Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
III. ÚS 647/2017
PDF · 230.22 KB
No categories available
III. ÚS 647/2017
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 24. apríla 2018 v senáte
zloženom z predsedu Sergeja Kohuta, zo sudkyne Jany Baricovej a sudcu Rudolfa Tkáčika
prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti Rajčan s. r. o., Stará Kremnička 276, zastúpenej
advokátom JUDr. Dušanom Klimom, Sládkovičova 16/61, Žiar nad Hronom, pre namietané
porušenie jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48
ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a podľa čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd
a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Nitra v konaní
vedenom pod sp. zn. 9 C 301/2016 (pôvodne vedenom pod sp. zn. 12 Ro 190/2014) a takto
rozhodol:
1. Základné právo obchodnej spoločnosti Rajčan s. r. o. na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a podľa čl. 38 ods. 2
Listiny základných práv a slobôd a právo na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote
podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom
Okresného súdu Nitra v konaní vedenom pod sp. zn. 9 C 301/2016 p o r u š e n é b o l i .
2. Okresnému súdu Nitra v konaní vedenom pod sp. zn. 9 C 301/2016 p r i k a z u j e
konať bez zbytočných prieťahov.
3. Obchodnej spoločnosti Rajčan s. r. o. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie
v sume 500 € (slovom päťsto eur), ktoré j e Okresný súd Nitra p o v i n n ý vyplatiť
jej do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
4. Okresný súd Nitra j e p o v i n n ý uhradiť obchodnej spoločnosti Rajčan s. r. o.
trovy konania v sume 312,34 € (slovom tristodvanásť eur a tridsaťštyri centov) na účet jej
právneho zástupcu JUDr. Dušana Klima, Sládkovičova 16/61, Žiar nad Hronom, do dvoch
mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“)
uznesením č. k. III. ÚS 647/2017-14 z 25. októbra 2017 prijal na ďalšie konanie sťažnosť
obchodnej spoločnosti Rajčan s. r. o. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namietala porušenie
svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a podľa čl. 38 ods. 2 Listiny základných
práv a slobôd (ďalej len „listina“) a práva na prerokovanie svojej záležitosti v primeranej
lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len
„dohovor“) postupom Okresného súdu Nitra (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom
pod sp. zn. 9 C 301/2016 (ďalej aj „napadnuté konanie“).
2. Sťažovateľka v sťažnosti okrem iného uviedla:
«Sťažovateľka uviedla, že 9. mája 2014 podala na okresnom súde návrh na vydanie
platobného rozkazu proti odporcovi. Okresný súd po zaplatení súdneho poplatku vydal
platobný rozkaz, ktorým zaviazal odporcu zaplatiť sťažovateľke požadovanú sumu vrátane
príslušenstva a uhradiť aj trovy konania. Sťažovateľka ďalej uviedla, že proti vydanému
platobnému rozkazu bol podaný odpor 11. novembra 2014 a po uskutočnení niekoľkých
jednoduchých procesných úkonov okresný súd uznesením z 31. januára 2017 vyzval
sťažovateľku, aby sa vyjadrila k podanému odporu.
Sťažovateľka zároveň poukázala na to, že „od tejto doby, teda za osem mesiacov
okresný súd do dnešného dňa nevykonal žiaden úkon smerujúci k rozhodnutiu sporu“.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd v náleze
vyslovil, že postupom okresného súdu v napadnutom konaní bolo porušené jej základné
právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, základné
právo podľa čl. 38 ods. 2 listiny a právo na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote
podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Okrem uvedeného žiada, aby ústavný súd prikázal okresnému
súdu konať v napadnutom konaní bez zbytočných prieťahov a aby jej priznal finančné
zadosťučinenie v sume 1 500 € a úhradu trov konania.»
3. Okresný súd sa na základe výzvy ústavného súdu vyjadril k sťažnosti podaním
sp. zn. Spr. 1425/2017, doručeným ústavnému súdu 7. februára 2018, v ktorom
predsedníčka okresného súdu okrem iného uviedla:
„Z obsahu spisového materiálu je zrejmé, že súd vo veci priebežne konal, pričom
o žalobe zo dňa 16.05.2014 rozhodol po zaplatení súdneho poplatku vydaním platobného
rozkazu č.k. 12 Ro/190/2014-20 zo dňa 06.10.2014. teda v lehote 5-tich mesiacov.
