Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
I. ÚS 116/2018
PDF · 133.4 KB
No categories available
I. ÚS 116/2018
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 12. apríla 2018
predbežne prerokoval sťažnosť , , zastúpeného advokátom
JUDr. Jánom Foltánom, SNP 708, Galanta, vo veci namietaného porušenia jeho základného
práva na obhajobu podľa čl. 50 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky rozsudkom Okresného
súdu Galanta sp. zn. 2 T 35/2017 z 10. mája 2017 a konaním, ktoré predchádzalo jeho
vydaniu, a takto
rozhodol:
Sťažnosť o d m i e t a pre nesplnenie zákonom predpísaných
náležitostí.
O d ô v o d n e n i e :
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola
19. marca 2018 doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta
porušenie svojho základného práva na obhajobu podľa čl. 50 ods. 3 Ústavy Slovenskej
republiky (ďalej len „ústava“) rozsudkom Okresného súdu Galanta (ďalej len „okresný
súd“) sp. zn. 2 T 35/2017 z 10. mája 2017 (ďalej len „napadnutý rozsudok“) a konaním,
ktoré predchádzalo jeho vydaniu.
2. Z obsahu sťažnosti vyplynulo, že okresný súd napadnutým rozsudkom
po schválení dohody o vine a treste predloženej prokurátorom Krajskej prokuratúry
v Trnave rozhodol, že sťažovateľ ako obžalovaný je vinný zo spáchania obzvlášť závažného
zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov,
ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), d) a ods. 2 písm. a)
Trestného zákona, za čo mu uložil trest odňatia slobody nepodmienečne v trvaní siedmich
rokov a ochranný dohľad v trvaní jedného roka.
3. Sťažovateľ namieta, že právoplatným napadnutým rozsudkom bol porušený zákon,
ustanovenia o konaní, ktoré tomuto rozhodnutiu predchádzalo, a zásadným spôsobom bolo
porušené jeho právo na obhajobu. Sťažovateľ v odôvodnení sťažnosti ďalej uviedol:
„V trestnej veci odsúdeného , , bol adresovaný návrh
na podanie dovolania Ministerkou spravodlivosti Slovenskej republiky podľa ustanovenia
§ 371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku...
Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky po vykonaní prieskumného konania
dospelo k záveru, že podnet na podanie dovolania nie je dôvodný. Podľa môjho názoru sa
však Ministerstvo spravodlivosti nevysporiadalo so skutočnosťou, kde mali policajti
disponovať vopred informáciou od osoby konajúcej v jej prospech... Existuje tu dôvodné
podozrenie, že odsúdeného museli dlhší čas sledovať, pričom túto činnosť vykonávali bez
súhlasu prokurátora (pričom orgány činné v trestnom konaní mali dostatočný čas na to, aby
si tento potrebný súhlas zabezpečili).
... Som toho názoru, že... bez predmetného príkazu, takýto spôsob sledovania osôb
a veci, ako operatívno pátrací prostriedok je v celom jeho rozsahu nezákonný, a takto
získané informácie nemožno použiť a musia sa predpísaným spôsobom zničiť.“
Sťažovateľ podal ústavnú sťažnosť „Nakoľko mi právny poriadok neumožňuje proti
rozsudku Okresného súdu Galanta, sp. zn. 2T/35/2017-306 zo dňa 10.05.2017 podať
odvolanie ani dovolanie, okrem dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku,
na ktoré som aj podal návrh“.
4. Vzhľadom na uvedené sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd rozhodol týmto
nálezom:
„Okresný súd Galanta svojim rozsudkom zo dňa 10.05.2017, sp. zn. 2T/35/2017-306,
ktorým odsúdil odsúdeného (sťažovateľa) a taktiež konaním, ktoré tomuto rozhodnutiu
predchádzalo, porušil právo , na obhajobu podľa čl. 50 ods. 3
Ústavný súd Slovenskej republiky ruší rozhodnutie Okresného súdu Galanta zo dňa
10.05.2017, sp. zn. 2T/35/2017-306 a vec mu vracia na ďalšie konanie.“
5. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
6. Ústavný súd návrh predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady
Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,
o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či
nie sú dôvody na jeho odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na prerokovanie
ktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné
návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané
oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
7. Ústavný súd má v ústave a v zákone o ústavnom súde presne definované
právomoci, uplatnenie ktorých je viazané na splnenie viacerých formálnych aj vecných
náležitostí návrhu na začatie konania (čl. 127 ods. 1 ústavy, § 20 a § 50 zákona o ústavnom
súde). Až na výnimky, ktoré v danej veci nie sú relevantné, je ústavný súd pritom viazaný
návrhom na začatie konania (§ 20 ods. 4 zákona o ústavnom súde). Ústavný súd zdôrazňuje,
že viazanosť ústavného súdu návrhom na začatie konania osobitne platí v prípadoch,
v ktorých osoby požadujúce ochranu svojich základných práv a slobôd sú zastúpené
advokátom.
