Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 29/2018

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-32

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 28. marca 2018 v senáte

zloženom z predsedníčky senátu Marianny Mochnáčovej a sudcov Petra Brňáka a Milana

Ľalíka (sudca spravodajca) prerokoval prijatú sťažnosť ,

, zastúpenej advokátkou JUDr. Ivetou Rajtákovou, Štúrova 20,

Košice, vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa a práva

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Trebišov v konaní vedenom

pod sp. zn. a takto

rozhodol:

1. Základné právo na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa a právo

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Trebišov v konaní vedenom

pod sp. zn. p o r u š e n é b o l i .

2. Okresnému súdu Trebišov v konaní vedenom pod sp. zn.

p r i k a z u j e ďalej konať bez zbytočných prieťahov.

3. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume

1 500 € (slovom tisícpäťsto eur), ktoré j e Okresný súd Trebišov p o v i n n ý vyplatiť jej

do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. p r i z n á v a náhradu trov právneho zastúpenia

v sume 374,81 € (slovom tristosedemdesiatštyri eur a osemdesiatjeden centov), ktoré j e

Okresný súd Trebišov p o v i n n ý vyplatiť na účet advokátky JUDr. Ivety Rajtákovej,

Štúrova 20, Košice, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením

č. k. -14 z 24. januára 2018 podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) prijal na ďalšie konanie sťažnosť ,

(ďalej len „sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia jej

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“) a práva na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Trebišov (ďalej len „okresný súd“)

v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej aj „namietané konanie“).

2. Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplynulo, že namietané konanie, predmetom

ktorého je zaplatenie peňažnej sumy s príslušenstvom z titulu ceny za vykonané dielo,

začalo 10. marca 2014 doručením návrhu sťažovateľky okresnému súdu. Podľa

sťažovateľky v namietanom konaní, ktoré do podania sťažnosti nebolo meritórne skončené,

dochádza k prieťahom v dôsledku nečinnosti a neefektívneho postupu okresného súdu.

3. Sťažovateľka v odôvodnení sťažnosti okrem chronologického prehľadu úkonov

v namietanom konaní predovšetkým uviedla:

„... Predmetom konania, ktoré je vedené na Okresnom súde Trebišov, je spor

o úhradu sumy 1 692,89 eur s príslušenstvom, ako cena za dielo, ktoré žalobkyňa

pre žalovanú vykonala. Z vyššie uvedeného vyplýva, že predmetné konanie je štandardnou

agendou všeobecných súdov Slovenskej republiky, a preto nie je možné zrozumiteľným

spôsobom odôvodniť (ospravedlniť) dĺžku uvedeného konania, ktoré trvá viac ako 3 roky

a 6 mesiacov, a ktoré nie je právoplatne skončené. Vzhľadom na skutkový stav veci a platnú

právnu úpravu relevantnú na rozhodnutie o veci, nie je možné konštatovať, že vec je zložitá.

... Sťažovateľka si nie je vedomá toho, aby svojim konaním prispela k prieťahom

v konaní. Naopak, sťažovateľka postupovala v priebehu konania aktívne, z dôvodu

rýchlejšieho prejednania a rozhodnutia súdu vo veci. Takého konanie je možné zhodnotiť

ako súladné so zásadou hospodárnosti a efektívnosti.

... Zo spôsobu akým Okresný súd Trebišov postupoval v uvedenom konaní je možné

skonštatovať, že počas celého priebehu konania súd nepostupoval v súlade so svojimi

povinnosťami, avšak za najvýraznejšie pochybenia, ktorých sa dopustil, sťažovateľka

považuje nasledujúce obdobia pasivity , resp. uskutočnenie nasledujúcich úkonov, ktoré

zjavne nesmerovali k čo najrýchlejšiemu prejednaniu a rozhodnutiu vo veci:

... Dňa 2. 7. 2014 bola sťažovateľke doručená výzva Okresného súdu Trebišov zo dňa

27. 6. 2014 na vyjadrenie sa sťažovateľky voči podanému odporu. Sťažovateľka sa

17. 7. 2014 k podanému odporu aj vyjadrila. Dňa 4. 2. 2015 Okresný súd Trebišov vydal

uznesenie pod sp. zn. 2Cb/l 5/2014, ktorým odmietol odpor doručený 19. 6. 2014

Okresnému súdu Trebišov. Okresný súd Trebišov teda v období medzi 17. 7. 2014

a 4. 2. 2015 vôbec vo veci nekonal.

