Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 204/2018

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-19

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 26. apríla 2018

predbežne prerokoval sťažnosť ,

zastúpenej advokátom JUDr. Pavlom Malichom, Dunajská 25, Bratislava, vo veci

namietaného porušenia , základného práva na súdnu

ochranu podľa a podľa Listiny

základných práv a slobôd a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd uzneseniami Okresného súdu Žiar

nad Hronom sp. zn. z 24. júla 2017 a sp. zn. z 2. októbra 2017

a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 2. januára 2018

doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta

porušenie (ďalej len „“), základného práva

na súdnu ochranu podľa a podľa Listiny základných práv

a slobôd (ďalej len „listina“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uzneseniami

Okresného súdu Žiar nad Hronom (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. z 24. júla

2017 a sp. zn. z 2. októbra 2017 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutia“).

Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľka bola účastníčkou konania

o vypratanie nehnuteľností. Okresný súd rozsudkom sp. zn. zo 7. septembra

2015 prikázal sťažovateľke nehnuteľnosti vypratať, odovzdať ich žalobcovi do užívania

a nahradiť trovy konania. Proti predmetnému rozhodnutiu podala sťažovateľka odvolanie.

Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom sp. zn. z 21. marca 2017

prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Sťažovateľka podala v prejednávanej veci dovolanie.

Na základe podaného dovolania okresný súd vyzval sťažovateľku na zaplatenie súdneho

poplatku.

V sťažnosti sa ďalej uvádza: „Sťažovateľ podal v zmysle Výzvy najprv žiadosť

o oslobodenie od súdneho poplatku za podanie Dovolania dňa 20.07.2017, pričom následne

z opatrnosti (pre prípad nepriznania oslobodenia) uhradil aj vyrubený súdny poplatok

v zmysle Výzvy.

Následne bolo sťažovateľovi zo strany Súdu doručené uznesenie vyššieho súdneho

úradníka zo dňa 24.07.2017, sp. zn. -99, ktorým Súd zastavil konanie o

Dovolaní podanom sťažovateľom. Proti Uzneseniu v celom rozsahu podal v zmysle

poučenia vyššieho súdneho úradníka sťažovateľ sťažnosť, o ktorej rozhodol Okresný súd

Žiar nad Hronom zo dňa 02.10.2017, sp. zn. -110, doručenom sťažovateľovi dňa

02.11.2017, ktorým sťažnosť sťažovateľa zamietol, a súčasne upravil prevádzkovateľa

systému Slovenská pošta, a.s. na vrátenie súdneho poplatku žalovanej vo výške 192,30 EUR

v lehote 30 dní od doručenia tohto rozhodnutia.“

Sťažovateľka namieta proti uzneseniu okresného súdu č. k. -99 z 24. júla

2017 o zastavení konania o dovolaní (ďalej aj „uznesenie o zastavení konania o dovolaní “)

a proti uzneseniu okresného súdu č. k. -110 z 2. októbra 2017 o zamietnutí

sťažnosti proti zastaveniu konania o dovolaní (ďalej aj „uznesenie o zamietnutí sťažnosti

proti zastaveniu konania o dovolaní“), podľa ktorých „dňa 21.07.2017 o 8,42 hod. doručila

súdu prostredníctvom právneho zástupcu mailom žiadosť o oslobodenie od súdneho

poplatku, pričom lehota na zaplatenie súdneho poplatku alebo na podanie žiadosti

o oslobodenie od súdneho poplatku jej uplynula dňa 20.07.2017“.

Sťažovateľka tvrdí, že „[v] skutočnosti bol predmetný návrh na oslobodenie

sťažovateľa od povinnosti zaplatiť súdny poplatok za Dovolanie doručený prvostupňovému

súdu už dňa 20.07.2017, ako to zodpovedá aj .

Uvedenú skutočnosť sťažovateľ v sťažnosti voči Uzneseniu (o zastavení konania

o dovolaní, pozn.) preukázal priloženými listinnými dôkazmi, pričom by mala táto

skutočnosť byť overiteľná aj v informačnom systéme podateľne prvostupňového súdu, resp.

