Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 58/2018

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-40

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 28. marca 2018 v senáte

zloženom z predsedníčky Marianny Mochnáčovej a zo sudcov Petra Brňáka a Milana Ľalíka

prerokoval prijatú sťažnosť

, zastúpeného advokátom JUDr. Branislavom Drgoňom, Jesenského 2,

Bratislava, vo veci namietaného porušenia jeho základných práv podľa čl. 17 ods. 2 a 5

a práva podľa Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn.

a takto

rozhodol:

1. Základné práva podľa a 5 Slovenskej

republiky a právo podľa čl. 5 ods. 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn.

p o r u š e n é b o l i .

2. Okresný súd Bratislava I j e p o v i n n ý uhradiť trovy

konania v sume 475,05 € (slovom štyristosedemdesiatpäť eur a päť centov) na účet jeho

právneho zástupcu JUDr. Branislava Drgoňu do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto

nálezu.

3. Sťažnosti vo zvyšnej časti n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 14. novembra

2017 doručená sťažnosť

(ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom JUDr. Branislavom

Drgoňom, Jesenského 2, Bratislava, ktorou namieta porušenia svojich základných práv

podľa a 5 (ďalej len „“) a práva podľa

ods. 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)

postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod

sp. zn. a uznesením Krajského súdu v Bratislave (ďalej len ,,krajský súd“)

sp. zn. z 26. októbra 2017 (ďalej len „uznesenie krajského súdu“) a jemu

predchádzajúcim postupom.

Sťažovateľ v sťažnosti uviedol:

«Uznesením vyšetrovateľa Prezídia policajného zboru, Národnej kriminálnej

agentúry, národnej protizločineckej jednotky, expozitúra Bratislava, ČVS: PPZ - 578/NKA-

PZ-BA-2016 zo dňa 12.06.2017 mi bolo vznesené obvinenie pre zločin nedovolenej výroby

omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania

s nimi.

Uznesením Okresného súdu Bratislava 1 sp. zn. -14 zo dňa 15.6.2017

som bol vzatý do väzby z dôvodov podľa ust. s tým, že moja

väzba sa začala dňa 12.6.2017 o 11.40 hod.

Moja sťažnosť proti vzatiu do väzby bola Krajským súdom v Bratislave dňa

10.07.2017 zamietnutá.

Prostredníctvom svojho obhajcu som žiadosťou zo dňa 09.08.2017, doručenou

Okresnej prokuratúre Bratislava I dňa 11.08.2017, žiadal o prepustenie z väzby na slobodu

spolu so žiadosťou o nahradenie väzby písomným sľubom a zárukou dôveryhodnej osoby.

Dozorujúci prokurátor ma podaním doručeným môjmu obhajcovi dňa 21.08.2017

upovedomil, že mojej žiadosti nevyhovel a túto dňa 16.08.2017 predložil sudcovi pre

prípravné konanie.

Sudca pre prípravné konanie dňa 08.09.2017 uznesením Okresného súdu Bratislava

I č.k. -25 zamietol moju žiadosť o prepustenie na slobodu, neprijal ponúknutú

záruku dôveryhodnej osoby na nahradenie väzby, neprijal

môj písomný sľub a nenahradil väzbu dohľadom probačného a mediačného úradníka.

Proti uzneseniu som si na mieste zahlásil sťažnosť, ktorá bola po doručení

písomného vyhotovenia rozhodnutia môjmu obhajcovi (doručené až dňa 21.09.2017)

doplnená písomným odôvodnením sťažnosti podaným dňa 25.09.25017. Sťažnosť podala aj

dôveryhodná osoba.

Krajský súd v Bratislave uznesením č.k. zo dňa 26.10.2017, ktoré bolo

doručené môjmu obhajcovi dňa 02.11.2017, moju sťažnosť a sťažnosť dôveryhodnej osoby

zamietol.

Medzi podaním mojej žiadosti o prepustenie dňa 11.08.2017 a rozhodnutím

o sťažnosti proti zamietnutiu mojej žiadosti o prepustenie, ubehli dva mesiace a vyše dva

týždne (spolu bezmála 11 týždňov)...

