Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 174/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-16

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 28. februára 2013

predbežne prerokoval sťažnosť JUDr. J. C., K., zastúpeného advokátkou JUDr. M. Š., K.,

vo veci namietaného porušenia a

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v konaní vedenom Krajským

súdom v Košiciach pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť JUDr. J. C. o d m i e t a pre nedostatok právomoci Ústavného súdu

Slovenskej republiky.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 13. februára

2013 osobne do podateľne doručená sťažnosť JUDr. J. C. (ďalej len „sťažovateľ“), vo veci

namietaného porušenia (ďalej len „“) a

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)

v konaní vedenom Krajským súdom v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) pod sp. zn.

.

Zo sťažnosti a z pripojených listinných dôkazov vyplýva, že uznesením Okresného

súdu Košice I (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. z 9. novembra 2007 bol

sťažovateľ, ktorý je advokát, ustanovený ako právny zástupca pre M. V. (ďalej len

„žalobca“), ktorý vystupoval ako žalobca v konaní vedenom okresným súdom pod

uvedenou spisovou značkou. Domáhal sa proti žalovanej Slovenskej republike –

Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky zaplatenia sumy 3 983 270,26 €.

Rozsudkom okresného súdu č. k. -360 z 30. októbra 2009 bola žaloba

žalobcu zamietnutá. Zároveň bol štát zaviazaný nahradiť sťažovateľovi ako právnemu

zástupcovi žalobcu trovy právneho zastúpenia v sume 49 939,65 €. Dňa 19. decembra 2009

žalobca zomrel, a tým došlo aj k ukončeniu poskytovania právnych služieb zo strany

sťažovateľa. Dedičia žalobcu pokračovali v konaní a jeden z nich podal proti rozsudku

okresného súdu odvolanie. Odvolanie podal aj okresný súd a napadol ním výrok

o povinnosti štátu nahradiť sťažovateľovi trovy právneho zastúpenia. Toto odvolanie nebolo

sťažovateľovi doručené. O existencii odvolania sa sťažovateľ dozvedel až z rozsudku

krajského súdu č. k. -403 z 27. septembra 2012. Sťažovateľ preto nemal

možnosť sa k odvolaniu vyjadriť, uviesť rozhodujúce skutočnosti a protiargumenty.

Sťažovateľ je presvedčený, že nedoručením odvolania podaného okresným súdom

a faktickým odňatím jeho možnosti vyjadriť sa k odvolaniu došlo k hrubému porušeniu

zásady rovnosti účastníkov konania (rovnosti zbraní) ako súčasti koncepcie spravodlivého

súdneho konania. Citovaným rozsudkom krajského súdu bol potvrdený rozsudok okresného

súdu vo výroku o zamietnutí žaloby a zároveň bol zrušený výrok, podľa ktorého bol štát

povinný nahradiť sťažovateľovi trovy právneho zastúpenia žalobcu, a v tomto rozsahu bola

vec vrátená na ďalšie konanie. Podľa názoru krajského súdu okresný súd mohol byť

zaviazaný na náhradu trov iba do 31. decembra 2009. Po novele uskutočnenej zákonom

č. , ktorým sa mení a dopĺňa

v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, musí súd

od 1. januára 2010 prihliadnuť aj na ustanovenie § 149 ods. 2 Občianskeho súdneho

poriadku a postupovať podľa o poskytovaní právnej pomoci

osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení o advokácii

a o zmene a doplnení o živnostenskom podnikaní (živnostenský

zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o poskytovaní právnej pomoci“).

Vzhľadom na túto zmenu neostávalo krajskému súdu nič iné, len v tejto časti zrušiť

rozsudok okresného súdu a vec vrátiť na ďalšie konanie v záujme zachovania

dvojinštančnosti konania a rozhodnutia v otázke trov ustanoveného advokáta.

Podľa názoru sťažovateľa rozsudok krajského súdu je v rozpore so zákonom, a to

jednak s ustanovením § 221 ods. 1 Občianskeho súdneho priadku, ale aj pre

nepreskúmateľnosť, vnútornú rozporuplnosť a nekonzistentnosť. Krajský súd ani len

neuvádza, v čom považuje rozsudok okresného súdu za nesprávny. Obmedzuje sa na

konštatovanie, že došlo k novelizácii, v dôsledku ktorej vraj musí prihliadať na ustanovenie

, podľa ktorého ak ide o zastupovanie

na základe rozhodnutia Centra právnej pomoci, náhradu trov právneho zastúpenia upravuje

osobitný predpis. Pritom je zrejmé, že sťažovateľ právnu pomoc poskytoval na základe

uznesenia súdu, teda nie rozhodnutia Centra právnej pomoci. Preto neobstojí poukaz na toto

ustanovenie a nesprávna je bez ďalšieho aj úvaha o aplikácii § 15 zákona o poskytovaní

právnej pomoci.

Sťažovateľ poukazuje tiež na to, že proti rozhodnutiu krajského súdu, ktoré mu bolo

doručené 14. decembra 2012, podal 14. januára 2013 dovolanie a 13. februára 2013 aj

podnet na mimoriadne dovolanie generálnemu prokurátorovi Slovenskej republiky.

Navrhuje vydať nález, ktorým by ústavný súd vyslovil porušenie označených

článkov a dohovoru v konaní vedenom krajským súdom pod sp. zn. s

tým, aby bol rozsudok krajského súdu z 27. septembra 2012 vo výroku o zrušení rozsudku

okresného súdu, ktorým bol štát povinný nahradiť sťažovateľovi trovy právneho zastúpenia,

zrušený a vec bola vrátená na ďalšie konanie. Domáha sa aj náhrady trov právneho

zastúpenia advokátkou v sume 1 281,46 €.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo

ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľov. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody

uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, návrhy podané oneskorene, ako aj návrhy

zjavne neopodstatnené môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením

bez ústneho pojednávania.

Na konanie a rozhodnutie o sťažnosti nie je daná právomoc ústavného súdu.

Ako to vyplýva z citovaného , právomoc ústavného súdu

poskytovať ochranu základným právam a slobodám je daná iba subsidiárne, teda len vtedy,

keď o ochrane týchto práv a slobôd nerozhodujú všeobecné súdy.

Ako to sám sťažovateľ uvádza v podanej sťažnosti, proti rozsudku krajského súdu

č. k. -403 z 27. septembra 2012 podal 14. januára 2013 dovolanie. Preto

právomoc poskytnúť ochranu označeným právam sťažovateľa má teraz Najvyšší súd

Slovenskej republiky v rámci dovolacieho konania. Tým je zároveň vylúčená právomoc

ústavného súdu.

Berúc do úvahy uvedené skutočnosti ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde tak, ako to vyplýva z výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 28. februára 2013