K narušeniu plynulosti konania došlo v období po podaní odporu voči platobnému rozkazu /
11.11.2014/, kedy súd v priebehu roku 2015 opakovane vyzýval na doloženie ďalšieho
rovnopisu odporu a príloh, pričom prvú výzvu omylom zaslal nesprávnemu subjektu. Úkony
v tomto období boli vykonané v dlhších časových intervaloch /dňa 03.12.2014, 26.10.2015
a 21.06.2016, kedy bola vec prevedená do reg. C/. Uvedený stav bol spôsobený vysokým
počtom nevybavených vecí v agende Ro /v tom čase sme na odd. Ro evidovali cca 5000
nevybavených vecí/, ako aj nedostatkom vyšších súdnych úradníkov. Pritom práve tieto
okolnosti, spočívajúce v nedostatočnom personálnom obsadení súdu a neúmernej
zaťaženosti sudcov a ostatných zamestnancov, majú za následok objektívnu nemožnosť
vybavovať pridelenú agendu v kratších lehotách, čo sa potom prejavuje v celkovej
neprimeranej dĺžke súdnych konaní. Žiaľ služobný úrad nemá aktuálne možnosti
na zabezpečenie takého personálneho obsadenia súdu. ktoré by umožnilo všetky veci
prerokovávať bez zbytočných prieťahov.
Po prevedení veci do registra C súd konal vo veci plynulo a jednotlivé procesné
úkony boli vykonávané v primeraných časových intervaloch. Po doručení odporu právnemu
zástupcovi žalobcu a vykonaní všetkých úkonov súvisiacich s doručovaním vyjadrení
a stanovísk v zmysle § 167 CSP, ako aj po naštudovaní veci a predložených listinných
dôkazov zo strany zákonnej sudkyne, bol stanovený termín pojednávania a na tomto
pojednávaní dňa 07.11.2017 bola vec meritórne rozhodnutá. V súčasnej dobe súd vykonáva
úkony smerujúce k doručeniu rozsudku žalovanej a následne sa bude zaoberať odvolaním
i námietkou zaujatosti, hoci zákonná sudkyňa Mgr. Benkovičová od 01.01.2018 už nepôsobí
na tunajšom súde a v rámci prerozdelenia vecí z jej oddelenia, bola predmetná vec
pridelená novej sudkyni JUDr. Alene Mihalčinovej.“
4. K vyjadreniu okresného súdu k sťažnosti sťažovateľka stanovisko nezaujala.
5. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona Národnej
rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej
republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov
(ďalej len „zákon o ústavnom súde“) upustil v danej veci od ústneho pojednávania.
II.
6. Zo zapožičaného súdneho spisu okresného súdu z konania vedeného pod sp. zn.
9 C 301/2016 ústavný súd zistil, že jeho priebeh bol takýto:
- 16. máj 2014 – okresnému súdu bol doručený návrh na vydanie platobného rozkazu
na zaplatenie sumy 4 320 € s príslušenstvom, pričom veci bola pridelená sp. zn.
- 4. jún 2014 – okresný súd vyzval sťažovateľku, aby do 10 dní odo dňa doručenia
výzvy zaplatila súdny poplatok za podaný návrh,
- 30. júl 2014 – okresnému súdu bol doručený „Dopyt“ sťažovateľky, v ktorom
žiada, aby jej okresný súd oznámil „v akom štádiu konania sa vec nachádza“,
- 6. október 2014 – po zaplatení súdneho poplatku (25. septembra 2014) okresný súd
vydal platobný rozkaz, ktorým zaviazal odporcu zaplatiť sťažovateľke požadovanú sumu
vrátane príslušenstva a uhradiť aj trovy konania,
- 11. november 2014 – okresnému súdu bol doručený odpor odporcu proti vydanému
platobnému rozkazu,
- 3. december 2014 – okresný súd vyzval odporcu, aby v lehote 10 dní od doručenia
výzvy predložil rovnopis a kópie príloh, pričom omylom výzvu doručil sťažovateľke
namiesto odporcu,
- 16. september 2015 – sťažovateľka v prípise adresovanom okresnému súdu uviedla,
že „Dňa 23.2.2015 vyhoveli sme Vašej výzve. Do dnešného dňa nebolo vo veci konané.