Trvanie konania Okresného súdu... predstavuje obdobie od 16.08.2017 (doručenie

žiadosti dozorujúcim prokurátorom súdu) do 21.09.2017 (doručenie uznesenia o zamietnutí

žiadosti obhajcovi sťažovateľa), resp. do 11.10.2017, kedy bolo uznesenie doručené

dôveryhodnej osobe (ako vyplýva z odôvodnenia uznesenia krajského súdu). Celkovo teda

konanie a rozhodovanie okresného súdu o tejto mojej žiadosti trvalo 57 dní, pričom

samotné vypracovanie a doručovanie uznesenia Okresného súdu Bratislava 1 č.k.

-25 zo dňa 08.09.2017 môjmu obhajcovi trvalo 14 dní a dôveryhodnej osobe

dokonca až 34 (!) dní.

Rozhodnutie krajského súdu bolo môjmu obhajcovi doručené 38 dní po podaní

sťažnosti proti uzneseniu o zamietnutí žiadosti o prepustenie z väzby...

Okresný súd teda svoju úlohu vyplývajúcu z povinnosti postupovať v mojej väzobnej

veci urýchlene spôsobom konformným sústavou a dohovorom nesplnil, pretože vec predložil

sťažnostnému súdu dokonca až po 13.10.2017 (deň podania sťažnosti dôveryhodnou

osobou), t.j. najskôr po 56 dňoch od doručenia žiadosti o prepustenie na súd...

Krajský súd sa na strane 14 svojho uznesenia zaoberal aj rýchlosťou konania

a dodržania mojich základných práv, pričom podľa jeho zistení, ktoré možno vnímať ako

akúsi obhajobu postupu okresného súdu...

Mám za to, že krajský (sťažnostný) súd mohol a mal namiesto obhajovania postupu

súdu prvého stupňa a zamietnutia mojej sťažnosti, vec posúdiť ústavne konformným

spôsobom a rozhodnúť o mojom prepustení na slobodu...

Na základe uvedených skutočností sa domnievam, že k porušeniu mojich označených

práv došlo aj uznesením Krajského súdu... keď napriek zjavnému prekročeniu ústavne

akceptovateľných lehôt zo strany okresného súdu nerozhodol o mojom prepustení na

slobodu, ale moju sťažnosť zamietol.

„... vo veci samej...uplatňujem aj nárok na primerané finančné zadosťučinenie a to

vo výške 1.000,- EUR od porušovateľov solidárne. Dovoľujem si požiadať Ústavný súd...,

aby pri rozhodovaní o požadovanom primeranom finančnom zadosťučinení prihliadol na

dĺžku obdobia, počas ktorého nebolo právoplatne rozhodnuté o mojej žiadosti o prepustenie

z väzby, na skutočnosť, že k neprimeranej dĺžke rozhodovania som žiadnym spôsobom

svojím konaním neprispel, ako aj na skutočnosť, že samotné deklarovanie porušenia mojich

označených práv nie je vzhľadom na intenzitu zásahu dostačujúce.“»

Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd takto rozhodol:

„1. Základné práva na osobnú slobodu zaručené v čl. 17 ods. 2 a 5

a právo na slobodu a bezpečnosť zaručené v

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu

Bratislava I v konaní o jeho žiadosti o prepustenie z väzby a jej nahradenie písomným

sľubom alebo peňažnou zárukou vedenom pod sp. zn. , porušené boli.

2. Základné práva na osobnú slobodu zaručené v čl. 17 ods. 2 a 5

a právo na slobodu a bezpečnosť zaručené v

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského súdu

v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. a uznesením Krajského súdu

v Bratislave sp. zn. zo dňa 26.10.2017 porušené boli.

3. Ústavný súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Bratislave sp. zn.

zo dňa 26.10.2017 zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie.

4. Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva primerané finančné

zadosťučinenie v sume 1 000 € (slovom jeden tisíc eur), ktoré sú mu Okresný súd Bratislava

I a Krajský súd v Bratislave povinní zaplatiť spoločne a nerozdielne do dvoch mesiacov od

právoplatnosti tohto nálezu.

5. Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva náhradu trov

právneho zastúpenia, ktoré sú Okresný súd Bratislava I a Krajský súd v Bratislave povinní

zaplatiť spoločne a nerozdielne na účet právneho zástupcu sťažovateľa do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto nálezu.“

Ústavný súd uznesením č. k. -19 zo 14. februára 2018 prijal podľa § 25

ods. 3 o organizácii Ústavného

súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) sťažnosť sťažovateľa na ďalšie konanie

v časti namietaného porušenia základných práv sťažovateľa podľa a 5

a práva podľa čl. 5 ods. 4 dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod

sp. zn. . Vo zvyšnej časti sťažnosť odmietol ako zjavne neopodstatnenú.

