Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 111/2018

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-23

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 12. apríla 2018

predbežne prerokoval sťažnosť , , zastúpeného

advokátom JUDr. Tomášom Pukajom, advokátska kancelária, Hviezdoslavovo

námestie 1661, Dolný Kubín, vo veci namietaného porušenia

Slovenskej republiky, základného práva na primerané hmotné zabezpečenie v starobe

zaručeného v a namietaného porušenia zákazu

diskriminácie zaručeného v čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

postupom a rozhodnutím Sociálnej poisťovne č. 550 727 6588 0 z 19. marca 2014,

rozsudkami Krajského súdu v Žiline č. k. -35 zo 16. októbra 2014

a č. k. -107 z 5. mája 2016, ako aj uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky sp. zn. zo 16. decembra 2015 a rozsudkom sp. zn.

z 27. septembra 2017 a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

27. novembra 2017 mailom a 29. novembra 2017 poštou doručená sťažnosť ,

(ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia

(ďalej len „“), základného práva

na primerané hmotné zabezpečenie v starobe zaručeného v

a namietaného porušenia zákazu diskriminácie zaručeného v čl. 14 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom a rozhodnutím

Sociálnej poisťovne č. 550 727 6588 0 z 19. marca 2014, rozsudkami Krajského

súdu v Žiline (ďalej len „krajský súd“) č. k. -35 zo 16. októbra 2014

a č. k. -107 z 5. mája 2016, ako aj uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. zo 16. decembra 2015

a rozsudkom sp. zn. z 27. septembra 2017.

2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľovi bol rozhodnutím Ministerstva

vnútra Slovenskej republiky sp. zn. SRLZ-SZ-VZ-44.992-1/2010 z 26. novembra 2010

s účinnosťou od 1. októbra 2010 priznaný výsluhový dôchodok v sume 840,19 € mesačne

(ďalej len „výsluhový dôchodok“) podľa o sociálnom zabezpečení

policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších

predpisov, pričom pre účely výpočtu tohto výsluhového dôchodku mu bola započítaná doba

služobného pomeru v rozsahu 36 rokov a 190 dní. Podľa

o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov sťažovateľ dovŕšením 56 rokov veku

27. júla 2011 dosiahol dôchodkový vek. Žiadosťou z 9. augusta 2013 sťažovateľ požiadal

o priznanie mu starobného dôchodku, ktorý mu bol podľa

o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“)

a podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach č. 128

[v Zbierke , ďalej len

„dohovor č. 128“)] priznaný rozhodnutím Sociálnej poisťovne č. 550 727 6588 0

z 19. marca 2014 s účinnosťou od 27. júla 2011 v sume 69,10 € mesačne, ktorý mu bol

s účinnosťou od 1. januára 2014 zvýšený na sumu 91,40 € mesačne. Pre účely výpočtu

starobného dôchodku bola sťažovateľovi zohľadnená nielen doba jeho účasti

vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia, ale aj doba jeho účasti v osobitnom

systéme dôchodkového zabezpečenia policajtov, takže sťažovateľovi bola pre účely výpočtu

starobného dôchodku zohľadnená doba 40 rokov a 40 dní (t. j. 14 640 dní) dôchodkového

poistenia, t. j. boli zhodnotené všetky preukázané obdobia dôchodkového poistenia.

A keďže sťažovateľ v zmysle § 65 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, podľa ktorého

poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov

a dovŕšil dôchodkový vek, získal minimálnu dobu obdobia dôchodkového poistenia vrátane

doby služby a dovŕšil aj dôchodkový vek, bol mu priznaný starobný dôchodok podľa § 66

ods. 1 zákona o sociálnom poistení.

3. O opravnom prostriedku sťažovateľa, ktorý podal proti rozhodnutiu Sociálnej

poisťovne č. 550 727 6588 0 z 19. marca 2014 o priznaní mu starobného dôchodku, ktorý

zdôvodnil podľa jeho názoru nesprávnym postupom Sociálnej poisťovne pri krátení mu

sumy starobného dôchodku podľa čl. 33 ods. 2 dohovoru č. 128 o sumu zodpovedajúcu

dobe služby zhodnotenej pri určení výsluhového dôchodku, rozhodol krajský súd

rozsudkom č. k. -35 zo 16. októbra 2014, ktorým zrušil označené

rozhodnutie Sociálnej poisťovne a vec jej vrátil na nové konanie. Avšak tento

rozsudok krajského súdu bol v odvolacom konaní zrušený uznesením najvyššieho súdu

