Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 647/2017

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-30

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 24. apríla 2018 v senáte

zloženom z predsedu Sergeja Kohuta, zo sudkyne Jany Baricovej a sudcu Rudolfa Tkáčika

prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti Rajčan s. r. o., Stará Kremnička 276, zastúpenej

advokátom JUDr. Dušanom Klimom, Sládkovičova 16/61, Žiar nad Hronom, pre namietané

porušenie jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 a podľa Listiny základných práv a slobôd

a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Nitra v konaní

vedenom pod sp. zn. (pôvodne vedenom pod sp. zn. ) a takto

rozhodol:

1. Základné právo obchodnej spoločnosti Rajčan s. r. o. na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa a podľa

Listiny základných práv a slobôd a právo na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Nitra v konaní vedenom pod sp. zn. p o r u š e n é b o l i .

2. Okresnému súdu Nitra v konaní vedenom pod sp. zn. p r i k a z u j e

konať bez zbytočných prieťahov.

3. Obchodnej spoločnosti Rajčan s. r. o. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie

v sume 500 € (slovom päťsto eur), ktoré j e Okresný súd Nitra p o v i n n ý vyplatiť

jej do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. Okresný súd Nitra j e p o v i n n ý uhradiť obchodnej spoločnosti Rajčan s. r. o.

trovy konania v sume 312,34 € (slovom tristodvanásť eur a tridsaťštyri centov) na účet jej

právneho zástupcu JUDr. Dušana Klima, Sládkovičova 16/61, Žiar nad Hronom, do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“)

uznesením č. k. -14 z 25. októbra 2017 prijal na ďalšie konanie sťažnosť

obchodnej spoločnosti Rajčan s. r. o. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namietala porušenie

svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“) a podľa Listiny základných

práv a slobôd (ďalej len „listina“) a práva na prerokovanie svojej záležitosti v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len

„dohovor“) postupom Okresného súdu Nitra (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom

pod sp. zn. (ďalej aj „napadnuté konanie“).

2. Sťažovateľka v sťažnosti okrem iného uviedla:

«Sťažovateľka uviedla, že 9. mája 2014 podala na okresnom súde návrh na vydanie

platobného rozkazu proti odporcovi. Okresný súd po zaplatení súdneho poplatku vydal

platobný rozkaz, ktorým zaviazal odporcu zaplatiť sťažovateľke požadovanú sumu vrátane

príslušenstva a uhradiť aj trovy konania. Sťažovateľka ďalej uviedla, že proti vydanému

platobnému rozkazu bol podaný odpor 11. novembra 2014 a po uskutočnení niekoľkých

jednoduchých procesných úkonov okresný súd uznesením z 31. januára 2017 vyzval

sťažovateľku, aby sa vyjadrila k podanému odporu.

Sťažovateľka zároveň poukázala na to, že „od tejto doby, teda za osem mesiacov

okresný súd do dnešného dňa nevykonal žiaden úkon smerujúci k rozhodnutiu sporu“.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd v náleze

vyslovil, že postupom okresného súdu v napadnutom konaní bolo porušené jej základné

právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa , základné

právo podľa čl. 38 ods. 2 listiny a právo na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Okrem uvedeného žiada, aby ústavný súd prikázal okresnému

súdu konať v napadnutom konaní bez zbytočných prieťahov a aby jej priznal finančné

zadosťučinenie v sume 1 500 € a úhradu trov konania.»

3. Okresný súd sa na základe výzvy ústavného súdu vyjadril k sťažnosti podaním

sp. zn. Spr. 1425/2017, doručeným ústavnému súdu 7. februára 2018, v ktorom

predsedníčka okresného súdu okrem iného uviedla:

„Z obsahu spisového materiálu je zrejmé, že súd vo veci priebežne konal, pričom

o žalobe zo dňa 16.05.2014 rozhodol po zaplatení súdneho poplatku vydaním platobného

rozkazu č.k. -20 zo dňa 06.10.2014. teda v lehote 5-tich mesiacov.