Prosíme oznámiť nám dôvody prieťahov v konaní“,
- 26. október 2015 – okresný súd prípisom vyzýva právnu zástupkyňu odporcu, aby
v lehote 5 dní od doručenia výzvy okresnému súdu predložila rovnopis a kópie príloh
(výzva expedovaná 27. októbra 2015),
- 21. jún 2016 – okresný súd vec pridelil zákonnej sudkyni a previedol ju do registra
„C“, kde je vedená pod sp. zn. 9 C 301/2016,
- 10. október 2016 – okresný súd uznesením vyzval sťažovateľku, aby sa v lehote
15 dní od doručenia výzvy písomne vyjadrila k odporu odporcu doručenému okresnému
súdu 11. novembra 2014, pričom vyjadrenie k podanému odporu bolo okresnému súdu
doručené 4. novembra 2016,
- 15. november 2016 – okresný súd uznesením vyzval odporcu, aby sa v lehote
15 dní od doručenia výzvy písomne vyjadril k vyjadreniu sťažovateľky, pričom stanovisko
odporcu bolo okresnému súdu doručené 2. decembra 2016 a k tomuto stanovisku
sa vyjadrila sťažovateľka podaním doručeným okresnému súdu 10. februára 2017,
- 19. september 2017 – okresný súd nariadil termín pojednávania na 7. november
2017.
Ústavný súd na okresnom súde a z jeho vyjadrenia k sťažnosti zistil, že okresný súd
na pojednávaní uskutočnenom 7. novembra 2017 vyhlásil rozsudok v merite veci, proti
ktorému právny zástupca sťažovateľky 21. decembra 2017 podal odvolanie a súčasne voči
zákonnej sudkyni vzniesol námietku zaujatosti.
III.
7. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
8. Podľa čl. 48 ods. 2 prvej vety ústavy každý má právo, aby sa jeho vec prerokovala
bez zbytočných prieťahov.
9. Podľa čl. 38 ods. 2 prvej vety listiny každý má právo, aby jeho vec bola
prejednaná verejne, bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť
ku všetkým vykonávaným dôkazom.
10. Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť
bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom
zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.
11. Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia
štátneho orgánu. Samotným prerokovaním veci na súde alebo inom štátnom orgáne
sa právna neistota neodstráni. K vytvoreniu želateľného stavu, t. j. stavu právnej istoty,
dochádza až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného štátneho orgánu. Na splnenie
základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy preto nestačí, aby štátne orgány vec
prerokovali, prípadne vykonali rôzne úkony bez ohľadu na ich počet (I. ÚS 10/98).
12. Povinnosťou súdov vyplývajúcou zo základného práva účastníkov súdneho
konania na prerokovanie ich veci bez zbytočných prieťahov v kontexte medzinárodných
záväzkov Slovenskej republiky je garantovať účastníkom súdneho konania právo
na prerokovanie ich veci v primeranej dobe (v zmysle čl. 6 ods. 1 dohovoru) a zabezpečiť
odstránenie stavu právnej neistoty osoby domáhajúcej sa rozhodnutia štátneho orgánu
v primeranej dobe (III. ÚS 111/04, III. ÚS 11/05).
13. Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
14. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala
bez zbytočných prieťahov.
15. Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného
práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (čo platí, aj pokiaľ ide o čl. 6 ods. 1 dohovoru) vychádza
zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza
osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde
sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty
dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným
spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím
súdu (obdobne III. ÚS 127/03, IV. ÚS 221/04).
16. Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup
v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník
obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.
17. Táto povinnosť súdu a sudcu vyplývala do 30. júna 2016 z ustanovení
Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“), ktorý bol s účinnosťou od 1. júla 2016
zrušený, a počnúc týmto dňom je úprava civilného sporového, civilného mimosporového
a správneho súdneho konania predmetom Civilného sporového poriadku (ďalej aj „CSP“),
Civilného mimosporového poriadku (ďalej aj „CMP“) a Správneho súdneho poriadku.
18. Povinnosť súdu a sudcu konať bez prieťahov podľa právnej úpravy účinnej
do 30. júna 2016 vyplývala z § 6 OSP, ktorý súdu prikazoval, aby v súčinnosti so všetkými
účastníkmi konania postupoval tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100
ods. 1 OSP, podľa ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších
návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prerokovaná a rozhodnutá, ako aj z § 117
ods. 1 OSP, podľa ktorého bol sudca povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo
splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov, a z § 119 ods. 1 OSP, podľa
ktorého sa pojednávanie môže odročiť len z dôležitých dôvodov, ktoré sa musia oznámiť.
Ak sa pojednávanie odročuje, predseda senátu alebo samosudca spravidla oznámi deň,
keď sa bude konať nové pojednávanie.