Na základe výzvy ústavného súdu sa podaním sp. zn. z 2. marca

2018 k prijatej sťažnosti vyjadrila predsedníčka okresného súdu, ktorá okrem iného uviedla:

„Po oboznámení sa s obsahom sťažnosti sťažovateľa a preštudovaní spisového materiálu

sp. zn. považujem predmetnú sťažnosť za nedôvodnú, nakoľko súd vo veci

konal riadne a rýchlo, ako to vyplýva zo samotného prehľadu úkonov vo vyjadrení predsedu

senátu. Je zrejmé, že samotný procesný postup súdu súvisel s okolnosťami daného prípadu,

a to s potrebou zabezpečenia tlmočníka z a do albánskeho jazyka na termín výsluchu

sťažovateľa, čo malo vplyv na dĺžku konania, samozrejme, okrem samotného zabezpečenia

zákonného procesného postupu zahŕňajúce doručovanie predvolaní, písomné vyhotovenie

rozhodnutia a jeho doručovanie a realizovanie úkonov súvisiacich s podanou sťažnosťou

proti zamietnutiu žiadosti o prepustenie. Pre úplnosť možno ako jediný nedostatok

v plynulosti vnímať vrátenie veci späť tunajšiemu súdu po jej predložení dňa 03.10.2017

Krajskému súdu v Bratislave na rozhodnutie o sťažnosti sťažovateľa. Nakoľko však

k vráteniu veci došlo ešte v ten istý ako, dňa 03.10.2017 a súd bezodkladne do 24 hodín

realizoval potrebné doručovanie a následne, v čo najkratšom možnom termíne, dňa

17.10.2016 vec opätovne predložil Krajskému súdu v Bratislave, uvedený nedostatok podľa

môjho názoru nemá vplyv na konštatovanie riadneho a včasného konania tunajšieho súdu.“

Právny zástupca sťažovateľa zaujal podaním doručeným ústavnému súdu 22. marca

2018 k vyjadreniu predsedníčky okresného súdu takéto stanovisko: „... je úlohou štátu

(ktorého predstaviteľom v trestnom konaní je súd) zabezpečiť, aby mohli byť práva

fyzických osôb dôsledne dodržiavané. Nemôže byť teda na ujmu sťažovateľa a jeho

základných práv, že súd z dôvodu čerpania dovolenky nedokázal zabezpečiť v skoršom

termíne prítomnosť iného tlmočníka, ani skutočnosť, že v zozname tlmočníkov z jazyka

albánskeho nebol a nie je zapísaný žiaden tlmočník. K možnosti zabezpečenia iného

tlmočníka ad hoc si dovoľujeme polemizovať s názorom okresného súdu, resp. sudcu pre

prípravné konanie, že nebolo možné zabezpečiť tlmočenie inou osobou. Aj v samotnom

konaní v tejto konkrétnej trestnej veci bolo na neskoršom procesnom úkone - neverejnom

zasadnutí konanom dňa 09.03.2017, zabezpečené zákonným sudcom tlmočenie do jazyka

albánskeho prostredníctvom inej osoby ako - tlmočníčky ustanovenej

rovnako ad hoc v súlade so zákonom o znalcoch a tlmočníkoch, p. .

Rovnako tak bolo podľa všetkého možné zabezpečiť tlmočenie prostredníctvom

niektorej zo špecializovaných tlmočníckych a prekladateľských agentúr poskytujúcich svoje

služby verejnosti, o čom svedčia ponuky ich služieb dostupné prostredníctvom internetu.

Skutočnosť, že sudca pre prípravné konanie nemal a nemá vedomosť o inej osobe

spôsobilej na tlmočenia z a do jazyka albánskeho, teda nepredstavovala objektívnu

prekážku, ktorá by znemožňovala súdu konať bezodkladne...