K narušeniu plynulosti konania došlo v období po podaní odporu voči platobnému rozkazu /

11.11.2014/, kedy súd v priebehu roku 2015 opakovane vyzýval na doloženie ďalšieho

rovnopisu odporu a príloh, pričom prvú výzvu omylom zaslal nesprávnemu subjektu. Úkony

v tomto období boli vykonané v dlhších časových intervaloch /dňa 03.12.2014, 26.10.2015

a 21.06.2016, kedy bola vec prevedená do reg. C/. Uvedený stav bol spôsobený vysokým

počtom nevybavených vecí v agende Ro /v tom čase sme na odd. Ro evidovali cca 5000

nevybavených vecí/, ako aj nedostatkom vyšších súdnych úradníkov. Pritom práve tieto

okolnosti, spočívajúce v nedostatočnom personálnom obsadení súdu a neúmernej

zaťaženosti sudcov a ostatných zamestnancov, majú za následok objektívnu nemožnosť

vybavovať pridelenú agendu v kratších lehotách, čo sa potom prejavuje v celkovej

neprimeranej dĺžke súdnych konaní. Žiaľ služobný úrad nemá aktuálne možnosti

na zabezpečenie takého personálneho obsadenia súdu. ktoré by umožnilo všetky veci

prerokovávať bez zbytočných prieťahov.

Po prevedení veci do registra C súd konal vo veci plynulo a jednotlivé procesné

úkony boli vykonávané v primeraných časových intervaloch. Po doručení odporu právnemu

zástupcovi žalobcu a vykonaní všetkých úkonov súvisiacich s doručovaním vyjadrení

a stanovísk v zmysle , ako aj po naštudovaní veci a predložených listinných

dôkazov zo strany zákonnej sudkyne, bol stanovený termín pojednávania a na tomto

pojednávaní dňa 07.11.2017 bola vec meritórne rozhodnutá. V súčasnej dobe súd vykonáva

úkony smerujúce k doručeniu rozsudku žalovanej a následne sa bude zaoberať odvolaním

i námietkou zaujatosti, hoci zákonná sudkyňa Mgr. Benkovičová od 01.01.2018 už nepôsobí

na tunajšom súde a v rámci prerozdelenia vecí z jej oddelenia, bola predmetná vec

pridelená novej sudkyni JUDr. Alene Mihalčinovej.“

4. K vyjadreniu okresného súdu k sťažnosti sťažovateľka stanovisko nezaujala.

5. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona Národnej

rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej

republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov

(ďalej len „“) upustil v danej veci od ústneho pojednávania.

II.

6. Zo zapožičaného súdneho spisu okresného súdu z konania vedeného pod sp. zn.

ústavný súd zistil, že jeho priebeh bol takýto:

- 16. máj 2014 – okresnému súdu bol doručený návrh na vydanie platobného rozkazu

na zaplatenie sumy 4 320 € s príslušenstvom, pričom veci bola pridelená sp. zn.

,

- 4. jún 2014 – okresný súd vyzval sťažovateľku, aby do 10 dní odo dňa doručenia

výzvy zaplatila súdny poplatok za podaný návrh,

- 30. júl 2014 – okresnému súdu bol doručený „Dopyt“ sťažovateľky, v ktorom

žiada, aby jej okresný súd oznámil „v akom štádiu konania sa vec nachádza“,

- 6. október 2014 – po zaplatení súdneho poplatku (25. septembra 2014) okresný súd

vydal platobný rozkaz, ktorým zaviazal odporcu zaplatiť sťažovateľke požadovanú sumu

vrátane príslušenstva a uhradiť aj trovy konania,

- 11. november 2014 – okresnému súdu bol doručený odpor odporcu proti vydanému

platobnému rozkazu,

- 3. december 2014 – okresný súd vyzval odporcu, aby v lehote 10 dní od doručenia

výzvy predložil rovnopis a kópie príloh, pričom omylom výzvu doručil sťažovateľke

namiesto odporcu,

- 16. september 2015 – sťažovateľka v prípise adresovanom okresnému súdu uviedla,

že „Dňa 23.2.2015 vyhoveli sme Vašej výzve. Do dnešného dňa nebolo vo veci konané.

