Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_15C-488-2015.pdf
PDF · 78.6 KB
Case nature
Area
Subarea
15C/488/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Humenné sudcom JUDr. Vladimírom Doničom v spore žalobcu: U. V., K.. XX.X.XXXX, O. XXX/X, O. K. D., zast. JUDr. Ľubošom Bajužíkom, Nám. Slobody 2, 066 01 Humenné, proti žalovaným: 1. Východoslovenská vodárenská spoločnosť, a.s. Humenné, IČO: 36 570 460, Osloboditeľov 1628/108, Humenné, zast. ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA JUDr. Peter Kerecman spoločnosť s ručením obmedzeným, Rázusova 1, 040 01 Košice, IČO: 36 588 725, za účasti intervenienta spoločnosť KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, Štefánikova 17, 811 05 Bratislava, IČO: 31 595 545, zast. Mgr. Dalibor Tverďák, Krmanova 1, 040 01 Košice, 2. Obec Belá nad Cirochou, Osloboditeľov 535/33, 067 81 Belá nad Cirochou, zast. Mgr. Ivanom Chvostekom, AK Štefánikova 17, 066 01 Humenné, o zaplatenie 1.207,16 eur s prísl., t a k t o
rozhodol:
I. Žalobu žalobcu z a m i e t a .
II. Žalobca je p o v i n n ý uhradiť trovy konania žalovanému v 1. rade, žalovanému v 2. rade, intervenientovi v rozsahu 100 % s tým, že o výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením súdom prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia vo veci samej.
odôvodnenie:
1. Žalobca podal žalobu dňa 17.9.2015, ktorou sa domáhal náhrady škody vo výške 1207,16 eur. 2. Podanie žaloby odôvodnil tým, že žalobca býva v rodinnom dome a pozdĺž celého pozemku prechádza potrubie na odtok kanalizačnej vody, ktoré je majetkom žalovaného v 1. rade. Dňa 31.1.2015 kanalizačná voda vyrazila zo šácht a zaplavila pivnicu rodinného domu, kde bol polynový kotol, ktorý bol zaplavením zničený. Poškodenie kotla bolo nenávratné. Po dodaní a namontovaní nového kotla, dodávka aj s prácami bola vyfakturovanou faktúrou č. 150160 zo dňa 5.2.2015 na sumu 1207,16 eur. Je nepochybné, že škoda vznikla zanedbaním povinnosti zo strany odporcu, lebo nezabezpečil plynulý odtok kanalizačnej vody a nezabezpečil potrubie a šachty tak, aby pri väčšom množstve vody nedošlo k jej vyrazeniu. Rovnaká udalosť sa totiž stala aj v jeseni 2014 a z toho istého kanalizačného potrubia vyrazila voda cez pracovné šachty a zaplavila celý môj pozemok. Žalobca vyzval žalovaného na náhradu škody, no žalovaný nereagoval. 3. Žalovaní so žalobou nesúhlasili. 4. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou a prílohami, obhliadkou zaplaveného kotla, faktúrou, žiadosťou žalobcu, vyjadreniami strán sporu, výpisom z katastra, vyjadreniami strán sporu, pojednávaniami, výdavkovým dokladom, fotodokumentáciou a zistil nasledovný skutkový stav: 5. V noci z 30. na 31.1.2015 vyrazila kanalizačná voda zo šácht na žalobcovu nehnuteľnosť, čím došlo k vytopeniu pivnice žalobcu a znefunkčneniu plynového kotla, ktorý sa tam nachádzal. Žalobca si musel kúpiť nový kotol, keďže k udalosti došlo vo vykurovacej sezóne. 6. Dňa 9.2.2015 žalobca vyzval žalovaného v 1. rade na náhradu škody vo výške 1207,16 eur z faktúry č. 150160 za nový kotol a jeho inštaláciu.