sp. zn. zo 16. decembra 2015 a vec bola krajskému súdu vrátená na ďalšie

konanie z dôvodu, že krajský súd neobjasnil, z akého dôvodu sa odchýlil od ustálenej

judikatúry najvyššieho súdu vo veci súbehu výsluhového a starobného dôchodku vyjadrenej

v judikátoch č. R 83/2013 a č. R 55/2011. Po vrátení veci krajský súd vo veci opätovne

rozhodol rozsudkom č. k. -107 z 5. mája 2016, ktorým rozhodnutie

Sociálnej poisťovne v zmysle označených judikátov najvyššieho súdu ako vecne správne

potvrdil, pričom toto rozhodnutie krajského súd bolo následne potvrdené v odvolacom

konaní aj rozsudkom najvyššieho súdu sp. zn. z 27. septembra 2017.

4. Sťažnosťou podanou ústavnému súdu sťažovateľ poukazujúc na to, že v porovnaní

s inými poberateľmi starobného a výsluhového dôchodku, ktorým na rozdiel od neho

Sociálna poisťovňa z dôvodu už priznaného výsluhového dôchodku nekrátila starobný

dôchodok v rozsahu, ako v jeho prípade, namieta v prvom rade porušenie zákazu

diskriminácie proklamovaného v a dohovoru a tiež porušenie

základného práva na primerané hmotné zabezpečenie v starobe zaručeného v čl. 39 ods. 1

, pričom svoju sťažnosť sťažovateľ odôvodnil tým, že tak rozhodnutia krajského

súdu, ako aj rozhodnutia najvyššieho súdu sú založené na nesprávnom právnom posúdení

veci, pretože v zmysle sa primeraným hmotným zabezpečením v starobe

rozumie „... také hmotné zabezpečenie, ktoré zodpovedá celej dĺžke poistenia bez ohľadu

na to, či poistenie bolo získané v osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia (ktorý sa

vyčlenil zo všeobecného systému dôchodkového poistenia) alebo iba vo všeobecnom

systéme sociálneho poistenia. Ak sťažovateľ odvádzal poistné do spoločného systému

sociálneho zabezpečenia je povinnosť Sociálnej poisťovne tieto roky zohľadniť pri výpočte

starobného dôchodku...

Sociálna poisťovňa je povinná vykonať výpočet dôchodkovej dávky starobného

dôchodku tak, že započíta všetky doby odvádzaného poistného do sociálneho zabezpečenia

(t.j. do spoločného systému) okrem doby odvádzaného poistného do osobitného systému

zabezpečenia policajtov. Pokiaľ ide o výsluhový dôchodok, tak tento je vyplácaný

z osobitného (špeciálneho) systému, sociálneho zabezpečenia. V období do roku 2003

sťažovateľ odvádzal poistné do spoločného systému, až od roku 2003 poistné odvádzal len

do osobitného systému. Sťažovateľ tak odvádzal odvody nie len do osobitného systému

slúžiaceho na výplatu výsluhových dôchodkov, ale odvádzal odvody aj do všeobecného

systému Sociálnej poisťovne. V spojení s vyššie uvedeným rozhodnutím Najvyššieho súdu

SR. so. zn. . ktorý hovorí o primeranom hmotnom zabezpečení, krátením

dôchodku o dobu poistenia, počas ktorého boli odvádzané dávky do všeobecného systému

dochádza k zásadnému porušeniu zákona...

Sociálna poisťovňa odmieta vyplácať dávky z poistnej udalosti, na ktoré má

sťažovateľ nárok. Takýmto spôsobom dochádza k diskriminácií a k porušeniu práva

sťažovateľa na primerané hmotné zabezpečenie, keďže sťažovateľ prispieval do obidvoch

systémov sociálneho zabezpečenia, ako všeobecného tak aj osobitného. V prípade

nevyplácania poistného plnenia (čo v danom prípade je starobný dôchodok) poisťovateľ

(Sociálna poisťovňa) neoprávnené zadržuje plnenie, na ktoré má Sťažovateľ nárok.

... Sociálna poisťovňa pri výpočte výšky starobného dôchodku je povinná zohľadniť

všetky odpracované roky, počas ktorých boli odvádzané sociálne odvody do spoločného

(mimo systém osobitného sociálneho poistenia - zabezpečenia).