Prosíme oznámiť nám dôvody prieťahov v konaní“,

- 26. október 2015 – okresný súd prípisom vyzýva právnu zástupkyňu odporcu, aby

v lehote 5 dní od doručenia výzvy okresnému súdu predložila rovnopis a kópie príloh

(výzva expedovaná 27. októbra 2015),

- 21. jún 2016 – okresný súd vec pridelil zákonnej sudkyni a previedol ju do registra

„C“, kde je vedená pod sp. zn. ,

- 10. október 2016 – okresný súd uznesením vyzval sťažovateľku, aby sa v lehote

15 dní od doručenia výzvy písomne vyjadrila k odporu odporcu doručenému okresnému

súdu 11. novembra 2014, pričom vyjadrenie k podanému odporu bolo okresnému súdu

doručené 4. novembra 2016,

- 15. november 2016 – okresný súd uznesením vyzval odporcu, aby sa v lehote

15 dní od doručenia výzvy písomne vyjadril k vyjadreniu sťažovateľky, pričom stanovisko

odporcu bolo okresnému súdu doručené 2. decembra 2016 a k tomuto stanovisku

sa vyjadrila sťažovateľka podaním doručeným okresnému súdu 10. februára 2017,

- 19. september 2017 – okresný súd nariadil termín pojednávania na 7. november

2017.

Ústavný súd na okresnom súde a z jeho vyjadrenia k sťažnosti zistil, že okresný súd

na pojednávaní uskutočnenom 7. novembra 2017 vyhlásil rozsudok v merite veci, proti

ktorému právny zástupca sťažovateľky 21. decembra 2017 podal odvolanie a súčasne voči

zákonnej sudkyni vzniesol námietku zaujatosti.

III.

7. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

8. Podľa prvej vety každý má právo, aby sa jeho vec prerokovala

bez zbytočných prieťahov.

9. Podľa čl. 38 ods. 2 prvej vety listiny každý má právo, aby jeho vec bola

prejednaná verejne, bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť

ku všetkým vykonávaným dôkazom.

10. Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť

bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.

11. Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia

štátneho orgánu. Samotným prerokovaním veci na súde alebo inom štátnom orgáne

sa právna neistota neodstráni. K vytvoreniu želateľného stavu, t. j. stavu právnej istoty,

dochádza až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného štátneho orgánu. Na splnenie

základného práva podľa preto nestačí, aby štátne orgány vec

prerokovali, prípadne vykonali rôzne úkony bez ohľadu na ich počet ().

12. Povinnosťou súdov vyplývajúcou zo základného práva účastníkov súdneho

konania na prerokovanie ich veci bez zbytočných prieťahov v kontexte medzinárodných

záväzkov Slovenskej republiky je garantovať účastníkom súdneho konania právo

na prerokovanie ich veci v primeranej dobe (v zmysle čl. 6 ods. 1 dohovoru) a zabezpečiť

odstránenie stavu právnej neistoty osoby domáhajúcej sa rozhodnutia štátneho orgánu

v primeranej dobe (, ).

13. Ústavný súd podľa rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

14. Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov.

15. Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa (čo platí, aj pokiaľ ide o dohovoru) vychádza

zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza

osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde

sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty

dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným

spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím

súdu (obdobne , ).

16. Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

17. Táto povinnosť súdu a sudcu vyplývala do 30. júna 2016 z ustanovení

(ďalej len „OSP“), ktorý bol s účinnosťou od 1. júla 2016

zrušený, a počnúc týmto dňom je úprava civilného sporového, civilného mimosporového

a správneho súdneho konania predmetom (ďalej aj „“),

(ďalej aj „“) a .

18. Povinnosť súdu a sudcu konať bez prieťahov podľa právnej úpravy účinnej

do 30. júna 2016 vyplývala z , ktorý súdu prikazoval, aby v súčinnosti so všetkými

účastníkmi konania postupoval tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100

ods. 1 , podľa ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších

návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prerokovaná a rozhodnutá, ako aj z § 117

ods. 1 , podľa ktorého bol sudca povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo

splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov, a z , podľa

ktorého sa pojednávanie môže odročiť len z dôležitých dôvodov, ktoré sa musia oznámiť.

Ak sa pojednávanie odročuje, predseda senátu alebo samosudca spravidla oznámi deň,

keď sa bude konať nové pojednávanie.