7. V podaní zo dňa 20.6.2016 žalobca uviedol, že starosta obce bol ochotný nahradiť škodu žalobcovi, no nakoniec to nerealizovala. Poisťovňa Generali nahradila škodu žalobcovi len vo výške 829,71 eur. 8. Súd rozhodol uznesením zo dňa 9.1.2018 o pripustení Obce Belá nad Cirochou ako žalovaného v 2. rade, uznesením zo dňa 10.1.2018 o rozšírení petitu aj na žalovaného v 2. rade a uznesením zo dňa 25.4.2018 o vstupe intervenienta KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s. 9. Žalovaný v 1. rade vo vyjadrení zo dňa 12.1.2018 uviedol, že navrhol vstup Komunálnej poisťovne do konania ako intervenienta a doložil fotodokumentáciu udalosti. Vo vyjadrení zo dňa 30.1.2018 žalovaný v 1. rade uviedol, že po spomínanej udalosti boli vyslaní na miesto dvaja pracovníci žalovaného v 1. rade, ktorí zistili, že voda z kanalizácie nevytekala. Neboli nájdené žiadne známky zaplavenia., pričom okapový žľab bol voľne vytekajúci. K zaplaveniu žalobcu nemohlo dôjsť ani vytečením vody z revíznej šachty, pretože pozemok v priestore revíznej šachty sa zvažuje opačným smerom od pivnice žalobcu a na to, aby vytečená voda z revíznej šachty by zaplavila pivnicu, musela by najprv pretiecť na pozemok smerom k pivnici, kde by musela výška presiahnuť výšku schodu do pivnice. K zaplaveniu pivnice došlo v dôsledku vysokého úhrnu zrážok v celom regióne a nie vyrazením vody z verejnej kanalizácie a pivnica nebola zaplavená splaškovou vodou. Žalobca nepreukázal ani výšku škody, keďže z fotodokumentácie vyplýva, že išlo o značne opotrebovaný kotol. 10. Na pojednávaní dňa 27.2.2018 bolo zistené, že Obec Belá nad Cirochou bola postená v poisťovni Generali. 11. Na pojednávaní zo dňa 26.4.2018 žalobca uviedol, že bola vyplavená nie dažďová voda, ale aj exkrementy. 12. Dňa 12.10.2018 podal žalovaný v 2. rade námietku nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, ktorý nie je vlastníkom nehnuteľnosti, kde došlo ku škode a v čase podania žaloby ním ani nebol. 13. Z listu vlastníctva č. XXXX súd zistil, že darovacou zmluvou zo dňa 10.4.2001 sa stal obdarovaným - G. V.. Intervenient sa stotožnil s námietkou aktívnej legitimácie v podaní zo dňa 17.10.2018 a žalovaný v 1. rade zo dňa 17.10.2018. 14. Vo vyjadrení zo dňa 6.11.2018 žalobca uviedol, že nie je pravdou, že nemá dostatok aktívnej legitimácie, pretože, pretože je splnomocnený svojou dcérou G. V. G., ktorá je vlastníčkou nehnuteľnosti a je splnomocnený na všetky právne úkony spojené so škodami na týchto nehnuteľnostiach a doložil plnú moc z 20.4.2016. 15. Podľa § 420 CSP, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. 16. Vecná legitimácia vyjadruje postavenie strán sporu v hmotnoprávnom vzťahu, ktoré v konečnom dôsledku vedie k úspechu alebo neúspechu v konaní. Strana sporu, ktorá je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, má pasívnu legitimáciu. Pojem vecná legitimácia sa v civilnom procesnom práve používa pre označenie stavu vyplývajúceho z hmotného práva, kedy je jedna zo strán sporu subjektom práva a druhá na opačnej procesnej strane subjektom povinnosti. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotno-právneho oprávnenia (žalobca), nie je nositeľom toho hmotno-právneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide; o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotno-právnej povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom hmotno-právnej povinnosti, o ktorú v konaní ide. Aktívna aj pasívna vecná legitimácia je imanentnou súčasťou každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiadna zo sporových strán nenamieta (viď rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 29.6.2010 sp.zn. 2 Cdo 205/2009). 17. Otázku vecnej legitimácie súd skúma ex offo v každom štádiu konania a nedostatok aktívnej či pasívnej vecnej legitimácie bez ďalšieho vždy vedie k zamietnutiu žaloby (viď napr. rozsudok Krajského súdu v Košiciach zo dňa 31.10.2017 sp.zn. 6Co/110/2017). 18. Rozsudok sa musí vzťahovať na všetkých účastníkov právneho vzťahu z čoho vyplýva, že sporovými stranami pri takomto návrhu musia byť všetci účastníci právneho úkonu, lebo účinky rozsúdenej veci sa vzťahujú iba na nich (§ 228 ods. 1 CSP). V opačnom prípade žaloba musí byť zamietnutá pre nedostatok vecnej legitimácie. 19. V danej veci žalobca nie je aktívne legitimovaný k podaniu žaloby na náhradu škody, keďže nie je vlastníkom nehnuteľnosti, ktorá bola poškodená škodnou udalosťou, preto neostávalo súdu nič iné, len žalobu žalobcu zamietnuť ( viď rozsudok NRSR 30.9.2008 sp. zn. 2Cdo 198/2007). 20. O trovách konania v danej veci súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 21. V danom prípade mala úspech vo veci strana žalovaná, teda žalovaný v 1. rade, intervenient a žalovaný v 2. rade, preto im súd priznal nárok na náhradu trov konania, pričom o výške bude rozhodnuté samostatným uznesením v súlade s § 262 ods. 2 CSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.