Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 49/2018

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-25

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 10. apríla 2018 v senáte

zloženom z predsedu Rudolfa Tkáčika, zo sudkyne Jany Baricovej a sudcu Mojmíra

Mamojku prerokoval sťažnosť , ,

zastúpenej advokátom JUDr. Daliborom Kuciaňom, Nitrianska 5, Piešťany, vo veci

namietaného porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a práva na prejednanie

jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Okresného súdu Bánovce nad Bebravou v konaní vedenom

pod sp. zn. a takto

rozhodol:

1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a právo na prejednanie jej záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Bánovce nad Bebravou v konaní vedenom pod sp. zn.

p o r u š e n é b o l i .

2. Okresnému súdu Bánovce nad Bebravou p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom

pod sp. zn. konal bez zbytočných prieťahov.

3. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 1 000 € (slovom

tisíc eur), ktoré j e Okresný súd Bánovce nad Bebravou p o v i n n ý vyplatiť

jej do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. Okresný súd Bánovce nad Bebravou j e p o v i n n ý uhradiť

trovy konania v sume 488,13 € (slovom štyristoosemdesiatosem eur a trinásť centov)

na účet jej právneho zástupcu JUDr. Dalibora Kuciaňa, Nitrianska 5, Piešťany, do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“)

uznesením č. k. -10 z 30. januára 2018 prijal na ďalšie konanie sťažnosť

, (ďalej len „sťažovateľka“, v citáciách

aj „sťažovateľ“ alebo „žalobkyňa“), ktorou namietala porušenie svojho základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len

„dohovor“) postupom Okresného súdu Bánovce nad Bebravou (ďalej len „okresný súd“)

v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej aj „napadnuté konanie“).

2. Sťažovateľka v sťažnosti okrem iného uviedla: „Sťažovateľ je účastníkom konania

(žalobca) o vyslovenie neplatnosti právneho úkonu (vydržanie vlastníckeho práva

k nehnuteľnostiam vo forme notárskej zápisnice). Konanie je vedené pred Okresným súdom

Bánovce nad Bebravou pod sp. zn. .

Konanie sa začalo na základe žaloby doručenej súdu dňa 20.10.2011. Dňa

25.10.2011 súd vyzval žalobkyňu na zaplatenie súdneho poplatku. Po návrhu

na oslobodenie zo dňa 30.11.2011 súd uznesením zo dňa 04.01.2012, č.k. -46

priznal oslobodenie od súdnych poplatkov v plnom rozsahu.

Prvé pojednávanie bolo vytýčené dňa 27.03.2011, ktoré bolo odročené na deň

15.05.2012. Keďže zákonná sudkyňa bola od 01.07.2012 preložená na iný súd, vec bola dňa

02.07.2012 prerozdelená inému zákonnému sudcovi, ktorý vo veci nevykonal ani jeden

úkon. Následne dňa 09.01.2013 vec bola pridelená ďalšiemu zákonnému sudcovi, ktorý

na deň 02.05.2013 vytýčil pojednávanie.

Vo veci sa rozhodlo dňa 10.05.2013, a to rozsudkom č. k. -207, proti

ktorému podal sťažovateľ dňa 11.06.2013. Okresný súd zaslal dňa 24.06.2013 odvolanie

protistranám na vyjadrenie, ktoré dňa 12.07.2013 zaslali k odvolaniu svoje vyjadrenia.

Po predkladacej správe Krajský súd v Trenčíne svojím uznesením zo dňa 16.02.2016,

č. k. - 290 rozhodol tak, že rozsudok zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie

a rozhodnutie vo veci. Po zaslaní spisu z odvolacieho súdu bola vec dňa 07.03.2016 opäť

prerozdelená, pričom až na deň 19.01.2017 (10 mesiacov) bolo vytýčené pojednávanie,

ktoré však bolo zrušené, nakoľko dňa 20.12.2016 bola vec opäť prerozdelená a súd

nepostupoval v súlade so závermi odvolacieho súdu. Súd tak musel vyzvať žalobkyňu

uznesením zo dňa 03.01.2017, č. k. -309.