Až do roku 2003, kedy sa odčlenil osobitný systém dôchodkového poistenia

policajtov je povinnosť Sociálnej poisťovne započítavať celkovú dobu odpracovaných

rokov, počas ktorých boli vykonané sociálne odvody a následne z tejto celkovej doby rokov

odvádzaného sociálneho poistenia vypočítavať starobný dôchodok, výpočtom podľa

odpracovaných dni a násobkom koeficienta stanoveného podľa stanoveného indexu ku

konkrétnemu roku odchodu do dôchodku, kde index (koeficient) stanovuje štát.

Aj poistencovi, ktorému bol priznaný výsluhový dôchodok, je potrebné na vznik

nároku na dôchodkovú dávku a určenie sumy dôchodkovej dávky podľa všeobecných

právnych predpisov o sociálnom poistení zohľadniť dobu služby...

Suma starobného dôchodku sa nemôže určiť znížením o sumu, ktorá zodpovedá

obdobiu dôchodkového poistenia, ktorým je doba služby zhodnotená na určenie sumy

výsluhového dôchodku za celé roky, ale iba odpočtom obdobia dôchodkového poistenia,

kedy bol odvádzaný sociálny odvod do osobitného systému dôchodkového zabezpečenia

policajtov...

nikde nevylučuje dobu poistenia v spoločnom systéme

dôchodkového zabezpečenia do roku 2003 a teda Sociálna poisťovňa pri výpočte

starobného dôchodku zo všeobecného systému sociálneho zabezpečenia nesprávne

vypočítala výšku starobného dôchodku, keď odpočítala dobu dôchodkového poistenia

v spoločnom systéme...

Sociálna poisťovňa, ako aj Krajský súd Žilina a Najvyšší súd SR v spojení s vyššie

uvedenými skutočnosťami nesprávne a svojvoľne aplikujú článok č. 33 ods. 2 Dohovoru

č. 128. Sociálna poisťovňa nemá právo odpočítavať dĺžku doby sociálneho poistenia, počas

ktorej poistenec odvádzal sociálne odvody do spoločného systému sociálneho zabezpečenia

podľa zákona a do systému sociálneho poistenia podľa zákona

Takúto právomoc nedáva Sociálnej poisťovni žiadne ustanovenie zákona, ani článok

33 Dohovoru č. 128.

Základným problémom pri výpočte výšky starobného dôchodku je teda aplikácia

Dohovoru č. 128, kde súčasná aplikácia je neudržateľná a protizákonná... Pri rozhodovaní

Sociálna poisťovňa musí postupovať v zmysle zákona, pričom akékoľvek svojvoľne konanie

nie je prípustné. A práve pri krátení starobného dôchodku Sociálna poisťovňa rozhodla bez

toho, aby svoje rozhodnutie oprela o zákonné ustanovenie.

Sociálna poisťovňa je povinná vykonať výpočet dôchodkovej dávky starobného

dôchodku tak, že započíta všetky doby odvádzaného poistného do sociálneho zabezpečenia

(t.j. do osobitného systému a do všeobecného systému) a od takto vypočítaného starobného

dôchodku odpočíta obdobie zodpovedajúce poisteniu v osobitnom systéme dôchodkového

poistenia. Takýto postup dokonca uznala aj samotná Sociálna poisťovňa... Napriek tomu,

výšku starobného dôchodku vypočítala úplne inakšie...

Sociálna poisťovňa však pri výpočte dávky starobného dôchodku v rozhodnutí

č. 550 727 6588 0 odpočítala obdobie poistenia v spoločnom systéme sociálneho

zabezpečenia podľa , teda roky výkonu služby v policajnom zbore,

počas ktorých sa do roku 2003 odvádzali sociálne odvody do spoločného systému

sociálneho zabezpečenia. Pokiaľ ide o výsluhový dôchodok, tak tento je vyplácaný

z osobitného systému sociálneho zabezpečenia. Podstatné teda je, že v období do roku 2003

sťažovateľ odvádzal poistné do spoločného systému a až od roku 2003 odvádzal poistné, len

do osobitného systému. Sociálna poisťovňa teda nie je oprávnená pri výpočte dávky

starobného dôchodku odpočítať obdobie do roku 2003, kedy navrhovateľ odvádzal poistné

aj do spoločného systému...

