Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 116/2018

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 12. apríla 2018

predbežne prerokoval sťažnosť , , zastúpeného advokátom

JUDr. Jánom Foltánom, SNP 708, Galanta, vo veci namietaného porušenia jeho základného

práva na obhajobu podľa rozsudkom Okresného

súdu Galanta sp. zn. z 10. mája 2017 a konaním, ktoré predchádzalo jeho

vydaniu, a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a pre nesplnenie zákonom predpísaných

náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

19. marca 2018 doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta

porušenie svojho základného práva na obhajobu podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) rozsudkom Okresného súdu Galanta (ďalej len „okresný

súd“) sp. zn. z 10. mája 2017 (ďalej len „napadnutý rozsudok“) a konaním,

ktoré predchádzalo jeho vydaniu.

2. Z obsahu sťažnosti vyplynulo, že okresný súd napadnutým rozsudkom

po schválení dohody o vine a treste predloženej prokurátorom Krajskej prokuratúry

v Trnave rozhodol, že sťažovateľ ako obžalovaný je vinný zo spáchania obzvlášť závažného

zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov,

ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), d) a ods. 2 písm. a)

, za čo mu uložil trest odňatia slobody nepodmienečne v trvaní siedmich

rokov a ochranný dohľad v trvaní jedného roka.

3. Sťažovateľ namieta, že právoplatným napadnutým rozsudkom bol porušený zákon,

ustanovenia o konaní, ktoré tomuto rozhodnutiu predchádzalo, a zásadným spôsobom bolo

porušené jeho právo na obhajobu. Sťažovateľ v odôvodnení sťažnosti ďalej uviedol:

„V trestnej veci odsúdeného , , bol adresovaný návrh

na podanie dovolania Ministerkou spravodlivosti Slovenskej republiky podľa ustanovenia

...

Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky po vykonaní prieskumného konania

dospelo k záveru, že podnet na podanie dovolania nie je dôvodný. Podľa môjho názoru sa

však Ministerstvo spravodlivosti nevysporiadalo so skutočnosťou, kde mali policajti

disponovať vopred informáciou od osoby konajúcej v jej prospech... Existuje tu dôvodné

podozrenie, že odsúdeného museli dlhší čas sledovať, pričom túto činnosť vykonávali bez

súhlasu prokurátora (pričom orgány činné v trestnom konaní mali dostatočný čas na to, aby

si tento potrebný súhlas zabezpečili).

... Som toho názoru, že... bez predmetného príkazu, takýto spôsob sledovania osôb

a veci, ako operatívno pátrací prostriedok je v celom jeho rozsahu nezákonný, a takto

získané informácie nemožno použiť a musia sa predpísaným spôsobom zničiť.“

Sťažovateľ podal ústavnú sťažnosť „Nakoľko mi právny poriadok neumožňuje proti

rozsudku Okresného súdu Galanta, sp. zn. -306 zo dňa 10.05.2017 podať

odvolanie ani dovolanie, okrem dovolania podľa ,

na ktoré som aj podal návrh“.

4. Vzhľadom na uvedené sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd rozhodol týmto

nálezom:

„Okresný súd Galanta svojim rozsudkom zo dňa 10.05.2017, sp. zn. -306,

ktorým odsúdil odsúdeného (sťažovateľa) a taktiež konaním, ktoré tomuto rozhodnutiu

predchádzalo, porušil právo , na obhajobu podľa čl. 50 ods. 3

.

Ústavný súd Slovenskej republiky ruší rozhodnutie Okresného súdu Galanta zo dňa

10.05.2017, sp. zn. -306 a vec mu vracia na ďalšie konanie.“

5. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

6. Ústavný súd návrh predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či

nie sú dôvody na jeho odmietnutie podľa .

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na prerokovanie

ktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné

návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané

oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

7. Ústavný súd má v ústave a v presne definované

právomoci, uplatnenie ktorých je viazané na splnenie viacerých formálnych aj vecných

náležitostí návrhu na začatie konania ( , a zákona o ústavnom

súde). Až na výnimky, ktoré v danej veci nie sú relevantné, je ústavný súd pritom viazaný

návrhom na začatie konania ( ). Ústavný súd zdôrazňuje,

že viazanosť ústavného súdu návrhom na začatie konania osobitne platí v prípadoch,

v ktorých osoby požadujúce ochranu svojich základných práv a slobôd sú zastúpené

advokátom.