... Napriek tomu, že návrh na začatie konania bol podaný 10. 3. 2014, do dnešného

dňa nielenže nebola vec právoplatne skončená, ale nebolo nariadené ani pojednávanie

a vec stále zostáva v štádiu doručovania výziev súdu na vyjadrenie.

- dňa 14. 9. 2017 bolo právnej zástupkyni sťažovateľky doručené

stanovisko žalovanej zo dňa 23. 12. 2016, spolu s uznesením Okresného súdu Trebišov

sp. zn. zo dňa 1. 8. 2017, ktorým súd vyzval žalobkyňu, aby sa vyjadrila

k doručenému vyjadreniu žalovanej. Dňa 27. 9. 2017 právna zástupkyňa sťažovateľky

podala Okresnému súdu Trebišov vyjadrenie vo veci sp. zn. 2Cb/l 5/2014.

V tejto súvislosti by sťažovateľka chcela podotknúť, že

nepočíta s takýmto postupom súdu. Tento postup sa má podľa zákona použiť iba v čase

po podaní žaloby do nariadenia pojednávania. Napriek tejto skutočnosti bola právna

zástupkyňa sťažovateľky v konaní aktívna a svojimi vyjadreniami reagovala na výzvy súdu.

Hoci sa konanie začalo v marci 2014, súd do dnešného dňa nenariadil pojednávanie ani

nerozhodol. Uvedený postup súdu považuje sťažovateľka za nesúladný so základným

princípom , ktorý je zakotvený v článku 17...

Okresnému súdu Trebišov bolo stanovisko žalovanej doručené dňa 27. 12. 2016,

pričom súdu trvalo takmer 8 mesiacov pokiaľ vydal uznesenie ( z 1. 8. 2017) , ktorým

protistranu vyzval na vyjadrenie sa k uvedenému stanovisku. Toto uznesenie bolo odoslané

právnej zástupkyni až 12. 9. 2017. Súd síce v auguste odoslal výzvu na vyjadrenie

žalobkyni..., avšak konal v rozpore s ustanovením § 110, ods. 1. Civilného sporového

poriadku, na základe ktorého je povinný v takomto prípade písomnosť doručovať jedine

zástupcovi so splnomocnením na celé konanie. Právna zástupkyňa žalobkyne musela

23. 8. 2017 svojím podaním na túto chybu a na následok právnej neúčinnosti súd upozorniť.

... Sťažovateľka sa domnieva, že doba, ktorá uplynula od začiatku konania až

doposiaľ, teda doba viac ako 3 roky a 6 mesiacov, je neprimerane dlhá, ničím

neospravedlniteľná a nezdôvodniteľná a v podstatnej miere ju spôsobil Okresný súd

Trebišov svojím postupom.“

4. Vzhľadom na uvádzané skutočnosti sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd

nálezom rozhodol o porušení jej v záhlaví označených práv postupom okresného súdu

v namietanom konaní, aby prikázal okresnému súdu v namietanom konaní konať bez

zbytočných prieťahov a sťažovateľke priznal finančné zadosťučinenie v sume 3 500 €

a náhradu trov konania.

5. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili obaja účastníci

konania: okresný súd, zastúpený jeho predsedom, listom sp. zn.

z 21. februára 2018 a právna zástupkyňa sťažovateľky k vhodnosti ústneho pojednávania

listom zo 14. februára 2018.

5.1 Predseda okresného súdu vo svojom stanovisku k sťažnosti, súčasťou ktorého

bolo aj vyjadrenie vo veci konajúcej zákonnej sudkyne, po prehľade procesných úkonov

vykonaných okresným súdom k veci uviedol:

„Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že sudkyňa konala

vo veci plynule, v primeraných lehotách.

U sudkyni zo obdobie od 14.1.2015 do 30.11.2015 nečinnosť

nezisťujem.

Sudca od 1.12.2015 vykonával procesné úkony hoci je

pravda, že prvý úkon urobil až dňa 9.5.2016 čo možno považovať za nečinnosť súdu, ale

určite nie bezdôvodnú.

