Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 241/2018

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 5. apríla 2018 v senáte

zloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej (sudkyňa spravodajkyňa), zo sudcu

Ladislava Orosza a sudcu Miroslava Duriša predbežne prerokoval sťažnosť ,

, zastúpeného advokátom JUDr. Ľubošom Bajužíkom,

Námestie slobody 22/2, Humenné, vo veci namietaného porušenia základného práva podľa

a práva podľa Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Humenné v konaní vedenom

pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 8. marca 2018

doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho

základného práva podľa (ďalej len „“)

a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

postupom Okresného súdu Humenné (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom

pod sp. zn. (ďalej len „napadnuté konanie“).

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že 17. septembra 2015 sa na základe

žaloby podanej sťažovateľom začalo pred okresným súdom konanie o náhradu škody

v sume 1 207,16 € s príslušenstvom proti žalovanému

(ďalej len „žalovaný“).

Sťažovateľ v sťažnosti uvádza chronologický priebeh napadnutého konania:

„- 17. 9. 2015 bola súdu doručená moja žaloba proti žalovanému

, o náhradu škody vo výške 1 207,16 Eur s prísl.,

- 29. 9. 2015 bol som vyzvaný na zaplatenie súdneho poplatku,

- 8. 10. 2015 som zaplatil súdny poplatok,

- 19. 11. 2015 bol vo veci určený termín pojednávania na deň 11. 12. 2015,

- 3. 12. 2015 bola súdu doručená žiadosť žalovaného o odročenie pojednávania

určeného na deň 11. 12. 2015, spolu s návrhom, aby súd pripustil do konania na strane

žalovaného ako vedľajšieho účastníka zmluvnú poisťovňu a to ,

,

- túto žiadosť o odročenie pojednávania, ktorú dal žalovaný dňa 3. 12. 2015, mi súd

doručil až 3. 6. 2016 – teda až po pol roku

- 11. 12. 2015 sa uskutočnilo pojednávanie, na ktoré som sa nedostavil, ani žalovaný

a pojednávanie bolo odročené na neurčito, za účelom rozhodnutia o pribratí vedľajšieho

účastníka,

- 15. 12. 2015 doručil som súdu podanie s návrhom na výsluch svedkov,

- 15. 1. 2016 dal konajúci sudca pokyn predložiť spis vyššiemu úradníkovi, vzhľadom

na vstup vedľajšieho účastníka,

- 25. 5. 2016 dal sudca pokyn doručiť žalobu a prílohy

a návrh na pripustenie vedľajšieho účastníka a návrh bol doručený môjmu právnemu

zástupcovi,

- 22. 6. 2016 som doručil súdu prostredníctvom právneho zástupcu podanie spolu

s návrhom na zmenu žalobného petitu a pripustenie vstupu ďalšej strany do konania

a to Obce

- 31. 10. 2016 dal sudca pokyn predložiť spis vyššiemu súdnemu úradníkovi

na rozhodnutie o pribratí žalovaného v 2. rade – Obec ,

- 8. 1. 2018 podal som sťažnosť na OS Humenné na nečinnosť a neodôvodnené

prieťahy vo veci, ktorá sťažnosť bola evidentne popudom na to, aby súd začal konečne

vo veci konať, pretože od dátumu 11. 12. 2015, kedy bolo vytýčené jediné pojednávanie

/ktoré bolo odročené/ až do dňa podania sťažnosti t. j. 8. 1. 2018 uplynuli dva roky a jeden

mesiac, kedy súd hol v podstate pokiaľ ide o rozhodnutie vo veci samej nečinný,

- až po mojej vyššie uvedenej sťažnosti zo dňa 8. 1. 2018 súd zareagoval a dňa

9. 1. 2018 pripustil, aby do konania pristúpil ďalší subjekt na strane žalovaného a to Obec

a to aj napriek tomu, že pokyn na tento úkon bol daný 31. 10. 2016,

t. j. temer po 15 mesiacoch,

- 10. 1. 2018 súd pripustil zmenu žalobného petitu tak, že žalovaní v 1. a 2. rade