8. Podľa návrh na začatie konania sa ústavnému

súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadne

proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu

a navrhované dôkazy. Návrh musí podpísať navrhovateľ (navrhovatelia) alebo jeho (ich)

zástupca. Podľa k návrhu na začatie konania sa musí

pripojiť splnomocnenie na zastupovanie navrhovateľa advokátom, ak tento zákon

neustanovuje inak. V splnomocnení sa musí výslovne uviesť, že sa udeľuje na zastupovanie

pred ústavným súdom.

Podľa sťažnosť okrem všeobecných náležitostí

uvedených v § 20 musí obsahovať označenie,

a) ktoré základné práva alebo slobody sa podľa tvrdenia sťažovateľa porušili,

b) právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo iného zásahu, ktorým sa porušili

základné práva alebo slobody,

c) proti komu sťažnosť smeruje.

Podľa k sťažnosti sa pripojí kópia právoplatného

rozhodnutia, opatrenia alebo dôkaz o inom zásahu.

9. Ústavný súd vychádzajúc zo sťažnosti a z jej prílohy konštatuje, že sťažovateľ

prostredníctvom kvalifikovaného právneho zástupcu, ktorý koncipoval aj samotnú sťažnosť

podanú ústavnému súdu, s blanketným návrhom nedoručil aj kópiu napadnutého rozsudku,

ktorým malo dôjsť k porušeniu jeho označeného práva; jeho predloženie je pritom

povinnosťou vyplývajúcou z už citovaného ustanovenia § 50 ods. 2 zákona o ústavnom

súde. Navyše, z obsahu splnomocnenia predloženého v prílohe sťažnosti nevyplýva, v akej

konkrétnej veci je splnomocnený advokát oprávnený sťažovateľa zastupovať pred ústavným

súdom, keďže je v ňom uvedené len „vo veci: podania Ústavnej sťažnosti“.

10. V súvislosti s uvedenými nedostatkami ústavný súd pripomína, že tieto nie je

povinný odstraňovať z úradnej povinnosti. Na takýto postup slúži inštitút povinného

právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom, pričom z doterajšej rozhodovacej

činnosti ústavného súdu jednoznačne vyplýva, ako ústavný súd posudzuje nedostatok

zákonom predpísaných náležitostí podaní účastníkov konania (napr. ,

, , , , ,

, , , ). Ústavný súd

v tejto súvislosti už vo svojom uznesení sp. zn. z 11. mája 2005 uviedol:

„Podľa o advokácii a o zmene a doplnení zákona

č. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších

predpisov advokát je povinný dôsledne využívať všetky právne prostriedky, a takto chrániť

a presadzovať práva a záujmy klienta. Tieto povinnosti advokáta vylučujú, aby ústavný súd

nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je povinný vykonať advokát tak, aby také úkony

boli objektívne spôsobilé vyvolať nielen začatie konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie

konanie, ak sú na to splnené zákonom ustanovené predpoklady. Osobitne to platí pre všetky

zákonom ustanovené náležitosti úkonov, ktorými začína konanie pred ústavným súdom.“

Aj v tomto ohľade naďalej zostáva v platnosti zásada „vigilantibus iura scripta sunt“, t. j.

bdelým patrí právo, a to o to zvlášť, ak ide o osoby práva znalé (napr. advokáta).

11. Vzhľadom na uvedené ústavný súd konštatuje, že sťažnosť vykazuje taký

nedostatok náležitostí predpísaných zákonom, že nie je možné preskúmať splnenie hoci len

procesných podmienok konania pred ústavným súdom, a preto ju z uvedeného dôvodu

odmietol už pri jej predbežnom prerokovaní ( ).

12. Keďže sťažnosť bola odmietnutá, rozhodovanie o ďalších procesných návrhoch

sťažovateľa v uvedenej veci stratilo opodstatnenie, preto sa nimi ústavný súd už nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 12. apríla 2018