Žalobkyňa dňa 07.06.2017 doručila zmenu petitu, pričom súd zrušil pojednávanie

na deň 14.06.2017. Po vyjadreniach protistrán zo dňa 06.07.2017 súd tieto dňa 14.07.2017

zaslal sťažovateľovi na vedomie. Od tej doby sa vo veci nekoná.“

Ďalej sťažovateľka uviedla: „Nečinnosť a neefektívna činnosť súdu, ako aj súčasný

stav (po viac ako 6 rokoch od podania návrhu na začatie konania sa vec nachádza

na začiatku po zrušení rozsudku, čím súd tak nevykonal ani jeden relevantný úkon, ktorý

by viedol k odstráneniu právnej neistoty) nemožno podľa názoru sťažovateľa ničím ústavne

ospravedlniť, ústavne tolerovať a ústavne udržať. Neodôvodnené prieťahy zrušeným

rozsudkom, ktorým sa konanie nezmyselne predĺžilo a predlžuje, viedli teda k porušeniu

základného práva na prerokovanie veci sťažovateľa bez zbytočných prieťahov. Celé konanie

vedené pred Okresným súdom je tvorené jedným súvislým prieťahom.“

3. Keďže napadnuté konanie nebolo dosiaľ právoplatne skončené, sťažovateľka

navrhla, aby ústavný súd o jej sťažnosti rozhodol týmto nálezom:

„I. Základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

v zmysle SR a Dohovoru bolo postupom Okresného súdu

Bánovce nad Bebravou v konaní vedenom pod sp. zn. porušené.

II. Okresnému súdu Bánovce nad Bebravou prikazuje, aby v konaní vedenom

pod sp. zn. konal bez ďalších prieťahov.

III. priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 5.000 €

(slovom: päťtisíc Eur), ktorej ich je Okresný súd Bánovce nad Bebravou povinný vyplatiť

do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

IV. Okresný súd Bánovce nad Bebravou je povinný uhradiť trovy právneho

zastúpenia (2 právne úkony vykonané v roku 2018 v zmysle §11 ods. 3, § 13a ods. 1 písm. a)

a c), a Vyhlášky MS SR č. o odmenách a náhradách

advokátov za poskytovanie právnych služieb) v sume 325,42 € (slovom:

tristodvadsaťpäť Eur a štyridsaťdva centov) advokátovi JUDr. Daliborovi KUCIAŇOVI,

Nitrianska č. 5, 921 01 Piešťany, na jeho účet č. SK81 0247 5213,

do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“

4. Okresný súd sa na základe výzvy ústavného súdu vyjadril k sťažnosti podaním

sp. zn. Spr 121/2018 doručeným ústavnému súdu 26. februára 2018, v ktorom predseda

okresného súdu okrem iného uviedol: „Z hľadiska predmetu žaloby, skutkového

zdôvodnenia žaloby a vzhľadom na to. že v priebehu konania došlo k dvom zmenám žaloby,

pričom druhá zmena bola rozsiahlou zmenou petitu, sa spor javí byť zložitým tak

po skutkovej, ako aj právnej stránke. Zložitosť sporu vyplýva aj z toho, že vo veci boli

vypočutí viacerí svedkovia a je produkované množstvo listinných dôkazov, a to aj staršieho

dáta a vzhľadom na predmet sporu a zdôvodnenie žaloby sa javí, že bude potrebné

posudzovať jednotlivé okolnosti prípadu aj podľa starších, už neúčinných právnych

predpisov. Je pravdou, že konanie trvá dlhšie, ako šesť rokov, no podľa môjho názoru má

na dĺžke konania výrazný podiel skutková a právna zložitosť veci a aj samotná žalobkyňa,

ktorá sa spolu s právnym zástupcom nedôvodne nezúčastnila prvého pojednávania,

v priebehu konania dvakrát menila žalobu, pričom prvýkrát na pojednávaní, ktoré muselo

byť v dôsledku toho odročené a druhýkrát po rozhodnutí odvolacieho súdu, pričom na výzvu

súdu, aby žalobu doplnila, túto zmenila, a to až po opakovanom predlžovaní lehoty

zo strany zákonného sudcu a iba niekoľko dní pred pojednávaním, ktoré muselo byť

v dôsledku toho zrušené. Je pravdou, že v konaní súdu prvej inštancie sa vyskytli

tri niekoľkomesačné obdobia (07/2012 - 01/2013, 03/2016-11/2016 a 07/2017 - 02/2018),

ktoré sa môžu javiť ako zbytočnými prieťahmi v konaní, no podľa názoru predsedu súdu