8. Podľa § 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania sa ústavnému
súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadne
proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu
a navrhované dôkazy. Návrh musí podpísať navrhovateľ (navrhovatelia) alebo jeho (ich)
zástupca. Podľa § 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde k návrhu na začatie konania sa musí
pripojiť splnomocnenie na zastupovanie navrhovateľa advokátom, ak tento zákon
neustanovuje inak. V splnomocnení sa musí výslovne uviesť, že sa udeľuje na zastupovanie
pred ústavným súdom.
Podľa § 50 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť okrem všeobecných náležitostí
uvedených v § 20 musí obsahovať označenie,
a) ktoré základné práva alebo slobody sa podľa tvrdenia sťažovateľa porušili,
b) právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo iného zásahu, ktorým sa porušili
základné práva alebo slobody,
c) proti komu sťažnosť smeruje.
Podľa § 50 ods. 2 zákona o ústavnom súde k sťažnosti sa pripojí kópia právoplatného
rozhodnutia, opatrenia alebo dôkaz o inom zásahu.
9. Ústavný súd vychádzajúc zo sťažnosti a z jej prílohy konštatuje, že sťažovateľ
prostredníctvom kvalifikovaného právneho zástupcu, ktorý koncipoval aj samotnú sťažnosť
podanú ústavnému súdu, s blanketným návrhom nedoručil aj kópiu napadnutého rozsudku,
ktorým malo dôjsť k porušeniu jeho označeného práva; jeho predloženie je pritom
povinnosťou vyplývajúcou z už citovaného ustanovenia § 50 ods. 2 zákona o ústavnom
súde. Navyše, z obsahu splnomocnenia predloženého v prílohe sťažnosti nevyplýva, v akej
konkrétnej veci je splnomocnený advokát oprávnený sťažovateľa zastupovať pred ústavným
súdom, keďže je v ňom uvedené len „vo veci: podania Ústavnej sťažnosti“.
10. V súvislosti s uvedenými nedostatkami ústavný súd pripomína, že tieto nie je
povinný odstraňovať z úradnej povinnosti. Na takýto postup slúži inštitút povinného
právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom, pričom z doterajšej rozhodovacej
činnosti ústavného súdu jednoznačne vyplýva, ako ústavný súd posudzuje nedostatok
zákonom predpísaných náležitostí podaní účastníkov konania (napr. IV. ÚS 77/08,
I. ÚS 368/2010, III. ÚS 357/2010, II. ÚS 309/2010, I. ÚS 162/2010, IV. ÚS 234/2010,
III. ÚS 206/2010, IV. ÚS 159/2010, IV. ÚS 213/2010, IV. ÚS 134/2010). Ústavný súd
v tejto súvislosti už vo svojom uznesení sp. zn. II. ÚS 117/05 z 11. mája 2005 uviedol:
„Podľa § 18 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona
č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších
predpisov advokát je povinný dôsledne využívať všetky právne prostriedky, a takto chrániť
a presadzovať práva a záujmy klienta. Tieto povinnosti advokáta vylučujú, aby ústavný súd
nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je povinný vykonať advokát tak, aby také úkony
boli objektívne spôsobilé vyvolať nielen začatie konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie
konanie, ak sú na to splnené zákonom ustanovené predpoklady. Osobitne to platí pre všetky
zákonom ustanovené náležitosti úkonov, ktorými začína konanie pred ústavným súdom.“
Aj v tomto ohľade naďalej zostáva v platnosti zásada „vigilantibus iura scripta sunt“, t. j.
bdelým patrí právo, a to o to zvlášť, ak ide o osoby práva znalé (napr. advokáta).
11. Vzhľadom na uvedené ústavný súd konštatuje, že sťažnosť vykazuje taký
nedostatok náležitostí predpísaných zákonom, že nie je možné preskúmať splnenie hoci len
procesných podmienok konania pred ústavným súdom, a preto ju z uvedeného dôvodu
odmietol už pri jej predbežnom prerokovaní (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).
12. Keďže sťažnosť bola odmietnutá, rozhodovanie o ďalších procesných návrhoch
sťažovateľa v uvedenej veci stratilo opodstatnenie, preto sa nimi ústavný súd už nezaoberal.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 12. apríla 2018