sú povinní spoločne a nerozdielne uhradiť žalobcovi 2 570,29 Eur, spolu s úrokom

z omeškania vo výške 5,05 % z dlžnej sumy od 1. 3. 2015,

- 10. 1. 2018 súd listinami vyzval žalovaného v 1. rade a

o vyjadrenie, či žalovaný v 1. rade navrhuje vstup ako

intervenienta a vyzval, aby sa vyjadrila, či do daného konania

vstupuje ako intervenient, keďže na predchádzajúcu výzvu súdu nereagovala,

- 12. 1. 2018 bolo súdu doručené vyjadrenie žalovanej v 2. rade o úhradu sumy

377,45 Eur žalobcovi s tým, že zmluvná poisťovňa obce spoločnosť

zaslala žalobcovi dňa 26. 4. 2016 poistné plnenie vo výške 827,21 Eur,

- 15. 1. 2018 súd určil termín pojednávania vo veci na deň 27. 2. 2018,

- 17. 1. 2018 bolo doručené podanie žalovaného v 1. rade s tým, že trvá na vstupe

intervenienta “

Sťažovateľ v odôvodnení svojej sťažnosti uvádza:

„Ako z uvedeného vyplýva, Okresný súd v Humennom bol v konaní nečinný

a konanie neúmerne predĺžil, čím porušil moje základné právo na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov upravené v a podľa

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Svoju sťažnosť na Ústavný súd Slovenskej republiky podávam z toho dôvodu,

že o ochrane mnou označených základných práv nerozhoduje iný súd.

Pri uplatnení ochrany môjho základného práva som využil všetky právne prostriedky,

ktoré mi právne predpisy na jeho ochranu poskytujú.

Dňa 8. 1. 2018 som podal sťažnosť na prieťahy v konaní podľa § 62 a nasl. zákona

č. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších

predpisov predsedníčke Okresného súdu v Humennom, ktorá na sťažnosť odpovedala listom

zo dňa 29. 1. 2018, ktorý mi bol doručený 1. 2. 2018 tak, že moju sťažnosť uznala

za čiastočne opodstatnenú, aj keď v podstate sa snažila odkloniť zodpovednosť za prieťahy

na vyššiu súdnu úradníčku a to aj napriek tomu, že za vec zodpovedá zákonný sudca,

ktorému bola pridelená.

Zároveň ma predsedníčka OS Humenné nepožiadala o ospravedlnenie, ale sama

sa ospravedlnila.

Zároveň je absurdné, aby z týchto dôvodov súd nerozhodol o mojom návrhu

za obdobie dlhšie ako 25 mesiacov...

Poukazujem aj na to, že príčinou neprimeranej lehoty prerokovania mojej veci

je nesprávna organizácia práce konkrétneho sudcu, ako aj ďalšie nedostatky v jeho

činnosti, pokiaľ ide o kontrolu podriadeného súdneho úradníka a toto je nepochybne

porušením môjho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

V tejto súvislosti poukazujem na rozhodnutie . Taktiež poukazujem

aj na to, že aj nesprávna a neefektívna činnosť všeobecného súdu zapríčinila

porušenie môjho zaručeného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov /, III. ÚS 103/09/.

V skutočnosti ide o vec, ktorá nie je ani právne, ani fakticky, ani dôkazne zložitá

alebo náročná. Dokonca ani v liste predsedníčky OS Humenné sa nenachádza jediná

zmienka o tom, že napadnuté konanie by malo mať právnu, skutkovú a dôkaznú náročnosť,

prieťahy sú evidentne dôsledkom zlej organizácie práce sudcu.“

Sťažovateľ v sťažnosti navrhuje, aby ústavný súd prijal tento nález:

„1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a právo na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. porušené

boli.

2. Okresnému súdu v Humennom prikazuje, aby vo veci konal bez zbytočných

prieťahov.

3. Ústavný súd SR priznáva finančné zadosťučinenie 5 000,- Eur /slovom päťtisíc/,

ktoré je Okresný súd v Humennom povinný vyplatiť do 15 dní

od právoplatnosti tohto nálezu .

