Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
I. ÚS 118/2018
PDF · 139.84 KB
No categories available
I. ÚS 118/2018
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 12. apríla 2018
predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti ,
, zastúpenej advokátom JUDr. Borisom Štanglovičom, Jarmočná
2264/3, Šaľa, vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa
čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 1 ods. 1, čl. 2 ods. 2 a čl. 141 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky
a podľa čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a práva na spravodlivé súdne
konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd postupom a uzneseniami Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 25 Cb 51/2017
zo 16. októbra 2017 a sp. zn. 25 Cb 51/2017 z 19. decembra 2017 a takto
rozhodol:
Sťažnosť obchodnej spoločnosti o d m i e t a pre
nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.
O d ô v o d n e n i e :
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola
19. marca 2018 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti ,
(ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie svojho
základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 1 ods. 1, čl. 2 ods. 2
a čl. 141 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a podľa čl. 36 ods. 1
Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) a práva na spravodlivé súdne konanie
podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len
„dohovor“) postupom a uzneseniami Okresného súdu Bratislava II (ďalej len „okresný
súd“) sp. zn. 25 Cb 51/2017 zo 16. októbra 2017 a sp. zn. 25 Cb 51/2017 z 19. decembra
2017 (spolu ďalej len „napadnuté uznesenia“).
2. Z obsahu sťažnosti vyplynulo, že okresný súd uznesením sp. zn. 25 Cb 51/2017
zo 16. októbra 2017 zastavil konanie pre nezaplatenie súdneho poplatku. O sťažnosti
sťažovateľky proti označenému uzneseniu rozhodol okresný súd uznesením
sp. zn. 25 Cb 51/2017 z 19. decembra 2017, ktorým sťažnosť zamietol. Uznesenie
okresného súdu z 19. decembra 2017 nadobudlo právoplatnosť 18. januára 2018.
3. Sťažovateľka namieta porušenie svojich označených práv napadnutými
uzneseniami a v odôvodnení sťažnosti bližšie argumentuje:
„Sťažovateľ žiadal o oslobodenie od súdneho poplatku za podanie žaloby dňa
29.9.2017, pričom o tomto jeho návrhu nebolo doposiaľ rozhodnuté. Zo spisového
materiálu je zrejme, že žalobcovi bolo v iných konaniach na Okresnom súde Bratislava II
vyhovené vo veci žiadosti o oslobodenie od súdneho poplatku a mal teda za to, že
rozhodnutím o oslobodení sťažovateľa od platenia súdneho poplatku by došlo k naplneniu
dôvodu podľa § 10 ods. 2 písm. c). zákona o súdnych poplatkoch.
... súd aplikoval nesprávny právny predpis resp. mal aplikovať právny predpis účinný
v čase vyrúbenia súdneho poplatku. V zmysle § 18h zákona č. 71/1992 Z. z. je zrejmé, že
v zmysle znenia zákona účinného ku dňu vyrúbenia súdneho poplatku je voči rozhodnutiu
o zastavení konania prípustné odvolanie a v tejto lehote môže poplatník poplatok dodatočne
zaplatiť. Za predpokladu zaplatenia súdneho poplatku v lehote na podanie odvolania súd
rozhodnutie o zastavení konania zruší a v konaní ďalej pokračuje. S poukazom na uvedené
je zrejmé, že súd svojim postupom kedy poplatková povinnosť vznikla v čase
predchádzajúcej úpravy zákona o súdnych poplatkoch a vydaním rozhodnutia podľa novej
právnej úpravy, ktorá poskytuje žalobcovi ako poplatníkovi iné možnosti postupu v konaní
bolo žalobcovi upreté právo na spravodlivý proces v zmysle čl. 46 Ústavy SR.
... Podstata sťažnostných námietok, ktorými sťažovateľ odôvodňuje zásah do svojich
Ústavou a Dohovorom garantovaných práv... spočíva v tom, že:
a) Okresný súd Bratislava II sa nijako nevysporiadal s rozdielnym rozhodovaním
v skutkovo totožných veciach
b) Okresný súd Bratislava II aplikoval v konaní nesprávny právny predpis (resp. jeho
časové znenie)
c) Okresný súd Bratislava II nerozhodol o žiadosti sťažovateľa o oslobodenie
od súdnych poplatkov a z uvedeného dôvodu boli jeho napádané rozhodnutia predčasné.“
4. Vzhľadom na uvedené sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd rozhodol týmto
nálezom:
„1. Základné právo sťažovateľa .. na súdnu ochranu
podľa čl. 46 ods., v spojení s čl. 1 ods. 1, čl. 2 ods. 2 a s čl. 141 ods. 1 Ústavy SR, právo
na súdnu ochranu podľa čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd ako aj právo
na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd postupom a uznesením Okresného súdu Bratislava II z 16.10.2017
č. k. 25cb/51/2017-77 v spojení s postupom a uznesením Okresného súdu Bratislava II
z 19.12.2017 č. k. 25Cb/51/2017-81 bolo porušené.
