Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Cdo/118/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcov 1/ Š. Z., bývajúceho v B.,

2/ Z. Z., bývajúcej v B., oboch zastúpených JUDr. B. N., advokátom so sídlom v B., proti

žalovanej K. P., bývajúcej v B., zastúpenej JUDr. M. K., advokátom so sídlom v B.,

o zaplatenie 8 298,48 € s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Bratislava II pod sp.

zn. , o dovolaní advokáta JUDr. M. K. proti uzneseniu Krajského súdu v

Bratislave z 19. februára 2008 sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie advokáta JUDr. M. K. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e

Krajský súd v Bratislave v odvolacom konaní (prebiehajúcom na základe odvolania

žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II z 22. novembra 2005 č. k. 12 C 30/01-

71 v spojení s dopĺňacím rozsudkom Okresného súdu Bratislava II z 11. januára 2006 č. k. 12

C 30/01-74) uznesením z 19. februára 2008 sp. zn. uložil podľa § 53 ods. 1

JUDr. M. K., advokátovi A., so sídlom v B., poriadkovú pokutu v sume 5 000 Sk

z dôvodu, že tento advokát hrubo sťažil postup konania odvolacieho súdu a zasiahol i do

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov nedostavením sa na

pojednávanie odvolacieho súdu 19. februára 2008, resp. včasným neospravedlnením sa na

tomto pojednávaní, i napriek dostatočnému časovému priestoru od jeho vytýčenia (prípadne

i prevzatia predvolania na iné pojednávanie, ktoré malo byť príčinou kolízie pojednávaní).

Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podal advokát JUDr. M. K. dovolanie (z

obsahu podaní tohto advokáta na č. l. 132,144 spisu jednoznačne vyplýva, že uplatnený

opravný prostriedok je dovolaním; porovnaj tiež m.m. R 34/2011) a navrhol napadnuté

uznesenie zrušiť. Namietal, že odvolací súd mu odňal možnosť proti tomuto rozhodnutiu

2

podať riadny opravný prostriedok (odvolať sa) so zreteľom na poučenie napadnutého

uznesenia, že proti uzneseniu odvolanie nie je prípustné; zároveň namietal aj nesprávne

právne posúdenie veci. V doplnení dovolania namietal zaujatosť sudkyne Krajského súdu

v Bratislave JUDr. J. G..

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) bez

nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) skúmal najskôr, či dovolanie

smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto mimoriadnym opravným

prostriedkom.

Podľa dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia

odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa. V prejednávanej veci smeruje dovolanie proti

uzneseniu. V ustanoveniach a sú uvedené uznesenia odvolacieho súdu,

proti ktorým je dovolanie prípustné. V zmysle ale ustanovenia

ods. 1 a 2 neplatia, ak ide (o. i.) o uznesenie o poriadkovej pokute. V danej veci je

dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu o poriadkovej pokute, prípustnosť ktorého

je priamo vylúčená ustanovením Z týchto dôvodov prípustnosť dovolania

advokáta JUDr. M. K. nemožno vyvodiť z

So zreteľom na obsah dovolania a tiež povinnosť vyplývajúcu z

dovolací súd skúmal, či v konaní nedošlo k procesnej vade konania v zmysle

Podľa tohto ustanovenia je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu (teda aj uzneseniu)

odvolacieho súdu, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto

v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník

konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv

právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na

začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu

odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne

obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát. Treba zdôrazniť, že

nemá žiadne obmedzenia vo výpočte rozhodnutí odvolacieho súdu, ktoré sú spôsobilým

predmetom dovolania. Z hľadiska prípustnosti dovolania podľa uvedeného ustanovenia nie je

predmet konania významný, a ak je konanie postihnuté niektorou z vád vymenovaných v

citovanom , možno ním napadnúť aj rozhodnutia vo veciach, v ktorých je inak

dovolanie z hľadiska vylúčené. Prípustnosť dovolania však nie je založená už

3

tým, že dovolateľ príslušnú vadu konania tvrdí, ale až zistením, že konanie má skutočne

takúto vadu.

Vady uvedené v až e/ dovolateľ nenamietal a v konaní ani

nevyšli najavo. So zreteľom na obsah dovolania sa dovolací súd osobitne zaoberal otázkou

opodstatnenosti tvrdenia dovolateľa, že mu postupom odvolacieho súdu bola odňatá možnosť

konať pred súdom v zmysle a že rozhodovala vylúčená sudkyňa (

písm. g/ ).