tieto obdobia nemožno takto hodnotiť, keďže vzhľadom na zložitosť veci, zmeny žaloby

a zmeny v zákonnom sudcovi v dôsledku zmien v obsadení súdu, potreboval zákonný sudca

dostatočný čas na to, aby si vec naštudoval. V súvislosti so zmenami zákonného sudcu

poukazujem na skutočnosť, že každému sudcovi, ktorému bola vec vždy pridelená, mal

pridelených väčšie množstvo vecí na prejednanie a rozhodnutie, a to aj veci zložitejších,

starších a právne a skutkovo náročnejších. Len pokiaľ ide o súčasného zákonného sudcu,

tak tento bol vymenovaný v decembri 2016 a bolo mu pridelených 106 nerozhodnutých vecí

a okrem týchto vecí je mu od jeho príchodu na súd prideľovaný nápad nových vecí podľa

rozvrhu práce. Pokiaľ ide o obdobie, počas ktorého sa spis nachádzal na odvolacom súde

(august 2013 - marec 2016), tak k tomuto sa vyjadriť neviem, no zjavne v tejto časti nemôže

ísť o prieťahy tunajšieho súdu a pokiaľ počas tohto obdobia nejaké vznikli, tak za tieto

Okresný súd Bánovce nad Bebravou nezodpovedá. Dňa 19.02.2018 zákonný sudca rozhodol

o návrhu na zmenu žaloby a určil termín pojednávania na deň 09.04.2018.

Z uvedeného je tak zrejmé, že neprimeraná dĺžka konania je spôsobená predovšetkým

právnou a skutkovou zložitosťou veci a úkonmi samotnej žalobkyne. Zároveň poukazujem

sa skutočnosť, že žalobkyňa nevyužila možnosť podania sťažnosti na prieťahy v konaní

predsedovi súdu, pričom táto v tomto konkrétnom prípade mohla aspoň čiastočne prispieť

ku skráteniu konania, a to najmä s poukazom na to, že ihneď po doručení ústavnej sťažnosti

predseda súdu apeloval na zákonného sudcu, aby sa vzhľadom na dĺžku konania prednostne

venoval tejto veci, čo zákonný sudca akceptoval a rozhodol o zmene žaloby a určil termín

pojednávania, čo si samozrejme vyžiadalo niekoľko dňové štúdium iba tejto veci. Z dôvodov

uvedených v tomto vyjadrení považujem sťažnosť za nedôvodnú a navrhujem, aby Ústavný

súd Slovenskej republiky sťažnosti sťažovateľky nevyhovel a rozhodol, že Okresným súdom

Bánovce nad Bebravou právo sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

v konaní porušené nebolo a nepriznal sťažovateľke žiadané finančné odškodnenie

a náhradu trov konania.“

5. K vyjadreniu okresného súdu k sťažnosti sťažovateľka zaujala svoje stanovisko

v podaní doručenom ústavnému súdu 22. marca 2018, v ktorom okrem iného uviedla:

„Obranu Okresného súdu Bánovce nad Bebravou spočívajúcu v poukázaní

i na vyťaženosť sudcov, ktoré by mali byť objektívnou príčinou spôsobujúcou prieťahy

v konaní, nemožno akceptovať. I podľa ustálenej judikatúry Ústavného súdu SR (napr.

, alebo ) nadmerné množstvo vecí, v ktorých štát musí

zabezpečiť konanie, ako aj skutočnosť, že Slovenská republika nevie alebo nemôže v čase

konania zabezpečiť primeraný počet sudcov alebo ďalších pracovníkov na súde, ktorý

oprávnený subjekt požiadal o odstránenie svojej právnej neistoty, nemôžu byť dôvodom

na zmarenie uplatnenia práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a v konečnom

dôsledku nezbavujú štát zodpovednosti za pomalé konanie spôsobujúce zbytočné prieťahy

v súdnom konaní. Personálne obsadenie súdu, jeho organizácia, vysoký počet vecí

v príslušnom oddelení alebo optimalizácia súdnictva, teda nie sú dôvodmi pre ktoré by malo

byť ospravedlnené, tolerované a ústavne udržateľné porušovanie základného práva

sťažovateľky podľa SR.