Ministerstva spravodlivosti SR. K uvedenej námietke sa Súd v Uznesení 2 ani v Uznesení

(t. j. v oboch napadnutých rozhodnutiach, pozn.) vôbec nevyjadril, pričom zrejme vôbec

nepreveroval uvedenú skutočnosť a neoboznámil sa s predloženými dôkazmi sťažovateľa.“.

Sťažovateľka ďalej tvrdí, že „[v]o vzťahu k Uzneseniu (o zastavení konania

o dovolaní, pozn.) by sme chceli Ústavnému súdu Slovenskej republiky oznámiť, že zo strany

sťažovateľa došlo (z opatrnosti) k úhrade súdneho poplatku za Dovolanie dňa 27.07.2017

v celom rozsahu, a to pre prípad, ak by nebolo vyhovené podanému návrhu na oslobodenie

od povinnosti na zaplatenie súdneho poplatku. V tejto súvislosti chceme upozorniť, že § 10

ods. 1 , podľa ktorého rozhodol vyšší súdny úradník

v Uznesení (o zastavení konania o dovolaní, pozn.) i Súd v Uznesení 2 (o zamietnutí

sťažnosti proti zastaveniu konania o dovolaní, pozn.), nijakým spôsobom nevylučuje

aplikáciu príslušných ustanovení (predtým Občianskeho

súdneho poriadku), a teda platí, že ak sa v priebehu konania o sťažnosti (pre ktoré platí

zásada, že pre rozhodnutie v ňom vydané je rozhodujúci stav v čase jeho vydania), odstráni

nedostatok podmienky konania spočívajúci v nezaplatenom súdnom poplatku za návrh

na začatie konania (Dovolanie), Súd musí zrušiť uznesenie vyššieho súdneho úradníka

o zastavení konania. Pri rozhodovaní prvostupňového súdu tento musí vychádzať zo stavu

existujúceho v čase vydania jeho rozhodnutia, ako vyplýva z . Pokiaľ teda

do uvedeného času, t.j. do času vyhlásenia Uznesenia 2 (o zamietnutí sťažnosti proti

zastaveniu konania o dovolaní, pozn.), sťažovateľ poplatkovú povinnosť splnil, tak

Uznesenie (o zastavení konania o dovolaní, pozn.) nemožno potvrdiť. Rozhodnutie Súdu je

datované ku dňu 02.10.2017, pričom k úhrade súdneho poplatku za Dovolanie zo strany

žalovanej došlo dňa 27.07.2017, teda Súd pri prijatí rozhodnutia o sťažnosti mal vychádzať

zo stavu, ktorý tu bol v čase vydania tohto rozhodnutia.“.

Na základe uvedeného sťažovateľka v petite sťažnosti žiada, aby ústavný súd

nálezom vyslovil, že uzneseniami okresného súdu sp. zn. z 24. júla 2017

a sp. zn. z 2. októbra 2017 bol porušený a jej základné právo

na súdnu ochranu podľa a podľa listiny a jej právo

na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, aby napadnuté rozhodnutia

okresného súdu zrušil, aby vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie a aby sťažovateľke

priznal náhradu trov konania.

II.

Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa.

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na prerokovanie

ktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné

návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané

oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, ak namietaným

rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom orgánu verejnej moci nemohlo vôbec dôjsť

k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď

pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným rozhodnutím, opatrením

alebo iným zásahom orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou, porušenie

ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto

možno považovať tú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu

možnosť porušenia označeného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť

po jej prijatí na ďalšie konanie (porov. napr. , , ,

).

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom

na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Ústavný súd v súlade so svojou ustálenou judikatúrou konštatuje, že obsahom

základného práva podľa a práva podľa dohovoru sú obdobné

záruky, že vec bude spravodlivo prerokovaná nezávislým a nestranným súdom postupom

ustanoveným zákonom. Z uvedeného dôvodu v týchto právach nemožno vidieť podstatnú

odlišnosť ().

Predmetom sťažnosti je tvrdenie, že návrh sťažovateľky na oslobodenie od platenia

súdneho poplatku za podané dovolanie bol okresnému súdu doručený 20. júla 2017, a nie

21. júla 2017 o 8.42 h (ako to tvrdí okresný súd), čo by vo výsledku malo znamenať podanie

návrhu včas. Druhou námietkou je, že § 10 ods. 1 zákona Slovenskej národnej rady

č. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v rozhodujúcom

znení (ďalej len „“), na základe ktorého bolo rozhodnuté

o zastavení konania, nevylučuje aplikáciu všeobecného procesného predpisu, t. j. § 217

v rozhodujúcom znení (ďalej len

„CSP“), aplikáciou ktorého by sa vo veci mohlo dospieť k prejednaniu dovolania, pretože

okresný súd by v takom prípade mal zrušiť uznesenie o zastavení konania o dovolaní.