19. Povinnosť súdu a sudcu konať bez prieťahov podľa právnej úpravy účinnej

od 1. júla 2016 je expresis verbis zakotvená ako základný princíp civilného sporového

konania v a , podľa ktorých súd postupuje v konaní tak, aby vec bola

čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná

hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu (podľa Civilného

sporového poriadku), resp. účastníkov konania (podľa )

a iných osôb. Tento základný princíp konania je premietnutý do ďalších ustanovení

, a Správneho súdneho

poriadku so zohľadnením osobitostí jednotlivých druhov konaní tvoriacich predmet úpravy

týchto poriadkov.

20. Napríklad povinnosť súdu konať bez prieťahov vyplýva z ,

podľa ktorého súd postupuje v konaní tak, aby sa mohlo rozhodnúť rýchlo a hospodárne,

spravidla na jedinom pojednávaní s prihliadnutím na povahu konania, z

o sudcovskej koncentrácii konania, ďalej z ‒ opredbežnom prejednaní

sporu a následkoch neprítomnosti strán, aj z , podľa ktorého pojednávanie

vedie súd tak, aby sa mohlo rozhodnúť spravidla na jedinom pojednávaní s prihliadnutím

na povahu konania a účel tohto zákona, alebo prvej vety , podľa ktorej

pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov.

21. Otázku existencie zbytočných prieťahov v konaní, a tým aj porušenie základného

práva podľa skúma ústavný súd vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti

prípadu podľa právnej a faktickej zložitosti veci, podľa správania účastníkov konania

a spôsobu, akým v konaní postupoval súd (). Tieto tri kritériá zohľadňuje

pri namietaní porušenia práva na prerokovanie veci súdom v primeranej lehote podľa čl. 6

ods. 1 dohovoru aj Európsky súd pre ľudské práva (, ).

22. Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom

okresného súdu v napadnutom konaní vedenom pod sp. zn. došlo k porušeniu

základného práva sťažovateľky na prerokovanie jej veci bez zbytočných prieťahov

zaručeného v a v listiny a práva na prerokovanie jej

záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Takto bol predmet vymedzený 25. októbra 2017 uznesením ústavného súdu o prijatí

predmetnej sťažnosti na ďalšie konanie. Podaním označeným ako „doplnenie dokladov

o ďalšom protiústavnom postupe Okresného súdu Nitra vo veci samej“, doručeným

ústavnému súdu 15. februára 2018, sťažovateľka uvádza tvrdenia nad rámec predmetu

sťažnosti ústavným súdom prijatého na ďalšie konanie.

Vzhľadom na predmet konania vymedzený petitom sťažnosti sťažovateľky

a uznesením ústavného súdu o jej prijatí na ďalšie konanie sa ústavný súd nemohol

tvrdeniami sťažovateľky v podaní doručenom ústavnému súdu 15. februára 2018 zaoberať.

Ústavný súd už vo svojej judikatúre uviedol, že zvláštnosť konania pred ústavným súdom

vyplývajúca z toho, že ak ústavný súd pri predbežnom prerokovaní návrh (sťažnosť)

neodloží alebo neodmietne, prijme ho podľa na ďalšie

konanie „v rozsahu, ktorý sa vymedzí vo výroku uznesenia o prijatí návrhu“, vylučuje

možnosť navrhovateľa (sťažovateľa) meniť návrh na začatie konania (napr. ,

). Ústavný súd sa preto nezaoberal uvedenými rozšírenými námietkami

(tvrdeniami) sťažovateľky proti postupu okresného súdu.

23. Pokiaľ ide o kritérium právna a faktická zložitosť veci, zo sťažnosti, ako aj

z vyžiadaného spisu vyplýva, že predmetom napadnutého konania je rozhodovanie

o uplatnenom finančnom nároku sťažovateľky. Vec nie je právne zložitá, o čom svedčí

dostatok stabilizovanej judikatúry všeobecných súdov aplikovateľnej aj na daný prípad. Vec

nie je zložitá ani fakticky, napokon ani predsedníčka okresného súdu vo vyjadrení

k sťažnosti na zložitosť veci nepoukazovala.

24. Ďalším kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či v napadnutom konaní

došlo k zbytočným prieťahom, bolo správanie sťažovateľky ako účastníčky súdneho

konania v procesnom postavení navrhovateľa. Ústavný súd konštatuje, že v doterajšom

priebehu napadnutého konania nenašiel také skutočnosti, ktoré by z pohľadu prieťahov

v konaní bolo potrebné pripísať na ťarchu sťažovateľky.

25. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v napadnutom

konaní. Zo sťažnosti a zapožičaného súdneho spisu okresného súdu vedeného pod sp. zn.

zistil, že napadnuté konanie, prebieha už takmer 4 roky, čo je

z ústavnoprávneho hľadiska vzhľadom na okolnosti veci neprijateľné.

V súvislosti s uvedeným konštatovaním ústavného súdu je potrebné poukázať na to,

že okresný súd prvé pojednávanie vo veci nariadil až tri a pol roka po začatí konania.

26. Ústavný súd nemohol akceptovať argumentáciu okresného súdu poukazujúcu

na „nedostatočné personálne obsadenie súdu“, pretože už vo svojej predchádzajúcej

judikatúre (napr. ) uviedol, že predmetné množstvo vecí, v ktorých štát

musí zabezpečiť konanie, ako aj skutočnosť, že Slovenská republika nevie alebo nemôže

v čase konania zabezpečiť primeraný počet sudcov alebo ďalších pracovníkov na súde,

kde oprávnený subjekt požiadal o odstránenie právnej neistoty, nemôžu byť dôvodom

na zmarenie uplatnenia práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a v konečnom

dôsledku nezbavujú štát zodpovednosti za pomalé konanie spôsobujúce zbytočné prieťahy

v súdnom konaní.

27. Ústavný súd poznamenáva, že nemožno v žiadnom prípade prenášať technicko-

organizačné problémy štátnych orgánov na účastníkov konania, čo platí o to viac,

ak to môže zapríčiňovať porušenie ich základných práv.

28. Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd dospel k záveru, že doterajším postupom

okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. došlo k zbytočným prieťahom,

a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a podľa listiny a práva na prejednanie jej

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

III.

29. Podľa ak porušenie základných práv podľa odseku 1 vzniklo

nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil,

vo veci konal.

30. Vzhľadom na to, že ústavný súd rozhodol, že základné právo sťažovateľky

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a podľa

ods. 2 listiny a právo na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1

dohovoru boli postupom okresného súdu porušené, prikázal mu, aby vo veci konal

bez zbytočných prieťahov a odstránil tak stav právnej neistoty, v ktorej sa sťažovateľka

nachádza.

31. Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým

vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané

finančné zadosťučinenie.

32. Podľa ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov

sa ho domáha. Podľa ak ústavný súd rozhodne

o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo

slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti

rozhodnutia ústavného súdu.

33. Sťažovateľka sa domáha priznania finančného zadosťučinenia v sume 1 500 €

z dôvodov uvedených vo svojej sťažnosti. Poukazuje najmä na to, že v dôsledku prieťahov

zavinených postupom okresného súdu sa nachádza v stave právnej neistoty.

34. Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného

práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje

nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez pokračujúceho

porušovania základného práva (). Podľa názoru ústavného súdu v tomto

prípade prichádza do úvahy priznanie finančného zadosťučinenia. Pri určení finančného

zadosťučinenia ústavný súd vychádza zo zásad spravodlivosti aplikovaných Európskym

súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru

priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

35. Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd sťažovateľke priznal finančné

zadosťučinenie v sume 500 €, ktoré považoval za primerané.

36. Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľky, ktoré jej

vznikli v dôsledku právneho zastúpenia v konaní o jej sťažnosti advokátom JUDr. Dušanom

Klimom. Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby

úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

37. Ústavný súd pri rozhodovaní o priznaní trov konania vychádzal z priemernej

mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2016, ktorá

bola 884 €.

38. Úhradu priznal za dva úkony právnej služby (prevzatie, prípravu zastúpenia

a podanie sťažnosti) v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 3 a § 13a ods. 1 písm. a) a c) vyhlášky

Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách

advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len

„vyhláška“), a to za každý úkon v sume po 147,33 €, t. j. spolu vo výške 294,66 €, čo spolu

s režijným paušálom 2 × 8,84 € (§ 16 ods. 3 vyhlášky) predstavuje celkovú sumu 312,34 €.

39. Priznanú úhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho

zástupcu sťažovateľky v lehote uvedenej v bode 4 výroku tohto nálezu.

40. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu

nie je prípustný opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výroku

tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 24. apríla 2018