Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 640/2017

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-48

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 10. mája 2018 v senáte

zloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej (sudkyňa spravodajkyňa), zo sudcu

Ladislava Orosza a sudcu Lajosa Mészárosa prerokoval prijatú sťažnosť obchodnej

spoločnosti ENERGOTRENS, s. r. o., Súvoz 1, Trenčín, právne zastúpenej spoločnosťou

HALADA advokátska kancelária s. r. o., Kapitulská 21, Trnava, v mene ktorej koná

advokát JUDr. Andrej Halada, ktorou namieta porušenie svojho základného práva podľa

a práva podľa Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Trenčín v konaní vedenom

pod sp. zn. , a takto

rozhodol:

1. Základné právo obchodnej spoločnosti ENERGOTRENS, s. r. o., na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov podľa a právo

na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Trenčín v konaní vedenom

pod sp. zn. p o r u š e n é b o l i .

2. Obchodnej spoločnosti ENERGOTRENS, s. r. o., p r i z n á v a finančné

zadosťučinenie v sume 3 000 € (slovom tritisíc eur), ktoré jej j e Okresný súd Trenčín

p o v i n n ý vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

3. Okresný súd Trenčín j e p o v i n n ý uhradiť obchodnej spoločnosti

ENERGOTRENS, s. r. o., trovy konania v sume 570,06 € (slovom päťstosedemdesiat eur

a šesť centov) na účet spoločnosti HALADA advokátska kancelária s. r. o., Kapitulská 21,

Trnava, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Vo zvyšnej časti sťažnosti n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením

č. k. -19 z 18. októbra 2017 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť obchodnej spoločnosti ENERGOTRENS,

s. r. o., Súvoz 1, Trenčín (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie svojho

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“) a práva na prejednanie svojej záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Trenčín (ďalej len „okresný súd“)

v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej len „napadnuté konanie“).

Zo sťažnosti a z vyžiadaného spisu okresného súdu vyplýva, že sťažovateľka

sa žalobou z 9. augusta 2011 obrátila na okresný súd so svojím nárokom na zaplatenie

peňažnej pohľadávky v sume 33 986,23 €, ktorú si uplatňuje voči spoločnosti

(ďalej len „žalovaný“). Žaloba bola okresnému súdu doručená

12. augusta 2011. Predmetná pohľadávka sťažovateľky, ktorej úhrady sa v napadnutom

konaní domáha, predstavuje neuhradenú cenu za dodávku pitnej vody a odvádzanie

odpadových vôd a neuhradenú cenu za dodávku a distribúciu elektriny, na ktorých

uhradenie vzniklo sťažovateľke právo na základe písomných zmlúv uzatvorených

so žalovaným „(Zmluva o dodávke pitnej vody a odvádzaní dopadových vôd č. 2010-V-71

a Zmluva o spoločnej dodávke a distribúcii elektriny č. -71)“. Napadnuté konanie

nebolo v čase podania sťažnosti pred ústavným súdom právoplatne skončené.

Sťažovateľka tvrdí, že celkovú dĺžku napadnutého konania ovplyvnili predovšetkým

obdobia úplnej nečinnosti, ako aj neefektívny postup okresného súdu.

Na základe uvedených skutočností sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd nálezom

takto rozhodol:

„Základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

a jeho právo na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Trenčín v konaní vedenom pod sp. zn.

porušené bolo.

Okresnému súdu Trenčín Ústavný súd Slovenskej republiky prikazuje, aby v konaní

vedenom pod sp. zn. ďalej konal bez zbytočných prieťahov.

Sťažovateľovi Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva primerané finančné

zadosťučinenie v sume 15.000,- EUR, ktorú je Okresný súd Trenčín povinný zaplatiť mu

do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

Sťažovateľovi Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva náhradu trov konania,

ktoré je Okresný súd Trenčín povinný uhradiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto nálezu na účet právneho zástupcu sťažovateľa.“

Okresný súd sa k prijatej sťažnosti sťažovateľky vyjadril prípisom

sp. zn. Spr 1083/2017 zo 16. marca 2018, v ktorom predseda okresného súdu poukázal

na to, že po podaní žaloby boli procesné úkony vykonávané plynulo a rýchlo

bez akýchkoľvek prieťahov. Poukázal na to, že „K nečinnosti došlo v období po pridelení

spisu novej zákonnej sudkyni, pričom tejto bolo v tom období pridelené značné množstvo

nevybavených vecí patriacich sudkyni odchádzajúcej na krajský súd. Išlo o funkčne mladú

sudkyňu, ktorá musela v relatívne krátkom čase naštudovať a oboznámiť sa okrem nových

vecí napádaných na rozhodnutie do jej oddelenia, i veci prerozdelené po odchádzajúcej

sudkyni, pričom išlo i o nevybavené veci staršie ako je predmetná vec.“.