2. Uznesenie Okresného súdu Bratislava II z 16.10.2017 č. k. 25cb/51/2017-77
a uznesenie Okresného súdu Bratislava II z 19.12.2017 č. k. 25Cb/51/2017-81 sa zrušujú
a vec sa vracia Okresnému súdu Bratislava II na ďalšie konanie.“
5. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
6. Ústavný súd návrh predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady
Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,
o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie
sú dôvody na jeho odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na prerokovanie
ktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné
návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané
oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
7. Ústavný súd má v ústave a v zákone o ústavnom súde presne definované
právomoci, uplatnenie ktorých je viazané na splnenie viacerých formálnych aj vecných
náležitostí návrhu na začatie konania (čl. 127 ods. 1 ústavy, § 20 a § 50 zákona o ústavnom
súde). Až na výnimky, ktoré v danej veci nie sú relevantné, je ústavný súd pritom viazaný
návrhom na začatie konania (§ 20 ods. 4 zákona o ústavnom súde). Ústavný súd zdôrazňuje,
že viazanosť ústavného súdu návrhom na začatie konania osobitne platí v prípadoch,
v ktorých osoby požadujúce ochranu svojich základných práv a slobôd sú zastúpené
advokátom.
8. Podľa § 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania sa ústavnému
súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadne
proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu
a navrhované dôkazy. Návrh musí podpísať navrhovateľ (navrhovatelia) alebo jeho (ich)
zástupca. Podľa § 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde k návrhu na začatie konania sa musí
pripojiť splnomocnenie na zastupovanie navrhovateľa advokátom, ak tento zákon
neustanovuje inak. V splnomocnení sa musí výslovne uviesť, že sa udeľuje na zastupovanie
pred ústavným súdom.
Podľa § 50 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť okrem všeobecných náležitostí
uvedených v § 20 musí obsahovať označenie,
a) ktoré základné práva alebo slobody sa podľa tvrdenia sťažovateľa porušili,
b) právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo iného zásahu, ktorým sa porušili
základné práva alebo slobody,
c) proti komu sťažnosť smeruje.
Podľa § 50 ods. 2 zákona o ústavnom súde k sťažnosti sa pripojí kópia právoplatného
rozhodnutia, opatrenia alebo dôkaz o inom zásahu.
9. Ústavný súd vychádzajúc zo sťažnosti konštatuje, že sťažovateľka
prostredníctvom kvalifikovaného právneho zástupcu, ktorý koncipoval aj samotnú sťažnosť
podanú ústavnému súdu, do dňa jej predbežného prerokovania nedoručila aj kópie
napadnutých uznesení, ktorými malo dôjsť k porušeniu jej označených práv, ani
splnomocnenie na jej zastupovanie v konaní pred ústavným súdom. Ich predloženie je
pritom povinnosťou vyplývajúcou z už citovaných ustanovení § 20 ods. 2 a § 50 ods. 2
10. V súvislosti s uvedenými nedostatkami ústavný súd pripomína, že tieto nie je
povinný odstraňovať z úradnej povinnosti. Na takýto postup slúži inštitút povinného
právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom, pričom z doterajšej rozhodovacej
činnosti ústavného súdu jednoznačne vyplýva, ako ústavný súd posudzuje nedostatok
zákonom predpísaných náležitostí podaní účastníkov konania (napr. IV. ÚS 77/08,
I. ÚS 368/2010, III. ÚS 357/2010, II. ÚS 309/2010, I. ÚS 162/2010, IV. ÚS 234/2010,
III. ÚS 206/2010, IV. ÚS 159/2010, IV. ÚS 213/2010, IV. ÚS 134/2010). Ústavný súd
v tejto súvislosti už vo svojom uznesení sp. zn. II. ÚS 117/05 z 11. mája 2005 uviedol:
„Podľa § 18 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona
č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších
predpisov advokát je povinný dôsledne využívať všetky právne prostriedky, a takto chrániť
a presadzovať práva a záujmy klienta. Tieto povinnosti advokáta vylučujú, aby ústavný súd
nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je povinný vykonať advokát tak, aby také úkony
boli objektívne spôsobilé vyvolať nielen začatie konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie
konanie, ak sú na to splnené zákonom ustanovené predpoklady. Osobitne to platí pre všetky
zákonom ustanovené náležitosti úkonov, ktorými začína konanie pred ústavným súdom.“
Aj v tomto ohľade naďalej zostáva v platnosti zásada „vigilantibus iura scripta sunt“, t. j.
bdelým patrí právo, a to o to zvlášť, ak ide o osoby práva znalé (napr. advokáta).
11. Vzhľadom na uvedené ústavný súd konštatuje, že sťažnosť vykazuje taký
nedostatok náležitostí predpísaných zákonom, že nie je možné preskúmať splnenie hoci len
procesných podmienok konania pred ústavným súdom, a preto ju z uvedeného dôvodu
odmietol už pri jej predbežnom prerokovaní (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).
12. Keďže sťažnosť bola odmietnutá, rozhodovanie o ďalších procesných návrhoch
sťažovateľky v uvedenej veci stratilo opodstatnenie, preto sa nimi ústavný súd už
nezaoberal.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 12. apríla 2018