Dôvodom zakladajúcim prípustnosť dovolania podľa je taký

z hľadiska procesného predpisu vadný postup súdu v občianskom súdnom konaní, ktorým sa

účastníkovi odníme možnosť pred ním konať a uplatniť procesné práva priznané mu

za účelom zabezpečenia účinnej ochrany jeho práv

a oprávnených záujmov. Dovolací súd zo spisu nezistil, že by v konaní došlo k takejto

procesnej vade.

Dovolateľ tvrdil, že mu bola odňatá možnosť konať pred súdom ( )

tým, že odvolací súd mu odňal možnosť proti svojmu rozhodnutiu podať riadny opravný

prostriedok (odvolať sa) so zreteľom na poučenie napadnutého uznesenia, že proti tomuto

uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Podľa prvej vety v písomnom vyhotovení uznesenia sa uvedie,

ktorý súd ho vydal, ďalej označenie účastníkov a veci, výrok, odôvodnenie, poučenie o

odvolaní a deň a miesto vydania uznesenia.

Ak tento zákon neustanovuje inak, pre konanie na odvolacom súde platia primerane

ustanovenia o konaní pred súdom prvého stupňa (s. 2 ).

Podľa prvej vety účastník môže napadnúť rozhodnutie súdu prvého

stupňa odvolaním, pokiaľ to zákon nevylučuje.

Podľa odvolanie sa podáva do 15 dní od doručenia rozhodnutia na

súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie

znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

4

Podľa odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané po

uplynutí lehoty podľa odseku 1 preto, že sa odvolateľ spravoval nesprávnym poučením súdu o

lehote na podanie odvolania. Ak rozhodnutie neobsahuje poučenie o lehote na podanie

odvolania alebo ak obsahuje nesprávne poučenie o tom, že odvolanie nie je prípustné, možno

podať odvolanie do troch mesiacov od doručenia.

Otázku chybného (nesprávneho) poučenia v rozhodnutí o tom, že odvolanie nie je

prípustné, zákonodarca v citovanom ustanovení zákona jednoznačne vyriešil tak, že v takom

prípade možno podať odvolanie do troch mesiacov od doručenia.

Rozhodnutím dotknutý subjekt (advokát, ktorému odvolací súd napadnutým

uznesením uložil poriadkovú pokutu) tvrdí, že v rozhodnutí súdu nachádzajúce sa poučenie o

tom, že odvolanie nie je prípustné, je nesprávne. Takáto skutočnosť (nesprávne poučenie

o odvolaní), ak by aj bola daná, však nevytvára vadu konania v zmysle

Samotné takéto poučenie predsa nebráni tomu, aby dotknutý subjekt odvolanie podal, ak má

za to, že poučenie správne nie je. Poučením v uznesení súdu o odvolaní (v danom prípade

v negatívnom vymedzení, t.j. že odvolanie prípustné nie je) – bez zreteľa, či ide o správne

alebo nesprávne poučenie, a bez zreteľa, či ide o rozhodnutie súdu prvého stupňa alebo o

rozhodnutie odvolacieho súdu – sa preto možnosť účastníkovi konať pred súdom neodníma.

Odvolaciemu súdu nemožno teda dôvodne vytýkať, že by jeho poučenie o odvolaní

v napadnutom uznesení založilo vadu konania v zmysle Nad rámec tejto

argumentácie možno iba (pre informáciu) upozorniť na rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky v otázke možnosti uplatnenia riadneho opravného prostriedku

(odvolania) voči rozhodnutiam odvolacieho súdu (porovnaj napr. uznesenie z 27. septembra

2004 sp. zn. , uznesenie z 2. decembra 2010 sp. zn. , uznesenie z

28. februára 2011 sp. zn. , uznesenie z 12. decembra 2011 sp. zn. ).

Pokiaľ dovolateľ namietal zaujatosť sudkyne Krajského súdu v Bratislave JUDr. J. G.,

dovolací súd osobitne skúmal, či nebol naplnený takýto dovolací dôvod a tým i prípustnosť

dovolania podľa , teda či nerozhodoval vylúčený sudca. Dovolací súd

nepovažoval pritom za rozhodujúce, že dovolateľ s namietaním zaujatosti voči JUDr. J. G.

v tejto právnej veci už raz neuspel (Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením z 18.

februára 2010 sp. zn. túto sudkyňu Krajského súdu v Bratislave nevylúčil

5

z prejednávania a rozhodovania veci vedenej na tomto súde pod sp. zn. ), ale

osobitne námietku posúdil pre toto dovolacie konanie (porovnaj m.m. R 59/1997, I. ÚS

130/06). Dospel pritom k záveru, že spomenutú sudkyňu nie je dôvod považovať za vylúčenú

z prejednávania a rozhodovania danej právnej veci.