Sťažovateľka sa podaním z 24. apríla 2018 vyjadrila k vyjadreniu okresného súdu

a uviedla: „Sťažovateľ má za to, že tvrdenie Okresného súdu Trenčín, podľa ktorého boli

po podaní sťažovateľovej žaloby vykonávané procesné úkony plynulo a rýchlo

bez akýchkoľvek prieťahov, nie je správne.

Vo svojej ústavnej sťažnosti sťažovateľ podrobne opísal celý dovtedajší priebeh

súdneho konania vedeného na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. , z ktorého

je zrejmé, že Okresný súd Trenčín v predmetnom konaní nepostupoval bez zbytočných

prieťahov. Naopak, Okresný súd Trenčín počas viacerých dlhších období v konaní nevyvíjal

žiadnu aktivitu, čo možno najlepšie ilustrovať na mimoriadne dlhej nečinnosti súdu v čase

od 28. 03. 2013 do 15. 02. 2016. Navyše, postup súdu sa vo viacerých štádiách konania

dá označiť za neefektívny, čo taktiež spôsobilo vznik prieťahov v predmetnom konaní.

V podrobnostiach si sťažovateľ dovoľuje odkázať na čl. IV. svojej ústavnej sťažnosti, kde sú

podrobne rozpísané jednotlivé prípady nečinnosti či neefektívneho postupu súdu, ktoré mali

za následok porušenie sťažovateľových práv chránených Slovenskej

republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

V dôsledku viacerých prieťahov v predmetnom súdnom konaní trvalo Okresnému

súdu Trenčín viac ako 5 rokov a 7 mesiacov (resp. 67 mesiacov), kým v predmetnom konaní

došlo k vyhláseniu prvostupňového meritórneho rozhodnutia. Konanie pritom v súčasnosti

naďalej pokračuje z dôvodu podaného odvolania žalovaného na Krajskom súde v Trenčíne,

a teda celková dĺžka konania v súčasnosti presahuje obdobie 6 rokov a 8 mesiacov.“

Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, vyjadrení účastníkov konania

a z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil tento priebeh a stav

napadnutého konania:

- 12. augusta 2011 žalobkyňa (sťažovateľka) doručila okresnému súdu žalobu,

- 18. augusta 2011 okresný súd vyzval sťažovateľku na zaplatenie súdneho poplatku,

- 26. augusta 2011 bol sťažovateľkou zaplatený súdny poplatok,

- 7. septembra 2011 okresný súd vydal platobný rozkaz č. k. -57,

- 10. novembra 2011 žalovaný doručil okresnému súdu odpor proti platobnému

rozkazu,

- 1. decembra 2011okresný súd vyzval žalovaného na zaplatenie súdneho poplatku

za odpor,

- 19. januára 2012 sa sťažovateľka vyjadrila k odporu žalovaného,

- pojednávanie uskutočnené 21. mája 2012 bolo odročené bez prejednania veci

vzhľadom na to, že účastníci konania zhodne vyhlásili, že súhlasia s mimosúdnym

prerokovaním veci,

- žalovaný požiadal o odročenie pojednávania nariadeného na 23. august 2012

z dôvodu kolízie pojednávaní právneho zástupcu,

- pojednávanie uskutočnené 10. septembra 2012 bolo odročené bez vykonania

dokazovania s tým, že po opätovnom pokuse o zmier a po rozprave sa dospelo k záveru,

že je potrebné, aby účastníci pri každom uplatnenom nároku špecifikovali hodnoty, ktorým

bol tvorený s prihliadnutím na obsah uzatvorených zmlúv. Pojednávanie bolo odročené

na 29. október 2012,

- 29. októbra 2012 sa právny zástupca sťažovateľky ospravedlnil na verejnom

pojednávaní a požiadal o odročenie pojednávania,

- 29. októbra 2012 okresný súd po oboznámení sa s ospravedlnením sťažovateľky

i žalovaného odročil pojednávanie na 21. január 2013,

- 29. októbra 2012 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie žalovaného,