4. priznáva trovy konania vo výške 325,42 Eur, ktoré je Okresný

súd Humennom povinný zaplatiť na účet advokáta JUDr. Ľuboša Bajužíka do 15 dní odo

dňa právoplatnosti tohto nálezu.“

Priznanie primeraného finančného zadosťučinenia odôvodňuje sťažovateľ tým,

že „právna neistota, v ktorej sa dlhodobo nachádzam, mi spôsobila nielen materiálnu,

ale aj nemateriálnu ujmu a mala veľmi závažný vplyv na moju psychiku a to jednak na pocit

bezmocnosti, pretože hoci ako žalobca nemal som žiadnu reálnu možnosť ovplyvniť dĺžku

prebiehajúceho konania a keďže vzniknutá škoda bola na kúrení v mojom rodinnom dome,

musel som si zabezpečiť nový kotol, samozrejme za tento zaplatiť, čím mi vznikol

neplánovaný výdavok, čo vo veľkej miere ovplyvnilo negatívne moju finančnú situáciu,

pretože sa živím ako opatrovateľ v zahraničí a dokonca momentálne som aj bez

zamestnania a teda bez príjmu.

Mimo tohto škodová udalosť mala vplyv aj na moje fyzické zdravie, pretože

k poškodeniu vykurovacieho kotla došlo v januári 2015, kedy bolo dosť chladno, celý dom

nemohol byť vykurovaný a napriek tomu, že som si požičal elektrické ohrievače, mal som

vážne zdravotné problémy, ktoré následne vyústili až do zápalu dýchacích ciest, v dôsledku

čoho som ani nemohol vykonávať prácu na stavbe, kde som bol v tej dobe zamestnaný,

pretože bolo veľmi chladno, čím som utrpel ďalšiu finančnú ujmu.

Ďalšiu psychickú ujmu som utrpel aj v tom, že napriek informáciám z médií som bol

presvedčený o tom, že súd je inštitúciou kde vládne prísny poriadok, postupuje sa, koná

sa a rozhoduje sa v súlade so zákonmi Slovenskej republiky. Tento postup súdu, resp. ničím

neodôvodnená nečinnosť a dokonca aj priznanie sa o založení môjho spisu medzi

právoplatne ukončené, vo mne vytvorili absolútnu nedôveru k súdom v celej SR.“.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento

zákon neustanovuje inak.

Podľa návrhy vo veciach, na ktorých

prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané

zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným,

ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť

uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý

je zjavne neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil,

uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Sťažovateľ namieta, že postupom okresného súdu v napadnutom konaní došlo

k porušeniu jeho základného práva podľa a práva podľa

dohovoru.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým

vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom...

Z vyplýva, že úlohou ústavného súdu

pri predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená.

V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú sťažnosť ide

vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného orgánu

verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil

sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo

rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou,

porušenie ktorých sa namietalo, alebo aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci

vznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán porušoval

uvedené základné právo, pretože uvedená situácia alebo stav takúto možnosť reálne

nepripúšťajú (, , , , ).

Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať takú, pri predbežnom

prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného

práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie

(, tiež napr. , , , ).

Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia

štátneho orgánu. Samotným prerokovaním veci na súde alebo na inom štátnom orgáne

sa právna neistota neodstráni. K vytvoreniu želateľného stavu, t. j. stavu právnej istoty

dochádza v zásade až právoplatným rozhodnutím súdu alebo štátneho orgánu. Preto

k rešpektovaniu, resp. naplneniu základného práva podľa nestačí,

aby štátne orgány vec prerokovali, prípadne vykonali rôzne úkony bez ohľadu na ich počet

(napr. , ).

Ústavný súd po oboznámení sa so sťažnosťou a s jej prílohami a v súlade

so zisteniami pri príprave predbežného prerokovania sťažnosti dospel k záveru, že sťažnosť

v tomto čase je zjavne neopodstatnená.

Pokiaľ ide o samotný priebeh konania tu ústavný súd konštatuje, že po prvotných

procesných úkonoch, je obdobie od podania návrhu sťažovateľom na pripustenie zmeny

žalobného petitu a pripustenie vstupu ďalšieho subjektu na strane žalovaného 22. júna 2016

do 9. januára 2018, keď okresný súd rozhodol o tomto návrhu sťažovateľa, poznačené

nečinnosťou zo strany okresného súdu.