Z hľadiska celkovej dĺžky konania okresného súdu však za podstatne dôležitejšiu

považujeme tú skutočnosť, že okresný súd, súdiac podľa jeho vyjadrenia, opomenul

doručovať písomné uznesenie o zamietnutí žiadosti obvineného o prepustenie z väzby

dôveryhodnej osobe, ktorá v konaní o väzbe ponúkla prevzatie záruky za obvineného. Práve

táto okolnosť spôsobila, že sťažnostný súd bol nútený spis vrátiť okresnému súdu ako

predčasne predložený, sťažnosť musela byť doručovaná dôveryhodnej osobe, čo zákonite

spôsobilo predĺženie konania...

Dobu konania súdu vo väzobnej veci na jednom stupni v trvaní 61 dní nemožno

považovať v žiadnom prípade, ako uvádzame už v podanej ústavnej sťažnosti, za primeranú

a ústavne konformnú. Je pritom bez relevancie. či bolo spôsobená nečinnosťou súdu alebo

procesným pochybením súdu, pretože vo svojej podstate je výsledok, reprezentovaný

zásahom do základného práva sťažovateľa.“

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom

súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ich

stanoviskami, ako aj listinnými dôkazmi dospel k názoru, že od tohto pojednávania

nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa nikoho nemožno stíhať alebo pozbaviť slobody inak, ako

z dôvodov a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Nikoho nemožno pozbaviť slobody len pre

neschopnosť dodržať zmluvný záväzok.

Podľa do väzby možno vziať iba z dôvodov a na čas ustanovený

zákonom a na základe rozhodnutia súdu.

Podľa čl. 5 ods. 4 dohovoru každý, kto bol pozbavený slobody zatknutím, má právo

podať návrh na konanie, v ktorom by súd urýchlene rozhodol o zákonnosti jeho pozbavenia

slobody a nariadil prepustenie, ak je pozbavenie slobody nezákonné.

Podľa druhej vety orgány činné v trestnom konaní

a súdy sú povinné vybavovať väzobné veci prednostne a urýchlene.

Ústavný súd v zmysle svojej ustálenej judikatúry zdôrazňuje, že väzba je

najzávažnejším zásahom do osobnej slobody a do práv obvineného, ktorý vyžaduje po celý

čas súdnu kontrolu jej ústavnosti a zákonnosti (mutatis mutandis ). Je

výsostným právom, ale aj povinnosťou všeobecného súdu skúmať všetky okolnosti

spôsobilé vyvrátiť alebo potvrdiť existenciu skutočného verejného záujmu odôvodňujúceho

so zreteľom na prezumpciu neviny výnimku z pravidla rešpektovania osobnej slobody

a uviesť ich v rozhodnutiach o väzbe (Toth c. Rakúsko z 12. 12. 1991). Ústavný súd už

vo viacerých svojich rozhodnutiach zdôraznil, že jeho právomoc na rozhodovanie

vo väzobných veciach predpokladá výlučne skúmanie toho, či sa v konaní pred väzobnými

súdmi dodržali ústavno-procesné princípy takého obmedzenia osobnej slobody, akým je

väzba obvineného (, , ).

Ústavný súd vo svojej judikatúre k uviedol, že vo vzťahu k väzbe

obsahuje také práva, akými sú napríklad právo byť vo väzbe len zo zákonného dôvodu a na

základe rozhodnutia sudcu alebo súdu; právo podať návrh na konanie, v ktorom by súd

neodkladne alebo urýchlene rozhodol o zákonnosti väzby a nariadil prepustenie, ak je táto

nezákonná; právo nebyť vo väzbe dlhšie ako po nevyhnutnú, resp. primeranú dobu alebo

byť prepustený počas konania, pričom prepustenie môže byť podmienené zárukou

(, ). Z vyplýva neodmysliteľná súvislosť medzi

väzobným dôvodom uvedeným v zákone a rozhodnutím sudcu alebo súdu, a to nielen pri

rozhodnutiach o vzatí do väzby, ale aj počas ďalšieho trvania väzby. Zákonnosť väzby je

zároveň determinovaná aj skutkovými okolnosťami, ktoré by svojou podstatou mali dať

ratio decidendi (nosné dôvody) na uplatnenie vhodného zákonného ustanovenia. S touto

konštatáciou úzko súvisí aj obsah základného práva podľa , z ktorého

vyplýva oprávnenie konkrétnej osoby na preskúmanie okolností svedčiacich pre a proti

väzbe, ale zároveň aj povinnosť súdu rozhodnúť na základe konkrétnych skutočností, a nie

na základe abstraktnej úvahy (obdobne ).