- 2. novembra 2012 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie sťažovateľky,

- pojednávanie uskutočnené 21. januára 2013 bolo odročené pre účely vykonania

dokazovania výsluchom svedkov na 28. marec 2013,

- 25. januára 2013 sťažovateľka oznámila meno svedka, ktorého navrhla vypočuť,

- 30. januára 2013 bolo okresnému súdu doručené podanie „označenie dôkazov“,

ktorým bol navrhnutý výsluch znalca ,

- pojednávanie nariadené na 28. marec 2013 bolo odročené na neurčito pre účely

opätovného predvolania účastníkov konania a doplnenia dokazovania; zároveň súd uložil

sťažovateľke vyjadriť sa k podaniu žalovaného z 21. marca 2013 pre účely prípadného

nariadenia znaleckého dokazovania,

- 26. apríla 2013 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie sťažovateľky k návrhu

žalovaného na doplnenie dokazovania,

- 16. mája 2013 bol spis pridelený novej sudkyni ,

- 13. januára 2014 bola okresnému súdu doručená žiadosť sťažovateľky

o pokračovanie v konaní, keďže súd je viac ako 9 mesiacov nečinný,

- po sťažnosti predsedníčke okresného súdu bolo vo veci nariadené 15. februára 2016

pojednávanie na 25. apríl 2016,

- pojednávanie nariadené na 25. apríl 2016 bolo odročené na 16. jún 2016 pre účely

doplnenia dokazovania,

- 9. mája 2016 bolo súdu doručené stanovisko sťažovateľky,

- pojednávanie konané 16. júna 2016 bolo odročené na 22. september 2016 pre účely

doplnenia dokazovania,

- 4. júla 2016 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie sťažovateľky,

- 22. septembra 2016 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené

na 15. december 2016 pre účely vyžiadania si odborného vyjadrenia znalcom z odboru

elektrotechniky,

- 27. septembra 2016 okresný súd uznesením rozhodol o povinnosti žalovaného

zložiť preddavok na vykonanie znaleckého dokazovania,

- 13. októbra 2016 žalovaný zaplatil preddavok na vykonanie znaleckého

dokazovania,

- 24. októbra 2016 okresný súd požiadal o odborné vyjadrenie znalca

,

- 3. novembra 2016 znalec okresnému súdu oznámil, že nemôže podať

odborné vyjadrenie z dôvodu úzkej spolupráce so sťažovateľkou,

- 8. novembra 2016 okresný súd požiadal o odborné vyjadrenie znalca

,

- 15. novembra 2016 telefonicky oznámil, že nie je oprávnený podať

požadované odborné vyjadrenie, pretože také možno žiadať v tomto prípade len od znalca

v odbore elektroenergetiky,

- 16. novembra 2016 okresný súd požiadal obchodnú spoločnosť ,

zapísanú v zozname znalcov o podanie odborného vyjadrenia,

- 5. decembra 2016 znalec poverený obchodnou spoločnosťou

, požiadal od okresného súdu doplňujúce informácie a bola predložená žiadosť

o zaslanie podkladov potrebných na spracovanie odborného vyjadrenia,

- 6. decembra 2016 okresný súd požiadal sťažovateľku o doloženie potrebných

podkladov, keďže doteraz neboli súčasťou súdneho spisu,

- mailom bola predložená žiadosť o predloženie ďalších

podkladov,

- 9. decembra 2016 žalobca doložil listiny pre účely vypracovania odborného

vyjadrenia,

- 13. decembra 2016 žalovaný podal žiadosť o odročenie pojednávania vzhľadom

na to, že prebiehajú mimosúdne rokovania,

- 13. decembra 2016 sťažovateľka nesúhlasila s odročením pojednávania,

- pojednávanie nariadené na 15. december 2016 bolo odročené z dôvodu, že nebolo

do uvedeného času vypracované znalcom odborné vyjadrenie,

- 28. februára 2017 bolo okresnému súdu doručené odborné vyjadrenie č. 89/2017

znalec – ,

- pojednávanie 2. marca 2017 bolo odročené pre účely verejného vyhlásenia

rozsudku na 30. marec 2017,

- 30. marca 2017 okresný súd vyhlásil rozsudok,

- 15. júna 2017 bolo okresnému súdu doručené odvolanie žalovaného,

- 22. júna 2017 okresný súd rozhodol uznesením o povinnosti žalovaného zaplatiť

súdny poplatok za podané odvolanie,

- 3. júla 2017 sa žalobca vyjadril k odvolaniu žalovaného,

- 18. septembra 2017 sa žalovaný vyjadril k vyjadreniu žalobcu,

- 20. septembra 2017 bol spis okresného súdu predložený Krajskému súdu

v Trenčíne, kde sa aj v súčasnosti stále nachádza.