Keďže tak okresný súd neurobil, sťažovateľka argumentuje nespravodlivosťou jeho postupu

(v zmysle nespravodlivosti konania).

Čo sa týka prvej námietky, podľa ktorej návrh sťažovateľky na oslobodenie

od platenia súdneho poplatku bol podaný včas, ústavný súd uvádza, že tvrdenie

sťažovateľky nie je ničím podložené.

Podľa ústavného súdu má nepredloženie dôkazov o tom, že k zásahu do práv

sťažovateľa došlo, významné procesné dôsledky, keďže sťažnosť tak vytvára priestor

pre dohady a dedukcie, čo sa pri uplatnení námietky o porušení základných práv v konaní

pred ústavným súdom zásadne neakceptuje (m. m. , ,

).

Hoci sťažovateľka splnila povinnosť vyplývajúcu z § 50 ods. 2 zákona o ústavnom

súde a k svojej sťažnosti pripojila napádané rozhodnutia okresného súdu, nemožno

opomínať , ktorý zaväzuje navrhnúť a predložiť aj

ďalšie dôkazy, ktorých obsah môže odrážať konkrétny typ sťažnostnej námietky

a na základe ktorých by ústavný súd mohol verifikovať tvrdenia sťažovateľky o porušení jej

základných práv a slobôd.

Tvrdenia o tom, že okresný súd zamietol návrh sťažovateľky nedôvodne a že náprava

v tomto smere nebola zjednaná ani v konaní o sťažnosti, sťažovateľka žiadnym spôsobom

nepreukázala. Ústavnému súdu nepredložila žiaden z listinných dôkazov, o ktorých tvrdí, že

ich predkladala okresnému súdu na podporu svojich tvrdení. Ústavný súd za takejto

dôkaznej situácie nemá dôvod spochybňovať dostatočne určitý a jednoznačný záver

okresného súdu o tom, že výhrady sťažovateľky týkajúce sa porušenia v sťažnosti

označených práv sú vo vzťahu k tejto námietke neopodstatnené.

Čo sa týka druhej námietky podľa ktorej ,

na základe ktorého bolo rozhodnuté o zastavení konania, nevylučuje aplikáciu všeobecného

predpisu, t. j. , aplikáciou ktorého by sa vo veci mohlo dospieť k prejednaniu

dovolania, ústavný súd uvádza tieto skutočnosti.

Okresný súd uznesenie o zastavení konania o dovolaní odôvodnil takto: „Súd vyzval

žalovanú na zaplatenie súdneho poplatku za dovolanie pod následkom zastavenia konania,

pričom výzva na zaplatenie súdneho poplatku bola právnemu zástupcovi žalovanej

doručená dňa 10.07.2017. Žalovaná v lehote 10 dni a ani do dnešného dňa súdny poplatok

nezaplatila a vzhľadom na uvedenú skutočnosť súd konanie zastavil. To, že žalovaná

doručila súdu prostredníctvom právneho zástupcu dňa 21.07.2017 žiadosť o oslobodenie

od súdneho poplatku je bezpredmetné, nakoľko lehota na zaplatenie súdneho poplatku

alebo na podanie žiadosti o oslobodenie od súdneho poplatku uplynula žalovanej dňa

20.07.2017, to znamená, že žiadosť o oslobodenie od súdneho poplatku bola podaná

po lehote.“

Okresný súd uznesenie o zamietnutí sťažnosti proti zastaveniu konania o dovolaní

odôvodnil takto: „Preskúmaním spisového materiálu súd dospel k záveru, že sťažnosť