Predseda Okresného súdu vytýka, že sťažovateľka nevyužila všetky iné právne

prostriedky, ktoré zákon na ochranu jej základného práva alebo slobôd sťažovateľke účinne

poskytuje, a na ktorých použitie je sťažovateľka oprávnená podľa osobitných predpisov,

najmä sťažnosť na prieťahy k rukám predsedovi súdu. Predmetné sme odôvodnili

už v ústavnej sťažnosti rozsudkami Európskeho súdu pre ľudské práva (Ištván a Ištvánová

proti Slovenskej republike a Komanický (č.6) proti Slovenskej republike). Podľa nášho

názoru i prípadná sťažnosť na prieťahy by nebola účinná, nakoľko činnosťou, resp.

neefektívnou a nesústredenou činnosťou (zrušenie rozsudku odvolacím súdom)

už k prieťahom došlo. Ako následok tejto nesústredenej činnosti súdu bolo i prieťahové

obdobie kedy spis sa nachádzal na odvolacom súde, za ktoré týmto zodpovedá práve

Okresný súd Bánovce na Bebravou.

Každý súd má možnosť a aj povinnosť zabezpečiť napĺňanie SR

v každom konaní a v každom štádiu konania, v opačnom prípade, tak súd vytvorí ústavne

netolerovateľné nekonanie vo veci.“

6. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona Národnej

rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej

republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov

(ďalej len „“) upustil v danej veci od ústneho pojednávania.

II.

7. Súčasťou vyjadrenia okresného súdu z 21. februára 2018 k sťažnosti bolo

aj opísanie napadnutého konania, ktoré sa bližšie špecifikuje v časti I bode 2, 4 a 5.

8. Obsah zapožičaného súdneho spisu okresného súdu sp. zn.

potvrdzuje úkony uvedené v jeho vyjadrení z 21. februára 2018, ktoré ústavný súd považuje

za preukázané.

III.

9. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

10. Podľa prvej vety každý má právo, aby sa jeho vec

prerokovala bez zbytočných prieťahov.

11. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.

12. Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia

štátneho orgánu. Samotným prerokovaním veci na súde alebo inom štátnom orgáne

sa právna neistota neodstráni. K vytvoreniu želateľného stavu, t. j. stavu právnej istoty,

dochádza až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného štátneho orgánu. Na splnenie

základného práva podľa preto nestačí, aby štátne orgány vec

prerokovali, prípadne vykonali rôzne úkony bez ohľadu na ich počet ().

13. Povinnosťou súdov vyplývajúcou zo základného práva účastníkov súdneho

konania na prerokovanie ich veci bez zbytočných prieťahov v kontexte medzinárodných

záväzkov Slovenskej republiky je garantovať účastníkom súdneho konania právo

na prerokovanie ich veci v primeranej dobe [v zmysle čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)] a zabezpečiť odstránenie stavu

právnej neistoty osoby domáhajúcej sa rozhodnutia štátneho orgánu v primeranej dobe

(, ).

14. Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa (čo platí, aj pokiaľ ide o dohovoru) vychádza

zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza

osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde

sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty

dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným

spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím

súdu (obdobne , ).

15. Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

16. Táto povinnosť súdu a sudcu vyplývala do 30. júna 2016 z ustanovení

(ďalej len „OSP“), ktorý bol s účinnosťou od 1. júla 2016

zrušený, a počnúc týmto dňom je úprava civilného sporového, civilného mimosporového

a správneho súdneho konania predmetom (ďalej aj „“),

(ďalej aj „“) a .

17. Povinnosť súdu a sudcu konať bez prieťahov podľa právnej úpravy účinnej

do 30. júna 2016 vyplývala z , ktorý súdu prikazoval, aby v súčinnosti so všetkými

účastníkmi konania postupoval tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100

ods. 1 , podľa ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších

návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prerokovaná a rozhodnutá, ako aj z § 117

ods. 1 , podľa ktorého bol sudca povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo

splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov, a z ,

podľa ktorého sa pojednávanie môže odročiť len z dôležitých dôvodov, ktoré sa musia

oznámiť. Ak sa pojednávanie odročuje, predseda senátu alebo samosudca spravidla oznámi

deň, kedy sa bude konať nové pojednávanie.