Po zohľadnení doby služby a osobných vymeriavacích základov dosiahnutých počas

služby na vznik nároku na dôchodkovú dávku a určenie sumy dôchodkovej dávky podľa

všeobecných právnych predpisov o sociálnom poistení je potrebné dôchodkovú dávku určiť

v súlade s článkom 33 ods. 2 Dohovoru...

... Sociálna poisťovňa je povinná odpočítať iba dobu, počas ktorej sa odvádzalo

poistné do osobitného resp., špeciálneho systému sociálneho zabezpečenia policajtov

a vojakov...

Konaním Sociálnej poisťovne a súdov dochádza k diskriminácii sťažovateľa, keďže

Sociálna poisťovňa ho znevýhodňuje oproti iným občanom SR, ktorým nekrátila starobný

dôchodok o roky, ktoré odvádzali odvody do spoločného systému zdravotného poistenia...

... Sťažovateľ sa tak do súčasnosti nedozvedel, a to ani na základe rozhodnutia

Sociálnej poisťovne, Krajského súdu Žilina a Najvyššieho súdu SR, na základe čoho

postupujú pri krátení starobného dôchodku poukazom na Dohovor č. 128, keďže, ako bolo

uvedené správny orgán môže konať iba na základe zákona a v medziach zákona. Ak žiadny

zákon ani vyhláška neupravuje postup akým spôsobom sa má starobný dôchodok krátiť,

nemôže krátiť starobný dôchodok iba na úvahách.

Sociálna poisťovňa krátiť starobný dôchodok nemôže dokonca ani za predpokladu ak

názor na krátenie starobného dôchodku je vyslovený v rozhodnutí Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky, keďže u nás nepanuje anglo – saský systém práva založený

na precedensoch, a teda ani názor Najvyššieho súdu SR nemôže nahradiť zákon...“.

5. Vzhľadom na uvedené sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd po prijatí jeho

sťažnosti na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:

„1. Základné právo sťažovateľa ... na rovnosť v právach podľa čl. 12

ods. 1 postupom Sociálnej poisťovne, Krajského súdu Žilina

a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky porušené bolo.

2. Základné právo sťažovateľa ... právo na primerané hmotné

zabezpečenie v starobe a pri nespôsobilosti na prácu podľa Slovenskej

republiky postupom Sociálnej poisťovne, Krajského súdu Žilina a Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky porušené bolo.

3. Právo sťažovateľa ... právo zákaz diskriminácie podľa čl. 14 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Sociálnej poisťovne, Krajského

súdu Žilina a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky porušené bolo.

4. Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 27.09.2017,

sp. zn.: , rozhodnutie Krajského súdu Žilina zo dňa 05.05.2016,

sp. zn.: , uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa

16.12.2015, sp. zn.: , rozhodnutie Krajského súdu Žilina zo dňa 16.10.2014,

sp. zn.: a rozhodnutie Sociálnej poisťovne č. 550 727.6588 0 zo dňa

19.03.2014 sa zrušujú a Sociálnej poisťovni sa prikazuje opätovne rozhodnúť o návrhu

sťažovateľa.

5. Sociálna poisťovňa je povinná uhradiť sťažovateľovi, , trovy

konania v sume 312,34,-€ (za dva úkony právnej služby: prevzatie a príprava zastúpenia

147,33,-€, ústavná sťažnosť 147,33-€, 2x režijný paušál 8,84,-€) na účet jeho právneho

zástupcu, do dvoch mesiacov od doručenia tohto nálezu.“

II.

6. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

7. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

8. K namietanému rozhodnutiu Sociálnej poisťovne č. 550 727 6588 0

z 19. marca 2014 a k rozsudkom krajského súdu č. k. -35

zo 16. októbra 2014 a č. k. -107 z 5. mája 2016

8.1 Pokiaľ ide o sťažovateľom napádané označené rozhodnutia Sociálnej poisťovne

a krajského súdu, ústavný súd konštatuje, že vzhľadom na princíp subsidiarity

[„ak... nerozhoduje iný súd“], ktorý vyplýva z citovaného , môže

poskytnúť ochranu konkrétnemu právu alebo slobode, porušenie ktorých je namietané, iba

vtedy, ak sa ich ochrany fyzická osoba alebo právnická osoba nemôže domôcť v žiadnom

inom konaní pred súdnymi orgánmi Slovenskej republiky.

