Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 53/2018

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-31

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 10. mája 2018 v senáte

zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa (sudca spravodajca), zo sudkyne Jany Laššákovej

a sudcu Sergeja Kohuta prerokoval prijatú sťažnosť ,

, zastúpeného advokátkou JUDr. Michaelou Šterbákovou, advokátska

kancelária, Zvonárska 8, Košice, vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu

ochranu podľa a práva na spravodlivý proces

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo 16. decembra 2015

a takto

rozhodol:

1. Základné právo – advokáta na súdnu ochranu podľa čl. 46

ods. 1 a jeho právo na spravodlivé súdne konanie podľa

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo 16. decembra 2015 p o r u š e n é

b o l i .

2. Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.

zo 16. decembra 2015 z r u š u j e a vec v r a c i a Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky

na ďalšie konanie.

3. p r i z n á v a úhradu trov právneho zastúpenia v sume

465,87 € (slovom štyristošesťdesiatpäť eur a osemdesiatsedem centov), ktorú mu j e

Najvyšší súd Slovenskej republiky p o v i n n ý vyplatiť na účet advokátky JUDr. Michaely

Šterbákovej, advokátska kancelária, Zvonárska 8, Košice, do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k.

-11 z 25. januára 2018 prijal na ďalšie konanie sťažnosť advokáta

(ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva

na súdnu ochranu podľa (ďalej len „“)

a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. zo 16. decembra 2015 (ďalej

len „napadnuté uznesenie“), ktorým najvyšší súd odmietol dovolanie sťažovateľa –

ustanoveného advokáta ako podané neoprávnenou osobou, pretože trovy patria účastníkom,

nie advokátovi.

2. Podstatou veci je ústavnoprávne preskúmanie tvrdenia, že so sťažovateľom ako

ustanoveným advokátom (ako podnikateľom v slobodnom povolaní) sa v časti konania

o trovách proti štátu, ktorý ho ustanovil, malo konať ako s účastníkom konania. Takto by si

sťažovateľ v pozícii účastníka konania mohol hájiť zákonnú výšku svojej odmeny.

3. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ je v civilnom procese podľa § 30

bývalého (ďalej aj „OSP“) ustanovený právny zástupca,

ktorý sa opravnými prostriedkami proti štátnej správe Okresného súdu Košice I (ďalej len

„okresný súd“) domáha v rámci konania, v ktorom bol ustanovený, svojej odmeny.

žaloval v roku 2003 Slovenskú republiku – Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej

republiky o náhradu škody, o zaplatenie sumy 3 983 270,26 € (120 000 000 Sk), pretože bol

4 roky trestne stíhaný, z toho 4 mesiace väzobne. Okresný súd mu uznesením sp. zn.

z 9. novembra 2007 ustanovil sťažovateľa ako právneho zástupcu.

4. Okresný súd rozsudkom č. k. -360 žalobu zamietol

a zároveň rozhodol, že štát je povinný nahradiť právnemu zástupcovi žalobcu trovy

právneho zastúpenia v sume 49 939,65 € v lehote 15 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

19. decembra 2009 zomrel. Okresný súd ako štát, teda v pozícii entity, ktorá

podľa výroku mala nahradiť ustanovenému právnemu zástupcovi vysoké trovy, podal

31. decembra 2009 proti rozsudku odvolanie vo výroku o povinnosti nahradiť trovy s tým,

že vzhľadom na prehnanú výšku hodnoty sporu a neodôvodnenosť žalobného nároku je

adekvátna len ¼ sumy priznanej súdom prvého stupňa, a to vyplatená do 12 mesiacov od

právoplatnosti rozsudku odvolacieho súdu. Odvolanie proti zamietacej časti rozsudku podali

pozostalí po žalobcovi. Krajský súd v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) v odvolacom

konaní potvrdil rozsudok v meritórnej časti a v časti trov rozsudok zrušil, pretože po novele

, ktorým sa mení a dopĺňa zákon

č. v znení neskorších predpisov a o zmene

a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ak bol účastníkovi súdom

ustanovený zástupca alebo ak ide o zastupovanie na základe rozhodnutia Centra právnej

pomoci, pri náhrade trov konania sa postupuje podľa osobitného predpisu, ktorým je § 15

o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi

a o zmene a doplnení o advokácii a o zmene a doplnení zákona

č. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších

predpisov v znení v znení neskorších predpisov [ďalej len „zákon

o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi“ (Ak oprávnenej osobe nebola

priznaná náhrada trov právneho zastúpenia, advokátovi prizná centrum odmenu za právne

zastupovanie podľa ustanovení osobitného predpisu.)]. Aby sa ustanovenému advokátovi

a taktiež povinnému platiť trovy tomuto advokátovi zachovala dvojinštančnosť konania,

krajský súd zrušil v tejto časti rozsudok okresného súdu a vrátil mu vec na ďalšie konanie.