Poukazujem na to, že v tom čase bol Okresný súd Trebišov už dlhodobo personálne

oslabený. Odišli 4 sudcovia, za ktorých sme náhradu nedostali. Ich spisy sa prerozdeľovali

medzi ostatných sudcov, ktorí boli nadmerne zaťažení a neboli schopní, ani pri vynaložení

maximálneho úsilia, v každej veci konať plynule a bez prieťahov.

U sudkyni bezdôvodnú nečinnosť tak isto nezisťujem.“

Zároveň oznámil, že netrvá na ústnom pojednávaní pred ústavným súdom.

5.2 Zákonná sudkyňa konajúca vo veci vo svojom vyjadrení k sťažnosti uviedla, že

„... zo strany mňa ako konajúcej sudkyne, ktorej bola vec pridelená dňa 22.05.2017 nedošlo

k prieťahom v tomto konaní. Vzhľadom na vysoký počet spisov v mojom senáte vybavujem

veci priebežne.“.

5.3 Právna zástupkyňa sťažovateľky vo svojom stanovisku doručenom ústavnému

súdu 14. februára 2018 uviedla, že súhlasí s upustením od ústneho pojednávania

pred ústavným súdom.

6. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona

o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa

s ich stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania

nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

II.

7. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1 a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak

porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže

prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

8. Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného

súdu v konaní vedenom pod sp. zn. došlo k porušeniu základného práva

sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

a jej práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

9. Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov...

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná...

10. Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov“ garantovaného v osvojil judikatúru Európskeho súdu

pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o „právo

na prejednanie veci v primeranej lehote“, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť

zásadnú odlišnosť (napr. , ).

11. Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa a práva podľa dohovoru vychádza zo svojej

ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou „odstránenie stavu právnej neistoty je podstatou,

účelom a cieľom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, pričom tento účel

možno dosiahnuť zásadne až právoplatným rozhodnutím (mutatis mutandis ,

, ).

12. Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie. Táto povinnosť súdu a sudcu vychádzala

predtým z niektorých ustanovení (ďalej len „OSP“), a to

, , a , ktorý platil do 30. júna 2016,

a v súčasnosti vychádza najmä zo zásady vyplývajúcej z čl. 17 a § 157 ods. 1 zákona

č. v znení neskorších predpisov (ďalej len „“).

V zmysle „súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie

prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez

zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb“ a v zmysle § 157

ods. 1 „súd postupuje v konaní tak, aby sa mohlo rozhodnúť rýchlo a hospodárne,

spravidla na jedinom pojednávaní s prihliadnutím na povahu konania“.

13. Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade

bolo, alebo nebolo porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

garantované v , sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti

každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci,

správanie účastníka a postup súdu (napr. ). Ústavný súd pritom prihliada aj

na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa

(napr. , , ). Podľa rovnakých kritérií postupoval aj

v danom prípade.

14. Posúdením namietaného konania podľa prvého kritéria ústavný súd dospel

k záveru, že preskúmavané konanie, ktorého predmetom je nárok na zaplatenie peňažnej

sumy ako ceny za vykonané dielo, nie je po právnej ani skutkovej stránke zložité. Spory

zo zmluvy o dielo tvoria štandardnú súčasť rozhodovacej agendy okresných súdov, pričom

k tejto problematike existuje v zásade ustálená judikatúra všeobecných súdov. Na zložitosť

veci nepoukázal ani predseda okresného súdu vo svojom vyjadrení k sťažnosti.

15. Pri hodnotení ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľky v namietanom

konaní, ústavný súd nezistil takú okolnosť, ktorá by mala byť osobitne zohľadnená na jej

ťarchu pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo v predmetnom konaní

k zbytočným prieťahom.

16. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu, pričom zo spisu

okresného súdu vzťahujúceho sa na vec sťažovateľky zistil viaceré obdobia procesnej

pasivity, resp. nečinnosti okresného súdu, ako aj jeho neefektívnu, či nesústredenú

činnosť. Okresný súd bol v namietanom konaní nečinný takmer 6 a pol mesiaca, v období

od 21. júla 2014, keď bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie sťažovateľky k odporu,

do 4. februára 2015, keď okresný súd uznesením odmietol odpor. Obdobne okresný súd

nekonal viac ako 5 mesiacov v období od 23. novembra 2015, keď mu bol odvolacím

súdom vrátený spis, až do 11. mája 2016, keď vyzval sťažovateľku na vyjadrenie sa

k dokazovaniu. Okresný súd nevykonal žiadny procesný úkon súvisiaci s meritórnym

prerokovaním veci ani v období 7 mesiacov, od 27. decembra 2016, keď žalovaná doručila

okresnému súdu stanovisko vo veci, až do 1. augusta 2017, keď okresný súd vyzval

sťažovateľku na vyjadrenie k predmetnému stanovisku. Celkovo bol teda okresný súd

v namietanom konaní nečinný viac ako 18 mesiacov, pričom prvé pojednávanie vo veci

okresný súd nariadil na 12. apríl 2018, teda po štyroch rokoch od začatia konania. Uvedené

obdobia nečinnosti okresného súdu bez akýchkoľvek zákonných dôvodov treba považovať

za zbytočné prieťahy v konaní, ktoré sú z ústavnoprávneho aspektu netolerovateľné.

17. Ústavný súd pripomína, že nielen nečinnosť, ale aj nesústredená a neefektívna

činnosť štátneho orgánu (všeobecného súdu) môže zapríčiniť porušenie zaručeného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, ak činnosť štátneho orgánu

nesmerovala k odstráneniu právnej neistoty týkajúcej sa tých práv, pre ktoré sa sťažovateľ

obrátil na štátny orgán, aby o jeho veci rozhodol (napr. , ,

).

18. O neefektívnej, resp. nesústredenej činnosti okresného súdu svedčí jeho postup

pri doručovaní stanoviska žalovanej z 23. decembra 2016, ktoré okresný súd najprv

doručoval sťažovateľke, až následne na základe upozornenia zjednal nápravu a doručil ho

právne účinným spôsobom (podľa ) jej právnej zástupkyni.

19. Z uvedených dôvodov ústavný súd vyslovil porušenie základného práva

sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom

okresného súdu v namietanom konaní, tak ako to je uvedené v bode 1 výroku tohto

rozhodnutia.

20. V nadväznosti na tento výrok a v záujme efektívnosti poskytnutej ochrany

sťažovateľke ústavný súd v bode 2 výroku tohto rozhodnutia prikázal okresnému súdu

podľa a konať

v predmetnej veci bez zbytočných prieťahov.

21. Podľa môže ústavný súd priznať tomu, koho

základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľka žiadala priznať primerané finančné zadosťučinenie v sume 3 500 € vzhľadom

na význam sporu pre sťažovateľku, ktorá je dôchodkyňou, ako aj neakceptovateľne dlhý

stav jej právnej neistoty.

22. Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len

konštatovanie porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa , ako aj práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa

čl. 6 ods. 1 dohovoru nie je dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľku. Ústavný súd

preto uznal za odôvodnené priznať jej aj finančné zadosťučinenie podľa citovaného

ustanovenia , ktoré podľa zásad spravodlivosti s prihliadnutím na

všetky okolnosti zisteného porušenia práv sťažovateľky, najmä na doterajšiu dĺžku

namietaného konania a význam sporu pre sťažovateľku, ktorého predmetom je zaplatenie

sumy 1 692,89 € s príslušenstvom, považuje za primerané v sume 1 500 €.

23. Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľky, ktoré jej

vznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom advokátkou JUDr. Ivetou

Rajtákovou, a podľa uložil okresnému súdu povinnosť

uhradiť sťažovateľke trovy konania. Keďže sťažovateľka trovy konania do dňa rozhodnutia

ústavného súdu nevyčíslila, ústavný súd jej priznal náhradu trov konania, ktoré vyplývajú

z obsahu spisu, teda odmenu v sume 374,81 € za dva úkony právnej služby vykonané v roku

2017 (prevzatie a prípravu zastúpenia, podanie sťažnosti) v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 3,

§ 13a ods. 1 písm. a) a c), § 16 ods. 3 a § 18 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti

Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie

právnych služieb v znení neskorších predpisov. Trovy konania je okresný súd povinný

zaplatiť na účet právnej zástupkyne sťažovateľky ( v spojení

s ) podľa bodu 4 výroku tohto rozhodnutia.

24. Vzhľadom na znenie toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť

dňom jeho doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 28. marca 2018