Vo vzťahu k namietanému porušeniu základných práv sťažovateľa podľa čl. 17

ods. 2 a 5 a práva podľa dohovoru ústavný súd poukazuje aj na svoju

ustálenú judikatúru, z ktorej vyplýva, že v týchto právach je obsiahnuté aj právo nebyť

vo väzbe dlhšie ako po dobu nevyhnutnú, resp. primeranú dobu, ako aj právo byť

prepustený počas konania (napr. , , ), pričom

prepustenie z väzby na slobodu môže byť v zákonom určených prípadoch podmienené

zárukou (, ).

Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva vyplýva, že väzba má mať striktne

obmedzené trvanie, a preto má byť zaručená možnosť jej kontroly v krátkych intervaloch.

V texte čl. 5 ods. 4 dohovoru použitý anglický výraz „speedily“ a francúzsky výraz „a bref

délai“ (v slovenskom preklade „urýchlene“) jasne indikuje, čo musí byť v danom prípade

hlavným predmetom záujmu. Aké časové obdobia budú akceptovateľné a aké nie, bude

zrejme závisieť od konkrétnych okolností (Bezicheri z roku 1989, A–164, § 21, Neumeister

z roku 1968, A–8, § 24 a Sanchez – Reisse z roku 1986, A–107, § 55). Prieskumné súdne

konanie musí byť vedené v súlade s hmotnoprávnymi a procesnými vnútroštátnymi

právnymi predpismi a tiež aj účelom čl. 5 dohovoru, to znamená ochranou jedinca proti

svojvôli, osobitne aj s ohľadom na čas, ktorý uplynie do vyhlásenia rozhodnutia (rozsudok

vo veci Koendjbiharie v. Holandsko, 25. 10. 1990, § 27).

Z judikatúry ústavného súdu tiež vyplýva, že jednotlivé lehoty z hľadiska požiadavky

neodkladnosti alebo urýchlenosti rozhodovania o žiadosti o prepustenie z väzby v zmysle

a 5 , ale aj z hľadiska dohovoru sa posudzujú podľa všetkých

okolností prípadu, spravidla lehoty rátané na mesiace sú príliš dlhé a nevyhovujú

požiadavke rýchlosti (obdobne pozri aj , ). Tejto požiadavke preto

spravidla nemôže zodpovedať lehota konania presahujúca na jednom stupni súdu dobu

jedného mesiaca a ani nečinnosť trvajúca týždne (, ).

Ústavný súd si vyžiadal spis okresného súdu sp. zn. , z ktorého zistil, že

žiadosť sťažovateľa o prepustenie z väzby bola okresnému súdu predložená 16. augusta

2017. Okresný súd o žiadosti rozhodol uznesením č. k. -25 z 8. septembra

2017 (ďalej len „uznesenie okresného súdu“) tak, že žiadosť sťažovateľa podľa § 79 ods. 3

zamietol, podľa neprijal

ponúknutú záruku dôveryhodnej osoby, podľa

neprijal písomný sľub sťažovateľa a podľa väzbu

sťažovateľa dohľadom probačného a mediačného úradníka nenahradil. Sťažovateľ podal

proti uzneseniu okresného súdu sťažnosť, ktorú po tom, ako mu bolo 21. septembra 2017

doručené písomné vyhotovenie uznesenia okresného súdu, odôvodnil podaním

z 25. septembra 2017. Okresný súd odôvodnenie sťažnosti doručil 25. septembra 2017 na

vyjadrenie Okresnej prokuratúre Bratislava I a 3. októbra 2017 predložil spis krajskému

súdu na rozhodnutie o sťažnosti proti uzneseniu okresného súdu.

Krajský súd vrátil 3. októbra 2017 spis okresnému súdu bez rozhodnutia z dôvodu, že

uznesenie okresného súdu nebolo doručené dôveryhodnej osobe, ktorá za sťažovateľa

ponúkla záruku. Dňa 16. októbra 2017 bola okresnému súdu doručená sťažnosť

dôveryhodnej osoby proti uzneseniu okresného súdu a 17. októbra 207 okresný súd spis

opätovne predložil na rozhodnutie o sťažnostiach sťažovateľa a dôveryhodnej osoby proti

uzneseniu okresného súdu.

Krajský súd uznesením sp. zn. z 26. októbra 2017 sťažnosti zamietol

a spis vrátil okresnému súdu 30. októbra 2017.

