteľnosti bolo porušené jeho základné právo
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo
na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, keďže
ku dňu podania sťažnosti nebola jeho vec po 3 rokoch a 4 mesiacoch ešte právoplatne
rozhodnutá.
11. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti (návrhu) možno hovoriť predovšetkým
vtedy, ak namietaným postupom orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu toho
základného práva, ktoré označil sťažovateľ, pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti
medzi napadnutým postupom tohto orgánu a základným právom, porušenie ktorého sa
namietalo, ale aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia
alebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán porušoval uvedené základné právo,
pretože uvedená situácia alebo stav takú možnosť reálne nepripúšťajú (IV. ÚS 16/04,
II. ÚS 1/05, II. ÚS 20/05, IV. ÚS 55/05, IV. ÚS 288/05).
12. Ústavný súd zo spisu sp. zn. 10 C 77/2014 vedeného na okresnom súde
zistil, že po podaní žaloby 10. júla 2014 okresný súd postupoval v konaní bez prieťahov,
vykonával jednotlivé procesné úkony priebežne a na pojednávaní 21. mája 2015
(t. j. po uplynutí približne 10 mesiacov) vo veci rozhodol rozsudkom sp. zn. 10 C 77/2014,
ktorým žalobu sťažovateľa zamietol. Sudca okresného súdu požiadal o predĺženie lehoty
na vypracovanie písomného rozsudku a ten bol účastníkom doručený koncom augusta 2015,
t. j. tri mesiace po jeho vynesení. Sťažovateľ podal proti rozsudku súdu prvého stupňa
odvolanie a od tohto momentu uplynuli tri mesiace, počas ktorých sa k odvolaniu vyjadrili
žalovaní a žalobca zaplatil súdny poplatok za odvolanie, kým bol spis postúpený Krajskému
súdu v Žiline na rozhodnutie o odvolaní.
13. Krajský súd v Žiline rozsudok prvostupňového súdu uznesením
sp. zn. 10 Co 707/2015 z 30. júna 2016 zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie. Spis
sa nachádzal na odvolacom súde od decembra 2015 do augusta 2016 (8 mesiacov).
Po vrátení veci na okresný súd bolo zistené jedno obdobie nečinnosti okresného súdu,
a to od 23. marca 2017, keď bolo pojednávanie na žiadosť sťažovateľa odročené z dôvodu
nedodržania 5-dňovej lehoty na prípravu na pojednávanie, do 20. novembra 2017,
keď okresný súd na pojednávaní o veci rozhodol rozsudkom. Toto obdobie nečinnosti trvalo
8 mesiacov. Rozsudok bol právnemu zástupcovi sťažovateľa doručený 20. decembra 2017,
ktorý 4. januára 2018 podal opätovne proti rozsudku odvolanie.
14. Ústavný súd už vo svojej predchádzajúcej judikatúre vyslovil, že zjavná
neopodstatnenosť sťažnosti namietajúcej porušenie základného práva na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (čl. 6 ods. 1 dohovoru) môže
vyplývať aj z toho, že porušenie tohto základného práva sa namieta v takom konaní
pred všeobecným súdom, ktoré z hľadiska jeho druhu a povahy netrvá tak dlho, aby sa dalo
uvažovať o zbytočných prieťahoch (napr. IV. ÚS 343/04, III. ÚS 59/05, I. ÚS 455/2014),
a ďalej vyslovil, že „... nie každý prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok
porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48
ods. 2 ústavy“ (napr. III. ÚS 59/05).
15. Konanie vo veci sťažovateľa o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti tak
ku dňu rozhodovania ústavného súdu trvá 3 roky a 8 mesiacov. Časové obdobie v trvaní
8 mesiacov, keď bol spis postúpený Krajskému súdu v Žiline na účely rozhodnutia
o odvolaní sťažovateľa, ani obdobie 1 mesiaca, počas ktorého mal spis vypožičaný ústavný
súd na účely tohto konania, však nemožno pričítať na vrub okresnému súdu. Obdobie,
počas ktorého vo veci sťažovateľa rozhodoval okresný súd, ktorý bol sťažovateľom v petite
jeho sťažnosti označený ako jediný porušovateľ jeho základných práv, tak trvalo 2 roky
a 11 mesiacov. Zároveň je potrebné podotknúť, že sťažovateľ podal sťažnosť na prieťahy
v konaní pred ústavným súdom 1. decembra 2017 (podané na poštovú prepravu
29. novembra 2017), teda až potom, ako okresný súd na pojednávaní 20. novembra 2017,
na ktorom bol prítomný aj právny zástupca sťažovateľa, vyhlásil vo veci rozsudok, ktorým
opätovne jeho žalobu zamietol.
16. V zmysle judikatúry ústavného súdu nie každý zistený prieťah v súdnom konaní
má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (napr. II. ÚS 57/01, I. ÚS 48/03,
III. ÚS 59/05). Ojedinelá nečinnosť okresného súdu v trvaní 8 mesiacov, ktorú ústavný súd
identifikoval v jeho postupe po vrátení veci na ďalšie konanie, vzhľadom na skutočnosť,
že do toho času, ako aj následne postupoval okresný súd priebežne, nedosahuje
v okolnostiach tejto veci takú ústavnú intenzitu, ktorá by opodstatňovala záver ústavnému
súdu o porušení základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov alebo práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote. Uvedené ústavný súd
konštatuje aj vzhľadom na skutočnosť, že celková doba konania v právnej veci sťažovateľa,
ktorá ku dňu rozhodovania ústavného súdu trvá 3 roky a 8 mesiacov, nemôže byť v celej
svojej dĺžke pričítaná na ťarchu okresného súdu z dôvodu, že vo veci rozhodoval aj súd
odvolací, ktorého postup však sťažovateľ nenamietal.
17. V prípade, keď ústavný súd zistí, že charakter postupu všeobecného súdu
sa nevyznačoval takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať
ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy, nevysloví porušenie základného
práva zaručeného týmto článkom ústavy (napr. II. ÚS 57/01), prípadne návrhu buď
nevyhovie (napr. I. ÚS 11/00), alebo ho odmietne ako zjavne neopodstatnený (napr.
I. ÚS 41/01, I. ÚS 57/01, III. ÚS 59/05). Na základe uvedeného preto dospel ústavný súd
k záveru, že doterajším postupom okresného súdu nedošlo k porušeniu základného práva
sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, a preto odmietol
sťažnosť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.
18. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti v celom rozsahu neprichádzalo
už do úvahy, aby ústavný súd rozhodoval o ďalších požiadavkách sťažovateľa uvedených
v sťažnosti.
19. Ústavný súd v závere pripomína, že toto rozhodnutie nezakladá prekážku veci
rozhodnutej v zmysle § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde, a preto nebráni tomu,
aby po splnení všetkých zákonom ustanovených náležitostí sťažovateľ v tejto veci
v prípade, že postupom okresného súdu bude aj naďalej dochádzať k zbytočným prieťahom,
predložil ústavnému súdu novú sťažnosť.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 27. marca 2018