19. Povinnosť súdu a sudcu konať bez prieťahov podľa právnej úpravy účinnej
od 1. júla 2016 je expresis verbis zakotvená ako základný princíp civilného sporového
konania v čl. 17 CSP a čl. 12 CMP, podľa ktorých súd postupuje v konaní tak, aby vec bola
čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná
hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu (podľa Civilného
sporového poriadku), resp. účastníkov konania (podľa Civilného mimosporového poriadku)
a iných osôb. Tento základný princíp konania je premietnutý do ďalších ustanovení
Civilného sporového poriadku, Civilného mimosporového poriadku a Správneho súdneho
poriadku so zohľadnením osobitostí jednotlivých druhov konaní tvoriacich predmet úpravy
týchto poriadkov.
20. Napríklad povinnosť súdu konať bez prieťahov vyplýva z § 157 ods. 1 CSP,
podľa ktorého súd postupuje v konaní tak, aby sa mohlo rozhodnúť rýchlo a hospodárne,
spravidla na jedinom pojednávaní s prihliadnutím na povahu konania, z § 153 CSP
o sudcovskej koncentrácii konania, ďalej z § 168 ‒ § 172 CSP opredbežnom prejednaní
sporu a následkoch neprítomnosti strán, aj z § 179 ods. 1 CSP, podľa ktorého pojednávanie
vedie súd tak, aby sa mohlo rozhodnúť spravidla na jedinom pojednávaní s prihliadnutím
na povahu konania a účel tohto zákona, alebo § 183 ods. 1 prvej vety CSP, podľa ktorej
pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov.
21. Otázku existencie zbytočných prieťahov v konaní, a tým aj porušenie základného
práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy skúma ústavný súd vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti
prípadu podľa právnej a faktickej zložitosti veci, podľa správania účastníkov konania
a spôsobu, akým v konaní postupoval súd (II. ÚS 74/97). Tieto tri kritériá zohľadňuje
pri namietaní porušenia práva na prerokovanie veci súdom v primeranej lehote podľa čl. 6
ods. 1 dohovoru aj Európsky súd pre ľudské práva (III. ÚS 111/02, III. ÚS 29/03).
22. Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom
okresného súdu v napadnutom konaní vedenom pod sp. zn. 9 C 301/2016 došlo k porušeniu
základného práva sťažovateľky na prerokovanie jej veci bez zbytočných prieťahov
zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a v čl. 38 ods. 2 listiny a práva na prerokovanie jej
záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru.
Takto bol predmet vymedzený 25. októbra 2017 uznesením ústavného súdu o prijatí
predmetnej sťažnosti na ďalšie konanie. Podaním označeným ako „doplnenie dokladov
o ďalšom protiústavnom postupe Okresného súdu Nitra vo veci samej“, doručeným
ústavnému súdu 15. februára 2018, sťažovateľka uvádza tvrdenia nad rámec predmetu
sťažnosti ústavným súdom prijatého na ďalšie konanie.
Vzhľadom na predmet konania vymedzený petitom sťažnosti sťažovateľky
a uznesením ústavného súdu o jej prijatí na ďalšie konanie sa ústavný súd nemohol
tvrdeniami sťažovateľky v podaní doručenom ústavnému súdu 15. februára 2018 zaoberať.
Ústavný súd už vo svojej judikatúre uviedol, že zvláštnosť konania pred ústavným súdom
vyplývajúca z toho, že ak ústavný súd pri predbežnom prerokovaní návrh (sťažnosť)
neodloží alebo neodmietne, prijme ho podľa § 25 ods. 3 zákona o ústavnom súde na ďalšie
konanie „v rozsahu, ktorý sa vymedzí vo výroku uznesenia o prijatí návrhu“, vylučuje
možnosť navrhovateľa (sťažovateľa) meniť návrh na začatie konania (napr. I. ÚS 36/02,
I. ÚS 109/02). Ústavný súd sa preto nezaoberal uvedenými rozšírenými námietkami
(tvrdeniami) sťažovateľky proti postupu okresného súdu.
23. Pokiaľ ide o kritérium právna a faktická zložitosť veci, zo sťažnosti, ako aj
z vyžiadaného spisu vyplýva, že predmetom napadnutého konania je rozhodovanie
o uplatnenom finančnom nároku sťažovateľky. Vec nie je právne zložitá, o čom svedčí
dostatok stabilizovanej judikatúry všeobecných súdov aplikovateľnej aj na daný prípad. Vec
nie je zložitá ani fakticky, napokon ani predsedníčka okresného súdu vo vyjadrení
k sťažnosti na zložitosť veci nepoukazovala.