18. Povinnosť súdu a sudcu konať bez prieťahov podľa právnej úpravy účinnej

od 1. júla 2016 je expresis verbis zakotvená ako základný princíp civilného sporového

konania v a , podľa ktorých súd postupuje v konaní tak, aby vec bola

čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná

hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu (podľa Civilného

sporového poriadku), resp. účastníkov konania (podľa )

a iných osôb. Tento základný princíp konania je premietnutý do ďalších ustanovení

, a Správneho súdneho

poriadku so zohľadnením osobitostí jednotlivých druhov konaní tvoriacich predmet úpravy

týchto poriadkov.

19. Napríklad povinnosť súdu konať bez prieťahov vyplýva z ,

podľa ktorého súd postupuje v konaní tak, aby sa mohlo rozhodnúť rýchlo a hospodárne,

spravidla na jedinom pojednávaní s prihliadnutím na povahu konania, z

o sudcovskej koncentrácii konania, ďalej z ‒ opredbežnom prejednaní

sporu a následkoch neprítomnosti strán aj z , podľa ktorého pojednávanie

vedie súd tak, aby sa mohlo rozhodnúť spravidla na jedinom pojednávaní s prihliadnutím

na povahu konania a účel tohto zákona, alebo prvej vety , podľa ktorej

pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov.

20. Otázku existencie zbytočných prieťahov v konaní a tým aj porušenie základného

práva podľa skúma ústavný súd vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti

prípadu podľa právnej a faktickej zložitosti veci, podľa správania účastníkov konania

a spôsobu, akým v konaní postupoval súd (). Tieto tri kritériá zohľadňuje

pri namietaní porušenia práva na prerokovanie veci súdom v primeranej lehote podľa čl. 6

ods. 1 dohovoru aj Európsky súd pre ľudské práva (, ).

21. Pokiaľ ide o kritérium právna a skutková zložitosť veci, ústavný súd konštatuje,

že spory o určenie nadobudnutia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti vydržaním tvoria

súčasť bežnej sporovej agendy všeobecných súdov a o takýto prípad ide aj v predmetnej

veci. Ústavný súd poznamenáva, že napadnuté konanie nie je právne zložité a ďalej

konštatuje, že vzhľadom na okolnosti veci pripúšťa určitý stupeň skutkovej zložitosti veci

(veľký počet vypočutých svedkov, predloženie rozsiahlej listinnej dokumentácie), čím však

nie je možné okresný súd zbaviť zodpovednosti za priebeh napadnutého konania v súvislosti

s posudzovaním existencie zbytočných prieťahov.

22. Ďalším kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či v napadnutom konaní

mohlo dôjsť k zbytočným prieťahom, bolo správanie sťažovateľky ako účastníčky tohto

súdneho konania. Ústavný súd nezistil na strane sťažovateľky také skutočnosti, ktoré

by zásadným spôsobom ovplyvnili dĺžku napadnutého konania.

23. Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo

k porušeniu označených práv sťažovateľky, bol postup okresného súdu.

Celkovú dĺžku napadnutého konania (viac ako 6 rokov od jeho začatia) ústavný súd

v okolnostiach danej veci považuje z ústavnoprávneho hľadiska za neakceptovateľnú.

Keďže Krajský súd v Trenčíne svojím uznesením sp. zn. zo 16. februára

2016 zrušil rozsudok okresného súdu z 10. mája 2013 a vec mu 7. marca 2016 vrátil

na ďalšie konanie z dôvodu viacerých procesných pochybení, je potrebné túto etapu

napadnutého konania vyhodnotiť ako neefektívny postup vo veci. V uvedenej súvislosti

Krajský súd v Trenčíne v odôvodnení uznesenia zo 16. februára 2016 okrem iného uviedol:

„Z uvedených dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že rozsudok okresného súdu

je vo vyššie uvedených smeroch nepreskúmateľný, teda nie je v súlade s ustanovením § 157

ods.2 V súvislosti s uvedeným záverom odvolací súd považuje za potrebné poukázať

aj na ustálenú súdu prax, podľa ktorej konanie a rozhodovanie všeobecných súdov

sa uskutočňuje v predpísanom ústavnom a zákonnom rámci, rešpektovanie ktorého vylučuje

svojvôľu v ich postupe, pričom vylúčenie svojvôle sa zabezpečuje viacerými prostriedkami,

vrátane ich povinnosti svoje rozhodnutia náležité odôvodniť. Odôvodnenie rozhodnutí

dovoľuje účastníkom konania posúdiť, ako súd v ich veci vyložil a aplikoval príslušné

predpisy a akými úvahami sa spravoval pri svojom rozhodovaní. Odôvodnenie rozhodnutí

súdov tvorí v tomto smere súčasť spravodlivého súdneho procesu a zodpovedá základnému

právu na súdnu ochranu podľa Čl. 46 ods. 1 a

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Odňatie tejto možnosti

účastníkovi v zásade zakladá dôvod na postup podľa Preto

odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok a podľa vec vrátil okresnému

súdu na ďalšie konanie.