5. Proti tomuto zrušujúcemu rozsudku krajského súdu podal sťažovateľ dovolanie

a ústavnú sťažnosť. Ústavná sťažnosť bola uznesením sp. zn. z 28. februára

2013 odmietnutá pre nedostatok právomoci z dôvodu prebiehajúceho dovolacieho konania.

V dovolaní sťažovateľ namieta, že krajský súd s ním nekonal ako s účastníkom konania –

nedoručil mu na vyjadrenie odvolanie okresného súdu ako účastníka konania a taktiež mu

nedoručil rozsudok. Ďalej namietal, že okresnému súdu ako platcovi trov nemôže byť

odňatá možnosť konať pred súdom ako účastníkovi konania. Odvolací súd mal podľa

sťažovateľa (dovolateľa) aplikovať nesprávnu právnu normu a navyše takéto rozhodnutie

neodôvodnil preskúmateľným spôsobom.

6. Najvyšší súd ako súd dovolací napadnutým uznesením odmietol dovolanie ako

podané neoprávnenou osobou, pretože ustanoveného advokáta nepovažoval za účastníka

konania o trovách a posudzoval ho ako právneho zástupcu na zmluvnom základe medzi

účastníkom a právnym zástupcom. Navyše, najvyšší súd uviedol, že po smrti

sťažovateľ jeho právnych nástupcov v odvolaní nezastupoval, a preto mu nemalo

byť rozhodnutie o odvolaní doručené.

7. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti namieta proti krajskému súdu, že jeho rozhodnutie

je nepreskúmateľné a že aplikoval nesprávne právne normy, pretože nemal zákonný dôvod

na zrušenie rozhodnutia pre odňatie možnosti konať pred súdom. Krajský súd podľa

sťažovateľa ani len neuvádza, v čom považuje rozsudok okresného súdu za nesprávny, len

zmieňuje novelu , ktorá sa však vzťahuje na Centrá právnej

pomoci, a nie na ustanovenie právneho zástupcu súdom. Podľa sťažovateľa je aplikácia

vylúčená, čo zároveň vylučuje aplikáciu zákona o poskytovaní

právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi, pričom takto uvažuje aj najvyšší súd

(). Krajský súd teda sťažovateľovi popísaným postupom a kasačným

rozhodnutím odňal možnosť konať pred súdom tým, že s ním nekonal ako s účastníkom

konania, a tak porušil právo na súdnu ochranu. Zároveň ho mal porušiť svojvôľou, pretože

nepotvrdil rozsudok v časti o trovách.

8. Najvyšší súd podľa sťažovateľa nerozlíšil riadne medzi klasickým priznaním trov

účastníkom a priznaním trov štátom voči štátom ustanovenému zástupcovi. Vo vzťahu

k najvyššiemu súdu tak sťažovateľ namieta porušenie práv na súdnu ochranu tým, že

nenapravil pochybenia krajského súdu, resp. že neakceptovaním sťažovateľa ako dovolateľa

vlastne potvrdil právny názor krajského súdu, ktorý s ním nekonal ako s účastníkom

konania.

9. Na základe uvedených skutočností sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd o jeho

sťažnosti nálezom takto rozhodol:

„Základné právo , na súdnu ochranu zaručené čl. 46

ods. 1 a práva na spravodlivý proces zaručeného Dohovoru postupom

a rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp. zn. zo dňa 27.09.2012

a uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k.: -447 zo dňa

16.12.2015 porušené bolo.

Rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn. zo dňa 27.09.2012,

v časti výroku ktorým bol zrušený rozsudok Okresného súdu Košice I sp. zn.

zo dňa 30.10.2009, ktorým bol štát povinný nahradiť zástupcovi žalobcu trovy právneho

zastúpenia zrušuje, Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č.k.:

447 zo dňa 16.12.2015 ktorým bolo podané dovolanie sťažovateľom odmietnuté sa zrušuje

a vec vracia Krajskému súdu v Košiciach na ďalšie konanie.“

10.1 Je potrebné doplniť, že v argumentácii sťažnosti je namietané aj porušenie práva

na ochranu majetku podľa .