Sťažovateľ v tomto období využil možnosť postupu podľa § 62 zákona

č. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“) a 29. januára 2018 podal sťažnosť na prieťahy

v konaní adresovanú predsedníčke okresného súdu. Ústavný súd konštatuje, že využitie

právneho prostriedku, na uplatnenie ktorého mal sťažovateľ právo podľa citovaného

zákonného ustanovenia zákona o súdoch, sa v okolnostiach posudzovanej veci v tomto

období prejavilo ako účinný prostriedok nápravy, ktorý mal sťažovateľ k dispozícii

a úspešne ho aj využil ešte pred podaním sťažnosti ústavnému súdu. Okresný súd po prijatí

sťažnosti odstránil prieťahy v napadnutom konaní a sťažovateľovi sa za vzniknutú situáciu

ospravedlnil.

V tejto súvislosti ústavný súd poukazuje na svoj právny názor vyplývajúci z jeho

doterajšej judikatúry, podľa ktorého ak sa náprava vo veci sťažovateľa zabezpečí v rámci

všeobecného súdnictva, tak ústavný súd v zásade nemôže vysloviť porušenie sťažovateľom

označeného základného práva (m. m. , ), pričom v okolnostiach

posudzovaného prípadu táto skutočnosť zakladá aj dôvod na odmietnutie sťažnosti

už pri jej predbežnom prerokovaní.

Pri príprave predbežného prerokovania sťažnosti ústavný súd zistil, že pojednávanie

nariadené v napadnutom konaní na 27. február 2018 sa uskutočnilo za osobnej účasti

sťažovateľa a jeho právneho zástupcu. Pojednávanie bolo odročené na 26. apríl 2018.

Vzhľadom na uvedené je zrejmé, že okresný súd už v napadnutom konaní plynulo vykonáva

jednotlivé úkony.

Ústavný súd pri sťažnostiach namietajúcich porušenie základného práva podľa

odmieta sťažnosť ako zjavne neopodstatnenú, ak „vzhľadom

na skutočnosť, že celková doba konania pred súdom, ako aj postup zákonného sudcu

nesignalizovali reálnu možnosť zbytočných prieťahov, a tým ani porušenie základného

práva podľa “ (), resp. ak „argumenty v sťažnosti

sťažovateľa nepreukázali v čase podania sťažnosti takú intenzitu porušenia označeného

základného práva, aby bola sťažnosť prijatá na ďalšie konanie“ (,

). K iným dôvodom, ktoré môžu zakladať záver o zjavnej neopodstatnenosti

sťažnosti, nesporne patrí aj ústavnoprávny rozmer, resp. ústavnoprávna intenzita

namietaných pochybení, resp. nedostatkov v činnosti alebo rozhodovaní príslušného orgánu

verejnej moci, posudzovaná v kontexte s konkrétnymi okolnosťami prípadu (,

m. m. ).

Ústavný súd v súlade so svojou predchádzajúcou judikatúrou, podľa ktorej

„nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

“ (napr. , ), dospel k záveru, že aj v danej veci ide o takýto

prípad, pretože konanie okresného súdu nevykazuje také znaky nečinnosti, ktoré by v čase

rozhodovania ústavného súdu boli ústavne významné. V okolnostiach danej veci doba

konania na okresnom súde nie je neprimerane dlhá (v čase predbežného prerokovania

sťažnosti napadnuté konanie trvá 30 mesiacov na jednom stupni) a v prípade sťažovateľa

išlo len o ojedinelý prieťah, ktorý sám osebe nedosahuje ústavne neprimeranú intenzitu.

Vychádzajúc z analýzy postupu okresného súdu preto ústavný súd hodnotí sťažnosť

sťažovateľa (v tomto čase) ako zjavne neopodstatnenú.

Ústavný súd v nadväznosti na uvedené poukazuje aj na rozhodovaciu prax

a judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva v obdobných veciach, podľa ktorej

v civilných veciach dĺžka súdneho konania na jednom stupni v trvaní dva až tri roky

v závislosti od povahy veci nie je v rozpore s právom na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Na tomto základe ústavný súd sťažnosť sťažovateľa po predbežnom prerokovaní

odmietol podľa ako zjavne neopodstatnenú.

Keďže sťažnosť bola odmietnutá, rozhodovanie o ďalších procesných návrhoch

sťažovateľa v uvedenej veci stratilo opodstatnenie, preto sa nimi ústavný súd už nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 5. apríla 2018