8.2 Inými slovami, pokiaľ je o ochrane sťažovateľom označených základných práv

oprávnený konať alebo rozhodovať iný všeobecný súd, ústavný súd jeho sťažnosť už

po predbežnom prerokovaní odmietne pre nedostatok svojej právomoci.

8.3 Ústavný súd preto pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zisťoval, či ochranu

tých práv, porušenie ktorých sťažovateľ namieta v príčinnej súvislosti s označeným

rozhodnutím Sociálnej poisťovne a krajského súdu, neposkytujú všeobecné súdy na základe

sťažovateľovi dostupných opravných prostriedkov predstavujúcich účinné právne

prostriedky nápravy namietaného porušenia jeho práv.

8.4 Sťažovateľ mal možnosť domáhať sa preskúmania sťažnosťou pred

ústavným súdom napadnutého rozhodnutia Sociálnej poisťovne č. 550 727 6588 0

z 19. marca 2014 a rozsudkov krajského súdu č. k. -35 zo 16. októbra 2014

a č. k. -107 z 5. mája 2016, a to využitím v rozhodnom čase jej Občianskym

súdnym poriadkom priznaných opravných prostriedkov, ktoré, tak ako to vyplýva aj

zo sťažnosti, sťažovateľ napokon aj účinne využil. Na základe sťažovateľom podaných

opravných prostriedkov sa mal, pokiaľ ide o preskúmanie rozhodnutia Sociálnej poisťovne,

krajský súd, a pokiaľ ide o rozhodnutia krajského súdu, odvolací najvyšší súd, v rozsahu

svojho preskúmavacieho oprávnenia v podstate vyrovnať s rovnakými skutkovými

a právnymi argumentmi, aké sťažovateľ proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne a proti

rozhodnutiam krajského súdu uvádza aj v konaní pred ústavným súdom.

8.5 Vychádzajúc z postavenia ústavného súdu ako nezávislého súdneho orgánu

ochrany ústavnosti ( ), ktorý nie je alternatívnou ani mimoriadnou

opravnou inštitúciou vo veciach patriacich do právomoci všeobecných súdov (,

), ústavný súd sťažnosť sťažovateľa v tejto časti (proti rozhodnutiu Sociálnej

poisťovne a rozhodnutiam krajského súdu) už po jej predbežnom prerokovaní odmietol

pre nedostatok svojej právomoci na jej prerokovanie ( ).

9. K namietanému uzneseniu najvyššieho súdu sp. zn.

zo 16. decembra 2015

9.1 V súvislosti so sťažovateľom namietaným porušením práv v príčinnej súvislosti

s uznesením najvyššieho súdu sp. zn. zo 16. decembra 2015 je nutné

podotknúť, že v danom prípade nejde o meritórne rozhodnutie, t. j. o rozhodnutie, ktorým

by sa konštitutívne zakladal, menil alebo rušil právny vzťah medzi účastníkmi konania

alebo ktorým by sa deklaratórne takýto právny vzťah verifikoval. Inými slovami, v danom

prípade nejde o konečné rozhodnutie, ktorého nápravu by nebolo možné zjednať iným

spôsobom, ale toto rozhodnutie, ktorým najvyšší súd iba zrušil jemu predchádzajúce

rozhodnutie krajského súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie, je teda rozhodnutím, ktoré

bolo „strovené“ (spracované) ďalším po ňom nasledujúcim konaním krajského súdu a jeho

novým meritórnym rozhodnutím v danej veci, ktorého prieskumu sa sťažovateľ mal

možnosť opäť dovolávať.

9.2 Ústavný súd pripomína, že predpokladom založenia jeho ústavnej prieskumnej

právomoci je také rozhodnutie všeobecného súdu, ktoré nie je napraviteľné alebo

odstrániteľné ďalšou činnosťou všeobecného súdu (m. m. , ,

). V rámci konania o sťažnosti ústavný súd zásadne preskúmava len

právoplatné rozhodnutia, a to v tom zmysle, že musí ísť o rozhodnutia, ktorými sa konanie

právoplatne skončilo (). Nemožno akceptovať, aby napĺňanie úsilia

o spravodlivé súdne konanie príslušným všeobecným súdom nahradzoval ústavný súd

svojím vstupovaním a ingerenciou do meritórne neskončeného konania. Ústavný súd môže

urobiť zásah na ochranu alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou

garantovaných práv sťažovateľa až vtedy, keď už ostatné orgány verejnej moci nemajú

možnosť namietaný protiústavný stav napraviť (m. m. , ,

).