24. Ďalším kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či v napadnutom konaní
došlo k zbytočným prieťahom, bolo správanie sťažovateľky ako účastníčky súdneho
konania v procesnom postavení navrhovateľa. Ústavný súd konštatuje, že v doterajšom
priebehu napadnutého konania nenašiel také skutočnosti, ktoré by z pohľadu prieťahov
v konaní bolo potrebné pripísať na ťarchu sťažovateľky.
25. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v napadnutom
konaní. Zo sťažnosti a zapožičaného súdneho spisu okresného súdu vedeného pod sp. zn.
9 C 301/2016 zistil, že napadnuté konanie, prebieha už takmer 4 roky, čo je
z ústavnoprávneho hľadiska vzhľadom na okolnosti veci neprijateľné.
V súvislosti s uvedeným konštatovaním ústavného súdu je potrebné poukázať na to,
že okresný súd prvé pojednávanie vo veci nariadil až tri a pol roka po začatí konania.
26. Ústavný súd nemohol akceptovať argumentáciu okresného súdu poukazujúcu
na „nedostatočné personálne obsadenie súdu“, pretože už vo svojej predchádzajúcej
judikatúre (napr. III. ÚS 337/2017) uviedol, že predmetné množstvo vecí, v ktorých štát
musí zabezpečiť konanie, ako aj skutočnosť, že Slovenská republika nevie alebo nemôže
v čase konania zabezpečiť primeraný počet sudcov alebo ďalších pracovníkov na súde,
kde oprávnený subjekt požiadal o odstránenie právnej neistoty, nemôžu byť dôvodom
na zmarenie uplatnenia práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a v konečnom
dôsledku nezbavujú štát zodpovednosti za pomalé konanie spôsobujúce zbytočné prieťahy
v súdnom konaní.
27. Ústavný súd poznamenáva, že nemožno v žiadnom prípade prenášať technicko-
organizačné problémy štátnych orgánov na účastníkov konania, čo platí o to viac,
ak to môže zapríčiňovať porušenie ich základných práv.
28. Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd dospel k záveru, že doterajším postupom
okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 9 C 301/2016 došlo k zbytočným prieťahom,
a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a podľa čl. 38 ods. 2 listiny a práva na prejednanie jej
záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
III.
29. Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak porušenie základných práv podľa odseku 1 vzniklo
nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil,
vo veci konal.
30. Vzhľadom na to, že ústavný súd rozhodol, že základné právo sťažovateľky
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a podľa čl. 38
ods. 2 listiny a právo na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1
dohovoru boli postupom okresného súdu porušené, prikázal mu, aby vo veci konal
bez zbytočných prieťahov a odstránil tak stav právnej neistoty, v ktorej sa sťažovateľka
nachádza.
31. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým
vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané
finančné zadosťučinenie.
32. Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného
finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov
sa ho domáha. Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne
o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo
slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti
rozhodnutia ústavného súdu.
33. Sťažovateľka sa domáha priznania finančného zadosťučinenia v sume 1 500 €
z dôvodov uvedených vo svojej sťažnosti. Poukazuje najmä na to, že v dôsledku prieťahov
zavinených postupom okresného súdu sa nachádza v stave právnej neistoty.
34. Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného
práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje
nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez pokračujúceho
porušovania základného práva (IV. ÚS 210/04). Podľa názoru ústavného súdu v tomto
prípade prichádza do úvahy priznanie finančného zadosťučinenia. Pri určení finančného
zadosťučinenia ústavný súd vychádza zo zásad spravodlivosti aplikovaných Európskym
súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru
priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.
35. Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd sťažovateľke priznal finančné
zadosťučinenie v sume 500 €, ktoré považoval za primerané.
36. Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľky, ktoré jej
vznikli v dôsledku právneho zastúpenia v konaní o jej sťažnosti advokátom JUDr. Dušanom
Klimom. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených
prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby
úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.
37. Ústavný súd pri rozhodovaní o priznaní trov konania vychádzal z priemernej
mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2016, ktorá
bola 884 €.
38. Úhradu priznal za dva úkony právnej služby (prevzatie, prípravu zastúpenia
a podanie sťažnosti) v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 3 a § 13a ods. 1 písm. a) a c) vyhlášky
Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách
advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len
„vyhláška“), a to za každý úkon v sume po 147,33 €, t. j. spolu vo výške 294,66 €, čo spolu
s režijným paušálom 2 × 8,84 € (§ 16 ods. 3 vyhlášky) predstavuje celkovú sumu 312,34 €.
39. Priznanú úhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho
zástupcu sťažovateľky v lehote uvedenej v bode 4 výroku tohto nálezu.
40. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu
nie je prípustný opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výroku
tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 24. apríla 2018