10.2 Pre úplnosť stavu veci možno uviesť, že ústavný súd dožiadaním zistil, že

okresný súd uznesením č. k. -458 z 26. októbra 2016 výrokom rozhodol, že

„Odkazuje právneho zástupcu žalobcu so žiadosťou o vyplatenie náhrady trov na Centrum

právnej pomoci.“. Ústavný súd sa ďalej informoval na ústredí Centra právnej pomoci, či

sťažovateľ požiadal o vyplatenie náhrady trov. Podľa lustrácie registratúry (evidencie spisov

vyúčtovaní) za 5 rokov spätne však vyúčtovanie evidované na meno advokáta ani

oprávnenej osoby Centrum právnej pomoci neeviduje.

II.

Vyjadrenia odporcu a replika sťažovateľa

11. Najvyšší súd vo svojom vyjadrení k sťažnosti okrem rekapitulácie veci uviedol,

že sťažovateľ bol v zmysle právnej úpravy minimálne účastníkom konania na časť

rozhodovania o jeho odmene za zastupovanie v čase rozhodovania odvolacieho súdu.

Ak teda podal dovolanie proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu, podal ho ako účastník

konania na tento úsek. Najvyšší súd po oboznámení sa s obsahom predmetnej sťažnosti

ponecháva rozhodnutie o sťažnosti na úvahe ústavného súdu a súhlasí s upustením

od ústneho pojednávania.

12. Sťažovateľ reaguje tým, že základné zásady postupu súdu podľa Civilného

sporového poriadku dopadajú aj na uvedený prípad, a teda najvyšší súd má postupovať tak,

aby jeho rozhodnutie napĺňalo ustanovenia o spravodlivej ochrane a hlavne aby napĺňalo

princíp právnej istoty.

III.

Závery ústavného súdu

13.1 Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických

osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.

Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže

prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

13.2 Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o

oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

13.3 Podľa (ustanovený právny zástupca) účinného do 31. decembra 2009

účastníkovi, u ktorého sú predpoklady, aby bol súdom oslobodený od súdnych poplatkov,

ustanoví sudca alebo poverený zamestnanec súdu na jeho žiadosť zástupcu z radov

advokátov, ak je to potrebné na ochranu jeho záujmov. O tejto možnosti súd účastníka

poučí.

13.4 Podľa účinného do 31. decembra 2011 ak bol účastníkovi

ustanovený za zástupcu advokát, platí jeho hotové výdavky a odmenu za zastupovanie štát;

ak je to dôvodné, poskytne súd advokátovi na jeho žiadosť primeraný preddavok.

14. Podstatou veci je ústavnoprávne preskúmanie tvrdenia, že so sťažovateľom ako

ustanoveným advokátom (ako podnikateľom v slobodnom povolaní) sa v časti konania

o trovách proti štátu, ktorý ho ustanovil, malo konať ako s účastníkom konania. Takto by si

sťažovateľ v pozícii účastníka konania mohol hájiť zákonnú výšku svojej odmeny. Najvyšší

súd nepripustením dovolania podaného v mene ustanoveného zástupcu mal porušiť právo

na prístup k súdu.

15. V predmetnej veci podal sťažovateľ vo svojom mene dovolanie proti

zrušujúcemu rozhodnutiu krajského súdu, ktoré sa týkalo jeho odmeny. Najvyšší súd

dovolanie odmietol s tým, že sťažovateľ nebol účastníkom konania. Najvyšší súd uviedol:

„advokát v konaní zastupuje účastníka konania na základe plnej moci ( ), avšak

sám sa nestáva účastníkom konania a to ani vo vzťahu k trovám konania. Súd vždy

rozhoduje o trovách konania účastníka a len ten je procesne oprávnený podávať tak riadne

ako aj mimoriadne opravné prostriedky v konaní. V tomto smere treba uviesť, že výroky

súdov nižších stupňov nesprávne formulovali túto povinnosť, keď uviedli povinnosť

nahradiť trovy priamo právnemu zástupcovi, vždy trovy patria účastníkovi a advokát je v

zmysle len tzv. platiacim miestom. Dovolací súd preto dospel k záveru, že

dovolanie podané bolo podané osobou, ktorá na jeho podanie nie

je oprávnená. Vzhľadom k tomu Najvyšší súd Slovenskej republiky toto dovolanie odmietol

podľa ustanovenia v spojení s bez toho, aby

sa podaným dovolaním vecne zaoberal.“

16. Ústavný súd predovšetkým akcentuje, že svojím textom

(Každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom

a nestrannom súde.) v prvom rade chráni právo na prístup k súdu, ktoré je v danej veci

v stávke (porov. bod 7.1 nálezu sp. zn. , uznesenie sp. zn.