9.3 O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti v zmysle judikatúry ústavného súdu

možno hovoriť vtedy, keď namietaným postupom orgánu štátu (súdu) nemohlo vôbec dôjsť

k porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď

pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi namietaným rozhodnutím a základným

právom alebo slobodou, ktorých porušenie sa namietalo, alebo z iných dôvodov. Za zjavne

neopodstatnenú sťažnosť možno preto považovať tú, pri predbežnom prerokovaní ktorej

ústavný súd nezistí možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, ktorej

reálnosť by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie ( alebo

).

9.4 Vzhľadom na uvedené ústavný súd sťažnosť sťažovateľa už po jej predbežnom

prerokovaní v tejto časti odmietol pre jej zjavnú neopodstatnenosť (§ 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde).

10. K namietanému rozsudku najvyššieho súdu sp. zn.

z 27. septembra 2017

10.1 Pokiaľ ide o sťažovateľom namietaný rozsudok najvyššieho súdu

sp. zn. z 27. septembra 2017, sťažovateľ v interakcii so základným právom

na primerané hmotné zabezpečenie v starobe namieta jeho ústavnú neudržateľnosť

z dôvodu, že podľa jeho názoru najvyšší súd nenapravil pochybenie Sociálnej poisťovne,

s ktorým sa následne stotožnil aj krajský súd a ktoré má spočívať v tom, že sťažovateľovi

bol nesprávne vypočítaný starobný dôchodok. Uvedená nesprávnosť má tkvieť v tom, že

pre účely jeho výpočtu boli sťažovateľovi síce zohľadnené všetky obdobia (v trvaní celkovo

14 640 dní, t. j. 40 rokov a 40 dní, pozn.), keď prispieval do všeobecného systému

dôchodkového poistenia (ako zamestnanec) v trvaní 3 rokov a 215 dní (t. j. 1 310 dní), ako

aj obdobie, keď prispieval so osobitného systému dôchodkového poistenia (ako policajt)

v trvaní 36 rokov a 190 dní (t. j. 13 330 dní), avšak od na základe súčtu týchto dôb

vypočítaného predpokladaného starobného dôchodku, ktorý by sťažovateľovi patril za celé

toto obdobie v prípade, že by nespĺňal podmienky aj na priznanie mu výsluhového

dôchodku, mu bola odpočítaná suma zodpovedajúca obdobiu, ktoré bolo sťažovateľovi

zhodnotené už pre účely výsluhového dôchodku policajta (t. j. za 36 rokov a 190 dní).

Podľa sťažovateľa však vzhľadom na to, že on prispieval do všeobecného systému

dôchodkového poistenia až do roku 2003, t. j. aj v dobe, keď už bol v služobnom pomere

policajta a do osobitného systému dôchodkového poistenia policajtov prispieval až od roku

2003, tak pre účely výpočtu starobného dôchodku mu mala byť od domnelej sumy

starobného dôchodku odpočítaná suma zodpovedajúca iba obdobiu po roku 2003 a celé

obdobie jeho služobného pomeru.

10.2 Vzhľadom na ustálenú súdnu prax najvyššieho súdu vo veci výpočtu starobného

dôchodku v prípade jeho súbehu s nárokom na výsluhový dôchodok najvyšší súd

v napadnutom rozsudku aj v tomto príde ustálil:

„Pretože navrhovateľ je poberateľom dávky z osobitného systému sociálneho

zabezpečenia Slovenskej republiky a na určenie sumy starobného dôchodku podľa zákona

č. 416/20003 Z. z. v znení neskorších predpisov mu bola započítaná doba služby a osobné

vymeriavacie základy dosiahnuté počas výkonu doby služby, suma starobného dôchodku sa

zníži podľa článku 33 ods. 2 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných

dávkach (č. 128) o sumu s starobného dôchodku zodpovedajúcu obdobiu dôchodkového

poistenia, ktorým je doba služby zhodnotená na určenie sumy výsluhového dôchodku na

celé roky.“

10.3 V súvislosti so sťažnosťou sťažovateľa ústavný súd v prvom rade podotýka, že

sťažovateľ v príčinnej súvislosti s rozhodnutím najvyššieho súdu namieta len porušenie

svojho základného práva hmotnoprávneho charakteru na primerané hmotné zabezpečenie

v starobe zaručeného v bez toho, aby namietal aj porušenie základného

práva procesného charakteru na spravodlivé súdne konanie zaručeného v čl. 46 ods. 1