Z uvedeného vyplýva, že od doručenia žiadosti o prepustenie z väzby na slobodu

okresnému súdu do predloženia spisu krajskému súdu pre účely rozhodnutia o sťažnosti

proti uzneseniu okresného súdu uplynulo 61 dní.

Z úradného záznamu okresného súdu zo 17. augusta 2017 ústavný súd zistil, že

okresný súd pre účely zabezpečenia tlmočníka z albánskeho jazyka kontaktoval jediného

tlmočníka, ktorý uviedol, že najbližší možný termín pojednávania, na ktorom by sa mohol

zúčastniť, je 8. september 2017. Ústavný súd konštatuje, že okresný súd bol povinný

vyvinúť väčšiu aktivitu a urobiť ďalšie úkony, aby tak zabezpečil iného tlmočníka

v skoršom termíne. Ak tak neurobil, bezdôvodne predĺžil dobu, v ktorej rozhodol o žiadosti

o prepustenie sťažovateľa z väzby, o 21 dní.

Ústavný súd zároveň hodnotí ako nesústredený postup okresného súdu, keď

nedoručil uznesenie dôveryhodnej osobe, a opätovne tak bezdôvodne predĺžil lehotu,

v ktorej bol spis predložený krajskému súdu na rozhodnutie o sťažnostiach proti uzneseniu,

o 14 dní.

Z uvedeného je zrejmé, že z celkovej doby 61 dní, počas ktorej bola vec sťažovateľa

na okresnom súde, celkovo 35 dní okresný súd vo veci nekonal z dôvodov, ktoré nie sú

z pohľadu ochrany základných a iných práv sťažovateľa akceptovateľné.

Postup okresného súdu v namietanom konaní tak nespĺňal požiadavku neodkladnosti

a urýchlenosti rozhodovania o žiadosti o prepustenie z väzby v intenciách práv zaručených

a 5 a dohovoru.

Vzhľadom na uvedené zistenie ústavný súd vyslovil, že okresný súd v súvislosti

s rozhodovaním o žiadosti sťažovateľa o prepustenie z väzby v konaní vedenom pod sp. zn.

porušil základné práva sťažovateľa podľa a 5 , ako aj jeho

právo podľa čl. 5 ods. 4 dohovoru.

Podľa ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho

domáha. Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného

základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý

vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu porušenia, prípadne príkaz

na ďalšie konanie bez porušovania základného práva (). Sťažovateľ žiadal

o priznanie finančného zadosťučinenia v sume 1 000 €, pričom túto svoju požiadavku ničím

relevantným neodôvodnil, iba navrhol, aby ústavný súd pri rozhodovaní prihliadal na dĺžku

obdobia rozhodovania o jeho žiadosti o prepustenie z väzby, na skutočnosť, že ku dĺžke

rozhodovania sám neprispel, ako aj na to, že iba samotné deklarovanie porušenia práv nie je

dostačujúce.

Ústavný súd vzhľadom na uvedené nepovažoval za potrebné priznať sťažovateľovi

finančné zadosťučinenie, keďže vyslovenie porušenia sťažovateľom označených práv

a priznanie náhrady trov konania považoval v okolnostiach danej veci za dostačujúce.

Ústavný súd preto návrhu sťažovateľa na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia

sťažnosti nevyhovel.

Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby

úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Ústavný súd napokon rozhodol o úhrade trov konania sťažovateľa, ktoré mu vznikli

v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom. Úhradu priznal v súlade s § 1 ods. 3,

§ 11 ods. 3, § 13a ods. 1 písm. a) a c) a § 16 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti

Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie

právnych služieb v znení neskorších predpisov za 2 úkony právnej služby po 147,33 €

vykonané v roku 2017, a to za prevzatie a prípravu zastúpenia a vypracovanie sťažnosti

adresovanej ústavnému súdu a jeden úkon právnej služby po 153,50 € vykonaný v roku

2018, a to stanovisko k vyjadreniu predsedníčky okresného súdu a 2 x 8,84 € a 1 x 9,21 €

ako náhrada výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné. Spolu tak

predstavuje náhrada trov konania sumu 475,05 €. Trovy konania je okresný súd povinný

uhradiť na účet právneho zástupcu sťažovateľa ( v spojení

s ).

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, je potrebné pod „právoplatnosťou nálezu“ uvedenou

vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 28. marca 2018