Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 118/2018

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 12. apríla 2018

predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti ,

, zastúpenej advokátom JUDr. Borisom Štanglovičom, Jarmočná

2264/3, Šaľa, vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa

v spojení s , a

a podľa čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a práva na spravodlivé súdne

konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom a uzneseniami Okresného súdu Bratislava II sp. zn.

zo 16. októbra 2017 a sp. zn. z 19. decembra 2017 a takto

rozhodol:

Sťažnosť obchodnej spoločnosti o d m i e t a pre

nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

19. marca 2018 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti ,

(ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie svojho

základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 1 ods. 1, čl. 2 ods. 2

a (ďalej len „“) a podľa

Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) a práva na spravodlivé súdne konanie

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len

„dohovor“) postupom a uzneseniami Okresného súdu Bratislava II (ďalej len „okresný

súd“) sp. zn. zo 16. októbra 2017 a sp. zn. z 19. decembra

2017 (spolu ďalej len „napadnuté uznesenia“).

2. Z obsahu sťažnosti vyplynulo, že okresný súd uznesením sp. zn.

zo 16. októbra 2017 zastavil konanie pre nezaplatenie súdneho poplatku. O sťažnosti

sťažovateľky proti označenému uzneseniu rozhodol okresný súd uznesením

sp. zn. z 19. decembra 2017, ktorým sťažnosť zamietol. Uznesenie

okresného súdu z 19. decembra 2017 nadobudlo právoplatnosť 18. januára 2018.

3. Sťažovateľka namieta porušenie svojich označených práv napadnutými

uzneseniami a v odôvodnení sťažnosti bližšie argumentuje:

„Sťažovateľ žiadal o oslobodenie od súdneho poplatku za podanie žaloby dňa

29.9.2017, pričom o tomto jeho návrhu nebolo doposiaľ rozhodnuté. Zo spisového

materiálu je zrejme, že žalobcovi bolo v iných konaniach na Okresnom súde Bratislava II

vyhovené vo veci žiadosti o oslobodenie od súdneho poplatku a mal teda za to, že

rozhodnutím o oslobodení sťažovateľa od platenia súdneho poplatku by došlo k naplneniu

dôvodu podľa . .

... súd aplikoval nesprávny právny predpis resp. mal aplikovať právny predpis účinný

v čase vyrúbenia súdneho poplatku. V zmysle je zrejmé, že

v zmysle znenia zákona účinného ku dňu vyrúbenia súdneho poplatku je voči rozhodnutiu

o zastavení konania prípustné odvolanie a v tejto lehote môže poplatník poplatok dodatočne

zaplatiť. Za predpokladu zaplatenia súdneho poplatku v lehote na podanie odvolania súd

rozhodnutie o zastavení konania zruší a v konaní ďalej pokračuje. S poukazom na uvedené

je zrejmé, že súd svojim postupom kedy poplatková povinnosť vznikla v čase

predchádzajúcej úpravy a vydaním rozhodnutia podľa novej

právnej úpravy, ktorá poskytuje žalobcovi ako poplatníkovi iné možnosti postupu v konaní

bolo žalobcovi upreté právo na spravodlivý proces v zmysle SR.

... Podstata sťažnostných námietok, ktorými sťažovateľ odôvodňuje zásah do svojich

a Dohovorom garantovaných práv... spočíva v tom, že:

a) Okresný súd Bratislava II sa nijako nevysporiadal s rozdielnym rozhodovaním

v skutkovo totožných veciach

b) Okresný súd Bratislava II aplikoval v konaní nesprávny právny predpis (resp. jeho

časové znenie)

c) Okresný súd Bratislava II nerozhodol o žiadosti sťažovateľa o oslobodenie

od súdnych poplatkov a z uvedeného dôvodu boli jeho napádané rozhodnutia predčasné.“

4. Vzhľadom na uvedené sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd rozhodol týmto

nálezom:

„1. Základné právo sťažovateľa .. na súdnu ochranu

podľa ods., v spojení s , a s SR, právo

na súdnu ochranu podľa čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd ako aj právo

na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom a uznesením Okresného súdu Bratislava II z 16.10.2017

č. k. -77 v spojení s postupom a uznesením Okresného súdu Bratislava II

z 19.12.2017 č. k. -81 bolo porušené.

2. Uznesenie Okresného súdu Bratislava II z 16.10.2017 č. k. -77

a uznesenie Okresného súdu Bratislava II z 19.12.2017 č. k. -81 sa zrušujú

a vec sa vracia Okresnému súdu Bratislava II na ďalšie konanie.“

5. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

6. Ústavný súd návrh predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie

sú dôvody na jeho odmietnutie podľa .