, na čo ústavný súd prihliadol, avšak v záujme materiálnoprávnej ochrany práv

sťažovateľa ústavný súd sťažnosť sťažovateľ posúdil aj skrze dodržania procesných zásad

spravodlivého procesu, ktoré sa v konaní pred všeobecným súdom môžu v konečnom

dôsledku odraziť aj v zachovaní hmotnoprávnych práv.

10.4 Na margo napádaného rozhodnutia najvyššieho súdu sa žiada podotknúť, že

vzhľadom na skutočnosť, že osobitný systém dôchodkového poistenia policajtov sa

zo všeobecného systému dôchodkového poistenia vyčlenil až s účinnosťou od 1. júla 2002,

a to o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene

a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, čo napokon vo svojej

sťažnosti uviedol aj sám sťažovateľ, sťažovateľ teda do tej doby ani nemohol prispievať

do iného ako všeobecného systému dôchodkového poistenia, pričom pre účely tohto zákona

sa v zmysle jeho § 125 starobné dôchodky policajtov ak ich služobný pomer trval najmenej

15 rokov, na ktoré vznikol nárok podľa doterajších predpisov a tento nárok trval ku dňu

účinnosti tohto zákona, sa odo dňa účinnosti tohto zákona považovali za výsluhové

dôchodky. Vzhľadom na to, že, ako to aj sám sťažovateľ uvádza, do roku 2003 síce

sťažovateľ prispieval iba do všeobecného systému dôchodkového poistenia, pretože systém

osobitného dôchodkového poistenia policajtov neexistoval, takže do tohto systému v tomto

období ani prispievať nemohol, avšak toto obdobie sa mu za dobu, počas ktorej bol aj

v služobnom pomere policajta, už zhodnotilo pre účely výsluhového dôchodku, bolo by

neprípustné, aby sa sťažovateľovi jedno a to isté obdobie jeho služobného pomeru

zhodnotilo duplicitne ešte aj pre účely starobného dôchodku. A contrario v prípade

stotožnenia sa so stanoviskom sťažovateľa by bolo potom potrebné prehodnotiť výšku jeho

výsluhového dôchodku a priznať mu ho nie za celú dobu jeho služobného pomeru policajta,

t. j. nie za dobu 36 rokov a 190 dní, ale len za dobu cca 7 rokov od roku 2003 do 1. októbra

2010, keď mu podľa rozhodnutia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. SRLZ-SZ-

VZ-44.992-1/2010 z 26. novembra 2010 vznikol nárok na výsluhový dôchodok, pretože tak,

ako to tvrdí sám sťažovateľ, aj keď jeho služobný pomer trval dlhšie, tak iba v tomto období

cca 7 rokov prispieval do osobitného systému dôchodkového poistenia policajtov, z ktorého

sa mu výsluhový dôchodok poskytuje.

10.5 O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, keď namietaným

postupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť

k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď

pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo rozhodnutím

príslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých

sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno

považovať takú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť

porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť

po jej prijatí na ďalšie konanie (, tiež napr. , ).

10.6 Vzhľadom na uvedené možno závery najvyššieho súdu s ohľadom

na argumentáciu sťažovateľa považovať za logické, ústavne udržateľné a podľa ústavného

súdu im nemožno vyčítať takú svojvoľnosť, ktorá by mala za následok arbitrárnosť

napadnutého rozhodnutia najvyššieho súdu, ktorá by v konečnom dôsledku mohla

znamenať aj porušenie jeho základného práva na primerané hmotné zabezpečenie v starobe,

preto ústavný súd sťažnosť sťažovateľa už po jej predbežnom prerokovaní v tejto časti ako

zjavne neopodstatnenú odmietol ( ).

11. Keďže sťažnosť bola odmietnutá ako celok a rozhodnutie o zrušení napádaných

rozhodnutí, ako aj rozhodnutie o priznaní sťažovateľovi úhrady trov konania je viazané

na vyslovenie porušenia jeho práv alebo slobôd ( prvá veta ), ústavný

súd o týchto častiach sťažnosti už nerozhodoval.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 12. apríla 2018