žalovanej je potrebné zamietnuť. Zo spisového materiálu vyplýva, že súd vyzval žalovanú

na zaplatenie súdneho poplatku za dovolanie vo výške 199 €, výzva bola právnemu

zástupcovi žalovanej doručená dňa 10.07.2017, avšak žalovaná v súdom určenej lehote

súdny poplatok nezaplatila, ale dňa 21.07.2017 o 8.42 hod. doručila súdu prostredníctvom

právneho zástupcu mailom žiadosť o oslobodenie od súdneho poplatku, pričom lehota

na zaplatenie súdneho poplatku alebo na podanie žiadosti o oslobodenie od súdneho

poplatku jej uplynula dňa 20.07.2017. Súd preto uznesením zo dňa 24.07.2017 konanie

o dovolaní žalovanej zastavil. Voči tomuto uzneseniu podala žalovaná prostredníctvom

právneho zástupcu sťažnosť a žiadala uznesenie súdu zo dňa 24.07.2017 zrušiť. Od 1. júla

2017 sa zaviedla úprava, podľa ktorej v konaní podľa tohto zákona koná a rozhoduje vyšší

súdny úradník vrátane rozhodovania o zastavení konania. Sudca v konaní koná a rozhoduje

o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka. Ak sa sťažnosti vyhovie

v plnom rozsahu, rozhodnutie nemusí obsahovať odôvodnenie. V sťažnosti proti

rozhodnutiu o zastavení súdneho konania pre nezaplatenie súdneho poplatku nemožno

namietať skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty na zaplatenie súdneho poplatku.

Vzhľadom na to, že žalovaná v sťažnosti namieta skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí

lehoty na zaplatenie súdneho poplatku (žiadosť o oslobodenie od súdneho poplatku a

rovnako aj zaplatenie súdneho poplatku), súd sťažnosť žalovanej zamietol.“

Z uvedeného vyplýva, že sťažovateľka bola okresným súdom po tom, čo súd zistil

nezaplatenie súdneho poplatku za podané dovolanie, vyzývaná na odstránenie tohto

nedostatku, pričom bola upozornená na možnosť zastavenia konania. Sťažovateľka

na výzvu okresného súdu nereagovala, čo malo za následok zastavenie konania. Ústavný

súd zastáva názor, že sťažovateľke bol poskytnutý dostatočný priestor pre zaplatenie

súdneho poplatku, bola upozornená na následky jeho nezaplatenia, a preto bez ďalšieho

nevidí vo veci dôvod na prelamovanie špeciálneho ustanovenia zákona o súdnych

poplatkoch všeobecnou procesnou úpravou.

Z uvedených dôvodov ústavný súd sťažnosť v časti napádajúcej uznesenie

o zamietnutí sťažnosti proti zastaveniu konania o dovolaní a namietajúcej porušenie

základného práva na súdnu ochranu podľa a podľa listiny

a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru odmietol podľa § 25

ods. 2 ako zjavne neopodstatnenú.

Pokiaľ ide o napadnuté uznesenie vyššieho súdneho úradníka (uznesenie o zastavení

konania o dovolaní), ústavný súd poukazuje na princíp subsidiarity podľa čl. 127 ods. 1

, z ktorého vyplýva, že právomoc ústavného súdu je daná iba vtedy, ak o ochrane

základných práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Ústavný súd preto konštatuje, že nemá

právomoc preskúmať označené napadnuté rozhodnutie okresného súdu, keďže ho už

meritórne preskúmal na základe sťažnosti okresný súd (sudca), ktorý bol oprávnený

a zároveň povinný poskytnúť sťažovateľke ochranu jej právam.

Z uvedeného dôvodu ústavný súd sťažnosť v časti smerujúcej proti napadnutému

uzneseniu o zastavení konania o dovolaní a namietajúcej porušenie základného práva

na súdnu ochranu podľa a podľa listiny a práva

na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru odmietol podľa § 25

ods. 2 pre nedostatok právomoci na jej prerokovanie

(m. m. , , , ).

K namietanému porušeniu sťažnosť neobsahuje žiadne

odôvodnenie, preto ju ústavný súd v tejto časti (vo vzťahu k obom napadnutým

rozhodnutiam okresného súdu) odmietol pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí

podľa .

O ďalších návrhoch sťažovateľky formulovaných v sťažnostnom petite (zrušenie

napadnutých rozhodnutí okresného súdu, vrátenie veci okresnému súdu na ďalšie konanie,

náhrada trov konania) z dôvodu odmietnutia sťažnosti nebolo potrebné rozhodnúť.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 26. apríla 2018