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na prerokovanie

ktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné

návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané

oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

7. Ústavný súd má v ústave a v presne definované

právomoci, uplatnenie ktorých je viazané na splnenie viacerých formálnych aj vecných

náležitostí návrhu na začatie konania ( , a zákona o ústavnom

súde). Až na výnimky, ktoré v danej veci nie sú relevantné, je ústavný súd pritom viazaný

návrhom na začatie konania ( ). Ústavný súd zdôrazňuje,

že viazanosť ústavného súdu návrhom na začatie konania osobitne platí v prípadoch,

v ktorých osoby požadujúce ochranu svojich základných práv a slobôd sú zastúpené

advokátom.

8. Podľa návrh na začatie konania sa ústavnému

súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadne

proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu

a navrhované dôkazy. Návrh musí podpísať navrhovateľ (navrhovatelia) alebo jeho (ich)

zástupca. Podľa k návrhu na začatie konania sa musí

pripojiť splnomocnenie na zastupovanie navrhovateľa advokátom, ak tento zákon

neustanovuje inak. V splnomocnení sa musí výslovne uviesť, že sa udeľuje na zastupovanie

pred ústavným súdom.

Podľa sťažnosť okrem všeobecných náležitostí

uvedených v § 20 musí obsahovať označenie,

a) ktoré základné práva alebo slobody sa podľa tvrdenia sťažovateľa porušili,

b) právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo iného zásahu, ktorým sa porušili

základné práva alebo slobody,

c) proti komu sťažnosť smeruje.

Podľa k sťažnosti sa pripojí kópia právoplatného

rozhodnutia, opatrenia alebo dôkaz o inom zásahu.

9. Ústavný súd vychádzajúc zo sťažnosti konštatuje, že sťažovateľka

prostredníctvom kvalifikovaného právneho zástupcu, ktorý koncipoval aj samotnú sťažnosť

podanú ústavnému súdu, do dňa jej predbežného prerokovania nedoručila aj kópie

napadnutých uznesení, ktorými malo dôjsť k porušeniu jej označených práv, ani

splnomocnenie na jej zastupovanie v konaní pred ústavným súdom. Ich predloženie je

pritom povinnosťou vyplývajúcou z už citovaných ustanovení § 20 ods. 2 a § 50 ods. 2

.

10. V súvislosti s uvedenými nedostatkami ústavný súd pripomína, že tieto nie je

povinný odstraňovať z úradnej povinnosti. Na takýto postup slúži inštitút povinného

právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom, pričom z doterajšej rozhodovacej

činnosti ústavného súdu jednoznačne vyplýva, ako ústavný súd posudzuje nedostatok

zákonom predpísaných náležitostí podaní účastníkov konania (napr. ,

, , , , ,

, , , ). Ústavný súd

v tejto súvislosti už vo svojom uznesení sp. zn. z 11. mája 2005 uviedol:

„Podľa o advokácii a o zmene a doplnení zákona

č. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších

predpisov advokát je povinný dôsledne využívať všetky právne prostriedky, a takto chrániť

a presadzovať práva a záujmy klienta. Tieto povinnosti advokáta vylučujú, aby ústavný súd

nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je povinný vykonať advokát tak, aby také úkony

boli objektívne spôsobilé vyvolať nielen začatie konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie

konanie, ak sú na to splnené zákonom ustanovené predpoklady. Osobitne to platí pre všetky

zákonom ustanovené náležitosti úkonov, ktorými začína konanie pred ústavným súdom.“

Aj v tomto ohľade naďalej zostáva v platnosti zásada „vigilantibus iura scripta sunt“, t. j.

bdelým patrí právo, a to o to zvlášť, ak ide o osoby práva znalé (napr. advokáta).

11. Vzhľadom na uvedené ústavný súd konštatuje, že sťažnosť vykazuje taký

nedostatok náležitostí predpísaných zákonom, že nie je možné preskúmať splnenie hoci len

procesných podmienok konania pred ústavným súdom, a preto ju z uvedeného dôvodu

odmietol už pri jej predbežnom prerokovaní ( ).

12. Keďže sťažnosť bola odmietnutá, rozhodovanie o ďalších procesných návrhoch

sťažovateľky v uvedenej veci stratilo opodstatnenie, preto sa nimi ústavný súd už

nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 12. apríla 2018