Po vrátení veci bude úlohou súdu s poukazom na vyššie uvedené primárne správne

a zákonne sa vyporiadať s danosťou naliehavého právneho záujmu na podanom návrhu

v zmysle Až v prípade, ak bude preukázaná danosť naliehavého

právneho záujmu na podanom návrhu navrhovateľky, bude môcť okresný súd následne

pristúpiť k prejednaniu a rozhodnutiu vecnej stránky sporu a riadne sa vyporiadať

aj s otázkou existencie alebo neexistencie ospravedlniteľného omylu počas

celej vydržacej doby, ako nevyhnutnej podmienky pre záver o dobromyseľnej držby

sporných nehnuteľností.“

24. Argumentáciu okresného súdu vo vyjadrení k sťažnosti „o pridelení veľkého

počtu vecí zákonnému sudcovi nemohol ústavný súd poukazujúc na svoju štandardnú

judikatúru (napr. , ) uznať, pretože námietka neprimeraného

zaťaženia sudcov pri vybavovaní agendy nemá povahu okolnosti, ktorá by vylučovala alebo

znižovala zodpovednosť súdu za rozhodnutie vo veci.

25. Na základe uvedeného ústavný súd dospel k záveru, že postupom okresného súdu

v napadnutom konaní došlo k zbytočným prieťahom a tým aj k porušeniu základného práva

sťažovateľky podľa a podľa dohovoru.

26. Vzhľadom na to, že ústavný súd rozhodol, že základné právo sťažovateľky

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva

na prejednanie jej veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru boli postupom

okresného súdu v napadnutom konaní porušené, prikázal mu, aby vo veci konal

bez zbytočných prieťahov a odstránil tak stav právnej neistoty, v ktorej sa nachádza

sťažovateľka.

IV.

27. Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým

vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané

finančné zadosťučinenie.

28. Podľa ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho

domáha. Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu.

29. Sťažovateľka sa domáha priznania finančného zadosťučinenia v sume 5 000 €

z dôvodov uvedených vo svojej sťažnosti, poukazujúc okrem iného na právnu neistotu

vyvolanú neefektívnym postupom a nečinnosťou okresného súdu v napadnutom konaní.

30. Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného

práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje

nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez pokračujúceho

porušovania základného práva (). Podľa názoru ústavného súdu v tomto

prípade prichádza do úvahy priznanie finančného zadosťučinenia. Pri určení finančného

zadosťučinenia ústavný súd vychádza zo zásad spravodlivosti aplikovaných Európskym

súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru

priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

31. S prihliadnutím na dĺžku konania okresného súdu vedeného pod sp. zn.

berúc do úvahy konkrétne okolnosti veci, ústavný súd považoval priznanie

sumy 1 000 € za primerané finančné zadosťučinenie podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom

súde.

32. Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľky, ktoré

jej vznikli v dôsledku právneho zastúpenia v konaní o jej sťažnosti advokátom

JUDr. Daliborom Kuciaňom. Podľa ústavný súd môže

v odôvodnených prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému

účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

33. Ústavný súd pri rozhodovaní o priznaní trov konania vychádzal z priemernej

mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2017, ktorá

bola 921€.

34. Úhradu priznal za tri úkony právnej služby (prevzatie, prípravu zastúpenia

a podanie sťažnosti, stanovisko k vyjadreniu okresného súdu) v súlade s § 1 ods. 3, § 11

ods. 3 a § 13a ods. 1 písm. a) a c) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej

republiky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych

služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“), a to každý úkon po 153,50 €,

t. j. spolu 460,50 €, čo spolu s režijným paušálom 3 x 9,21 € (§ 16 ods. 3 vyhlášky)

predstavuje sumu 488,13 €.

35. Priznanú úhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho

zástupcu sťažovateľky v lehote uvedenej v bode 4 výroku tohto nálezu.

36. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie

je prípustný opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výroku

tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. apríla 2018