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom

súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že od neho

nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľka sa sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva

podľa , podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne

prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Sťažovateľka zároveň namieta aj porušenie čl. 6 ods. 1 dohovoru, podľa ktorého

každý má právo, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote

prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom.

Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov garantovaného v osvojil judikatúru Európskeho súdu

pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť

(napr. , , , ).

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa (čo platí, aj pokiaľ ide o dohovoru) vychádza

zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza

osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde

sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty

dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným

spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím

súdu (m. m. ).

Základnou povinnosťou súdu je preto zabezpečiť taký procesný postup v súdnom

konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník konania

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu vyplývala do 30. júna 2016 z § 6 Občianskeho súdneho

poriadku (ďalej len „OSP“), ktorý súdom prikazoval, aby v súčinnosti so všetkými

účastníkmi konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej

z prvej vety , podľa ktorej len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd

i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

V súčasnosti od 1. júla 2016 tieto povinnosti vychádzajú zo

v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), najmä z

, podľa ktorého súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná

a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného

a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní mohlo dôjsť k zbytočným prieťahom,

a tým aj k porušeniu základného práva podľa a práva podľa

dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (,

, ) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická

zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup

samotného súdu (3). Za súčasť prvého kritéria sa považuje aj povaha prerokúvanej veci.

1. Predmetom konania pred okresným súdom je rozhodovanie o návrhu sťažovateľky

na zaplatenie peňažnej pohľadávky v sume 33 986,23 € z titulu neuhradenej ceny

za dodávku pitnej vody a odvádzanie odpadových vôd a neuhradenú cenu za dodávku

a distribúciu elektriny. Ústavný súd konštatuje, že v tomto prípade ide o bežnú časť

rozhodovacej agendy všeobecných súdov. Po skutkovej stránke možno vec hodnotiť

ako skutkovo zložitejšiu, čo vyplýva predovšetkým z nutnosti požiadať znalca o odborné

vyjadrenie.

2. Ďalším kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či v napadnutom konaní

mohlo dôjsť k zbytočným prieťahom, bolo správanie sťažovateľky ako účastníčky tohto

súdneho konania.

Ústavný súd vzhľadom na uvedené preskúmal správanie sťažovateľky v napadnutom

konaní a dospel k záveru, že čiastočne prispelo k predĺženiu celkovej dĺžky napadnutého

konania.

Z predloženého súdneho spisu vyplýva, že pojednávanie uskutočnené 21. mája 2012

bolo odročené bez prejednania veci vzhľadom na skutočnosť, že účastníci konania zhodne

vyhlásili, že súhlasia s mimosúdnym prerokovaním veci. Pojednávanie uskutočnené

10. septembra 2012 bolo odročené bez vykonania dokazovania s tým, že po opätovnom

pokuse o zmier a po rozprave bolo ustálené, že je potrebné, aby účastníci pri každom

uplatnenom nároku špecifikovali hodnoty, ktorým bol tvorený. Uvedená skutočnosť mala

taktiež za následok predĺženie doby trvania napadnutého konania, pričom pojednávanie bolo

odročené na 29. október 2012. Dňa 29. októbra 2012 bolo okresnému súdu doručené

ospravedlnenie a žiadosť o odročenie pojednávania zo strany právneho zástupcu

sťažovateľky z dôvodu hospodárnosti konania po dohode s právnym zástupcom žalovaného,

pričom sťažovateľka uviedla, že doložila z dôvodu svojej pracovnej zaneprázdnenosti

svojmu právnemu zástupcovi nové podklady vo veci v krátkom čase pred pojednávaním.

Iné skutočnosti, ktorými by sťažovateľka prispela k predĺženiu konania, ústavný súd

nezistil.

3. Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo

k porušeniu základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, bol postup okresného súdu v napadnutom konaní.

Zo spisu okresného súdu ústavný súd zistil, že v napadnutom konaní, ktoré sa začalo

doručením žaloby okresnému súdu 12. augusta 2011, okresný súd síce spočiatku postupoval

plynulo, avšak obdobie od 26. apríla 2013, keď bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie

sťažovateľky k návrhu žalovaného na doplnenie dokazovania, do 15. februára 2016,

keď okresný súd nariadil vo veci pojednávanie na 25. apríl 2016, je poznačené absolútnou

nečinnosťou okresného súdu.

Uvedená absolútna nečinnosť okresného súdu v uvedenom období v celkovom trvaní

34 mesiacov viedla k vzniku zbytočných prieťahov v konaní a k jeho výraznému predĺženiu.

Takýto postup okresného súdu nemožno v žiadnom prípade označiť za postup, ktorý by

bol v súlade s prvou vetou , resp. v súlade s , v zmysle ktorých

súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá. Okresný

súd nevykonal počas obdobia takmer troch rokov v napadnutom konaní ani jediný úkon,

a to napriek opakovaným žiadostiam sťažovateľky o nariadenie pojednávania.

Uvedenú absolútnu nečinnosť okresného súdu nemožno ospravedlniť ani zmenou

zákonnej sudkyne, ktorá sa podľa vyjadrenia predsedu okresného súdu musela v relatívne

krátkom čase oboznámiť s veľkým množstvom prerozdelených aj nových vecí, ktoré

napadli na rozhodnutie do jej oddelenia.

V tejto súvislosti ústavný súd upriamuje pozornosť na svoju ustálenú judikatúru

(napr. , alebo ), podľa ktorej nadmerné množstvo

vecí, v ktorých štát musí zabezpečiť konanie, ako aj skutočnosť, že Slovenská republika

nevie alebo nemôže v čase konania zabezpečiť primeraný počet sudcov alebo ďalších

pracovníkov na súde, ktorý oprávnený subjekt požiadal o odstránenie svojej právnej

neistoty, nemôžu byť dôvodom na zmarenie uplatnenia práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov a v konečnom dôsledku nezbavujú štát zodpovednosti za pomalé

konanie spôsobujúce zbytočné prieťahy v súdnom konaní. Personálne obsadenie súdu,

jeho organizácia, vysoký počet vecí v príslušnom oddelení, ako i optimalizácia súdnictva,

teda nie sú dôvodmi, pre ktoré by malo byť ospravedlnené, tolerované a ústavne udržateľné

porušovanie základného práva sťažovateľky podľa a práva podľa

ods. 1 dohovoru.

Ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou pripomína, že nielen

nečinnosť, ale aj nesprávna a neefektívna (nesústredená) činnosť všeobecného súdu môže

zapríčiniť porušenie zaručeného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov (napr. , ).

Okrem uvedenej nečinnosti možno dospieť k záveru, že okresný súd v napadnutom

konaní postupoval neefektívne, a to najmä v súvislosti s vyžiadaním odborného

vyjadrenia od znalca. Dokazovanie odborným vyjadrením znalca okresný súd nariadil

až na pojednávaní konanom 22. septembra 2016, a to napriek skutočnosti, že žalovaný

navrhoval znalecké dokazovanie už vo svojom podaní doručenom okresnému súdu

30. januára 2013. Okresný súd pojednávanie uskutočnené 22. septembra 2016 odročil

pre účely ustanovenia znalca na podanie odborného vyjadrenia, a to vzhľadom na výpovede

svedkov (svedkovia vypovedali už na pojednávaní 28. marca 2013), ako aj s ohľadom

na opakované tvrdenia žalovaného o potrebe znaleckého dokazovania. Okresný súd teda

nariadil znalecké dokazovanie až po tri a pol roku od návrhu na jeho vykonanie zo strany

žalovaného a výpovedí svedkov.

Ústavný súd po komplexom posúdení všetkých okolností daného prípadu (z hľadiska

skutkovej a právnej náročnosti veci, správania sťažovateľky, postupu okresného súdu

poznamenaného najmä jeho nečinnosťou, zohľadňujúc pritom charakter a význam predmetu

namietaného konania a jeho celkovú dĺžku) dospel k záveru, že v posudzovanom postupe

okresného súdu došlo k zbytočným prieťahom v napadnutom konaní, a preto rozhodol,

že bolo porušené základné právo sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a právo na prejednanie jej záležitosti v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Podľa ak porušenie základných práv podľa odseku 1 vzniklo

nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil,

vo veci konal.