bod 11). Z konštantnej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že do obsahu základného práva

na súdnu ochranu podľa patrí aj ochrana, ktorá sa účastníkovi poskytuje

v konaní o opravných prostriedkoch. Ak účastník konania splní predpoklady vyžadované

zákonom pre poskytnutie ochrany v opravnom konaní, všeobecný súd mu túto ochranu musí

poskytnúť (napr. , ). Právo na prístup k súdu je neustále

kultivované judikatúrou vrátane rozhodovacej činnosti ústavného súdu (,

, ).

17. V civilnom procesnom konaní sa často rozvíja niekoľko rovín procesnoprávnych

vzťahov, nielen ten základný – meritórny medzi žalobcom a žalovaným, pričom aj

o paralelných vzťahoch sa rozhoduje v základnom konaní (Naopak, napríklad o námietkach

proti sudcom sa rozhoduje aj v osobitnom konaní.). Klasickým prípadom je napríklad

konanie o svedočnom vo vzťahu ku svedkovi. Ak je účastník konania zastúpený zmluvne

na základe plnej moci, teda sa nezastupuje sám, tak to nemá žiaden vplyv na skutočnosť, že

právo na náhradu trov konania má práve a len účastník, a nie jeho právny zástupca. Ak je

však právny zástupca ustanovený štátnou mocou, tak vzniká paralelný (súkromno) právny

vzťah medzi štátom a ustanoveným advokátom, ktorý vznikol menovaním a akceptáciou

menovania. Judikatúra považuje ustanoveného advokáta za účastníka konania pre časť

konania, ktorá sa ho týka, teda otázky súvisiace s jeho ustanovením (uznesenie najvyššieho

súdu sp. zn. ), ale aj s jeho odmenou (uznesenie najvyššieho súdu sp. zn.

; ). Účastenstvo ustanoveného advokáta neodvodzujeme

z definície účastenstva pre celé konanie, ale účastenstva pre časť konania, a to z

v spojení s .

18. Z uvedeného vyplýva, že v konaní týkajúcom sa vzťahu ustanoveného advokáta

a štátu je advokát účastníkom konania s tým spojeným procesným komfortom. Ostatne,

vo vyjadrení (bod 11) to akceptoval aj najvyšší súd. Najvyšší súd tak v prerokúvanej veci

odmietnutím dovolania ako neprípustného z dôvodu, že sťažovateľ nebol účastníkom

konania o trovách, porušil sťažovateľovo právo na prístup k súdu chránený označenými

referenčnými normami. V širšej súvislosti možno uviesť, že najvyšší súd prejednáva

obdobné dovolania o poriadkovej pokute proti advokátovi (,

). Ústavný súd ešte dopĺňa, že zmyslom sťažnosti bolo hlavne

vo všeobecnosti ustáliť postavenie ustanovených advokátov.

IV.

Trovy konania

19. Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch uložiť

niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania

jeho trovy. Sťažovateľovi vznikli trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia advokátom

za tri úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia, podanie sťažnosti a písomné

stanovisko k vyjadreniu okresného súdu z 26. marca 2018). Za dva úkony vykonané v roku

2016 patrí odmena v sume dvakrát po 143 € a režijný paušál v sume dvakrát po 8,58 € a za

jeden úkon vykonaný v roku 2018 patrí odmena v sume 153,50 € a režijný paušál v sume

9,21 € (v zmysle § 1 ods. 3 a § 11 ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej

republiky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych

služieb v znení neskorších predpisov), preto trovy právneho zastúpenia sťažovateľa

predstavujú celkovo sumu 465,87 €. Vzhľadom na uvedené ústavný súd o uplatnených

trovách konania sťažovateľa rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 3 výroku tohto

rozhodnutia.

20. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu

nemožno podať opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou rozhodnutia uvedenou

vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. mája 2018