Podľa sudcovia sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci, ak

so zreteľom na ich pomer k veci, k účastníkom alebo k ich zástupcom možno mať

pochybnosti o ich nezaujatosti.

Cieľu sledovanému uvedeným ustanovením zodpovedá právna úprava skutočnosti, ktorá je

pre vylúčenie sudcu považovaná za právne relevantnú. Je ňou existencia určitého právne

významného vzťahu sudcu a to :

1. k veci, v rámci ktorého vzťahu by mal sudca svoj konkrétny záujem na určitom

spôsobe skončenia konania a rozhodnutia o veci, alebo

2. k účastníkom konania, ktorý vzťah by bol založený na príbuzenskom alebo rýdzo

osobnom (pozitívnom alebo negatívnom) pomere k ním, alebo

3. k zástupcom účastníkov konania, ktorý vzťah by bol založený na pomere

vykazujúcom znaky vzťahu uvedeného pod bodom 2.

Dovolací súd však vzal do úvahy i to že, pri výklade ustanovenia o vylúčení sudcov je

treba vychádzať zo zásady prijatej judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva, podľa

ktorej spravodlivosť nielen že musí byť poskytovaná, ale musí sa tiež javiť, že je

poskytovaná. Znamená to, že za vylúčeného by bolo možno považovať i takého sudcu, ktorý

by síce bol bez pomeru k veci, k účastníkom alebo k ich zástupcom, vzhľadom však na

konkrétny spôsob konania (chovania) by bolo možno objektívne pochybovať o jeho

nezaujatosti. Nestrannosť sudcu sa teda nechápe len ako subjektívny postoj – osobné

presvedčenie sudcu, ale z objektívneho pohľadu, t.j. či sú dané dostatočné záruky vylučujúce

akúkoľvek legitímnu pochybnosť o jeho nezaujatosti.

Dovolací súd po preskúmaní obsahu spisu a so zreteľom na skutočnosti tvrdené

dovolateľom, že uvedená sudkyňa šikanujúcim konaním presadzuje svoj názor a ukracuje

jeho práva na obhajobu a asi úmyselne ignoruje dvojinštantnosť súdneho konania, ustálil

nedôvodnosť aj tejto námietky dovolateľa. Z postupu namietanej sudkyne odvolacieho súdu k

dovolateľovi nevyplýva žiadna svojvôľa či dokonca diskriminačný prístup.

6

Dovolací súd v postupe namietanej sudkyne nezistil žiadne znaky nejednoznačnosti či

protirečivosti z hľadiska zákona; z preskúmaného vedenia konania a rozhodovania

nevyplývajú prejavy svojvôle. Z tvrdení dovolateľa a ani z obsahu spisu nevyšla tiež najavo

existencia niektorého z právne relevantných vzťahov uvedených v (t. j.

pomer uvedenej sudkyne k veci, účastníkom a ich zástupcom).

K dovolateľovej námietke, ktorou napáda právne posúdenie veci, dovolací súd

poznamenáva, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení

vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav.

Nesprávne právne posúdenie veci ( ) je síce prípustným dovolacím

dôvodom (ktorý možno uplatniť vtedy, ak je dovolanie prípustné), samotný tento dôvod ale

prípustnosť dovolania nezakladá (neznamená zmätočnosť rozhodnutia). Dovolanie je

v ustanoveniach upravené ako mimoriadny opravný

prostriedok, ktorý nemožno podať proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu; pokiaľ nie

sú splnené procesné podmienky prípustnosti dovolania, nemožno napadnuté rozhodnutie

podrobiť vecnému preskúmavaniu a preto ani zohľadniť prípadné vecné nesprávnosti

rozhodnutia. V dôsledku toho by posúdenie, či súd (ne)použil správny právny predpis a či ho

(ne)správne interpretoval alebo či zo správnych skutkových záverov vyvodil (ne)správne

právne závery, prichádzalo do úvahy až vtedy, keby dovolanie bolo procesne prípustné

(o taký prípad ale v prejednávanej veci nešlo).

Nakoľko prípustnosť dovolania nemožno vyvodiť z ustanovenia

a v dovolacom konaní neboli zistené ani dôvody prípustnosti dovolania uvedené v ustanovení

, Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie podľa v spojení s

ako dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento

opravný prostriedok neprípustný, odmietol. Pritom, riadiac sa právnou úpravou dovolacieho

konania, nemohol sa zaoberať vecnou správnosťou napadnutého výroku uznesenia

odvolacieho súdu.

Rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.

7

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 14. decembra 2011

JUDr. Milan D e á k , v. r.

predseda senátu

Za správnosť :

Hrčková Marta