Ústavný súd aj napriek záveru, že postupom okresného súdu v napadnutom konaní

došlo k porušeniu základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, neprikázal okresnému súdu, aby vo veci konal

bez zbytočných prieťahov, a to vzhľadom na to, že okresný súd rozsudkom

z 30. marca 2017 rozhodol v merite veci. V tejto časti preto ústavný súd sťažnosti

nevyhovel (bod 4 výroku tohto nálezu).

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho

domáha. Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu.

Sťažovateľka sa domáha priznania primeraného finančného zadosťučinenia

v sume 15 000 €. Vo svojej sťažnosti poukázala na skutočnosť, že „aj vzhľadom na hroziaci

(resp. prebiehajúci) úbytok majetku žalovaného je pre sťažovateľa veľmi dôležité,

aby ku právoplatnému skončeniu napadnutého konania došlo čo najskôr, v dôsledku čoho

pociťuje ujmu na svojich právach spôsobenú prieťahmi v predmetnom súdnom konaní

mimoriadne citlivo a intenzívne“. Primeranosť finančného zadosťučinenia odôvodňuje

sťažovateľka aj tým, že „zásah do základných práv v dôsledku viac ako 34 mesiacov

trvajúcej nečinnosti Okresného súdu Trenčín je možné považovať za neobvykle závažný,

a to aj vzhľadom na skutočnosť, že súd bol počas trvania tohto obdobia na svoju nečinnosť

zo strany sťažovateľa písomne upozornený (čo zostalo bez reakcie)“.

Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného

práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje

nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez pokračujúceho

porušovania základného práva (). Podľa názoru ústavného súdu v tomto

prípade prichádza do úvahy priznanie finančného zadosťučinenia. Pri určení finančného

zadosťučinenia ústavný súd vychádza zo zásad spravodlivosti aplikovaných Európskym

súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru

priznáva so zreteľom na okolnosti prípadu.

S prihliadnutím na celkovú doterajšiu dĺžku konania okresného súdu vedeného

pod sp. zn. , berúc do úvahy konkrétne okolnosti daného prípadu (správanie

sťažovateľky, nečinnosť a neefektívny postup okresného súdu, ako i skutočnosť, že v čase

rozhodovania ústavného súdu už okresný súd meritórne rozhodol), považoval ústavný súd

priznanie sumy 3 000 € za primerané finančné zadosťučinenie podľa § 56 ods. 4 zákona

o ústavnom súde.

Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania,

aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Ústavný súd pri rozhodovaní o priznaní trov konania vychádzal z priemernej

mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2016,

ktorá bola 884 €, a z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej

republiky za I. polrok 2017, ktorá bola 921 €, keďže ide o úkony právnej služby vykonané

v roku 2017 a 2018.

Úhradu priznal za tri úkony právnej služby (prevzatie a prípravu zastúpenia, podanie

sťažnosti a vyjadrenie z 24. apríla 2018) v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 3 a § 14 ods. 1

písm. a) a b) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č.

o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších

predpisov (ďalej len „vyhláška“), a to prvé dva úkony 2 x 147,33 €, t. j. spolu 294,66 €,

a za tretí právny úkon – vyjadrenie z 24. apríla 2018 1 x 153,50 €, čo spolu s režijným

paušálom 2 x 8,84 € a 1 x 9,21 € (§ 16 ods. 3 vyhlášky) predstavuje sumu 475,05 €.

Keďže spoločnosť HALADA advokátska kancelária s. r. o. je platcom dane z pridanej

hodnoty (ďalej len „DPH“), uvedená suma bola zvýšená o DPH vo výške 20 % podľa § 18

ods. 3 vyhlášky a podľa o dani z pridanej hodnoty v znení

neskorších predpisov. Trovy právneho zastúpenia vrátane započítania DPH a režijného

paušálu boli priznané v celkovej sume 570,06 €.

Priznanú úhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho

zástupcu sťažovateľky v lehote uvedenej v bode 3 výroku tohto nálezu.

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu

nie je prípustný opravný prostriedok, je potrebné pod právoplatnosťou nálezu uvedenou

vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. mája 2018