Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 87/2018

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 28. marca 2018

predbežne prerokoval sťažnosť ,

, zastúpeného advokátom JUDr. Jánom Klimekom,

Sládkovičova 8, Prešov, vo veci namietaného porušenia jeho základných práv podľa čl. 46

ods. 1 a v spojení s a práva podľa

čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského

súdu v Prešove sp. zn. z 12. januára 2017 a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

6. marca 2018 doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou

namietal porušenie základných práv na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a na rovnosť

účastníkov konania podľa v spojení s

(ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) v konaní vedenom

na Okresnom súde Prešov (ďalej len „okresný súd“) pod sp. zn. uznesením

Krajského súdu v Prešove (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. z 12. januára

2017 (ďalej aj „napadnuté uznesenie krajského súdu“).

2. Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ bol účastníkom súdneho

konania vedeného okresným súdom pod sp. zn. „o náhradu škody z ublíženia

na zdraví“, v ktorom sa domáhal jej zaplatenia okrem iného z titulu bolestného, sťaženia

spoločenského uplatnenia, straty na zárobku, vecnej škody a nákladov spojených s liečením.

Okresný súd vo veci samej rozhodol viacerými rozsudkami a konečným rozhodnutím bol

rozsudok krajského súdu sp. zn. z 10. februára 2015, ktorým rozhodol

o poslednom nároku sťažovateľa (náhrada na strate na zárobku, pozn.).

3. Proti rozsudku odvolacieho súdu podal sťažovateľ dovolanie a Najvyšší súd

Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) jeho rozsudok z 10. februára 2015 zrušil

uznesením sp. zn. z 30. januára 2014 a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie

konanie. Ešte pred doručením rozsudku krajského súdu sťažovateľ predložil vyčíslenie trov

právneho zastúpenia v celkovej sume 17 275,33 €. Okresný súd rozhodol o trovách konania

tak, že sťažovateľovi ich priznal v sume 6 061,65 €. Krajský súd o odvolaní sťažovateľa

rozhodol napadnutým uznesením, ktorým uznesenie okresného súdu vo výroku o trovách

konania potvrdil. Sťažovateľ podal proti uzneseniu dovolanie 25. apríla 2017, ale najvyšší

súd uznesením sp. zn. jeho dovolanie odmietol ako procesne neprípustné.

4. K namietanému porušeniu označených základných práv podľa uvedených článkov

a práva podľa dohovoru malo podľa sťažovateľa (zásadné vecné aj právne námietky

uviedol v odvolaní a dovolaní) dôjsť konštatovaním „súdu o pomere úspechu“, a preto na

ne v celom rozsahu odkazuje, pričom okresný súd mal aplikovať pri rozhodovaní ešte

ustanovenie (ďalej len „OSP“) platné v čase

rozhodovania okresného súdu, a preto nemožno akceptovať nepriznanie náhrady trov za

úkony „porady s klientom“. Krajský súd na jeho námietky v odvolaní mu nedal odpoveď

a takisto to urobil aj najvyšší súd, ktorý sa nezaoberal procesnými pochybeniami nižších

súdov (v tejto súvislosti poukazuje na Civilný sporový

poriadok v znení neskorších (ďalej len „CSP“).

5. Sťažovateľ poukazuje na stranu 4 sťažnosti a v tejto súvislosti aj na tri nálezy

ústavného súdu, v ktorých bol jeho právny zástupca úspešný pri zastupovaní iných

sťažovateľov (ústavný súd po preskúmaní ich obsahu nezistil, že by išlo o rovnaké námietky

a tiež totožné prípady, ako to je v tejto veci, pozn.). Postupom odvolacieho súdu boli podľa

sťažovateľa porušené jeho označené práva (pozri bod 1).

6. Na základe uvedeného sťažovateľ v petite žiada, aby ústavný súd vyslovil

porušenie v bode 1 označených práv napadnutým uznesením krajského súdu, zrušil

napadnuté uznesenie krajského súdu a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie

a rozhodnutie. Okrem toho požaduje aj náhradu trov právneho zastúpenia.

II.

7. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo

ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

8. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľov. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody

uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, návrhy podané oneskorene, ako aj návrhy

zjavne neopodstatnené môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením

bez ústneho pojednávania.

9. O zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti ide vtedy, keď namietaným postupom orgánu

štátu alebo jeho rozhodnutím nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo

slobody, ktoré označil navrhovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti

medzi označeným postupom orgánu štátu alebo jeho rozhodnutím a základným právom

alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne

neopodstatnený návrh preto možno považovať ten, pri predbežnom prerokovaní ktorého

ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo

slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (,

, ).

10. Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je súčasťou systému všeobecných

súdov, ale podľa je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Pri uplatňovaní tejto právomoci ústavný súd nie je oprávnený preskúmavať a posudzovať

ani právne názory všeobecného súdu, ani jeho posúdenie skutkovej otázky. Úlohou

ústavného súdu totiž nie je zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha

interpretácia a aplikácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu

zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s alebo kvalifikovanou

medzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách. Posúdenie veci

všeobecným súdom sa môže stať predmetom kritiky zo strany ústavného súdu iba v prípade,

ak by závery, ktorými sa všeobecný súd vo svojom rozhodovaní riadil, boli zjavne

neodôvodnené alebo arbitrárne. O arbitrárnosti (svojvôli) pri výklade a aplikácii zákonného

predpisu všeobecným súdom by bolo možné uvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko

odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam (mutatis

mutandis , , ).

11. Podľa „Ľudia sú slobodní a rovní v dôstojnosti i v právach.

Základné práva a slobody sú neodňateľné, nescudziteľné, nepremlčateľné a nezrušiteľné“.

Podľa sa každý môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom

na inom orgáne Slovenskej republiky. Podľa všetci účastníci sú v

konaní podľa odseku 2 rovní. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru má každý právo na to, aby jeho

záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým

a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo

záväzkoch.

12. Sťažovateľ namieta právny názor krajského súdu, ktorý v napadnutom uznesení

potvrdil uznesenie okresného súdu vo výroku o trovách konania. Porušenie svojich

základných práv podľa a v spojení s a práva

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru sťažovateľ odôvodnil v zásade len skutočnosťami uvedenými

v bode 4. Ústavný súd na základe uvedeného konštatuje, že sťažovateľ (iba) pokračuje

v argumentácii pred všeobecnými súdmi a neponúka žiadnu ústavne významnú polemiku

s napadnutým uznesením krajského súdu. Ak sťažovateľ uvádza, že zásadné a vecné dôvody

sú uvedené v odvolaní, resp. dovolaní, na ktoré v sťažnosti (iba) odkazuje, v tomto smere

jeho sťažnosť nespĺňa zákonné náležitosti podľa ,

pretože ústavný súd môže posúdiť iba tie dôvody (ne)ústavnosti, ktoré sú explicitne

uvedené v návrhu (sťažnosti). V tomto ohľade preto absentuje riadne odôvodnenie sťažnosti

vo vzťahu k namietanému základnému právu podľa a právu podľa

ods. 1 dohovoru. Sťažovateľ kvalifikovane zastúpený advokátom ďalej žiadnym

ústavnoprávne významným spôsobom neodôvodnil, v čom vidí porušenie jeho základného

práva podľa v spojení s napadnutým uznesením

krajského súdu. Z uvedeného dôvodu preto ústavný súd odmietol sťažnosť sťažovateľa aj

pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí podľa

.

13. V okolnostiach posudzovanej veci považuje ústavný súd za potrebné zdôrazniť,

že pochybenia pri rozhodovaní o náhrade trov konania spravidla nedosahujú samy osebe

takú intenzitu, na základe ktorej možno vysloviť porušenie základných práv a slobôd,

akokoľvek sa môže účastníka konania citeľne dotknúť. Ústavný súd pri posudzovaní

problematiky trov konania, t. j. problematiky vo vzťahu k predmetu konania

pred všeobecnými súdmi vedľajšej, postupuje nanajvýš zdržanlivo, a k zrušeniu napádaného

výroku o trovách konania sa uchýli iba výnimočne, napr. keď zistí, že došlo k porušeniu

práva na súdnu ochranu extrémnym spôsobom alebo že bolo zasiahnuté aj iné základné

právo (, , , , ,

, ).

14. Z tohto pohľadu považuje ústavný súd právny záver krajského súdu uvedený na

stranách 6 až 7, bodoch 10 a 11 (potvrdzujúci právny názor okresného súdu o náhrade trov

konania na stranách 7 až 11) za jeden z možných prístupov k interpretácii a aplikácii

relevantnej právnej úpravy podľa až 3 , resp. , a v tomto ohľade

ho potom považuje aj za ústavne udržateľný (m. m. ). Napadnuté uznesenie

krajského súdu preto nemožno hodnotiť ako zjavne neodôvodnené, ak navyše všeobecné

súdy stanovili mieru spoluzavinenia sťažovateľa na vzniknutej škode vo výške 50 %, ktorú

potom aplikovali pri posudzovaní všetkých nárokov uplatnených sťažovateľom. Ústavný

súd zobral pritom do úvahy tiež okolnosti uvedené v bode 12.

15. Berúc do úvahy už uvedené mohol ústavný súd sťažnosť sťažovateľa pri jej

predbežnom prerokovaní podľa odmietnuť aj ako

zjavne neopodstatnenú.

16. Keďže sťažnosť bola odmietnutá, rozhodovanie o ďalších procesných návrhoch

sťažovateľa v uvedenej veci stratilo opodstatnenie, a preto sa nimi ústavný súd už

nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 28. marca 2018